QUARK

Milí priatelia,

keďže kritériom každej teórie je prax, rozhodol som sa pre experiment, ktorým by som si potvrdil, alebo vyvrátil – ako často počujeme z kompetentných úst, ktoré nevedia alebo nechcú niečo povedať – či trhový mechanizmus má naozaj korene v prírodnom zákone výberu najlepšieho. Mám kúsok zeme s niekoľkými stromami, teda miesto ako stvorené pre tento experiment. Na jar som kúpil niekoľko balíčkov semien a vysial som ich do zeme. A keďže v pravidlách experimentu som si určil, že nebudem robiť žiadne nesystémové, a už vôbec nie ochranárske opatrenia, nechal som všetko na prírodu, tak ako ekonomické celebrity všetko nechávajú na trh. Občas som sa chodil pozerať, ako môj experiment pokračuje, a hlavne, čo naň samotná príroda. Okrem toho, že som sa z diaľky díval, som nerobil nič. Vytrvalo som sa tváril ako kompetentný, ale nezasahujúci, čo je veľmi príjemné, lebo ak nič nerobíte, nič ani nepokazíte. Celý rok som nehrabal, nekopal, nepolieval, nemíňal postreky a hnojivá. Bolo to nielen pohodlné, ale aj lacné. Prešla jar, ubehlo leto a nadišla jeseň. Nastal čas na vyhodnotenie experimentu. Výsledok ma nenadchol. Vysial som osem druhov zeleniny, no vyrástlo len zopár byliek kôpru. Záhradku utešene pokryl pýr plazivý, pupenec a lopúchy. Suverénne zvíťazilo to, čo v kultúrnej záhradke nemá byť.
Čerešne a višne zožrali škorce, po marhuliach ani slychu. V strašnom suchu plody opadali
a stromy mali čo robiť, aby prežili. Na ďalších stromoch zostalo zopár červivých miniplodov, ktoré pripomínali jabĺčka a hrušky. A záver? Nech sa každý, kto tvrdí, že (neľútostný) trh všetko vyrieši po vzore prírody, príde pozrieť. Rád mu ukážem, ako to naozaj je. A komu by sa nechcelo, nech sa dobre rozhliadne okolo seba. Nemám k dispozícii podrobné štatistiky z tzv. vyspelých štátov sveta, no pred pár dňami americké oficiálne zdroje uviedli, že ich v krajine žije 36 percent obyvateľov v biede.
Spochybňovať funkčnosť prírodných zákonov nemožno. No ich implementácia do hospodárskeho života, ako vidno, je zložitá a má veľmi, naozaj veľmi slabé miesta. Každá hlava štátu, každý, kto sa uchádza o miesto v parlamente, každá politická strana pred voľbami sľubuje blaho pre všetkých obyvateľov, a preto práve ju musia posunúť do výkonu správy vecí verejných.
A keďže sa tento proces opakuje už mnoho rokov, ako je možné, že nikto tieto krásne sľuby neplní? Ako je možné, že obľúbená spoločenská hra na slepú babu pokračuje z roka na rok,
od jedného volebného obdobia k druhému? Nemala by sa práve táto otázka, a najmä odpoveď, teda tento banálny problém tzv. vyspelých civilizácií, dostať do plánov výskumných pracovísk celého sveta? Ak je kritériom každej teórie prax, kam sme sa to dostali? Aké sily a mechanizmy riadia náš život a hlavne, kam smerujú?

P.S.: Samozrejme, že opísaný experiment je fikcia. Takú hlúposť by som nemohol urobiť. Ale prečo to podobne, s malými obmenami, funguje vo veľkých spoločenstvách? Dôvodov je priveľa. Nepochybne jedným je oficiálne (aj u nás) schválený lobizmus, ktorý môžeme smelo nazvať vlastne legalizovanou korupciou, nech sa tvári akokoľvek. Ide o presadzovanie skupinových záujmov pred záujmami všeobecnými. A to príroda nerobí. Nepozná ani protekcionizmus, ani ostatné formy korupcie. Čo v prírode absentuje, je humanizmus. Ale ten je cudzí, ako vidno, aj ľuďom. Robme všetko, čo je v našich silách, aby to nebolo možné povedať o nikom z nás.

Váš
Eduard Drobný

QUARK 11/2007 Editorial
Autor: Eduard Drobný