utorok 16. apríla 2013

PC REVUE


Minulý mesiac mojim cestám dominoval New York, kde svetlo sveta uzrel smartfón Samsung Galaxy S4. V tomto meste som bol po štvrtýkrát, ale tentoraz sme si pobyt súkromne predĺžili o jeden deň, a tak som ho konečne spoznal detailne. Mali sme aj sprievodcu po meste, ktorý vedel o ňom azda úplne všetko. Dozvedel som sa od neho veci, ktoré v žiadnej turistickej príručke nenájdete. Nikdy som napr. netušil, že cena bytu na Manhattane veľmi málo súvisí s jeho rozlohou. Na prvom mieste je adresa, na druhom výška, v ktorej je umiestnený, a na treťom fakt, či je z neho výhľad na park (v newyorskom zmysle ide o to, čo vidíte aspoň časť vetvičky stromu). Až na štvrtom mieste je rozloha. Poznal naspamäť ceny bytov (v americkom význame skôr apartmánov) v meste - napr. kanadská speváčka Celine Dion zaplatila minulý rok 40 miliónov dolárov za apartmán na najvyššom poschodí obytného domu s priamym výhľadom na Central park.



A vedel aj to, ako sa prejavuje inflácia, za rovnakú sumu 40 miliónov USD v roku 1929 postavili celú zatiaľ najvyššiu dokončenú budovu v New Yorku - Empire State Building so 102 poschodiami. Inak bývanie na Manhattane je len pre skutočne bohatých alebo šťastných chudobných, ktorí si roky dedia štátne byty s regulovaným nájomným. Stredná trieda býva mimo centra a dochádza hlavne dobre fungujúcim metrom alebo autobusmi, prípadne loďou. Osobné auto je otrava, cesty sú preplnené a napr. parkovné v podzemnej garáži je v centre 10 USD na pol hodiny. Prekvapilo ma, že cesty sú tu podobné ako u nás, možno v mierne lepšom stave. Ale výtlky tu ľahko nájdete a aj ich poriadne cítite počas cesty. Ono je to dnes tak – prostriedky na nejaký vojenský zásah v mene demokracie na opačnom konci sveta majú vyššiu prioritu ako si urobiť poriadok doma predo dvermi. Obyčajní ľudia to vedia, otvorene to hovoria a nič sa nemení.

New York je úplne iné mesto ako ostatné mestá v USA, jednak sa tu zarába oveľa viac a oveľa viac stojí život, ale je to nepredstaviteľne kozmopolitné mesto. Aj s okolitými prímestskými časťami je tu viac Írov, ako je ich v Dubline, viac Talianov, ako je ich v Ríme, a viac Grékov, ako je ich v Aténach. Najviac však rastie čínska komunita, ktorá už z centra takmer úplne vytlačila bývalú taliansku štvrť. Náš sprievodca hovoril krásnou európskou angličtinou a bolo mu rozumieť každé jedno slovo. Zato bežní ľudia na ulici hovoria jazykom nazývaným „spanglish". Je to zmes španielčiny a angličtiny bez viditeľných známok gramatiky (ideálna výslovnosť sa dá nacvičiť, ak máte v ústach horúci zemiak). Dobré na tom je to, že po čase zistíte, že gramatiku naozaj netreba a stačí vám aj polovica zrozumiteľných slov na to, aby ste pochopili význam viet. Spolu s kolegom sme prešli Manhattan krížom-krážom peši – dovedna 15 km. Je to ideálny spôsob, ako spoznať toto mesto na vlastnej koži - cítite atmosféru, užijete si lacný i drahý spôsob tunajšieho života, objavíte úžasné parky, vytvorené napr. zo starej železnice, a New York sa vám dostane do krvi. Ako správni Slováci sme využili aj loď zadarmo, ktorá sa plaví na ostrov Staten Island, ale hlavne ide okolo Sochy slobody a z paluby dobre vidieť aj novú dominantu mesta - One World Trade Center (domáci radi skracujú na 1 WTC alebo Freedom Tower). Tá stojí na mieste bývalých dvojičiek, paradoxne je ešte vyššia ako bývalé budovy, a teda ešte lákavejšia ako cieľ útoku.

Zaujímavé na našom pobyte bolo to, že sme tu boli ako skupina piatich vybraných novinárov z rôznych slovenských médií. Je jasné, že sme priamou konkurenciou, ale pri pobyte mimo Slovenska to nebolo nijako cítiť. Priamo na predstavení smartfónu si každý robil svoju prácu, fotil, nakrúcal odušu, snažil sa získať čo najviac informácií. A v noci sme to čo najrýchlejšie dali všetko dokopy a poslali na Slovensko, aby naši čitatelia mali čerstvé a pôvodné informácie. Ale neskôr sme boli dobrí priatelia, pokiaľ sme hotel platili z vlastného, bratsky sme sa delili o izby, aby to bolo cenovo čo najvýhodnejšie.

Moja prítomnosť na ceste sa nedala zaprieť, po prílete nočným letom do Viedne nám chýbal jeden kufor. Ale ako sa to už stáva, všetko sa skončí šťastne a kufor sa záhadne po troch dňoch objavil. Pritom podľa záznamu Austrian Airlines bol naložený do lietadla na JFK, ale s nami prekvapivo nedoletel. Všetko sa môže stať. Hlavné je, že sme doleteli všetci živí a zdraví, toto lietadlo totiž malo na palube dôležitú časť slovenskej IT žurnalistiky.

Boli to štyri dni, čo sme prežili v New Yorku, a mne už celkom stačilo. Neviem si vôbec predstaviť, čo museli cítiť Slováci, ktorí do roku 1989 ušli za hranice a New York bol ich vysnívaným miestom. Mnohí odišli bez akejkoľvek zábezpeky vonku a začínali ako zrelí ľudia úplne od nuly. Museli žiť s tým, že ak sa vrátia, budú z nich politickí väzni, a tak bol návrat nemysliteľný - pravdepodobne až do konca života. Pritom sa väčšina z nich po čase uchytila a mnohí naozaj aj zbohatli. Musí to byť zrejme v nás, že v takýchto situáciách sa dokážeme presadiť. Ale na vlastnej koži by som si to vyskúšať nechcel ani za nič.

Prajem príjemné čítanie aprílového vydania PC REVUE.



PC REVUE 4/2013 Editorial
Autor: Ondrej Macko

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára