utorok 9. marca 2010

PC REVUE

Všade dobre, doma najlepšie?

Volám sa Peter Kmeťo a v magazíne PC REVUE pracujem ako redaktor už tretí rok. Okrem značného zvýšenia odbornosti mi dala táto výnimočná práca aj úplne novú perspektívu takmer na všetko, čo sa u nás na Slovensku odohráva. Či už ide o politiku, krízu, šoubiznis, dopravu – prakticky všetko, s čím sa dennodenne stretávame, som sa naučil porovnávať a pýtať sa úplne na všetko. Ako je napríklad možné, že mobilné telefonovanie je v susednom a oveľa vyvinutejšom Rakúsku lacnejšie? Ako je možné, že telefonovanie je dokonca lacnejšie aj na Ukrajine, u nášho východného suseda, ktorý je ekonomicky úplne inde? Aký má význam na Slovensku elektronické mýto, technicky asi najpokročilejšie v Európe, keď naďalej sa platí cestná daň za nákladné vozidlá? Ako je možné, že verejne činná osoba, ktorá je viac ako podozrivá z korupčného škandálu za niekoľko miliárd eur, si nejde sadnúť do väzenia? Prečo má Slovensko najdrahšie diaľnice, keď na nich pracujú hlavne slovenské firmy a Slováci, ktorých platy sú hlboko pod priemerom EÚ? Každému zrejme prídu na um ďalšie príklady absurdity života na Slovensku. Napriek tomu tu žijem veľmi rád.

Najkrajšie na celej veci je, že nech sa kohokoľvek opýtate, ako sa mu darí a čo si o problematike myslí, jediné, čoho sa dočkáte, je sťažovanie sa a navrhovanie extrémnych riešení, najčastejšie bez hlavy a päty. Väčšinou sa však všetko pretrpí, a nech je schválený a realizovaný akýkoľvek blud, tí, čo doma pred televízorom boli veľkí hrdinovia a bijú sa do hrude, na verejnosti sklopia uši a nasledujú dav. Takí jednoducho sme, takí boli aj naši predkovia za Rakúsko-Uhorska. Aj dnes sme národ trpiteľov a pracantov, ktorí sa radšej adaptujú a prispôsobia, len aby nemuseli niečo riskovať verejnými otázkami. Skupinka odvážlivcov, ktorí sa naozaj opýtajú a pokúsia sa niečo urobiť, sa potom dočká leda tak nepochopenia a možno aj verejnej izolácie.

Vráťme sa však k technológiám a k tomu, čomu sa náš magazín predovšetkým venuje. Zaráža ma neochota ľudí kupovať skôr kvalitné veci ako tzv. aušus tovar na trhoviskách, teda produkty podradnej kvality. Okrem pár svetlých výnimiek je koncový spotrebiteľ na Slovensku zameraný výhradne na nákupnú cenu, ktorá je často jediný kľúčový faktor pri výbere zariadenia. Podobne je to aj pri výberovom konaní firiem. Dôsledok? Nízka životnosť a ešte vyššie náklady. Ktosi múdry a riadne bohatý predsa povedal: „Nie som taký bohatý, aby som si mohol kupovať lacné veci.“

Slovensko je jednoducho plné paradoxov, ktoré plynú najmä z neochoty veľkej skupiny ľudí vnímať všetko okolo nás ako celok. Táto skupina sa nechá manipulovať, dokonca aj okrádať a do veľkej miery si za to môže sama svojím vlastným strachom a lenivosťou.

Najhoršie zo všetkého je však ponímanie peňazí u nás. Zdedili sme vlastnosť ukladať si peniaze na horšie časy, k dobrému zvyku patrí sporenie, napríklad aj na účte s mizerným jednopercentným úrokom, potom si brať hypotéku na dom, ktorú budeme splácať celé desaťročia, či chodiť na dovolenky s konzervami. Alebo cestovať 30 km pre lacnejšie vajcia a stratiť pritom kopu vzácneho času, ktorý sa dá využiť úplne inak.

Je však aj iná cesta. Treba si život užívať plnými dúškami. Uvedomme si, že chvíľa, ktorú teraz prežívame, sa už nikdy nevráti. Vychutnajme si každú radosť v živote a myslime pozitívne. Vesmír a všetko okolo nás nie je dielo náhody, a tak aj na zlé veci v profesionálnom i súkromnom živote sa treba pozerať skôr ako na príležitosti, ktoré nás nielen zo stránky skúseností, ale aj možností posúvajú ďalej. Ako opäť ktosi múdry povedal: „Čo vás nezabije, to vás posilní.“

Napríklad aj finančná kríza má svoje pozitíva, jasne ukazuje, že aj Európske spoločenstvo významne podcenilo kontrolu ekonomického diania v jednotlivých štátoch. Kríza nám ukázala, že nie akciové trhy, ale reálne produkujúce spoločnosti musia byť základom ekonomiky, že štátne hmotné rezervy musia existovať aj v skutočnosti, inak je ekonomika v prípade problémov vystavená nekontrolovateľnej inflácii. Finančná kríza nás straší z médií rovnako aktívne ako terorizmus či ekologické problémy našej planéty. V skutočnosti je to však dôsledok nesprávneho životného štýlu realizovaného dlhé roky.

Sám som už veľakrát uvažoval, či by nebolo nielen zo zdravotného hľadiska výhodnejšie odsťahovať sa niekde na odľahlé lazy, chovať dobytok a pestovať zeleninu, to všetko bez stresu a s pokojom. Veď práve takíto ľudia sa napr. na Kaukaze dožívajú vyše sto rokov. Nežijú pre peniaze, ale pre vlastnú prácu a takíto ľudia podľa ekonomickej definície „generujú“ kapitál. Nie sú to podnikavci na burzách, manažéri alebo politici, títo ľudia naozaj produkujú užitočné veci.

Pozitívne na tom všetkom je, že s trochou šikovnosti a umu dnes možno dosiahnuť čokoľvek. Spomínam si na jednu frázu z filmu Americký Shaolin z roku 1991: „Neexistuje, že nedokážeš, len nechceš.“ Vtedy som mal päť rokov, s odstupom času však prichádzam na to, že jej podstata je ešte pravdivejšia aj dnes. Teraz je totiž tá vysnívaná doba, keď s trochou snahy dokáže ľudská vôľa viac ako peniaze, moc či postavenie. Veď si len spomeňte na to, že práve počas prvej hospodárskej krízy vznikli v USA spoločnosti, ktoré pretrvali až dodnes. Boli totiž schopné adaptovať sa podobne ako živé organizmy a dokázali to príkladne. Podobné je to aj dnes, ak ste napríklad stratili prácu, prišli o dom či byt, o auto, nezúfajte a porozmýšľajte, ako svoju situáciu čo najskôr zlepšiť hlavne vlastnými silami.

Všetkým našim čitateľom želám, aby sa im v živote darilo. Rovnako prajem príjemné čítanie marcového vydania nášho magazínu, ktoré sme pripravili s veľkou chuťou.

20. februára 2010, Peter Kmeťo

PC REVUE 3/2010 Editorial
Autor: Peter Kmeťo

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára