QUARK

Milí priatelia,

znalci života vravia, že všetko tu už bolo a že veci sa iba opakujú. Tí, čo zažili éru vinylových platní ani dnes na ne nedajú dopustiť a tvrdia, že aj tak hudobné poklady éry čiernych platní nikto neprenesie na strieborné CD. Možno majú aj pravdu, lebo mocnie hlas expertov, ktorí tvrdia, že digitálna hudba je studená, bez atmosféry, bez toho tajomného fluida vyrytého do drážky ihlou po prvýkrát vďaka Edisonovi. Mimochodom, viete prečo má CD práve priemer dvanásť cm a kapacitu okolo 700 MB? Je to elegantne zhmotnený prejav hlbokej úcty a uznania Japoncov európskej hudbe a špeciálne jednému z jej velikánov – Beethovenovi. Jeho deviata symfónia na čiernych platniach musela byť pri reprodukcii prerušená, lebo sa nezmestila na jednu platňu. Japonský CD audioformát a nosič to dokázal. V čase jeho vzniku prišli na svet aj disky s podstatne väčším priemerom a zlatou farbou. Bol to jeden z pokusov o nosič obrazu. Napokon zvíťazili páskové záznamníky a systém VHS. Pobudol medzi nami pár desaťročí, ale aj on je už minulosťou. Jeden kolega má VHS kazetu so známym príbehom bodyguarda a obrovským hitom W. Houstonovej. Viacerí sme si ho požičali, pozreli a nadchýnali sa, ako spievala vtedy ešte fetovaním
nezmasakrovaná Whitney. Dnes je kazeta v skrinke a odpočíva večný sen prežitých vecí, podobne ako všetky vinylové platne a ich šelakové predchodkyne a páskové jednotky. Tam sa postupne presťahujú aj dnešné CD, DVD a hromady nosičov obrazu a zvuku, ktoré dnes zaberajú čoraz viac miesta v našich bytoch. Prekonal ich čas a nikto, aspoň dúfam, ich nemal srdce vyhodiť. A okrem toho, čo s kazetou, hoci aj s Osobným strážcom, keď ste ju videli už, povedzme, 10-krát? Alebo DVD, ktoré ste si pozreli, dajme tomu 15-krát? Nič – opozeraný príbeh už neláka, vyhodiť ho nemožno, jediným riešením je darovať ho. Ale to vec nerieši. Zmení sa iba miesto uskladnenia, počet nosičov v životnom kolobehu neklesne, naopak, bude stále rásť, lebo producenti potrebujú produkovať a obchodníci zarábať. A keďže všetky tieto zázraky jemnej mechaniky ožijú v prehrávacom zariadení, hromadia sa aj nahrávače, prehrávače, ich kombinácie navyše aj s harddiskom. Pribúdajú pomalšie, no zaberajú viac miesta a spúšťajú nemilosrdný, až bratovražedný boj – keď sa kúpi nový stroj, starý putuje buď k niekomu z priateľov, rodine, alebo – do smetí.
Vývoj nosičov pokračuje, no za elegantnými zmenami prebieha nemilosrdný boj na život a smrť – to platí takmer doslova –, aby práve ten náš systém zvíťazil a presadil sa. Ide totiž, prepytujem, o peniaze. Ešte šťastie, že sa pri tom zvezie aj technický pokrok, a na ten čakám. Vzrušuje ma vízia terabajtových technológií. Kam sa na ne hrabe štvorvrstvové DVD alebo 50 GB Blu-ray či HD DVD? Tie sa ruvú o víťazstvo, ale isté je, že napokon zvíťazia holografické terabajtové technológie. Na takýto nosič si budem môcť nahrať všetky svoje vinyly, VHS, CD, DVD a namiesto políc plných nosičov budem mať jeden kotúčik, na ktorom bude všetko. Už dnes sa teším, ako si vytvorím vlastné zvukové konzervy, ako povynechávam čajové skladby, ktoré na každé CD napchajú k niekoľkým hitom, ako si prehrám filmy bez titulkov, ktoré mi pijú krv... Neviem síce, kedy to stihnem, lebo už dnes nemám čas ani na jednoduchšie veci, ale ten pocit, že raz to takto bude možné, mi dáva životný optimizmus.

Pekné leto vám aj sebe želá
Eduard Drobný

QUARK 8/2007 Editorial
Autor: Eduard Drobný