PC REVUE

Keby niečo...

Ani sme sa nenazdali a je tu prvé číslo v tomto roku. Nie je žiadne tajomstvo, že PC REVUE robíme tak, aby bolo pripravené na distribúciu hneď na začiatku mesiaca, a teda januárové číslo sme odovzdali do tlačiarne tesne pred Vianocami. Môj príbeh sa tak odohráva v hektickom období, poznačenom predvianočnou atmosférou. Stále mám rád túto atmosféru, lebo vo vzduchu cítiť vôňu ihličia, vareného vínka a pečených gaštanov. A ľudia sú k sebe trošku milší. Neznášam však striehnutie na parkovacie miesto pred obchodnými centrami, zháňanie darčekov na poslednú chvíľu a celé to nákupné šialenstvo. Myslím, že sme už stratili pôvodný význam Vianoc, keď fyzickým darčekom bol vlastne len stromček a podstatné bolo to, aby bola celá rodina spolu. Vianoce sa dnes stali hlavne marketingovou príležitosťou na najlepšie preteky v nakupovaní. Pri pohľade na davy ľudí vychádzajúcich z nákupného strediska s preplnenými košíkmi je mi aj ťažko uveriť, že sme skutočne uprostred hospodárskej krízy. Ale je mi jasné, že veľká skupina ľudí sa tentoraz musela uskromniť pri nákupoch.

Práve pred Vianocami máme v redakcii plné ruky práce, lebo je to kratší mesiac ako iné. Znamená to urobiť všetko skôr, navyše pred Vianocami sa konajú koncoročné akcie firiem, na ktorých je dobré zúčastniť sa. Tento rok ich však bolo viditeľne menej. Do toho všetkého sa pri finalizácii januárového vydania pritrafil problém s autom. Ročne najazdím asi 40-tisíc kilometrov, v aute vlastne aj bývam, občas sa zmení na moju kanceláriu. Pôvodne jagavé čalúnenie v teplom bledom odtieni postupne zmenilo farbu na neutrálnu, ktorá sa už viac zašpiniť nedala. Pred koncom roka má byť auto čisté, dal som ho teda vyčistiť v špecializovanej firme. Čistenie zabralo celý deň a za 50 EUR to naozaj stálo za to. Zamestnanec a majiteľ firmy v jednej osobe bol na svoje dielo patrične hrdý, spomínal čosi o osobnom rekorde v čistení takéhoto zašpineného auta, ale to som už ja hrdo odchádzal domov. Pred domom som ešte drobné škrabance na nárazníkoch prestriekal krycím sprejom. Ako som končil, išiel okolo sused a spýtal sa ma: „Zase máte nové auto a znova tá istá značka?“ Tak už som bol s výsledkom spokojný a hrdo som brázdil cesty autom ligotajúcim sa viac ako náš umelý vianočný stromček. Spolucestujúcim som prízvukoval, aby si očistili nohy, sám som začal uvažovať nad papučkami za volantom. Jednoducho, to auto sa stalo opäť mojím dieťatkom, o ktoré som sa vzorne staral. Po troch dňoch od kompletnej očisty však do mňa nabúrala statná dodávka. Možno poznáte ten pocit, keď sa k vám blíži druhé auto, vidíte ho v spätnom zrkadle a cítite, že už je nevyhnutne vo vás. No nemôžete nič urobiť, len čakať, čo z toho bude. U mňa to bolo rozbité zadné svetlo a preborený nárazník. Ono sa to môže stať každému a vodič, ktorý nehodu zavinil, prebral celú vinu na seba. Keďže policajti v snahe znižovať nehodovosť zaujali stratégiu, že drobnejšie nehody radšej nebudú ani evidovať, vybavili sme to rýchlo spísaním záznamu o nehode. Keďže obidve vozidlá boli schopné jazdy, rozišli sme sa domov. A potom sa to všetko začalo... :-)

Poisťovne dnes už fungujú moderne, udalosť môžete nahlásiť aj cez webový formulár, nevyhnutné je však aj telefonické nahlásenie. Pri telefonovaní vás upozornia, že váš hovor bude nahrávaný (údajne na skvalitnenie služieb), a po chvíľke sa dopracujete k „živému“ operátorovi. Tu zistíte, že zákonná poistka neslúži celkom na to, o čom ste doteraz boli presvedčení. Presnejšie povedané, neslúži na preplatenie celej sumy, ak vám spôsobí škodu niekto iný. Auto som mal tri roky, malo najazdených 130-tisíc km a na poškodené diely treba uplatniť amortizáciu. Operátor vyhlásil, že to bude aj 60 % pôvodnej sumy. Rozumiem amortizácii, len mi akosi chýba vysvetlenie, prečo by som ju mal platiť práve ja? Veď som nežiadal, aby do mňa niekto narazil, navyše som mal nové svetlo a nárazník. Veď tie pôvodné sa po očiste leskli viac ako nové. Nerozumiem ani tomu, ako sa prejaví amortizácia na zadnom svetle. Podľa mňa, pokiaľ je celé, funguje rovnako dobre aj po troch rokoch. Navyše výber poisťovne nemáte ako ovplyvniť. Takýto prípad totiž riešite v poisťovni, ktorú si vybral druhý vodič na poistenie zo zákona, vy musíte nasledovať jej pravidlá.

Operátor ma teda poučil, že buď si zoženiem presne také staré náhradné diely, ako je vozidlo (:-)), alebo nechám vymeniť diely nové a zvyšnú časť vyriešim z havarijnej poistky. Inými slovami, jednu vec som už zrazu riešil s dvoma rôznymi poisťovňami. Nasledovala obhliadka, na ktorej mi odporúčali značkový servis, lebo tam majú zmluvný vzťah. To znelo optimisticky, ako keby som neskôr nemusel nič platiť a auto si hneď prevezmem. Technik však dlho špekuloval nad tým, či ten nárazník nie je vlastne nejaký starý a už opravovaný, keď vyzerá tak dobre a je nastriekaný sprejom. Nabudúce si dám pozor, že auto nemám príliš „glancovať“. Celé vybavenie papierov spolu s obhliadkou zabralo asi dva dni, ktoré mi riadne chýbali pri finalizácii tohto čísla.

Úplne iný oriešok je potom značkový servis. Prijímací technik je síce v obleku, natiahnu vám na sedačku a volant umelohmotný poťah, ale keď sa chcete nahlásiť na opravu, objednajú vás tak najskôr o desať dní. Bolo veľké šťastie, že auto bolo funkčné, dalo sa teda používať. Keď som prišiel do servisu, svietila na mňa tabuľa oznamujúca horibilné hodinové sadzby technikov. Zaujímavé je, že nikde neuvádzajú, koľko zaplatia oni mne, keď čakám aj hodinu na odovzdanie alebo vyzdvihnutie auta. No dodávka náhradných dielov, obhliadka i ukončenie opravy trvali zase ďalší čas. Keď som sa už tešil na prebranie auta, zistil som, že ten optimisticky znejúci zmluvný vzťah s poisťovňou v praxi znamená, že buď opravu zaplatím na mieste a peniaze neskôr dostanem, alebo počkám na tzv. krycí list, ktorý vystaví poisťovňa po ukončení prípadu. Na to majú lehotu 15 dní po dodaní všetkých potrebných dokladov. Ako som po 16 dňoch zistil, veľa závisí od toho, ako dôrazne im telefonujete a vyhrážate sa všetkým možným. Medzitým auto čakalo pekne odložené na dvore servisu a tíško sa tešilo na opätovné používanie.

Vyzerá to teda tak, že niektoré poisťovne sú veľmi rýchle vtedy, keď máte zaplatiť peniaze vy, ale keď to má byť opačne, ide to ako z chlpatej deky. Osobne by som si to predstavoval ako v reklame – nahlásim udalosť, nechcem mať ďalšie starosti, všetko zariadi niekto iný z poisťovne. A medzitým by ešte mohli zadarmo požičať iné auto. Ale to sa už asi musím prebudiť zo sna...

Prajem všetkým čitateľom šťastný nový rok, veľa pohody, zdravia a príjemné čítanie nielen januárového vydania PC REVUE.

PC REVUE 1/2010 Editorial
Autor: Ondrej Macko