pondelok 1. októbra 2007

PC REVUE

S internetom a aj bez neho

Minulý mesiac ma najviac zaujala správa o rozširovaní a radikálnom posilnení vysokorýchlostného internetu na Slovensku. Bol som na predstavení optickej linky do domácnosti, krátko som si ju vyskúšal a ponúkané rýchlosti smerom k používateľovi 60 Mbit/s mi trochu vyrazili dych. Po kábliku s priemerom niekoľko milimetrov vám domov prichádza rýchly internet, digitálna televízia s preferenciami na vybrané programy a môžete telefonovať na pevnej linke. To všetko za ceny, ktoré sú na dnešné pomery celkom výhodné. Optická linka, prirodzene, na Slovensku nie je nijaká úžasná novinka, takmer všetci rozhodujúci operátori majú optiku naťahanú na svojej hlavnej sieti. Ale optický kábel až domov v komerčnej ponuke je predsa len niečo nové. Pritom to vyžaduje investície v miliardách korún, ktoré sa určite nevrátia rýchlo. Je to jasná investícia do budúcnosti. Hneď mi napadlo, že ja predsa platím rovnakú sumu za asi 30-krát pomalší internet, navyše ďalšiu podobne vysokú sumu za satelitnú televíziu, a začal som zvažovať prechod. Ono to však nie je také jednoduché, kameň úrazu sa volá pokrytie. Jednoducho musíte byť na správnom mieste, inak máte smolu. Tak či onak, tento krok skutočne posúva Slovensku ďalej a je to len dobré. Ani už konkurencia nespí, presne 5 minút pred oficiálnym štartom tejto ponuky ohlásil jeden z veľkých operátorov budovanie optickej siete na pripojenie „desať tisícov domácností“ k internetu s rýchlosťou 30 Mbit/s a viac. Ďalšie podrobnosti však neboli zatiaľ oznámené. Podčiarknuté a sčítané – doba optická sa na Slovensku začala. Už len tak vedieť, ako naplno využiť takúto vysokú rýchlosť internetu (pri legálnom prístupe) k multimediálnym dátam.
Všimnite si však, že novinky, hlavne v tzv. triple play (internet, televízia, hlas), sú vždy zamerané na veľké mestá, hlavne Bratislavu, v kurze je aj Žilina, Trnava a iné veľké mestá. Ale ani v rámci týchto miest nie je pokrytie kompletné. Darmo bývate v Bratislave, keď ste na ulici, kde kábel jednoducho nie je. Dokonca sú prípady, že ste aj na „správnej“ ulici, ale ten váš konkrétny dom pokrytý nie je. Ľudia na vidieku sú obyčajne odkázaní len na jedno alebo dva typy pripojenia. Pritom dnes je vo zvyku sťahovať sa do menších obcí okolo veľkého mesta. A ak tu chcete drôtové pripojenie, priveľa nenavyberáte, možno tak na dnešnú dobu už skoro historické ADSL. Tu je populárne aj bezdrôtové pripojenie, osobne si však myslím, že kábel je kábel.
Koncentrácia noviniek operátorov do industriálnych centier je, samozrejme, založená na rozumnej myšlienke. Je tam najviac ľudí na malom priestore, zarábajú slušne, internet už berú za nevyhnutnú súčasť svojho života aj po pracovnom čase, nemajú záhrady, kde by trávili voľný čas, a tak si doprajú inú zábavu. Je tu však minimálne jedno ALE. Títo ľudia bývajú už zmluvne zaviazaní na určitú dobu a prechod na iného operátora veru nie je jednoduchý. Aj keď nie sú zaviazaní napr. na rok, obyčajne existuje u operátora výpovedná lehota, napr. 3 mesiace. To sa teraz stalo aj mne, keď som chcel zmeniť svoje satelitné pripojenie na výhodnejšiu konkurenčnú ponuku. Konkurencia ponúka možnosť pripojenia na satelitné vysielanie dvoch televíznych prijímačov s možnosťou sledovania rôznych programov a to je pre mňa vítaná vlastnosť. Na krátku vetičku o výpovednej lehote som už dávnom zabudol, ale teraz sa zrazu vynorila. Aby som teda využil akciovú ponuku, budem musieť istý čas platiť dvom operátorom. Niečo podobné bude, samozrejme, aj pri službách triple play.
Ako som sa nedávno presvedčil, internet sa skutočne stáva každodennou súčasťou života aj na Slovensku. V štátnej správe som sa stretol s naozaj moderným vybavovaním pasu. Fotografia priamo v kancelárii cez digitálny fotoaparát, digitálne skenovanie podpisu, oznámenie o tom, že pas je pripravený na prevzatie, e-mailom – no jednoducho pred takými tromi rokmi čistá utópia, dnes bežná realita. Pristihol som sa dokonca pri myšlienke, že začínam veriť na existenciu pasov s biometrickými prvkami, ktoré budú akceptovateľné aj americkou administratívou. Pomaly je asi načase, aby sa do občianskeho preukazu zapisoval okrem trvalého bydliska aj osobný mail ako rýchla forma komunikácie. Určite však je tu čas na skutočne masový digitálny podpis. Keď príde napr. poštová zásielka určená do vlastných rúk a musím ju naozaj prevziať len ja, obyčajne s tým pár dní zápasím. Zaradiť do môjho programu návštevu konkrétnej pošty nie je jednoduché. Oveľa jednoduchší je mail s tým, že jeho príjem a otvorenie bude preukázateľné a dokladovateľné.
Nielen internetom je však človek živý. To som si povedal jeden z posledných slnečných piatkov v septembri a vybral som sa do Slovenského raja. Už som si potreboval trochu oddýchnuť a vypnúť. Splnil som si jeden zo snov a absolvoval som za jeden deň dva výstupy, oba riadne náročné. Slovenský raj je krásny, príroda takmer panenská, náročné rebríky, čistá voda a žiadny internet po drôte. Na viacerých miestach nefunguje ani mobilný telefón. Nezvonili tak telefóny, neprichádzali maily, hotová idylka. Keď som sa neskôr vrátil na druhý deň domov a pripojil sa na internet, jeden z redaktorov sa ma spýtal, či som ešte stále živý. Nevidel ma na ICQ viac ako 24 hodín a to je skutočne netradičná situácia...  V Slovenskom raji už bolo v tom čase poriadne po sezóne, aj ľudí bolo minimum. Ideálne podmienky na prečistenie si hlavy. Zaujímavé je, že som nestretol žiadneho po slovensky hovoriaceho turistu, väčšinou tu boli Česi, Poliaci a Maďari. Žeby sme si nedokázali oceniť poklad u nás doma a musíme ho hľadať v zahraničí? Verím, že sa mýlim.
Príjemné čítanie októbrového vydania praje
Ondrej Macko

PC REVUE 10/2007 Editorial
Autor: Ondrej Macko

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára