utorok 4. augusta 2009

PC REVUE - OpenPark

Na ceste

Niekedy tak rozmýšľam, kam kráča táto spoločnosť, čo nás čaká o rok, dva, päť či desať. Teda ak vôbec prežijeme rok 2012... :-) V súčasnosti sa vraj nachádzame na prechode od industriálnej k tej informačnej. Neviem, či my alebo nejaká iná vyspelejšia ekonomika v nej už sme, prípadne kedy v nej budeme. Máme rôzne koncepty a stratégie opisujúce, ako to v takej informačnej spoločnosti bude vyzerať, ale v podstate si to dokážeme predstaviť a jej mnohé služby a vymoženosti využívame už teraz. Otázka znie, čo príde potom. A tá otázka nie je úplne mimo, keďže vývoj sa neuveriteľne zrýchľuje. Kým agrárna spoločnosť mala trvanie približne desaťtisíc rokov, industriálna éra sa začala len asi pred 300 rokmi a teraz ju strieda informačná éra, ktorá bude trvať len niekoľko desaťročí. Ale čo príde po nej? Principiálne existujú dve možné cesty vývoja. Teda za nevyhnutného predpokladu zachovania civilizácie, t. j. ak sa spoločnosť nezničí sama niektorou z pohrôm vyvolaných či už vlastnou vinou, alebo pôsobením vonkajších faktorov (vojny, epidémie, prírodné katastrofy atď.) skôr, než dôjde k zmene...

Jednu z ciest nám ponúkajú futurológovia a autori sci-fi. Tí predpovedajú ešte tesnejšie prepojenie sveta ľudských bytostí a sveta „strojov“, resp. „inteligentných“ technológií. A to až na úrovni ľudského tela, či už sú to neurálne implantáty, nanoboty, bionické orgány, prechod do virtuálnej reality atď. A sem patria aj autonómne inteligentné roboty. V tomto ponímaní by sme v konečnom dôsledku dospeli k hybridnej technokratickej ľudsko-strojovej civilizácii. O tom, ako by to mohlo dopadnúť v prípade jej nezvládnutia, bolo natočených už veľa filmov...

Druhá cesta je podľa „predpovedačov“ budúcnosti spojená so spiritualizáciou všetkých oblastí života človeka, spoločnosti i celej ľudskej civilizácie. Pod týmto pojmom si, samozrejme, každý môže predstaviť niečo iné, ale v zovšeobecnenom a veľmi zjednodušenom ponímaní ide o intenzívnejšie zaoberanie sa vlastným vnútrom, hodnotovým rebríčkom, duchovnými zákonmi, etickými princípmi a v konečnom dôsledku túžbou po dokonalosti. Sem patrí aj riešenie otázok typu Kto som? Aký je zmysel môjho života? Aké je moje poslanie? Samozrejme, táto sféra má aj svoj transcendentálny rozmer.

Takáto cesta je však oveľa náročnejšia, pretože chce od ľudí, aby nad sebou rozmýšľali, aby rozmýšľali nad vzťahmi s blízkymi a svetom okolo. Aby si dávali ťažké a nepríjemné otázky a aby na ne hľadali odpovede. Alebo sa aspoň o to pokúsili. Aby riešili rôzne dilemy, problémové situácie a spory, ale tak, aby sa každý deň vedeli pozrieť sami sebe do očí. Problémom je, že mnohé deti nedostanú od rodičov dobrú výchovu a škola ani spoločnosť tento hendikep už nedobehnú. A vlastne sa o to ani veľmi nesnažia. Výsledkom je, že hodnotové vzorce správania sú postavené na materializme a zákonoch džungle. Zmyslom života je potom snaha utrhnúť si pre seba maximum a „užiť si“, kým sa dá. Z takejto perspektívy sa zdá ponáranie do svojho vnútra dosť nepravdepodobné. Pár „vyvoleným“ azda osud uštedrí životnú lekciu, padnú na dno a dostanú šancu začať odznovu, možno aj lepšie. Väčšine však postačí prežiť život pokiaľ možno bezbolestne a bezproblémovo, vyplnený príjemnými zážitkami. Takáto cesta vývoja spoločnosti sa preto zdá na prvý pohľad zarúbaná. Nemusí to však tak byť.

Jednak si v poslednom období všímam, že dosť veľa ľudí z blízkeho či vzdialeného okolia hľadá nové smerovanie, nové naplnenie života. Doterajší spôsob konzumného prežívania im už nevyhovuje a chcú mu dať nový obsah. Zmysluplnejší, uvedomelejší, duchovnejší, bližší k prírode a k pravým hodnotám.

Niektorí počúvajú vnútorné signály, nutkanie na zmenu a rozhodnú sa ísť touto cestou hľadania. Iným vyhovuje doterajší život a zmene sa bránia, ale to platí len do momentu, keď na nich už čaká životná lekcia, ktorá ich prinúti hľadať východiská, pričom sa budú musieť rozhodnúť, či svoju skúšku zložia, alebo nie.

Takisto si v kníhkupectvách a na internete všímam obrovský nárast záujmu o literatúru z tejto oblasti. Problém je, že ľudia teraz majú prístup k obrovskému množstvu informácií a ťažko sa v nich orientujú. Sú medzi nimi absolútne zásadné a nesmierne cenné zdroje, ktoré boli po stáročia tajné a dostupné len vybraným jedincom. Ale nájde sa tu, samozrejme, aj brak a vyslovene škodlivé a zavádzajúce publikácie. Pokiaľ človek nedisponuje dostatočným odstupom a kritickým zvažovaním, čo je a čo nie je pravdivé a správne, môže sa ľahko dostať aj do slepej uličky alebo na scestie. V takom prípade by sa mal obrátiť na duchovne vyspelejšieho, zorientovaného a predsudkami nezaťaženého sprievodcu. No ten, kto sa raz na túto cestu pustí, vie, že je správna, aj keď sa na začiatku zdá ťažká a strastiplná. Neskôr sa však môže stať nesmierne zaujímavou a najmä obohacujúcou. Aj keď možno nie každý príde do cieľa, už len rozhodnutím vydať sa na cestu hľadania urobí pre seba a svoje okolie veľmi veľa.

To, koľko jedincov sa vyberie jednou alebo druhou cestou, rozhodne o tom, aký charakter bude mať naša spoločnosť, naša civilizácia. A čo vy? Už ste sa rozhodli..? :-)

PC REVUE 8/2009 OpenPark
Autor: Martin Drobný

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára