Sila dobrého slova
Zvažujem, že založíme nový mediálny titul. Ešte neviem, ako sa bude volať, či to bude denník, týždenník alebo mesačník, on-line alebo print, určite však nebude iba o počítačoch, IT či spotrebnej elektronike. Bude úplne iný, jeho cieľom bude prinášať iba pozitívne „dobré“ správy z celého sveta bez ohľadu na tému, zameranie či región. A dôvod? Už dlhý čas ma hnevá a vyrušuje, že všade okolo nás sa presadzuje syndróm vyrábania, šírenia a konzumácie zlých správ. A tie nemám rád, preto som si povedal, že by bolo dobré urobiť im konkurenciu. Riadna utópia? Možno ani nie, podobné projekty už existujú po celom svete vo viac či menej úspešnej podobe (napr. goodnewsnetwork.org, goodnewsdaily.com, happynews.com...).
Ľudia sa radi nechávajú šokovať strieľačkami, únosmi, nehodami. Zaujímajú ich osobné tragédie: dieťa vypadlo z okna, syn napadol otca nožom, podnapitý šofér zrazil chodca... Akoby sme toho vlastného osobného trápenia nemali dosť. Zaujímajú nás katastrofické titulkové správy zo sveta – havárie lietadiel, záplavy v Číne, výbuch sopky na Havaji, epidémie, bankroty firiem... Akoby sa nás taká správa osobne obohatila, ako keby sme to mohli nejako ovplyvniť. Hlúposť. Na čo nám je dobrá taká informácia? Aby sme boli v obraze? Aby sme pri stretnutí mohli šokovať kamoša či kolegu, byť zaujímaví, aby sme mohli spoločne tárať o detailoch, príčinách, dôsledkoch? Prinesie nám takáto informácia nejakú emóciu? Určite áno, ale nie pozitívnu. To potom znamená, že sme sa stali dobrovoľnými zberačmi a šíriteľmi negatívnych emócií? Hmm, to veru nie je dobrá vizitka...
Nehovorím, že treba zamlčovať, čo sa okolo nás deje, ale podstatné je, akú váhu tomu prikladáme, ako racionálne vieme vyhodnotiť význam a dôležitosť takýchto správ. Správny postoj je nenasávať ich ako špongia, a keď sa už nejakej nevyhnete, treba byť zdravo nad vecou, udržať si odstup a možno ju pretransformovať do humornejšej podoby, ale to nie každý dokáže. Množstvo ľudí sa nevedomky nechá presiaknuť negativitou takýchto správ, ktorá sa potom následne premieta do našich pocitov, nálad a obáv z budúcnosti. A tie následne do bežného denného života, do spôsobu, ako konáme, ako riešime problémy, konflikty, ako sa pozeráme na svet, akú energiu zo seba vyžarujeme, ako nás vníma okolie.
Zvalíme všetku vinu na médiá, ktoré nás takýmito správami výdatne zásobujú? Áno, môžeme, ale budú mať pravdu, keď budú argumentovať tým, že dávajú ľuďom len to, čo chcú počuť, čítať, vidieť. Nám ide o emócie a im o biznis. „Potrebujeme“ sa navzájom...
Je známe tvrdenie médií, že keby neprinášali tento druh správ, nemali by dostatočnú čítanosť, sledovanosť. Dobre, tak vytvorme podľa príkladov zo zahraničia médium, ktoré im bude protiváhou a pritom nebude musieť naháňať čítanosť a sledovanosť. Je to vôbec reálne? Ako môže jedno médium „konkurovať“ takej presile? Bude môcť jedno „pozitívne“ médium zmeniť myslenie celej spoločnosti? Z čoho bude financované, kto tam bude prispievať? Veď to nemá šancu na úspech... A možno má. Verím totiž v silu pozitívneho príkladu. Spomínam si napríklad na svojho učiteľa matematiky, ktorý nám okrem lásky k tej „nudnej“ matike vštepoval do hláv a sŕdc aj iné pozitívne hodnoty, ako ľudskosť, slušnosť, múdrosť, porozumenie. A viem, že tak ako mňa to pozitívne ovplyvnilo aj kopec mojich spolužiakov na celý život. Spomínam si na všeobecne známe osobnosti, vedcov, filozofov, umelcov a dokonca aj zopár politikov :-), ktorí svojím postojom, názormi či dokonca jediným výrokom pozitívne ovplyvnili zástupy ľudí a naštartovali procesy, ktoré zmenili beh udalostí či celé dejiny. Ale nemusia to byť iba megaosobnosti, niekedy stačí stretnúť nenápadného človiečika, ktorý vám v správnom čase povie pár správnych slov a tie ovplyvnia vaše ďalšie kroky na dlhé roky. Alebo si náhodou prečítate múdru knižku a tam nájdete slová, ktoré ste práve potrebovali počuť, vidieť... Alebo budete čítať, sledovať, odoberať „pozitívne“ médium, kde tie správne slová možno nájdete, kde vás osloví a nasmeruje príklad niekoho iného, kde budete zásobovaní pozitívnymi informáciami a emóciami a tie budete s radosťou šíriť ďalej. Už sa teším na tie „kauzy“ a následné palcové titulky... :-)
Keby sa našli nejakí ďalší šialenci, ktorí by sa chceli pridať, dajte o sebe vedieť :))
PC REVUE 7/2009 OpenPark
Autor: Martin Drobný
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára