PC REVUE

O slobode a peniazoch

Bolo to celkom na začiatku prázdnin. Z ničoho nič mi zavolali z firmy HP, že majú pre mňa na požičanie na tri dni karavan. Bola to forma propagácie ich notebookov a tlačiarní a ja som súhlasil. Priznávam sa, že to bol oddávna môj sen, vždy som na také luxusnejšie a pohodlné karavany pozrel ako na zázrak a snažil sa nazízať do ich vnútra. Karavan totiž spája voľnosť a slobodu s pohodlím. Nepotrebujete dopredu objednávať hotel alebo lietadlo, budete tam, kam dorazíte, a keď sa vám prestane páčiť, odídete. Na rozdiel od stanu jednoducho zastanete, kde chcete, a je vymaľované. Ak ste v kempingu, pripojíte vodu, elektrinu a ste ako vo svojej obývačke. Predpokladom je to, že ide o dobre vybavený karavan, čo bolo v tomto prípade splnené vrchovato. Bola tu sprcha, WC, pohodlné postele i sedenie. Takisto vykurovanie a vetranie, plynový varič, chladnička a mraznička. A mal som k tomu aj multimediálny notebook.


S karavanom sme sa s manželkou vybrali do Jánošíkových dier, kde sme tiež už dávnejšie plánovali výlet. No zladiť naše časové možnosti v strede týždňa nebolo jednoduché a nakoniec z toho vyšlo jeden a pol dňa. Noc sme tak prežili v kempingu Nižné Kamence a tu mali všetko vrátane Wi-Fi až do karavanu. Na počasie sme ako obyčajne nemali šťastie, teda viac pršalo, ako bolo pekne. Napriek tomu sme prešli Dolné, Nové aj Horné diery a konštatujem, že Slovensko je fakt úžasné. Jánošíkove diery sú zrekonštruované, sú tam nové rebríky aj reťaze. Myslím, že je tu dokonca krajšie ako v Slovenskom raji. Všetko bolo super až do chvíle, keď začalo naozaj pršať, doslova liať. Bolo to pri našom zostupe z najvyššieho miesta výletu. Až s vodou za krkom prídele na to, že tie skaly sú klzké ako ľad, ste zablatení prakticky všade a tých reťazi a iných pomôcok pre turistov by mohlo byť aj oveľa viac :-). Malo to však výhodu v tom, že na rebríkoch v tomto počasí takmer nikto nebol, nebolo treba na nikoho vyčkávať. Keď sme zostúpili už takmer dole k začiatku trasy pri hoteli Diery, stretli sme rodinku s dvoma deťmi, ktorá postupovala smerom hore. Hovorili po česky ako väčšina turistov v tejto oblasti, inak som mal dojem, že sme tu boli jediní Slováci. Na nohách mali úplne obyčajné topánky, nevhodné na turistiku tohto typu. S dvoma malými deťmi bol jasný nezmysel ísť hore v lejaku, ale na začiatku trasy boli celí vysmiati. Verím, že sa im nič nestalo, azda dostali rozum a vrátili sa. Dosť som rozmýšľal nad tým, aké náročné tam bolo umiestniť tie celkom prvé rebríky, a to priamo nad vodopádmi. A či ten Jánošík tu naozaj vedel skaly preskakovať, lebo bez rebríkov sa mi to zdalo technicky nemožné. História však býva milosrdná...:-)

Karavan sme nechali na parkovisku pred hotelom. Tu už nebola žiadna elektrická zásuvka ani zdroj vody, ale karavan bol do istého času autonómny. Vyhriali sme si tak priestor z akumulátora, niečo pomohla aj marhuľovica v kombinácii s horúcim čajom a bolo vlastne veľmi príjemné sledovať a počúvať bubnujúci dážď z postele cez okno. Celkovo to bolo aj s tým škaredým počasím super.
Tri týždne na to prišla správa o prírodnej kalamite v Terchovej a Vrátnej. Terchová ma vtedy prekvapila svojím večerným životom. Obec bola vysvietená skoro ako v Las Vegas, všade na prvý pohľad poriadok a čisto. S nevôľou som si potom pozeral internetové fotky po kalamite a nebolo mi z toho vôbec dobre. Hrialo ma len to, že aj ja som azda trochu pomohol v tom, aby sa nazbierali peniaze na obnovu škôd. A hneď to vysvetlím.

Ešte v minulom roku ma oslovilo ministerstvo obrany (MO), že plánuje nakupovať výpočtovú techniku. Ja som najčastejšie pri Štátnych nákupoch v podobe večného kritika, ktorého oslovujú iné médiá, a obyčajne je to veľmi šťavnatá téma. Párkrát sa už stalo, že v zadaní bol dopredu vybraný „správny" víťaz, lebo nikto iný nemal práve takú kombináciu parametrov, aká sa z neznámeho dôvodu požadovala. Toto však bolo prvýkrát, keď to niekto na ministerstve chytil za správny koniec a naozaj chcel s nákupom odborne poradiť. A to ešte v čase, keď nič nebolo rozhodnuté a všetko sa dalo meniť. Nemôžem veľmi zachádzať do detailov, ale povedzme, že sa nakupoval na slovenské pomery mimoriadne zaujímavý počet desktopov a notebookov + monitorov. Pôvodný návrh od MO nebol vôbec zlý, no pár vecí akosi nehralo a na to som upozornil.

Je jasné, že takúto otázku si položíte, a preto na ňu budem hneď odpovedať - za svoju činnosť som nežiadal žiadne finančné či iné prostriedky a ani mi nič nebolo ponúkané. Ak to mám povedať popravde, stratil som s tým dosť času, ale v konečnom dôsledku som to urobil rád. Počas výberového konania som sa stal „nehlasujúcim členom komisie" a bol som tak aj pri skutočnej elektronickej aukcii, pri ktorej dodávatelia postupne znižovali požadované ceny celkovej dodávky. No, zrejme som sa doteraz mýlil v tom, za čo sa dá kúpiť počítač alebo notebook, resp. pri týchto počtoch sa to evidentne počíta nejako inak. Ponúkané ceny leteli dole o významné sumy hlavne zo začiatku, neskôr sa to hýbalo už len v minimálne možných rozdieloch. Celá elektronická aukcia trvala možno dve hodiny. Oproti priamemu zadaniu tohto nákupu vybranej firme sa elektronickou aukciou podarilo štátu (teda nám) ušetriť sumu, ktorá mala šesť núl a nezačínala sa jednotkou. Prirodzene v eurách. Nie som naivný, určite si neprisvojujem zásluhy na tejto úspore. Len hovorím, že som bol pri tom a videl som to všetko z tej druhej strany. A v tomto prípade môžem vyhlásiť, že toto bol úplne čistý obchod. Keď prebiehali rokovania za mojej účasti, ani na jedinom mieste nikto nenavrhol že lepšie by bolo, keby to dostala Táto firma, prípadne že chceme práve Túto značku počítačov. Nie, bolo to o cene, parametroch a schopnosti splniť dodávku v konkrétnom čase. Dodávatelia tak mohli hrať úplne otvorenú hru. Preto viem, že štát bude mať minimálne túto rezervu na obnovu škôd, aj keď je to skôr len o niečo väčšia kvapka v mori, ale predsa. A budem rád, keď sa niektoré ďalšie ministerstvo pri väčšom nákupe obráti pokojne aj na iného človeka v príslušnej branži a tieto obchody budú celkom transparentné. Nakoniec na tom totiž ušetríme všetci.

Prajem vám príjemné čítanie augustového
vydania PC REVUE.

PC REVUE 8/2014 Editorial
Autor: Ondrej Macko