QUARK

Milí priatelia,

september je mesiac plný paradoxov. Každý by si našiel ten svoj, mne pripadá najrozporuplnejšie to, že definitívne končia krásne letné dni, ktoré tohto roku boli, paradoxne, skôr teplotným utrpením. Pritom sa na september teším, lebo život sa vracia z letného chaosu cestovania, oddychovania, maľovania bytov a rozkopaných ciest do normálu. Ak chcete niekoho zohnať, asi sa vám to na rozdiel od leta aj podarí. Leto bolo dosť kruté. Na otázku, kde sú naše mierne letá? klimatológovia odpovedajú – preoxidovali sme si ich. Presnejšie, nadmernou produkciou oxidu uhličitého a ostatných exhalátov ich postupne likvidujeme. Teraz trpíme a dúfame, že to nebude ešte horšie, lebo aj o tom počuť hlasy z odborných kruhov. Zdalo by sa, že tento problém možno riešiť, veď sa tým zaoberali (koľkokrát!) už aj najmocnejší našej planéty. Spomínate si? Na zasadnutí G8 o tom mala byť reč. Lenže, vieme svoje. Mocní už nasľubovali všeličo vrátane odpustenia dlhov Afrike a skutočnú pomoc pre ňu, no keďže sľubmi neublížiš, ostalo len pri rečiach. Paradox – tí, ktorí by naozaj niečo mohli urobiť pre planétu, na ktorej sami žijú, sa schádzajú, rokujú, či počúvajú protesty antiglobalistov a... Nemáte možnosť dostať ma na takéto zasadnutie? Napísal by som o tom. Možno sa dozviete, že tam odznel aj dialóg: „Čo tvoj teriér, Jack?“ „Chceli sme mu kupírovať chvostík, ale zlomil si ho“, „...a s akým hendikepom si v sobotu hral, George, na tom novom sedemnásťjamkovom ihrisku?“
Viditeľný prínos týchto stretnutí totiž iné rozhovory nenaznačuje. Kto vie, čo by mi povedali, keby som im navrhol, nech sedia doma a radšej si urobia telemost.
Alebo, keď sme už pri tých mocných – týždne si lámem hlavu nad tým, prečo EÚ radikálne zakročila proti vysokým roomingovým poplatkom. Nie, že by som bol proti. Mobilná komunikácia je možno z ekonomického hľadiska väčším obchodom ako ten so zbraňami. Posúďte, mohol by niekto chudobný investovať toľko do reklám, aby vás presvedčil, že treba kúpiť mobil ešte aj starej mame, vnučke, dva telefóny sestrám a čerstvému maturantovi radšej štyri? Preháňam? Áno, ale nabádanie na častejšie, najlepšie nepretržité využívanie mobilnej techniky mi nápadne pripomína snahu odstrániť z nášho života všetko zbytočné, ako je práca, jedlo či oddych, a len telefonovať, esemeskovať, četovať, mejlovať... Paradox – platia princípy trhu? Alebo ho treba regulovať. Kedy? Prečo? Nebolo by lepšie určiť na európskej úrovni napríklad maximálnu mieru zisku, namiesto primeraného zisku? Ako spotrebiteľ zlacnenie roomingu oceňujem. Ale... ak sa takáto regulácia zavedie podľa „potreby“ masovo, hrozí vznik nového hybridu, Európskou úniou riadeného trhového mechanizmu.
A do tretice jeden paradox od nás – pripravuje sa nová dopravná vyhláška, lebo máme vysokú nehodovosť. V praxi to neznamená odstránenie príčin, ale tvrdšie postihy. Lenže, z pradávnej histórie vieme, že Drakon už v roku 623 pred Kr. spísal zákonník na dvanástich kamenných tabuliach s prísnymi postihmi – odtínaním končatín a pod. Ak by to fungovalo, máme prázdne väznice. No už vyše 2500 rokov vieme, že vysoké tresty problémy neriešia. Ani v našej doprave. Cestou je prevencia, obnovenie dopravnej výchovy na školách, systematické zavádzanie poriadku do cestnej dopravy, pretože tá nám chýba a tá zabíja. A skutočné, nie iba mejkapové, riešenie problémov. Napríklad, namiesto tabule Úsek častých nehôd treba projektantov takejto komunikácie brať na zodpovednosť a cestu rýchlo prerobiť.
No najväčší paradox je v tom, že uvedené príklady nie sú tajomstvom. Všetci o nich vieme.
Aby sme sa aj spamätali a začali konať, všetkým želá
Eduard Drobný

QUARK 9/2007 Editorial
Autor: Eduard Drobný