pondelok 1. apríla 2002

PC REVUE

Neprekvapuje ma počínanie ľuďí, ktorí prišli o peniaze v skrachovaných bankách a investičných fondoch a neodsudzujem ich za ich naivitu a „hlúposť“. Ešte si nestihli zvyknúť na nástrahy „reálneho kapitalizmu“. Vyrastali v ére socializmu, a tak sa v nich pevne zakorenil pocit, že osud jednotlivca nie je v rukách jeho samotného, ale v rukách „starostlivej“ strany a vlády, ktorej povinnosťou je zabezpečiť prácu a plácu. A tak sa aj správajú.
Je však veľká škoda, že doteraz neodsúdili ani jednu tunelársku skupinu. Ani jeden politický privatizér, ktorý vytuneloval podnik, ani jedna skupina, ktorá zložila na kolená banku či fond, sa nedostala pred súd a nešla za mreže. Prevážajú sa na jaguároch, pokračujú vo svojich „podnikateľských“ aktivitách a naďalej sa vysmievajú ľuďom do očí. Alebo utiekli do zahraničia a tam si užívajú svoje „ťažko zarobené“ peniaze.
Nie som pomstychtivý, ale doprial by som im postaviť sa pred masu všetkých tých ľudí, ktorým zobrali okrem celoživotných úspor aj chuť do ďalšieho života, nech im vysvetlia, kde sú ich peniaze. A len tak „náhodou“ nechať postihnutým nešťastníkom pri ruke menšiu kôpku kameňov... Aspoň by tí darebáci pocítili trochu starozákonnej spravodlivosti... Priveľmi drastické? Ale veď sa pozrime napr. do Saudskej Arábie. Kradneš? Prídeš o ruku!
V každom prípade treba týchto darebákov nechať vo vyšetrovacej väzbe dovtedy, kým sa nenájde dostatočné množstvo dôkazov na ich odsúdenie. Áno, takíto darebáci patria za mreže a Slovensko potrebuje ako soľ príklad niekoľkých usvedčených a odsúdených zlodejov s „bielymi golierikmi“.
Nebuďme však naivní. Platí síce pravidlo, že príležitosť robí zlodeja, a v našom prípade to treba doplniť aj o prostredie. Chyba však nie je iba v tých pár darebákoch, ktorí spôsobili najviac škody. Tí iba dostali príležitosť a využili ju. Chyba je aj na strane prostredia, že im takúto príležitosť poskytlo. A v tom, že nás všetkých takto vychovalo. Potom sa nečudujme, keď vidíme väčšie či menšie darebáctva na rôznych úrovniach a oblastiach života. Problém je v tom, že už od malička vyrastáme s dedičným hriechom nepoctivosti. V školách odpisujeme od susedov a používame ťaháky, predbiehame sa v radoch na vlek, chodíme na červenú a prekračujeme rýchlosť aj tam, kde to naozaj nie je potrebné, podplácame učiteľov našich detí, policajtov menšou pokutou bez bločku, úradníkov za rýchlejšie vybavenie našich žiadostí, lekárov za „lepšiu“ starostlivosť o našich blízkych. Hoci by sa zdalo, že na tom nič nie je, keď to robia všetci, a je to často „nevyhnutné“ na dosiahnutie nášho cieľa, nie je to pravda. Je to deformovaný systém, kriví nám charakter a treba sa ho zbaviť a zaviesť poriadok. A zmeniť prostredie, z ktorého potom vyrastú darebáci, ktorí nás pripravia o miliardy a chuť do života.
Zmeňme tému. Koncom mesiaca nás čaká Cofax. Ako sa v posledných rokoch stalo „dobrým“ zvykom, určite aj tento rok sa spustí lavína štipľavých poznámok a nadávok na adresu Cofaxu. Načo a pre koho? Nič zaujímavé tam nie je, slabá úroveň, treba ho zrušiť atď. Slovenskou módou sa stalo kopnúť si do „mŕtvoly“ (pardón za takýto brutálny výraz) a je určite ľahšie niečo zrušiť ako vybudovať.
Veď iste, nič a nikto nie je dokonalý, ani Cofax taký nie je. No nie je to problém len Cofaxu, ale aj samotného výstavníctva, stagnácie IT biznisu, ako aj zvláštnej slovenskej malomyseľnosti.
Hoci to asi nie je úplne výstižný príklad, trochu mi to pripomína Bratislavu, ktorá sa nasilu chce stať malým veľkomestom, hoci podstatne viac by jej svedčala poloha hoci väčšieho, ale štýlového milého provinčného mestečka, akým vždy bola, resp. aspoň dovtedy, kým z nej súdruhovia nechceli spraviť veľko mesto. Napriek tomu mám Bratislavu rád a teším sa vždy, keď sa opraví nejaká stará budova alebo pribudne nová, ktorá zapadne do charakteru mesta.
Jednoducho aj Cofax si hľadá svoju tvár a podobu a miesto na svete. Nemožno očakávať, že to bude slovenský Comdex alebo CeBIT. A nie je asi správne prepočítavať počet obyvateľov ČR a SR a počet návštevníkov a vystavovateľov a rozlohu Invexu a Cofaxu. S tým sa treba vyrovnať, a ako sme už spomenuli na príklade Bratislavy, veľké nemusí vždy znamenať pekné či príjemné a užitočné. Cofax hľadá model IT výstavy, ktorá by bola vhodná pre slovenské podmienky. Tento rok by lákadlom pre návštevníkov mohol byť nový technologický pavilón, kde konečne návštevníci nájdu IT produkty, na ktoré si budú môcť siahnuť, vyskúšať, pohrať sa s nimi. Tento rok sa v zmenenej podobe na Cofax vrátia veľké firmy, ktoré už teraz nebudú zaťažené potrebou prezentovať sa nákladnými megastánkami. Jednoducho hľadá sa nová podoba, ako spojiť raz do roka návštevníkov, zákazníkov, predajcov a zástupcov veľkých aj menších firiem na jednom reprezentatívnom podujatí. Ak sa chcete zúčastniť na takejto IT párty (dokonca sa to aj rýmuje), príďte sa pozrieť na Cofax. Možno zmeníte názor...

Zaujímavé čítanie aprílového čísla vám želá
Martin Drobný

PC REVUE 4/2002 Editorial
Autor: Martin Drobný

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára