QUARK

Milí priatelia,

nedávno ma priateľ požiadal, aby som mu pomohol nastaviť hodiny v aute. Má ho už takmer rok a sám to nedokázal. Neprejavil som ľahkomyseľný optimizmus, lebo viem, čo môže nasledovať. Dokonca som porušil pravidlo – manuál až v krajnej núdzi – a začítal som sa do pokynov ako na to. Na šesť funkcií a asi 15 ďalších nastavení slúži jedno jediné tlačidlo a manuál bol navyše zle preložený. Hodiny už idú, ako treba, no nebolo to jednoduché. Postupovať krokom – stlač raz a počkaj päť sekúnd, stlač dva razy... je pre toho, kto sa tým bežne nezaoberá, dosť náročná úloha. Potom mi priateľ rozprával, že dostal defekt a pneumatika sa úplne roztrhala. Chcel kúpiť novú. Nepodarilo sa mu to, ale zistil, že má od výrobcu namontované pneumatiky pre rýchlosť 240 km/h. Rozmýšľam, aký význam má vyrábať autá i pneumatiky, ktorých rýchlosť bežný motorista nemôže využiť. A netrúfam si domyslieť, čo všetko by to prinieslo, keby sa pri technických zariadeniach reguloval ich výkon, napríklad podľa prevažujúcej alebo hoci aj maximálnej potreby. Myslíte si, že vysávač s dvojkilowattovým motorom je dva razy výhodnejší ako ten s motorom o polovicu menším? Lebo za ten vysoký a nepotrebný výkon zaplatíme nielen my, ale aj ekológia.
Malé písmená na zmluvných dokumentoch či dohodách sa už stali obľúbenou témou kriminalistov, sudcov aj poškodených občanov. Nebolo by jednoduchšie zákonom nariadiť, že všetky písmená na záväzných dokumentoch musia byť dostatočne a rovnako veľké, lebo inak dokument nie je platný? Náprava by nastala okamžite. Kto ju však má urobiť, keď sa európski poslanci venujú vymáhaniu vyššieho platu pre seba (z toho doterajšieho zrejme nemôžu vyžiť)? A naši poslanci? Zvolávajú mimoriadne schôdze s vopred jasným výsledkom a míňajú pri tom naše peniaze a svoj pracovný čas. Potom im neostáva na iné veci. Napríklad na normálny stavebný zákon, ktorý by nielen umožňoval, ale prikazoval nelegálne stavby zbúrať. Dnes stačí zaplatiť niekedy priam symbolickú pokutu a stavať si, čo vás napadne. Príslušní úradníci nevyužívajú ani to, čo momentálne umožňuje zákon, a tvária sa ako dobrodinci národa. A obludné mrakodrapy, príšerné budovy, nákupné strediská mohutné business centrá rastú živelne podľa toho, kde je voľný kus zeme a dostatok investorových peňazí, nie podľa architektonických či urbanistických potrieb.
Nemienim sa miešať do elektronického mýta, ale nechápem, ako mohla u nás vzniknúť ďalšia skupina privilegovaných občanov. Tí prví, takzvaní neprispôsobiví, robia veci, za ktoré by nás obyčajných, no väčšinových občanov, dávno pokutovali alebo pozatvárali. Pribudli k nim najnovšie kamionisti. V spoločnosti policajtov vraj štrajkujú, pritom to robia nedovoleným spôsobom a policajti – nič. V januári sme boli týždeň toho svedkami. A tebe, chudákovi malému motoristovi, ktorý nerobíš problémy v zime na horských priechodoch, nelikviduješ svojou nadmernou hmotnosťou povrch vozoviek, namerajú vďaka laserovým meračom prekročenie rýchlosti o 12 km/h až na vzdialenosť 400 metrov. Ty pekne plať podľa novelizovaného, teda zvýšeného sadzobníka! Ak nedajbože zablikáš na oproti idúce auto, že si má na strážcov zákona dávať pozor... Šup – a ďalšia pokuta. Teraz čakáme, že prijmú ešte zákon zakazujúci vysielať správy o situácii na cestách – kde sa aké auto pohybuje, pred ktorým sa treba mať na pozore... Aby bolo čo vyberať. Aspoň to ide do štátneho rozpočtu, takže nech. Meter by mal byť však na všetkých rovnaký, či vari nie?
Od tragédie na Haiti uplynuli už dva mesiace, spustošená zem sa však bude zo zemetrasenia spamätúvať roky, ak je to vôbec možné. Takže – máme starosti? Máme, ale čo je to oproti tým tahitským? Ak ste aj Haitčanom, čo zemetrasenie prežili, už finančne alebo inak pomohli, nože pohľadajte ešte nejaké euro, možno to bude práve ono, ktoré niekomu zachráni život, alebo poskytne aspoň nádej v zúfalej situácii.

QUARK 3/2010 Editorial
Autor: Eduard Drobný