Skúškové obdobie
Keď som minulý mesiac písal o kríze (a) konzumnej spoločnosti, v závere som načrtol otázku, kam smeruje naša „západná“ civilizácia, či má perspektívu, budúcnosť, či prežije. Jej zodpovedanie si zaslúži asi viac priestoru, o čo sa teraz pokúsim. Pripravte sa však na ťažké a pochmúrne čítanie...
Dno ekonomickej krízy ešte nie je na dohľad a nikto nevie predpovedať, koľko potrvá jej prekonanie. Denne dostávame nové čísla o prepúšťaní zamestnancov, o zatváraní fabrík. V súčasnosti si asi ani jeden sociológ netrúfne odhadnúť, ako sa so znížením životnej úrovne vyrovná „rozmaznaná“ západná Európa. Tá je na rozdiel od USA zvyknutá riešiť pomalšie rastúce platy či zásahy do sociálnych istôt štrajkami, zablokovaním prevádzky podniku, demonštráciami. Pokiaľ sa také niečo odohrávalo v minulosti, v čase relatívnej ekonomickej stability, dôsledky štrajku boli síce nepríjemné, ale „iba“ lokálne (spomeňme Francúzsko, Taliansko, Nemecko, Grécko a pod.) a odvetvovo ohraničené (farmári, letecký personál, železničiari...). Súčasná kríza je však globálna a zasahuje nielen všetky vyspelejšie krajiny, ale aj viac-menej všetky kľúčové odvetvia hospodárstva. Čo sa stane, ak sa „štrajkoidná“ nálada na riešenie problémov „na ulici“ tiež globalizuje? Ani si to nechcem predstaviť... Taký chaos a také problémy so zabezpečením základného fungovania štátov (potraviny, energia, doprava, zdravotníctvo atď.) by mohli mať nepredstaviteľné až apokalyptické následky. Kompletné zablokovanie hospodárstva, už aj tak postihnutého krízou, by ešte viac „synergicky“ prehĺbilo všetky problémy a špirála sa roztáča a roztáča... Kde sa to skončí, čo všetko to môže spôsobiť? Sociálne nepokoje? Revolúciu? Ak áno, v mene akých ideálov, akých hodnôt? Bude potrebná zmena spoločensko-politického systému? Ak áno, na aký? Má ten súčasný ešte potenciál na zmenu, na verziu Demokracia 2.0 či Kapitalizmus 2.0? Alebo musíme urobiť krok späť a nastoliť spoločné vlastníctvo a vládu „ľudu“? To sme tu už tuším mali... Má byť úloha štátu silnejšia alebo slabšia? Nemal by štát vo väčšej miere kontrolovať a regulovať strategické odvetvia ekonomiky? Nemalo by sa vládnutie odpolitizovať a preniesť rozhodovanie na apolitických odborníkov? Bude tým správnym riešením on-line demokracia?
V každom prípade stojíme bez akéhokoľvek strašenia pred dosť vážnou skúškou, ktorú budeme musieť skladať všetci. Pokiaľ občanom nebudú zo strany štátu garantované dostatočné sociálne istoty, zabezpečené očakávané životné potreby, je otázne, ako bežní ľudia zareagujú. Dokážu vydržať hmotný nedostatok, strpieť núdzu? Doteraz boli zvyknutí na niečo iné... Čo ak nedokážu a situácia sa naozaj vyhrotí? Prestanú sa spoliehať na štát, zoberú osud do vlastných rúk s použitím takých prostriedkov, aké uznajú za vhodné? Aj za cenu porušovania zákona... Maľujem čerta na stenu? Obávam sa, že ani nie, skúsme si predstaviť, ako by zareagoval každý z nás, keby sa situácia naozaj vyhrotila a išlo by o základné životné potreby. A možno ani netreba fantazírovať, spomeňme si len na niektoré publikované dramatické ľudské príbehy, ktoré sa odohrávali v New Orleans po tom, čo mesto spustošil hurikán Katrina. Bezvládie, chaos, rabovanie... A to bolo len pred pár rokmi a „iba“ v jednom štáte či meste... Dokázali by sme sa správať civilizovane v hraničnej situácii, navzájom si pomáhať a spoločne riešiť problémy alebo sa z nás stane divoká horda, v ktorej sa každý bude snažiť uchmatnúť si niečo pre seba? A kto vyhrá, keď dôjde ku konfrontácii jednej a druhej strany? Dokázala by polícia či armáda zabezpečiť právo a poriadok aj v prípade nepokojov takých obrovských celoštátnych až celosvetových rozmerov? Aj v polícii a armáde sú zamestnaní „len“ ľudia...
Viem, dávam priveľa otázok a ponúkam primálo dobrých odpovedí, resp. žiadne. Mojím cieľom ani nebolo ponúknuť nejaké „instantné riešenia v prášku“, ale skôr poukázať aj na takéto možné scenáre vývoja, riziká, ktoré nám hrozia, a podnietiť verejnosť k chýbajúcej celospoločenskej diskusii. Tvárime sa, akoby takáto situácia ani nemohla nastať, už počujem komentáre: „Veď si to predstavte, teraz v 21. storočí!? Tu v civilizovanej Európe? Nám sa to predsa nemôže stať...“ Celospoločenská diskusia však môže upozorniť verejnosť aj na takéto hrozby, donúti ju zamyslieť sa, spustí proces hľadania riešení, opatrení, krízových scenárov a bude základom na to, aby sa spoločnosť, štát, občania na takúto situáciu ako-tak pripravili.
Je dosť možné, že ekonomická kríza pominie, hospodárstvo sa znovu naštartuje, všetko bude opäť „fajn“ a k takejto skúške ani nedôjde. A ja som vás tu zbytočne stresoval. Obávam sa však, že nie celkom. Čakajú nás ďalšie skúšky, možno ešte ťažšie. Uvedomme si do dôsledkov hrozby globálneho otepľovania a následných klimatických zmien, signalizované ťažkosti s nedostatkom pitnej vody, znižujúce sa zásoby ropy a plynu a možné problémy s ich dostupnosťou a distribúciou atď. K tomu pripočítajme náboženské, etnické, sociálne rozbušky, rozmiestnené po celom svete, geopolitické a vojenské záujmy, globalizáciu... Nezabudnime na riziká pandémií a vedľajších dosahov technologického vývoja (genetické manipulácie, nanotechnológie, robotizácia a pod.). Niektoré hrozby sa môžu splniť skôr, niektoré v horizonte desaťročí, iné vôbec. Ale riziko, že sa tieto hrozby splnia, tu naozaj je. Vidím to tak, že nás čaká veľké skúškové obdobie, otázne je, ako ho zvládneme. Východiská musíme hľadať v spoločnom využívaní výsledkov špičkového ľudského intelektu, doplnenom o sociálne cítenie a spolupatričnosť. V celospoločenskej diskusii a hľadaní globálnych riešení. Mierovom riešení konfliktov a pokojnom spolunažívaní. Iba tak to spolu zvládneme...
PC REVUE 4/2009 OpenPark
Autor: Martin Drobný
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára