PC REVUE

Neprekročte svoje hranice
Počas prázdninových mesiacov nevládne extra cestovná horúčka, pokiaľ ide o služobné cesty. Firmy sa pripravujú na tzv. back-to-school sezónu, ktorá sa začína v septembri. Napriek tomu ma v júli osud zaviedol do trochu netradičnej krajiny – do Švédska. Preferujem krátke cesty zamerané predovšetkým na akciu, potom šup-šup domov. Let som mal naplánovaný kúsok po 6. hodine ráno s odletom z Viedne, a to hneď po jednom z mála predĺžených víkendov v tomto roku. Bolo to po odovzdaní júnového vydania PC REVUE, keď sa všetka pozornosť sústredí na finalizáciu vydania. Produkty však do našej redakcie prichádzajú kontinuálne, mal som teda v práci ešte niekoľko horúcich kúskov na otestovanie do augustového vydania, ktoré nemohli počkať na môj návrat. Nuž, víkend-nevíkend, bol som v ten voľný pondelok večer v redakcii, a keďže som si dohodol, že šofér ma vyzdvihne práve tu o 4:40 ráno, už som trochu tušil, ako to dopadne. Ešte pred príchodom do redakcie som sa rozhodol, že niet lepšej prípravy na Švédsko, ako je návšteva reštaurácie v IKEA. Dal som si tam úplne najväčšiu porciu mäsových guľôčok s brusnicovou omáčkou a zemiakmi, čo tam pekne po slovensky volajú köttbular. Švédsko na Slovensku chutí výborne, navyše ten pomer výkon/cena je na bratislavské pomery nevídaný.

Na test som mal dva 3D televízory, bolo treba dofotiť asi 10 produktov a v schránke som mal len tak ledabolo pozretých asi 50 mailov, ktoré vyžadovali viac ako jednovetnú odpoveď. Do redakcie som prišiel okolo deviatej večer s tým, že všetko rýchlo urobím a hotovo. Ako som začal testovať, objavili sa prvé problémy. Horúci 3D televízor prišiel síce aj s 3D prehrávačom, ale ako sa ukázalo, bez 3D okuliarov, teda neotestovateľný. Ledaže by som dokázal mrkať vysokou frekvenciou jedným a druhým okom, a to v synchronizácii s televízorom, čo neviem. Spomenul som si, že som pred mesiacom jednému známemu odporučil túto značku 3D televízora, a teda určite má okuliare. Od myšlienky nebolo ďaleko k realizácii, po hodine som mal okuliare v ruke a neotestovateľný televízor otestovaný. Keď som skončil so vzorkami, bolo už riadne po polnoci. To som mal ešte pred sebou fotenie a veru odfotiť televízor s lesklým displejom je tak trochu na zbláznenie. Na displeji vidíte všetko a treba ho dostať do správneho uhla, čo si vyžaduje čas.

Existujú ľudia, ktorí tvrdia, že spánok je buržoázny prežitok, a fakt nespávajú. Povedal som si, že raz to vyskúšam aj ja. Ak sa dobre pamätám, celú noc som naposledy nespal, keď som sa učil na štátnice z marxizmu-leninizmu a vtedy som tomu vôbec nerozumel. Ale to je už veľa rokov dozadu. Keď som teraz nakoniec skončil so všetkým, čo som mal na pláne, bolo tesne pred štvrtou ráno. Osprchoval som sa a už tu bol opatrný telefonát vodiča, že stojí pred bránou a rád by ma odviezol na viedenské letisko. Nuž, spánok nie je buržoázny prežitok, je to nevyhnutnosť, to som si v ten deň poriadne overil. Z cesty na letisko si pamätám len to, ako ma vodič jemne triasol už pri odletovej hale, aby som zmenil posteľ v jeho aute za posteľ v lietadle. Let som prespal celý, prišiel som aj o podávanú miniatúrnu napolitánku a možnosť napiť sa. Našťastie köttbular ma stále ešte hrial, takže som bol viac smädný ako hladný. Do Štokholmu je to 2,5 hodiny, čo je na poriadny spánok málo, ak je navyše stále prerušovaný, nemá ten správny účinok...  Na akcii šlo všetko ako po masle, jedno predstavenie za druhým, na únavu som nemal čas.

Štokholm je niečo ako Benátky severu, je podobný Amsterdamu. Stojí na systémoch ostrovov a asi najrýchlejší spôsob dopravy je tu loď. Tá funguje ako mestská hromadná doprava. Využil som ju aj ja, keď som po fakt dosť náročnom programe smeroval spolu so skupinou slovenských a českých novinárov do nášho hotela. Švédsko je pre IT novinára skôr exotická krajina, a tak som chcel zažiť toho čo najviac. Hodil som veci na posteľ a vyrazil do mesta. A musím povedať, že to bol zážitok. Toto mesto je už to riadne na severe a má nádych bielych nocí. Ak nie je zamračené, môžete čítať noviny na ulici aj o 23. hodine. Sieť mostov a vodných kanálov je uchvacujúca. Švédsko je však veľmi drahá krajina, navyše sa tu platí švédskymi korunami. Köttbular je tu naozaj národné jedlo, ale k cene z IKEA tu budete musieť možno pridať jednu nulu. Švédske stoly nie je len nejaký slovenský výmysel, tento spôsob podávania jedla je tu pravidlom. Ďalší národný zvyk je sauna, je to podobne ako vo Fínsku údajne aj miesto na rokovania firiem. Ja saunu dosť môžem a byť v takejto krajine a nevyskúšať saunu by som asi považoval za svätokrádež, hoci počasie bolo skôr tropické. Priznávam, že moje batérie po celom dni a prebdenej noci už mleli z posledného, ale v hoteli som si objednal hodinu v saune a tesne pred polnocou som bol v nej. Dobre vám poradím – nechoďte do sauny, keď ste na smrť unavení . V mojom prípade to dopadlo tak, že som po pár minútach v horúcom prostredí zaspal. Našťastie ľudský organizmus funguje podobne ako niektoré procesory. Keď už je prehriatie tela poriadne vysoké a frekvencia srdca je na maxime, spustia sa záchranné mechanizmy. Prebudil som sa teda poriadne vysaunovaný, do studenej vody s kockami ľadu som si však tentoraz netrúfol. Radšej som si ešte raz vychutnal biele noci o druhej nadránom a takto som sa schladil v prázdnych uliciach Štokholmu. Na druhý deň sme mali ešte dopoludnia program, čo som na počudovanie celom zvládol, kríza prišla až večer doma. Z dvoch skôr prebdených nocí som sa spamätával viac ako týždeň. Spánok je jednoducho nevyhnutnosť. Ak nespíte, váš výkon je slabý až mizerný. Veci, čo som v tých dňoch napísal, som si po čase ešte raz po sebe prečítal a veru niekedy som sa až usmieval, čo som to vlastne vytvoril. Skrátka, nedá sa prekročiť istá hranica ľudských možností. Veď ani pretaktovaný procesor nevydrží dlho pracovať. Osobne sa budem nabudúce niečomu podobnému oblúkom vyhýbať a radím tak aj vám.
Príjemné čítanie horúceho augustového vydania PC REVUE praje
19. júla 2010, Ondrej Macko

PC REVUE 8/2010 Editorial
Autor: Ondrej Macko