QUARK

Milí priatelia,

zavolal mi blízky priateľ, literát a publicista Michal Grondžák Millý, či by sa mohol prihovoriť čitateľom Quarku. Reku, ak to bude k téme, máš vstup voľný. Je to síce zimná téma, no princípy, o ktoré v nej ide, sú celoročné. Veď ak sa môžu v máji hrať Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji...

Milí čitatelia časopisu Quark, požiadal som o možnosť prihovoriť sa vám preto, lebo spisovateľ má byť aj svedomím národa. Myslím si, že to u nás prestalo platiť, hoci dôvodov pre opačný postoj je viac než dosť. Dokonca sa mi niekedy zdá, že vo verejnom živote sa toto slovo považuje za anachronizmus. Veď posúďte.
Na sklonku tohtoročnej zimy sa na jazere prelomil ľad. Muž, ktorý sa prepadol do ľadovej vody, kričal o ratu. Okolo neho prechádzal mládenec s hokejkou v ruke. Topiaci sa chcel, aby mu podal hokejku. Chlapec odvrkol, že hokejka je drahá, mohla by sa poškodiť a – odišiel.
Keď sme premenovali zimné štadióny na arény, netušil som prečo, kým som si nevšimol v televíznych prenosoch hokejových zápasov, že ak dôjde na ľade k osobnej šarvátke, rozhodcovia sa najskôr pokojne prizerajú a až po chvíli, ktorá v takýchto situáciách býva nekonečne dlhá, zastavia nechutné surovosti. Je to teda jasné, veď aj staroveké arény v duchu osvedčeného hesla panem et circenzes, teda chlieb a hry, ukazovali, kam až človek môže klesnúť. Aj tu sa pri tom mnohí dobre bavili.
A do tretice – olympijské hry. Keby zakladateľ moderných olympiád Pierre de Coubertin (1863 – 1937) videl, čo sme z nich urobili, určite by ľutoval, že ich oživil. Jeho čistý ideál sa utopil v hromade peňazí, ktorá sa stala rozhodujúcim mottom a hnacím motorom týchto podujatí. V prekomercionalizovanom svete by číry amaterizmus dopadol katastrofálne, no dnešná verzia Hier buduje jeden otáznik za druhým. Čo toto vlastne je? Aký to má význam? Kam sa podel čistý ideál Hier? Je viacero disciplín, ktoré sem prepašovali, ešte vôbec športom?...
Z hľadiska rizika je dnes automobilová Formula 1 proti takému sánkarskému korytu škôlkarskou kratochvíľou. Napokon sami sme to videli a, žiaľ, gruzínska reprezentácia sa o tom na vlastnej koži presvedčila...
Ďalšia pretekárka v Super G sa zasa priznala, že pod kombinézou má viac modrín ako nepoškodeného tkaniva. Môže byť poškodzovanie organizmu produktom, vraj, povznášajúceho športu? A adrenalínový, v skutočnosti samovražedný, skicross? Na rýchlej trati plnej skokov štartuje naraz viacero pretekárov. Vedia a verejne to priznávajú, že musia ostatných „odstreliť“, ak chcú dôjsť do cieľa. Patrí toto mierové posolstvo kamikadze naozaj medzi športy? Samozrejme, olympijské hry dnes nemôžu byť presne tým, čím boli v minulosti, no nemali by niesť toľko negatív ako napríklad tie posledné. Olympiáda je nepochybne veľké stretnutie športovcov, ktorí chcú podať čo najlepší športový výkon. Mala by to byť manifestácia zdravého a zdraviu prospešného pohybu, korektného súťaženia a priateľstva. Bez toho blenu, ktorý doň kvapkajú tí, ktorým ide o úplne iné, najmä materiálne hodnoty.
Mimochodom, viete ako sa skončil príbeh topiaceho sa na jazere? Na miesto činu dobehol ďalší chlapec, ktorý tiež počul volanie o pomoc. Našiel na brehu odlomený konár, podal ho topiacemu sa a zachránil ho. Chlapec doma o svojom čine nehovoril, mal pocit, že by to urobil každý. No zachránený sa prišiel poďakovať. Vtedy sa rodičia dozvedeli o záchrannej akcii svojho syna.
Želám vám, aby vždy, keď sa dostanete do problémov, bol na blízku ten druhý chlapec.
MGM

V spomínanej sérii pretekov Formuly 1 sa pretekári po sérii smrteľných úrazov vzbúrili a deklarovali, že sa nechcú mrzačiť a zomierať v okruhových arénach. Dosiahli svoje, hoci to nebol ľahký boj. Opäť totiž išlo o peniaze. Vďaka tomu vznikli nové ochranné prvky, zvýšila sa konštruktérska bezpečnosť vozidiel a tratí na akceptovateľnú hranicu. Nie je to cesta aj pre športovcov? Musia sa postaviť za právo na svoje zdravie i na život a odmietnuť hazardné praktiky ľudí v pozadí. Veď zdravie je nad poklady sveta. A život? Máme len jeden. Aby ste ho prežili čo najplnšie a najkrajšie, ale aj dostatočne dlho vám želá

Eduard Drobný


QUARK 5/2010 Editorial
Autor: Eduard Drobný