PC REVUE

Hard To Say, I’m Sorry!

S týmto názvom skvelej pesničky som sa stretol v poslednom čase častejšie. Ľudia sú omylní a zákonite robia chyby. Keď sa to však stane, treba sa ospravedlniť. Pár správnych slov aj v ťažkej situácii veľa vyrieši. Pre niektorých ľudí je však problém povedať obyčajné „prepáčte“ .
V mojom prípade sa to začalo smutnou udalosťou, ktorá sa skončila dedičským konaním. Moja teta mne a mojim súrodencom odkázala celoživotné úspory na vkladných knižkách. Teta bola vo svojich takmer 80 rokoch dosť skúsená a rozložila riziko, ako sa len dalo. Jej peniaze boli tak nakoniec až v štyroch rôznych slovenských bankách. Prebehlo nekonečne dlhé dedičské konanie, nakoniec sme sa dostali k závetu oprávňujúcemu na výber peňazí. Následne sme požiadali banku, kde bola najvyššia položka na vybratie, aby nám poradila postup. Hoci išlo o banku, ktorá stála v popredí internetového bankovníctva na Slovensku, všetko sa muselo riešiť osobnou návštevou v konkrétnej pobočke. Väčšina zamestnaných ľudí má čas vybaviť veci až po práci, povedzme okolo 17. hodiny. Vtedy sú ešte niektoré pobočky otvorené, takže to nebol problém. No to, že majú v banke otvorené, ešte neznamená, že po celý čas poskytujú všetky služby. Podnikový právnik, údajne nevyhnutný na túto činnosť, už mal tesne pred piatou po pracovnom čase, neostávalo nič iné, iba sa prispôsobiť a prísť ešte raz počas jeho úradných hodín. Všetko sme však nakoniec vybavili a právnik udelil povolenie. Vraj nás budú očakávať, žiaľ, povinne všetkých spolu. Mne napríklad robí dosť problém zabezpečiť moju účasť v konkrétnom termíne, vyžadovalo si to skĺbiť ďalšie povinnosti. Ale podarilo sa...  Nastal deň D, ôsma hodina ráno a my sme sa v očakávaní dostavili hneď po otvorení pobočky. Pokladníčke v banke sme ukázali všetky papiere, podľa môjho očakávania nemala o nás žiadne informácie. Ale zavolala nás do miestnosti vedľa pokladne, kde sa vypláca väčšia hotovosť. Vari po piatich minútach ťukania do počítača vyhlásila, že príslušné konto je definitívne zablokované a dá sa to riešiť jedine v centrále banky. Toto sa nemohlo skončiť inak ako privolaním manažéra a vysvetlením celého príbehu. Vypočul nás a uznanlivo pokýval hlavou na znak súcitu. Požiadal o strpenie, a tak sme čakali. Optimistický dojem z manažéra sa po piatich minútach rozplynul. Keďže som už mal byť na úplne inom mieste, začal som premýšľať nad svojím odchodom s tým, že prídem neskôr. Azda sa to nejako vybaví „samo“. V tej chvíli som si uvedomil, že oná miestnosť má z oboch strán namiesto kľučky guľu. Inými slovami, v tej chvíli sme boli spätí s bankou až príliš tesne a iné ako trpezlivo čakať sa vlastne ani nedalo. Na ploche asi dvoch štvorcových metrov sme takto traja čakali asi pol hodiny. Dávno sme si neboli takí blízki...  Ale podarilo sa, účet odblokovali, k peniazom sme sa dostali. Manažér sa nám na záver ospravedlnil a zobrali sme to športovo. Veď sme len ľudia. Zaujímavé, že v ostatných bankách neboli s výplatou nijaké problémy. Žiadny právnik, mohli sme prísť samostatne, počas bežných otváracích hodín. Stačilo len preukázať sa rozhodnutím.
Môj príbeh s bankami neplánovane pokračoval ešte ten istý deň. Keďže som mal celú hotovosť vo vrecku, šiel som do mojej „domovskej“ banky, ktorú používam dlhé roky a vedie môj osobný účet. Peniaze som veľmi rýchlo vložil na účet. Účtovníčka si pritom zrejme všimla môj profil a navrhla mi, že mi ponúkne nadštandardné služby. Sľúbila, že to bude do 10 minút, tak som súhlasil. Šlo o vystavenie platobnej karty, ktorá platí aj v zahraničí, a to v mojom prípade (ako váženého klienta ) bez poplatku. Zdalo sa mi to lákavé, tak prečo to nevyužiť. Práve som sa vrátil z dovolenky a Turkom moja stará dobrá karta nejako nechutila. Radšej teda dve rozličné platobné karty, istota je istota. Usmievavá pracovníčka veľmi priateľsky vybavila potrebné veci a požiadala ma, aby som prišiel v iný deň na podpísanie žiadosti. Príliš mi to nevoňalo, ak je to možné, kamennej banke sa vyhýbam. Všetko riešim elektronicky, je to lacnejšie a pohodlnejšie. Ale čo už, dostavil som sa. Asi o týždeň mi prišla domov listová zásielka. Celkom rýchlo, pomyslel som si, len tá obálka už na prvý pohľad neobsahovala sľubovanú kartu. Namiesto toho bol v nej list, ktorý mi oznamoval, že po detailnom posúdení mojej žiadosti mi zamietli kartu vydať. Napriek tomu vraj dúfajú, že ich nové služby využijem aj v budúcnosti. No, máš ho vidieť, nikdy v živote – vzbúrila sa mi krv! Veď na kartu ma nahovorili sami a teraz po nejakých 10 rokoch, čo som u nich a platím nie malé poplatky za rôzne služby, a to pri mizivom úroku, mi povedia, že nespĺňam požiadavky. Dojem z usmievavej pracovníčky zrazu vyprchal ako lacná voňavka. V duchu som si spriadal vety, čo jej poviem, keď to budem riešiť. Lenže znova to vyžadovalo osobnú návštevu a už sme mali uzávierku a rôzne konferencie. Trvalo tri týždne, kým som sa tam dostal. Medzitým už vznikli iné problémy a nebolo to také čerstvé. Tak aj moje presvedčenie, že teraz nimi riadne zatočím, ihneď zruším konto a prejdem ku konkurencii, nebolo už také skalopevné. Veď si len predstavte, zmeniť všetky tie pravidelné platby a založiť nové konto niekde inde, zrejme opäť pri osobnej návšteve. Tak som skôr čakal, ako sa banka zachová. Pracovníčke som môj príbeh rozpovedal asi v štyroch vetách a ukázal list. Netvárila sa, že by ma chcela nejako chlácholiť, len mi sucho oznámila – pozrieme sa na to. Pozrela a problém bol v tom, že som údajne žiadal vysoký denný limit, na ktorý moje úspory nestačia.  Ja som však o nijaký limit nežiadal, ten mi navrhli pri prvom stretnutí sami. Navyše toto mi mohli oznámiť pri vysvetlení dôvodov zamietnutia a oznámiť (elektronický) spôsob, ako to riešiť. S pracovníčkou sme sa za minútu dohodli na výške limitu, ale ospravedlnenia som sa veru nedočkal. Zatiaľ sľubovaná karta nedorazila, a to odvtedy ubehli dva týždne.
Aj my v PC REVUE urobíme chyby a veru riadne nás to mrzí. Napriek snahe sa tomu nedá vyhnúť. Na rozdiel od iných inštitúcií sú naše priame mailové adresy známe, hocikto nám môže napísať, a to aj anonymne. Keď sa na chybu príde, ospravedlníme sa, často aj verejne. Rovnako je správne aj ospravedlnenie prijať. Myslite na to, keď sa dostanete do takejto situácie.
Príjemné čítanie novembrového čísla praje
Ondrej Macko


PC REVUE 11/2007 Editorial
Autor: Ondrej Macko