PC REVUE

Faraónova pomsta

Ako zistíte v tomto vydaní, minulý mesiac som bol na výstave CES v Las Vegas. Cesta za „veľkú mláku“ je vždy príležitosť na šťavnatý úvodník. Organizátori posunuli CES celkom na začiatok roka a to bola doba čerstvo poznačená nigérijským teroristom. Nuž, takúto prehliadku som ešte nezažil – vo Viedni som musel veľa vecí prehodiť do zapísanej batožiny a príručná batožina prešla totálnou kontrolou. Keďže so sebou vláčim kopu elektroniky, bol som hneď podozrivý. Vo Viedni ma však tentoraz prehľadali poriadne. A na dosť intímnych miestach... :-) Otvorene povedané, volám po tom, aby aj tu nainštalovali ten kontroverzný osobný skener. Zobrazenie môjho tela na displeji mi akosi prekáža menej ako takéto obchytkávanie. Let prebiehal normálne, v ekonomickej triede tradične na úrovni stredovekého mučenia. Ale doleteli sme šťastne.

USA je o radoch, musíte si zvyknúť na to, že čakať budete úplne na všetko. Aj my sme tak čakali – na prechod cez imigračnú kontrolu a kontrolu na vstupe do lietadla nie menej ako tri hodiny. A to sme mali šťastie, niektorí kolegovia prešli cez LA po 6 hodinách.

Po 24 hodinách trmácania sa sme boli konečne v hoteli. Boli sme traja, dostali sme rovnaké izby, ale každý neskôr platil inú sumu. Ja najmenej, lebo som si objednal hotel cez internet a dostatočne skoro. Nuž, päť nocí v Excalibure na hlavnej ulici aj s internetom, dvoma predplatenými nápojmi a dvoma voľnými hrami v kasíne za 311 dolárov, to bola celkom dobrá kúpa. Ešteže som sa odvážil zveriť číslo mojej kreditky internetu, a to už v polovici októbra. Celú sumu mi však vtedy hneď stiahli z karty, chytráci jedni!

Las Vegas je zvláštne mesto, žijete v nereálnom svete. Na jednej ulici máte celý svet od pyramíd v Luxore cez New York, Monte Carlo, Paríž, staroveký Rím až po veľkolepé Benátky s grandióznym vodným kanálom a gondolami na prvom poschodí. Američania si ho asi vytvorili preto, aby sa nemuseli trmácať po svete, strácať batožiny, platiť čudnými peniazmi a hovoriť divným jazykom. Je to úžasné mesto, ale iba na prvý raz. A ja som tu už bol asi príliš veľakrát. Na návrat domov som sa totiž tešil od začiatku. Teraz som však stál v izbe unavený na smrť a túžil som sa vyspať. No nedalo mi to, veď si ešte pozriem maily. Internet bol zaplatený, nuž zapol som notebook a zrazu som vedel, že je zle. Notebook chatrne zablikal dvoma LED-kami a to bolo všetko – len smutná čierna obrazovka. V okamihu zo mňa všetka únava spadla, adrenalín bol na maxime. Vianoce som totiž využil na to, aby som pohodlne premigroval z Visty na Windows 7. Tradične to robím tak, že si kúpim nový, väčší disk a nainštalujem všetko nanovo. Preniesol som multi- i monomédiá, maily, kontakty, pravidlá a heslá a všetko šlo ako po masle. Pred odchodom do sveta notebook fungoval skvele, na nový systém som nemohol povedať krivé slovo. Teraz som ho však začal riadne podozrievať, že ma nechal napospas kdesi na druhej strane umelého sveta. Pokúšal som sa robiť s notebookom všetko možné, dával som mu núdzový režim, ale k ničomu poriadnemu som sa nedopracoval. Bez fungujúceho notebooku je to ťažké – jednak ma zavalí tona mailov po príchode domov, z čoho mám nočnú moru, jednak nebudem môcť poriadne komunikovať. Nebudem môcť nadránom pozerať odovzdané články a moji kolegovia v redakcii ich nebudú môcť spracúvať. Skrátka, situácia pre mňa porovnateľná so zánikom sveta :-). Bolo mi jasné, že z tohto sa musím nejako dostať. Údaje som mal založené doma, o dáta som teda strach nemal. Keby som mal svoje inštalačné náradie, poľahky sa z toho dostanem. Premýšľal som nad tým, že si kúpim nový disk a ďalšiu kópiu systému a hotovo. Excalibur je však hotel tematicky zameraný na rozprávkový zámok. Ak si chcete kúpiť meč či korunu, ste na správnej adrese. O nejakej PC predajni tu však nikto nechyroval. Zahnal som takéto myšlienky a začal logicky uvažovať, čo sa asi tomu počítaču mohlo stať. Batéria mi skončila niekde medzi Grónskom a Kanadou, neskôr som už len čakal v dlhočizných radoch a nemal čas si ju nabiť. Potom som prešiel ešte jednou precíznou kontrolou na letisku v New Yorku. Oblápanie na intímnych miestach obrovským černochom ma síce našťastie minulo, keďže som si dal dole preventívne aj okuliare, hodinky a s nohavicami na pol žrde bez opasku rýchlo prešiel cez detektor. Môj notebook však zobral na analýzu. Pár minút som ho nemal v dohľade, kým som ešte dával dokopy svoje ošatenie a obuv. Keď ho doniesol, niečo hovoril, ale riadne nezrozumiteľne, akoby s horúcim zemiakom v ústach. Ale zachytil som nejaké slová o disku a vybitej batérii. Pozrel som rýchlo na veko disku a už som vedel, že notebook bol pri kontrole otváraný. Jedna skrutka totiž chýbala a druhá bola iná, ako som pôvodne mal. Tma už začala rednúť a preniklo ku mne svetielko nádeje, že chyba je len kontaktová. Pri kontrole asi zisťovali, či je to naozaj notebook, a nedal sa zapnúť pre vybitú batériu. Tak si overili, či je tam skutočný disk. Teraz som bol pred novou výzvou, ako sa dostať k disku, keďže som nemal pri sebe žiadny nástroj. Bežne so sebou podľa vzoru McGyvera nosím nožík, ale do lietadla som ho nezobral. Nuž, bol som na recepcii hotela a od pracovníčky sa pokúsil niečo podobné vypýtať. Ako sa ukázalo, v meste hriechu je zvyknutá plniť inak šokujúce želania hostí, ale krížový skrutkovač v tunajšej ponuke chýbal. Tak som musel riešiť situáciu sám. V Excalibure som našiel zbrojnoša, ktorého hrot kópie bol dosť ostrý na to, aby sa ním dala povoliť skrutka. Lenže predstava, ako s dvojmetrovou, pyšne vztýčenou kópiou prechádzam okolo roztočených ruliet a ochranky, bola aj na Las Vegas netradičná. Vedľajší hotel je egyptský Luxor, skočil som teda tam. Prešiel som ho celý, nakoniec našiel sadrovú hlavu Tutanchamóna a za ním bola nástenka s prešpendlenými papierikmi oznamujúcimi akčné ponuky s ním spojené. Zazdalo sa mi, že tých špendlíkov je tam trochu priveľa. Predstierajúc záujem o informácie, mierne som komprimoval umiestnenie papierikov a v ruke mi zostali dva kusy špendlíkov. Neskôr som s nimi v mojej izbe povolil veko nad diskom, našiel ho ledabolo pripojený ku konektoru, poriadne ho zasunul, špendlíkmi zatiahol a odvtedy ide notebook ako nový. Teraz už len dúfam, že sa Tutanchamón nenahneval a nebudem čeliť jeho pomste. Veľa článkov z tohto vydania som však aj vďaka nemu spracoval načas. Verím, že sa vám bude toto číslo páčiť, vzniklo aj vďaka jeho dvom špendlíkom. Len tak mimochodom, ani neviem, kde všade sú moje dáta...:-)

Želám príjemné čítanie februárového vydania a Valentína prežite s láskou!

23. januára 2010, Ondrej Macko

PC REVUE 2/2010 Editorial
Autor: Ondrej Macko