PC REVUE

Pozvite priateľov radšej na pivo ako na facebook
V poslednom čase mám pocit, akoby každý, kto má pripojenie na internet, žil témou facebook. „Si na facebooku?“ To je pomaly častejšia otázka (samozrejme s trochou zveličenia) než „Ako sa máš?“. Boom sociálnych sietí a sociálnych portálov naplno zasiahol aj naše končiny. Nemám nič proti sociálnym portálom a rozhodne tieto riadky nechcem namieriť proti nim, preto som ani nenapísal Facebook, ale facebook – akési slovko, za ktorým si môžete predstaviť všetky sociálne portály. Sociálnych sietí je viacero, ako príklad možno spomenúť Hi5, Friendster, Unister, MojiZnami a mnoho ďalších. Facebook je však akási ikona, niekedy mám pocit, že keď nemám facebook, akoby som ani nežil.
Poslednou vetou som sa vlastne priznal – nepoužívam facebook. Pridal som sa k skupine ľudí, ktorí sa snažia vydržať bez tohto fenoménu. Sem-tam príde od niektorého zo známych pozvánka na facebook, poctivo ich zbieram, blížim sa pomaly k tuctu nazbieraných pozvánok. Na stretnutí s priateľmi (niekedy facebook-pozitívnymi, ale aj facebook-negatívnymi, „odporcami“) s úsmevom na tvári sledujem témy, o ktorých sa ľudia bavia. V poslednom čase nie je ani jedna párty, ani jedna „žúrka“, kde by sa facebook nespomenul. Áno, na jednej strane je to perfektný spôsob, ako začať debatu, ako sa spoznať, ako sa začleniť do rozhovoru. V tomto smere je to výborný nástroj, ako si nájsť nových priateľov. Lenže o čom to celé je?
Nepopieram zmysel sociálnych sietí, len akosi mám dojem, že ľudia robia z facebooku niečo iné, ako v skutočnosti je. Predbiehajú sa, koľko priateľov majú v zozname. Vypovedá toto číslo o tom, koľko mám skutočných priateľov? A dá sa vôbec hodnotiť človek podľa tohto kritéria? Musím priznať, že sa mi skutočne nechcelo veriť, keď som zbadal číslo v profile facebooku jedného známeho – vraj 440 priateľov, ďalší dokonca 790 priateľov. Známy spomínal príhodu, keď mu dočasne zablokovali konto na facebooku len preto, že si v jeden deň pridal viac ako stovku priateľov :-).
Každá služba, ktorá má pridanú hodnotu, má zmysel a nie je len zabijakom času. Aj facebook má svoju pridanú hodnotu – nemusíte byť neustále v kontakte so všetkými priateľmi, ktorých skutočne máte, stačí, ak ich máte v zozname, a keď sa v ich živote niečo udeje (pridajú fotky z návštevy zahraničia, vstúpia do manželského zväzku, narodí sa im bábätko, zmenia povolanie, jednoducho čokoľvek), vďaka facebooku o tom hneď viete. Prostredníctvom facebooku môžete spoznať priateľov svojich priateľov, objaviť väzby, o ktorých ste doteraz nepočuli, spomenúť si na dávno zabudnutých známych, spolužiakov. Takže vo facebooku naozaj je pridaná hodnota.
Facebook je užitočná služba, to rozhodne. Má však skutočne až taký význam, aký jej pripisujú ľudia? Nestráca sa tým niečo iné? Nevytráca sa tým z nášho každodenného života to najprirodzenejšie – ľudský kontakt, to sociálne, čo je v nás? Túto otázku kladiem väčšine ľudí, ktorí facebook používajú. Nechcem podrývať, chcem skutočne poznať ich názor – väčšina z nich iba negatívne pokrúti hlavou. V poriadku, nenamietam. No aj my „odporcovia“ facebooku máme svoje argumenty, ktoré považujeme za nevýhody. Facebook vyvoláva v ľuďoch závislosť – neustále kontrolujú, čo je nové. Pestuje v nich potrebu všetko komentovať, na všetko reagovať, nezostať neaktívnymi. Márnia tým veľa času a zároveň zahlcujú informáciami ostatných. No a ešte detail – takto ľudia prezrádzajú mnoho osobných informácií aj tým, ktorým by ich za normálnych okolností neprezradili.
Technológia nám pomáha mnohorakým spôsobom, no mám pocit, že v tomto smere ubíja v človeku sociálny kontakt s ostatnými ľuďmi. Veď nie je príjemnejšie „vytiahnuť“ niektorého z priateľov von ako s ním komunikovať cez internet? Povedzme na pivo, na kávu, do posilňovne, do kina, len tak na prechádzku. Podľa mňa áno. Možno niekoho napĺňa hrdosťou pocit, že má stovky priateľov, o ktorých vie, čo robia, ako žijú. Len aby sa to nezvrhlo do situácie, keď budem s priateľmi komunikovať už zásadne iba cez internet, budem zdieľať svoje pocity cez facebook a stratím tak ten najbližší, osobný kontakt s ľuďmi. Viem, že mnohí z vás si pri čítaní týchto riadkov povedia: „Nie, mne sa to nemôže stať.“ A pevne verím, že majú pravdu. Ale trocha sa bojím. Ľudia z marketingu, ktorí o budúcnosti technológií a ich nasadení vedia či dokonca priamo rozhodujú, dávajú najavo, že boom sociálnych sietí bude určite pokračovať. Pridajú sa ďalšie služby, sociálne siete budú čoraz viac prenikať do mobilných telefónov, mobilných služieb, aby sa uploadovanie fotiek na web stalo rovnako bežným ako posielanie SMS správ. Takže sociálne siete ich veľký nástup ešte len čaká.
Ešte stále som si nezaložil účet na facebooku. Ale viem, že raz podľahnem. Možno nie preto, že to bude IN, že bez facebooku človek akoby ani nežil, ale preto, že to bude potrebné. Či už z profesijného, vzdelávacieho, študijného, alebo akéhokoľvek iného hľadiska. Ale kým to bude možné, budem sa snažiť vytrvalo odporovať fenoménu menom facebook. O to radšej pozvem svojich priateľov na pivo... :-)
Veľmi ma poteší každý váš názor či poznatok, s ktorým sa podelíte – môžete tak spraviť e-mailom, telefonicky, môžete ma pokojne prísť navštíviť do redakcie (adresu nájdete v tiráži), rád vás pohostím čajom alebo kávou. Možno spolu objavíme nové pridané hodnoty, pre ktoré facebook stojí za to. No a možno raz zorganizujeme stretnutie odporcov facebooku :-). Azda nebude treba posielať pozvánky na toto stretnutie cez facebook.


PC REVUE 3/2009 Editorial
Autor: Jozef Orgonáš