Nič tak človeka „nepoteší“, ako keď mu neznámy dobrodinec v internetovej diskusii poriadne vynadá. Človek, ktorého ste v živote nevideli, vám veselo tyká, pošle vás kdekade, „dokáže“ vám, že ste absolútne neschopný chudák, babrák, ničomu ne rozumiete, nič neviete, nič ste nedokázali, až sa sám seba pýtate, či ešte máte právo vôbec chodiť po zemi a dýchať vzduch.
Čo sa dá robiť, demokracia v internetovej komunite sa dá vysvetľovať aj takto. Čím je však miera vyspelosti spoločenského vedomia v danej krajine vyššia, tým je vyššia aj kultivovanosť, celková úroveň a prínos internetových diskusných fór. A keď že v našej spoločnosti sa to z tohto hľadiska ešte len „kvasí“, treba pri zapojení sa do neriadených diskusných fór počítať aj s tým, že sa občas nevyhnete spŕške hnilých paradajok...
Samozrejme, ste si vedomí, že keď sa ako účastník zapojíte do diskusie, robíte tak na vlastné riziko. Ak sa zapojíte do všeobecnej témy ako anonym a niekto vám len tak z pasie vynadá, nič mimoriadne sa nedeje a po chvíli to určite „rozchodíte“. Iný prípad nastáva, ak diskusia nie je všeobecná, ale sa točí nedajbože okolo vašej osoby, vašej fir my, práce alebo výtvoru. Rozloženie síl je nevyvá žené, vy strácate ochranný plášť anonymity a pro ti svojim neznámym oponentom idete doslova a do písmena s vlastnou kožou na trh. Stojíte pred rozhodnutím zapojiť sa do diskusie a začať obhajovať svoju pravdu až do konca s vedomím, že váš protivník neuznáva logické argumenty, že rozmazávaním špiny sa aj vy zašpiníte, že nemá zmysel vyťahovať všetky detaily, okolnosti atď., keď druhá strana si stále melie svoje. A v takejto diskusii sa nedá ani povedať posledné slovo, pretože vždy sa nájde nový „expert“, ktorý začne opätovne vyťaho vať to isté, už stokrát povedané, ale z iného konca.
Internetové diskusie sú pritom vynikajúci nástroj na výmenu názorov ľudí, ktorí by sa inak nikdy nestretli, a často sa v nich (síce s lupou...) dajú nájsť naozaj originálne názory, informácie či postrehy. Oproti osobnej diskusii „face to face“ má tá internetová totiž množstvo výhod. Keďže nie ste pod tlakom času a potreby okamžitej odpovede, môžete si svoj príspevok premyslieť a rozumne naformulovať. To je obrovská výhoda pre ľudí, ktorí sa pod tlakom momentálnej situácie nevedia správne vyjadrovať, majú problém s rétorikou či pohotovosťou. A takisto si môžete preveriť argumenty protivníka alebo pozbierať nové argumenty pre seba, kým mu odpoviete. Pri internetovej diskusii sa nedá skočiť do reči J, a tak pokojne môžete dokončiť svoju myšlienku. Pri internetovej diskusii sa nedá zdvihnúť hlas, nedá sa gestikulovať či škaredo zazerať na protivníka a púšťať tak naňho strach, aby ste ho zatlačili do defenzívy. Pri internetovej diskusii nie ste obmedzovaní časom, diskusia sa nemusí ukončiť do stanoveného limitu (začiatku ďalšieho TV programu, príchodu krčmára s účtom po záverečnej, odchodu protivníka na ďalšiu schôdzu atď.). Ak momentálne nemáte čas či chuť zapojiť sa, zapojíte sa o tretej v noci, keď vo vás už dozrela potreba „uviesť veci na pra vú mieru“. Ak vás už diskusia nebaví, lebo k ničomu nevedie, tak sa jednoducho zbalíte a idete robiť niečo rozumnejšie. A takisto vzhľadom na svoj charakter umožňuje internetová diskusia doplniť do príspevku linky či priamo obsah z iných on-line zdrojov, ktorým môžete podporiť svoje argumenty.
Plusy aj mínusy sú teda jasné. V praxi to potom vyzerá tak, že úroveň diskusií veľmi kolíše podľa typu návštevníkov daného servera a pravidiel, kto ré daný server zaviedol. Príliš moderovaná diskusia či účasť v diskusii vyhradená len pre registrovaných účastníkov, viazaná na vyplnenie po drobného formulára, vedie k úbytku diskutujúcich. Naopak, príliš voľné pravidlá a široké spektrum účastníkov vedie k neprehľadnej, divokej a miestami vulgárnej diskusii, ktorej jediným vý sledkom okrem ukojenia vybičovaných emócií je len chaotický zhluk bitov a bajtov. V niektorých prípadoch to prevádzkovatelia takýchto serverov vzdali a buď prešli na riadené diskusné fóra, alebo diskusiu zakázali. Aj to je svojím spôsobom riešenie...
Keby existovalo dobré univerzálne riešenie, isto by ho už niekto zaviedol. Mne osobne by vyhovovala forma registrovanej účasti v diskusiách s tým, aby som mal aspoň základné informácie o účastníkovi na druhej strane linky: vek, vzdelanie, za mestnanie, záujmy, prípadne by sa hodila aj fotografia. Nech si dokážem urobiť obraz, s kým mám do činenia. Tieto údaje nie sú až natoľko osobné, aby bol problém ich poskytnúť, koniec koncov sú to údaje z bežného CV-čka.
No a bariéra registrácie by sa dala odstrániť vytvorením jediného národného univerzálneho registra, ktorý by mal na starosti zbieranie, verifikáciu a poskytovanie údajov o účastníkoch, ktorí chcú/potrebujú/musia v internetovom sty ku vystupovať ako dôveryhodné osoby. Potom by stačilo dať sa zaregistrovať iba raz a na vyžiadanie súhlasu od danej osoby poskytnúť tieto údaje serveru, na ktorom chce účastník aktívne pôsobiť. Takým môže byť vybrané internetové diskusné fórum, portál na úradný styk občanov so štátnou správou, objednávanie sa k lekárovi na prehliadku atď.
A následne by sa servery na internete mohli hodnotiť podľa toho, či sú ich návštevníci dôveryhodní, alebo nie. A zaregistrovaní účastníci by tak získali akúsi univerzálnu virtuálnu „klubovú kar tu“. Takže riešenie, ako sa vyhnúť zásahu „hnilou paradajkou“, existuje, stačí ho len použiť.
Zaujímavé čítanie vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 3/2004 Editorial
Autor: Martin Drobný
pondelok 1. marca 2004
nedeľa 1. februára 2004
PC REVUE
Vždy sa so značnou nedôverou pozerám na čísla o využívaní počítačov či internetu na Slovensku z rôznych agentúrnych prieskumov. Oproti iným bežným prieskumom je totiž ťažké odhadnúť mieru informatizácie, keď niekto má prístup k PC a internetu denne v práci, niekto iba doma, iný zase z času na čas v škole. A niekomu stačí raz čas si skočiť do internetovej kaviarne. Takisto je iná kvalita využívania, keď programátor či herný maniak žije pri počítačoch 20 hodín denne, a iné je, keď stará mama potrebuje poslať raz za čas e-mail vnučke ako au-pair v Austrálii. A takisto je iná cenová dostupnosť počítača či mesačného paušálu za pripojenie pre manažéra s príjmom x10-tisíc korún a iná pre študenta. V každom prípade je však miera informatizácie na Slovensku v porovnaní s inými krajinami V4 o dosť nižšia. Napriek známej „podpore“ informatizácie zo strany našej rodnej strany a vlády :) by sa malo/mohlo tento rok mnohé zmeniť. K lepšiemu...
Podľa údajov z konferencie Infoveku pripadá v slovenských základných a stredných školách na jeden počítač asi 100 žiakov, v Česku je to približne deväť študentov. V súčasnosti je pripojená asi polovica slovenských škôl, do konca tohto roku by mal byť pripojený zvyšok. Zatiaľ nás vybavenie týchto 1300 škôl počítačmi, pripojením na internet, softvérom, CD a vyškolením učiteľov stálo asi 0,9 miliardy korún. Či je to veľa alebo málo, neviem. Hoci nepoznám parametre dodaných počítačov, niektoré informácie od ich používateľov nie sú veľmi pozitívne najmä v súvislosti s nadobúdacími cenami. V preklade by sa tieto postoje dali vyjadriť asi takto: „Za tie peniaze sa dalo získať oveľa viac.“ Pamätám sa, že sme svojho času ponúkli Infoveku že zadarmo urobíme nezávislé otestovanie a vyhodnotenie prihlásených zostáv. Tak ako sme to pre niektoré iné štátne inštitúcie či komerčné podniky už párkrát urobili. Ale nebol záujem. O výbere rozhodovali úradníci mimo Infoveku...
Verím, že by proces informatizácie škôl mohol pokračovať oveľa rýchlejším tempom. Pozrime si len aktuálne ceny počítačov. Bežná zostava (napr. AMD Duron 1,3 GHz, 128 MB DDRAM, 40 GB HDD so zvukovou kartou, sieťovou a CD-ROM mechanikou) sa dá dnes kúpiť už za 7300 Sk, 15" monitor kúpite za 2800 Sk, 17" už za 3200 Sk (všetko bez DPH). Kompletná zostava sa tak dá kúpiť asi za 10-tisíc korún a pri hromadnom odbere sa dajú vybaviť aj o pár korún lepšie ceny. Ak si na ilustráciu vyčíslime napr. 1000 počítačov, hovoríme o čiastke cca 10 miliónov, čo je skoro smiešna suma v porovnaní s 390 miliónmi (320 v roku 2003), vyčlenenými na Infovek v tomto roku.
Samozrejme, nie je všetko len železo. Pozrime sa teda na softvér. Existujú zlacnené verzie komerčného softvéru v rámci zmluvy Select s Misrosoftom ale dostupné sú aj open source operačné systémy, kancelárske balíky, multimediálne či grafické aplikácie zadarmo. A sú aj odolnejšie študentským experimentom... Nie je problém pripraviť samoinštalačný balík open source OS + aplikácie so slovenským rozhraním, koniec koncov takýto projekt práve pripravujeme.
Podobne to je aj s pripojením na internet. V roku 2003 malo byť na internet cez ST v rámci Infoveku alebo projektu eSlovakia pripojených 1445 škôl, čo predstavuje 44 % z celkového počtu základných a stredných škôl. Poväčšine cez ISDN. Značné zlepšenie (výkonostné ale aj cenové) určite prinesie rozšírenie DSL. Ale všeličo sa dá vyriešiť už aj teraz pripojením cez mikrovlnku.
Samozrejme, treba myslieť aj na ďalšie výdavky: kabeláž, inštalácia, správa atď. Ale to sú buď zlomkové ceny, alebo si ich často vedia školy riešiť svojpomocne. Nie je problém zapojiť do inštalácie a servisu zdatnejších študentov, poprosiť solventnejších rodičov-podnikateľov o materiálne, odborné či finančné sponzorstvo atď. Škola môže recipročne poskytnúť svoje služby či priestory. Prípadne za symbolické poplatky poskytovať prístup na internet aj širokej verejnosti. V mnohých prípadoch takéto aktivity už reálne prebiehajú (prístup k internetu po vyučovaní za 5 Sk na hodinu na niektorých gymnáziách), ale sú to len prvé lastovičky, ktoré leto nerobia...
Zásadnou zmenou situácie na školách by mohol byť novo ohlásený dar Deutche Telecom v hodnote 1 miliardy Sk vďaka ktorej by už do konca tohto roku mohli byť všetky ZŠ a SŠ vybavené počítačovou učebňou s 5 študentskými PC a jedným učiteľským pripojenými na internet. Celkovo by podľa zákulisných informácií malo isť na počítače asi 700 miliónov za ktoré by malo byť kúpených asi 25 000 počítačov, takže jeden vychádza na cca 28 000 Sk... Buďme však radi, že sa situácia na školách už tento rok značne vylepší. (podľa vyjadrenie ST táto miliarda Sk nemá súvislosť s privatizačným záväzkom DT pri kúpe podielu v ST. Viac na www.itnews.sk)
Hoci sa behom tohto roku situácia s informatizáciou v rámci školstva radikálne zmení, zostávajú ešte ďalšie rezorty: zdravotníctvo, polícia, miestna samospráva, atď. ktoré by potrebovali podobnú „finančnú“ injekciu. Netreba však zúfať pretože dostupnosť IT sa výrazne zvyšuje. Jednak za posledný rok radikálne klesli ceny počítačov, taktiež sa zvýšila dostupnosť rýchleho a relatívne cenovo prístupného internetu a taktiež už existujú plnohodnotné free alternatívy k bežnému komerčnému softvéru. To sú tri základné atribúty, ktoré môžu zásadne pohnúť informatizáciou na Slovensku. Pardon! Ešte som na jeden zabudol a to na ľudí - osvietencov, ktorí pochopia dôležitosť potreby informatizácie spoločnosti, rozumejú IT, vedia rozpoznať moderné trendy a vidia aj trochu do budúcnosti. Ak k tomu pridáme „bežné“ :) ľudské vlastnosti ako je pracovitosť, zodpovednosť, obetavosť pre spoločnú vec, atď... tak sa budúcnosti nemusíme báť. Napriek tomu, že ma mnohí upodozrievajú z nezdravého optimizmu, verím (dúfam?), že na Slovensku je takýchto ľudí ešte stále dosť ...:)
Všetko dobré vám želá
MD
PC REVUE 2/2004 Editorial
Autor: Martin Drobný
Podľa údajov z konferencie Infoveku pripadá v slovenských základných a stredných školách na jeden počítač asi 100 žiakov, v Česku je to približne deväť študentov. V súčasnosti je pripojená asi polovica slovenských škôl, do konca tohto roku by mal byť pripojený zvyšok. Zatiaľ nás vybavenie týchto 1300 škôl počítačmi, pripojením na internet, softvérom, CD a vyškolením učiteľov stálo asi 0,9 miliardy korún. Či je to veľa alebo málo, neviem. Hoci nepoznám parametre dodaných počítačov, niektoré informácie od ich používateľov nie sú veľmi pozitívne najmä v súvislosti s nadobúdacími cenami. V preklade by sa tieto postoje dali vyjadriť asi takto: „Za tie peniaze sa dalo získať oveľa viac.“ Pamätám sa, že sme svojho času ponúkli Infoveku že zadarmo urobíme nezávislé otestovanie a vyhodnotenie prihlásených zostáv. Tak ako sme to pre niektoré iné štátne inštitúcie či komerčné podniky už párkrát urobili. Ale nebol záujem. O výbere rozhodovali úradníci mimo Infoveku...
Verím, že by proces informatizácie škôl mohol pokračovať oveľa rýchlejším tempom. Pozrime si len aktuálne ceny počítačov. Bežná zostava (napr. AMD Duron 1,3 GHz, 128 MB DDRAM, 40 GB HDD so zvukovou kartou, sieťovou a CD-ROM mechanikou) sa dá dnes kúpiť už za 7300 Sk, 15" monitor kúpite za 2800 Sk, 17" už za 3200 Sk (všetko bez DPH). Kompletná zostava sa tak dá kúpiť asi za 10-tisíc korún a pri hromadnom odbere sa dajú vybaviť aj o pár korún lepšie ceny. Ak si na ilustráciu vyčíslime napr. 1000 počítačov, hovoríme o čiastke cca 10 miliónov, čo je skoro smiešna suma v porovnaní s 390 miliónmi (320 v roku 2003), vyčlenenými na Infovek v tomto roku.
Samozrejme, nie je všetko len železo. Pozrime sa teda na softvér. Existujú zlacnené verzie komerčného softvéru v rámci zmluvy Select s Misrosoftom ale dostupné sú aj open source operačné systémy, kancelárske balíky, multimediálne či grafické aplikácie zadarmo. A sú aj odolnejšie študentským experimentom... Nie je problém pripraviť samoinštalačný balík open source OS + aplikácie so slovenským rozhraním, koniec koncov takýto projekt práve pripravujeme.
Podobne to je aj s pripojením na internet. V roku 2003 malo byť na internet cez ST v rámci Infoveku alebo projektu eSlovakia pripojených 1445 škôl, čo predstavuje 44 % z celkového počtu základných a stredných škôl. Poväčšine cez ISDN. Značné zlepšenie (výkonostné ale aj cenové) určite prinesie rozšírenie DSL. Ale všeličo sa dá vyriešiť už aj teraz pripojením cez mikrovlnku.
Samozrejme, treba myslieť aj na ďalšie výdavky: kabeláž, inštalácia, správa atď. Ale to sú buď zlomkové ceny, alebo si ich často vedia školy riešiť svojpomocne. Nie je problém zapojiť do inštalácie a servisu zdatnejších študentov, poprosiť solventnejších rodičov-podnikateľov o materiálne, odborné či finančné sponzorstvo atď. Škola môže recipročne poskytnúť svoje služby či priestory. Prípadne za symbolické poplatky poskytovať prístup na internet aj širokej verejnosti. V mnohých prípadoch takéto aktivity už reálne prebiehajú (prístup k internetu po vyučovaní za 5 Sk na hodinu na niektorých gymnáziách), ale sú to len prvé lastovičky, ktoré leto nerobia...
Zásadnou zmenou situácie na školách by mohol byť novo ohlásený dar Deutche Telecom v hodnote 1 miliardy Sk vďaka ktorej by už do konca tohto roku mohli byť všetky ZŠ a SŠ vybavené počítačovou učebňou s 5 študentskými PC a jedným učiteľským pripojenými na internet. Celkovo by podľa zákulisných informácií malo isť na počítače asi 700 miliónov za ktoré by malo byť kúpených asi 25 000 počítačov, takže jeden vychádza na cca 28 000 Sk... Buďme však radi, že sa situácia na školách už tento rok značne vylepší. (podľa vyjadrenie ST táto miliarda Sk nemá súvislosť s privatizačným záväzkom DT pri kúpe podielu v ST. Viac na www.itnews.sk)
Hoci sa behom tohto roku situácia s informatizáciou v rámci školstva radikálne zmení, zostávajú ešte ďalšie rezorty: zdravotníctvo, polícia, miestna samospráva, atď. ktoré by potrebovali podobnú „finančnú“ injekciu. Netreba však zúfať pretože dostupnosť IT sa výrazne zvyšuje. Jednak za posledný rok radikálne klesli ceny počítačov, taktiež sa zvýšila dostupnosť rýchleho a relatívne cenovo prístupného internetu a taktiež už existujú plnohodnotné free alternatívy k bežnému komerčnému softvéru. To sú tri základné atribúty, ktoré môžu zásadne pohnúť informatizáciou na Slovensku. Pardon! Ešte som na jeden zabudol a to na ľudí - osvietencov, ktorí pochopia dôležitosť potreby informatizácie spoločnosti, rozumejú IT, vedia rozpoznať moderné trendy a vidia aj trochu do budúcnosti. Ak k tomu pridáme „bežné“ :) ľudské vlastnosti ako je pracovitosť, zodpovednosť, obetavosť pre spoločnú vec, atď... tak sa budúcnosti nemusíme báť. Napriek tomu, že ma mnohí upodozrievajú z nezdravého optimizmu, verím (dúfam?), že na Slovensku je takýchto ľudí ešte stále dosť ...:)
Všetko dobré vám želá
MD
PC REVUE 2/2004 Editorial
Autor: Martin Drobný
štvrtok 1. januára 2004
PC REVUE
„Máte ešte vôbec o čom písať? Veď za posledné tri roky sa v IT neobjavila žiadna prevratná technológia, produkt či nápad!“ Asi takto ma nedávno oslovil jeden známy a ja som sa pustil do vysvetľovania, že to celé je tak trochu inak.
Všetkým zásadným technologickým inováciám vždy nejaký čas trvá, kým sa od podoby dobrej myšlienky či nápadu dostanú k prvým nadšeným spotrebiteľom v podobe komerčného produktu. A potom opäť nejaký čas trvá, kým horúca novinka absolvuje proces inovácie, dozrievania, až sa dostane do stavu bežnej, hromadne využívanej komodity. Ďalšie dolaďovanie zrelého produktu však zaujíma už len užšiu skupinu nadšencov, ostatní ho už „len“ používajú. Ale následne sa môžu objaviť iné technológie, ktoré už pomaly „starnúci“ produkt opäť vrátia do hry, ale teraz už s novými možnosťami. A takto sa technologický vývoj po období malého útlmu opäť rozbieha a dostáva na novú úroveň. To je napríklad osud osobného počítača z 80. rokov, ktorý sa zo sivej desktopovej podoby v posledných rokoch „morfuje“ do podoby vreckových počítačov a mobilov či „hybriduje“ s televízormi, videorekordérmi, hifi vežami či dokonca robotickými vysávačmi atď. A spomeňme si, čo sa stalo z bežného PC, keď sa objavil internet. Možnosť komunikovať, získavať informácie či spolupracovať na nejakom medzinárodnom projekte v takejto megasieti priniesla pre PC úplne nový rozmer. Iste je pravda, že rovnaký fenomén ako internet sa za posledné roky už neobjavil, ale objavujú sa nové možnosti jeho využitia. Zoberme si napríklad digitálny obsah na vyžiadanie. Pre mňa osobne je bežné televízne vysielanie absolútne nezaujímavé, azda s výnimkou dokumentárnych filmov či sem-tam nejakého dobrého filmu ako oddychovky, keď prídem domov večer unavený a potrebujem vypnúť. Preto sa veľmi teším na obdobie, keď začnú či už mobilní operátori, alebo poskytovatelia internetu poskytovať zaujímavý obsah na vyžiadanie. Máte chuť na dobrú komédiu? Pošlete mailom alebo SMS-kou objednávku na daný titul, cez noc si ho necháte cez inet „nasypať“ na disk a na druhý deň si môžete váš titul s obmedzenou trvanlivosťou pozrieť za pár korún v pohodlí svojej obývačky. Chcete si na počítači namodelovať interiér svojho budúceho domu? Nemusíte kupovať drahý CAD softvér. Prenajmite si ho na týždeň za pár korún, urobte, čo potrebujete, a po danom čase sa softvér sám vymaže z disku alebo znefunkční. Ďalšie možnosti a nápady sa vám už určite vynárajú v mysli. Keďže mobilní operátori majú technologicky, finančnou silou či pokrytím najväčší potenciál na realizáciu takéhoto projektu, dúfam, že už čo skoro rozpoznajú svoju novú obchodnú príležitosť a prinesú nám kvalitnejšiu zábavu či informácie na vyžiadanie, ktoré bežná neinteraktívna TV nikdy nebude môcť ponúknuť.
Je vám ľúto, že váš výkonný počítač beží väčšinu dňa len na zlomok svojho výkonu alebo je dokonca vypnutý? Alebo napriek tomu, že máte nonstop pripojenie na inet, využívate ho len pár hodín denne a zvyšok je nevyužitý? Čoskoro sa objavia grid aplikácie aj pre desktopy či malé servery a prídu provideri, ktorí budú odkupovať od svojich zákazníkov nespotrebovaný výpočtový výkon. Nakoniec si tak váš počítač bude na seba ešte zarábať. Mohlo by sa toto považovať za menšiu revolúciu? Ja si myslím, že aj áno. A ďalšie a ďalšie technológie, produkty a služby sa v tomto období dostávajú zo štádia dozrievania do stavu dospelosti a komerčnej dostupnosti pre bežných spotrebiteľov, malé a stredné firmy, štátnu správu či veľké koncerny. Preto sa budeme častejšie stretávať s termínmi ako webové služby, utility computing či RFID, budeme sledovať súperenie platformy Java a .net, nástup open source OS už nielen na menšie servery, ale aj desktopy či veľké podnikové servery atď. Objavujú sa prvé plody nanotechnológií, prichádzajú prvé komerčne dostupné domáce roboty, použiteľná virtuálna realita a pod. A ktovie, aké nové technológie medzičasom vzniknú či aké vedľajšie efekty prinesie kombinácia a synergia tých existujúcich. Takže sa neobávam, že by sme aj počas nasledujúcich rokov nemali o čom písať. Pre inšpiráciu vám prinášame v tomto čísle, ako to už tradične začiatkom roku u nás býva, aspoň náznak toho, čím sa zaoberajú vynálezcovia, inžinieri a vývojové laboratóriá v súčasnosti.
Ale technologický vývoj nie je vždy len pozitívny a konštruktívny. Pripomeňme si len množstvo spamu, vírusov či bezpečnostných prienikov za posledné roky. Nasledujúce obdobie preto musí priniesť spoľahlivé a dostupné riešenia pre široké masy, inak sa podstatne zvýši riziko nedostupnosti a nepoužiteľnosti IT.
Súčasne sa dostávame aj k zisteniu, že vývoj v IT ďaleko predbieha vývoj v iných oblastiach netechnického charakteru. Zoberme si napríklad spoločensko-ekonomické dianie a parlamentný model demokracie ako náš súčasný „najpokrokovejší“ spôsob rozhodovania o správe krajiny. Ak si predstavíme úžasné možnosti IT a spomenieme si na také „drobnosti“, ako sú výhody spolupráce na projektoch v on-line prostredí, možnosť výmeny názorov na danú problematiku v riadených on-line diskusiách, možnosť váhovania rozhodnutí vedúcich činiteľov podľa získaných kreditov či on-line hlasovanie, a porovnáme si to so zastaraným modelom parlamentarizmu... A to nehovoríme o takých „zanedbateľných“ efektoch, ako je zvýšenie transparentnosti, zrýchlenie rozhodovania, zrýchlenie vybavovania úradných žiadostí či zvýšenie informovanosti občanov, ale aj štátnych úradníkov... Hmm, len to by sme museli poniektorí prestať pachtiť sa za mocou a začať rozmýšľať v trochu iných dimenziách, ako sú aktuálne volebné preferencie. Takže, slovenskí vizionári s politickými ambíciami, ozvite sa, dajte o sebe vedieť. My z IT vás určite budeme voliť!
Zaujímavé čítanie januárového čísla vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 1/2004 Editorial
Autor: Martin Drobný
Všetkým zásadným technologickým inováciám vždy nejaký čas trvá, kým sa od podoby dobrej myšlienky či nápadu dostanú k prvým nadšeným spotrebiteľom v podobe komerčného produktu. A potom opäť nejaký čas trvá, kým horúca novinka absolvuje proces inovácie, dozrievania, až sa dostane do stavu bežnej, hromadne využívanej komodity. Ďalšie dolaďovanie zrelého produktu však zaujíma už len užšiu skupinu nadšencov, ostatní ho už „len“ používajú. Ale následne sa môžu objaviť iné technológie, ktoré už pomaly „starnúci“ produkt opäť vrátia do hry, ale teraz už s novými možnosťami. A takto sa technologický vývoj po období malého útlmu opäť rozbieha a dostáva na novú úroveň. To je napríklad osud osobného počítača z 80. rokov, ktorý sa zo sivej desktopovej podoby v posledných rokoch „morfuje“ do podoby vreckových počítačov a mobilov či „hybriduje“ s televízormi, videorekordérmi, hifi vežami či dokonca robotickými vysávačmi atď. A spomeňme si, čo sa stalo z bežného PC, keď sa objavil internet. Možnosť komunikovať, získavať informácie či spolupracovať na nejakom medzinárodnom projekte v takejto megasieti priniesla pre PC úplne nový rozmer. Iste je pravda, že rovnaký fenomén ako internet sa za posledné roky už neobjavil, ale objavujú sa nové možnosti jeho využitia. Zoberme si napríklad digitálny obsah na vyžiadanie. Pre mňa osobne je bežné televízne vysielanie absolútne nezaujímavé, azda s výnimkou dokumentárnych filmov či sem-tam nejakého dobrého filmu ako oddychovky, keď prídem domov večer unavený a potrebujem vypnúť. Preto sa veľmi teším na obdobie, keď začnú či už mobilní operátori, alebo poskytovatelia internetu poskytovať zaujímavý obsah na vyžiadanie. Máte chuť na dobrú komédiu? Pošlete mailom alebo SMS-kou objednávku na daný titul, cez noc si ho necháte cez inet „nasypať“ na disk a na druhý deň si môžete váš titul s obmedzenou trvanlivosťou pozrieť za pár korún v pohodlí svojej obývačky. Chcete si na počítači namodelovať interiér svojho budúceho domu? Nemusíte kupovať drahý CAD softvér. Prenajmite si ho na týždeň za pár korún, urobte, čo potrebujete, a po danom čase sa softvér sám vymaže z disku alebo znefunkční. Ďalšie možnosti a nápady sa vám už určite vynárajú v mysli. Keďže mobilní operátori majú technologicky, finančnou silou či pokrytím najväčší potenciál na realizáciu takéhoto projektu, dúfam, že už čo skoro rozpoznajú svoju novú obchodnú príležitosť a prinesú nám kvalitnejšiu zábavu či informácie na vyžiadanie, ktoré bežná neinteraktívna TV nikdy nebude môcť ponúknuť.
Je vám ľúto, že váš výkonný počítač beží väčšinu dňa len na zlomok svojho výkonu alebo je dokonca vypnutý? Alebo napriek tomu, že máte nonstop pripojenie na inet, využívate ho len pár hodín denne a zvyšok je nevyužitý? Čoskoro sa objavia grid aplikácie aj pre desktopy či malé servery a prídu provideri, ktorí budú odkupovať od svojich zákazníkov nespotrebovaný výpočtový výkon. Nakoniec si tak váš počítač bude na seba ešte zarábať. Mohlo by sa toto považovať za menšiu revolúciu? Ja si myslím, že aj áno. A ďalšie a ďalšie technológie, produkty a služby sa v tomto období dostávajú zo štádia dozrievania do stavu dospelosti a komerčnej dostupnosti pre bežných spotrebiteľov, malé a stredné firmy, štátnu správu či veľké koncerny. Preto sa budeme častejšie stretávať s termínmi ako webové služby, utility computing či RFID, budeme sledovať súperenie platformy Java a .net, nástup open source OS už nielen na menšie servery, ale aj desktopy či veľké podnikové servery atď. Objavujú sa prvé plody nanotechnológií, prichádzajú prvé komerčne dostupné domáce roboty, použiteľná virtuálna realita a pod. A ktovie, aké nové technológie medzičasom vzniknú či aké vedľajšie efekty prinesie kombinácia a synergia tých existujúcich. Takže sa neobávam, že by sme aj počas nasledujúcich rokov nemali o čom písať. Pre inšpiráciu vám prinášame v tomto čísle, ako to už tradične začiatkom roku u nás býva, aspoň náznak toho, čím sa zaoberajú vynálezcovia, inžinieri a vývojové laboratóriá v súčasnosti.
Ale technologický vývoj nie je vždy len pozitívny a konštruktívny. Pripomeňme si len množstvo spamu, vírusov či bezpečnostných prienikov za posledné roky. Nasledujúce obdobie preto musí priniesť spoľahlivé a dostupné riešenia pre široké masy, inak sa podstatne zvýši riziko nedostupnosti a nepoužiteľnosti IT.
Súčasne sa dostávame aj k zisteniu, že vývoj v IT ďaleko predbieha vývoj v iných oblastiach netechnického charakteru. Zoberme si napríklad spoločensko-ekonomické dianie a parlamentný model demokracie ako náš súčasný „najpokrokovejší“ spôsob rozhodovania o správe krajiny. Ak si predstavíme úžasné možnosti IT a spomenieme si na také „drobnosti“, ako sú výhody spolupráce na projektoch v on-line prostredí, možnosť výmeny názorov na danú problematiku v riadených on-line diskusiách, možnosť váhovania rozhodnutí vedúcich činiteľov podľa získaných kreditov či on-line hlasovanie, a porovnáme si to so zastaraným modelom parlamentarizmu... A to nehovoríme o takých „zanedbateľných“ efektoch, ako je zvýšenie transparentnosti, zrýchlenie rozhodovania, zrýchlenie vybavovania úradných žiadostí či zvýšenie informovanosti občanov, ale aj štátnych úradníkov... Hmm, len to by sme museli poniektorí prestať pachtiť sa za mocou a začať rozmýšľať v trochu iných dimenziách, ako sú aktuálne volebné preferencie. Takže, slovenskí vizionári s politickými ambíciami, ozvite sa, dajte o sebe vedieť. My z IT vás určite budeme voliť!
Zaujímavé čítanie januárového čísla vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 1/2004 Editorial
Autor: Martin Drobný
pondelok 1. decembra 2003
PC REVUE
Tak čo, milí IT spolupútnici, mali ste úspešný rok? My v PCR hádam aj áno, hoci musím priznať, že bol aj dosť ťažký. Jeho výsledky sa nedajú merať len ekonomickými ukazovateľmi alebo nárastom čítanosti PCR, ale aj množstvom porád, hektolitrov vypitej kávy a minerálok, dní a nocí strávených za monitorom či kilometrov precestovaných počas služobných ciest po celom svete.
Tento rok sme dosť veľa síl venovali dobudovaniu nášho autorského zázemia a zefektívneniu niektorých vnútorných procesov pri produkcii PCR. Takisto sa nám zase zväčšil počet strán, rozšírila sa najmä časť prehľadových a technologických článkov v rubrike Revue. Veľa času sme venovali nášmu spravodajskému serveru itnews.sk, ktorý sa už konečne blíži k našim predstavám, ako by mal takýto server vyzerať tak, aby bol primerane odborný a súčasne aj zaujímavý (ale určite nie bulvárny). Novému dizajnu sa prispôsobili aj moduly pcrevue.sk a itregister.sk a pribudli aj ďalšie nové. Koniec koncov „mrknite“ sa na internet, ako sa vám pozdáva podoba nášho IT portálu, a dajte nám feedback. Pripravujeme aj nové vlastnosti, a tak budú vaše postrehy veľmi cenné.
Každý mesiac sme sa vám snažili namiešať vyvážený koktail obsahu pre CD prílohu. Tá pravidelne obsahovala mix užitočných nástrojov, skúšobných či ostrých verzií aktuálneho softvéru, ovládačov, záplat, elektronických kníh či článkov, ktoré sa už do PCR nezmestili. Ale aj filmových trailerov, pesničiek či hier, veď treba aj trochu tej zábavy, aby si každý mohol vybrať. V budúcom roku by mali pribudnúť plnohodnotné encyklopédie, kompletné filmy, hry, úplné verzie komerčného softvéru, ale nechcem všetko dopredu prezrádzať. Myslím, že tí, ktorí si PCR predplatia aj s CD prílohou, nebudú ľutovať a na vyše ušetria aj nejakú korunu. Veď už len maloobchodná cena jednotlivých encyklopédií sa pohybuje okolo 700 – 1300 Sk. A my ich počas roka plánujeme dať na CD niekoľko.
V budúcom roku plánujeme pridať do PCR aj vydávanie špecializovaných príloh, kompletne pokrývajúcich niektoré z oblastí, ktoré sa v súčasnosti tešia najväčšiemu záujmu a kde to najviac vrie: vreckové počítače, domáce kino, digitálna fotografia, mobilné riešenia atď.
Možno sa vám zdá, že trpíme masochizmom, ak už teraz toho máme dosť a napriek tomu si pridávame ďalšie úlohy. V skutočnosti je to však iba úsilie robiť svoju prácu čo najlepšie, preto sa snažíme neustále náš/váš magazín zlepšovať. A keď sem-tam dostaneme nápad, čo iné by sme ešte mohli robiť, berieme to ako výzvu, ktorej nedokážeme odolať. Ale nebojte sa, nejako to už zvládneme... J
Ale život nie je len o IT a vydávaní magazínu. Sme všetci aj občania, ktorí žijeme v tomto štáte a chceme, aby niektoré veci (informatizáciu slovenskej spoločnosti nevynímajúc) fungovali lepšie. Každý môže urobiť to, čo je v jeho silách: či už efektívnejším využívaním pracovného času, alebo všímaním si vecí zo svojho okolia a rozmýšľaním nad tým, čo by sa mohlo zmeniť k lepšiemu. Takisto nám nič nebráni v tom, aby sme dodržiavali nielen zákony, za ktorých prestúpenie hrozí postih, ale aj bežné zvyklosti slušného medziľudského súžitia, za ktorých dodržiavanie si vyslúžite priateľský úsmev svojho okolia. Choďte von do civilizovaných krajín, kde to funguje, a uvidíte, že to nie je len teória.
Ale iste nie je všetko iba v rukách nás bežných občanov. Preto by som si za nás všetkých želal do budúceho roku niečo, čo je na počutie veľmi páčivé, na vysvetlenie veľmi jednoduché, no na realizáciu veeeľmi ťažké. Ide jednoducho o to, aby sa naši najvyšší štátni predstavitelia správali čoraz menej ako politici presadzujúci svoje stranícko-mocenské ambície, ale ako vrcholoví manažéri akejsi obrovskej verejnej akciovej spoločnosti alias štátu, v ktorej sme my všetci nielen akcionári, ale súčasne aj zákazníci. Akcionári preto, lebo štát spravuje náš spoločný majetok, a zákazníci preto, lebo súčasne nám za naše dane a poplatky poskytuje služby. A ako to už býva v reálnych akciových spoločnostiach, kde je množstvo maličkých akcionárov, aj v prípade štátu jeho vrcholový manažment trpí hluchotou na pripomienky občanov. A je pritom jedno, o ktorej novodobej slovenskej vláde či strane hovoríme. Výhodou reálnych komerčných akcioviek však je, že pokiaľ vedenie nemá dôveru akcionárov, resp. dozorných orgánov, existuje reálna šanca vedenie odvolať. V prípade štátu dávajú občania svojmu predstavenstvu voľnú ruku na štyri roky. A to priam nabáda politikov podľahnúť lákadlám nekontrolovanej moci. Pri súčasnom aj predpokladanom budúcom rozdelení politického spektra nie je veľká šanca na zmenu týchto postojov zvnútra alebo zhora vedenia „samouvedomením si“. Jediným možným riešením by však mohlo byť presadenie myšlienok on-line demokracie, ktorá prináša väčšiu transparentnosť, kontrolu a mož nosť spoluúčasti občanov na veciach verejných. Na jej aplikovanie je však nevyhnutným predpokladom dôsledná informatizácia spoločnosti. Takže sme opäť pri IT...
Úspešný rok 2004 vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 12/2003 Editorial
Autor: Martin Drobný
Tento rok sme dosť veľa síl venovali dobudovaniu nášho autorského zázemia a zefektívneniu niektorých vnútorných procesov pri produkcii PCR. Takisto sa nám zase zväčšil počet strán, rozšírila sa najmä časť prehľadových a technologických článkov v rubrike Revue. Veľa času sme venovali nášmu spravodajskému serveru itnews.sk, ktorý sa už konečne blíži k našim predstavám, ako by mal takýto server vyzerať tak, aby bol primerane odborný a súčasne aj zaujímavý (ale určite nie bulvárny). Novému dizajnu sa prispôsobili aj moduly pcrevue.sk a itregister.sk a pribudli aj ďalšie nové. Koniec koncov „mrknite“ sa na internet, ako sa vám pozdáva podoba nášho IT portálu, a dajte nám feedback. Pripravujeme aj nové vlastnosti, a tak budú vaše postrehy veľmi cenné.
Každý mesiac sme sa vám snažili namiešať vyvážený koktail obsahu pre CD prílohu. Tá pravidelne obsahovala mix užitočných nástrojov, skúšobných či ostrých verzií aktuálneho softvéru, ovládačov, záplat, elektronických kníh či článkov, ktoré sa už do PCR nezmestili. Ale aj filmových trailerov, pesničiek či hier, veď treba aj trochu tej zábavy, aby si každý mohol vybrať. V budúcom roku by mali pribudnúť plnohodnotné encyklopédie, kompletné filmy, hry, úplné verzie komerčného softvéru, ale nechcem všetko dopredu prezrádzať. Myslím, že tí, ktorí si PCR predplatia aj s CD prílohou, nebudú ľutovať a na vyše ušetria aj nejakú korunu. Veď už len maloobchodná cena jednotlivých encyklopédií sa pohybuje okolo 700 – 1300 Sk. A my ich počas roka plánujeme dať na CD niekoľko.
V budúcom roku plánujeme pridať do PCR aj vydávanie špecializovaných príloh, kompletne pokrývajúcich niektoré z oblastí, ktoré sa v súčasnosti tešia najväčšiemu záujmu a kde to najviac vrie: vreckové počítače, domáce kino, digitálna fotografia, mobilné riešenia atď.
Možno sa vám zdá, že trpíme masochizmom, ak už teraz toho máme dosť a napriek tomu si pridávame ďalšie úlohy. V skutočnosti je to však iba úsilie robiť svoju prácu čo najlepšie, preto sa snažíme neustále náš/váš magazín zlepšovať. A keď sem-tam dostaneme nápad, čo iné by sme ešte mohli robiť, berieme to ako výzvu, ktorej nedokážeme odolať. Ale nebojte sa, nejako to už zvládneme... J
Ale život nie je len o IT a vydávaní magazínu. Sme všetci aj občania, ktorí žijeme v tomto štáte a chceme, aby niektoré veci (informatizáciu slovenskej spoločnosti nevynímajúc) fungovali lepšie. Každý môže urobiť to, čo je v jeho silách: či už efektívnejším využívaním pracovného času, alebo všímaním si vecí zo svojho okolia a rozmýšľaním nad tým, čo by sa mohlo zmeniť k lepšiemu. Takisto nám nič nebráni v tom, aby sme dodržiavali nielen zákony, za ktorých prestúpenie hrozí postih, ale aj bežné zvyklosti slušného medziľudského súžitia, za ktorých dodržiavanie si vyslúžite priateľský úsmev svojho okolia. Choďte von do civilizovaných krajín, kde to funguje, a uvidíte, že to nie je len teória.
Ale iste nie je všetko iba v rukách nás bežných občanov. Preto by som si za nás všetkých želal do budúceho roku niečo, čo je na počutie veľmi páčivé, na vysvetlenie veľmi jednoduché, no na realizáciu veeeľmi ťažké. Ide jednoducho o to, aby sa naši najvyšší štátni predstavitelia správali čoraz menej ako politici presadzujúci svoje stranícko-mocenské ambície, ale ako vrcholoví manažéri akejsi obrovskej verejnej akciovej spoločnosti alias štátu, v ktorej sme my všetci nielen akcionári, ale súčasne aj zákazníci. Akcionári preto, lebo štát spravuje náš spoločný majetok, a zákazníci preto, lebo súčasne nám za naše dane a poplatky poskytuje služby. A ako to už býva v reálnych akciových spoločnostiach, kde je množstvo maličkých akcionárov, aj v prípade štátu jeho vrcholový manažment trpí hluchotou na pripomienky občanov. A je pritom jedno, o ktorej novodobej slovenskej vláde či strane hovoríme. Výhodou reálnych komerčných akcioviek však je, že pokiaľ vedenie nemá dôveru akcionárov, resp. dozorných orgánov, existuje reálna šanca vedenie odvolať. V prípade štátu dávajú občania svojmu predstavenstvu voľnú ruku na štyri roky. A to priam nabáda politikov podľahnúť lákadlám nekontrolovanej moci. Pri súčasnom aj predpokladanom budúcom rozdelení politického spektra nie je veľká šanca na zmenu týchto postojov zvnútra alebo zhora vedenia „samouvedomením si“. Jediným možným riešením by však mohlo byť presadenie myšlienok on-line demokracie, ktorá prináša väčšiu transparentnosť, kontrolu a mož nosť spoluúčasti občanov na veciach verejných. Na jej aplikovanie je však nevyhnutným predpokladom dôsledná informatizácia spoločnosti. Takže sme opäť pri IT...
Úspešný rok 2004 vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 12/2003 Editorial
Autor: Martin Drobný
sobota 1. novembra 2003
PC REVUE
Opäť dozrela doba na pomenovanie zopár možných zlepšení našich „informačných spotrebičov“, ako sa v poslednom čase začalo hovoriť počítačom všetkých veľkosti, vôní a farieb.
Ako prvé navrhujem zobrať si na mušku bežný kancelársky desktop. Akokoľvek ultramoderne totiž vyzerá nová predná maska vašej miniveže, stále vidím, že vnútri sa skrýva pôvodná 25-ročná koncepcia modulárneho PC, pripraveného na rozširovanie či výmenu komponentov. To znamená zbytočne veľkú škatuľu a množstvo povaľujúcich sa káblov. Navrhujem preto prevziať z notebookov myšlienku skladného, ale výkonného PC bez možností veľkého rozširovania či upgrade, ktoré úplne nahradia kancelársky desktop. Pozdávala by sa mi predstava širokouhlého 19" LCD displeja formátu 16:9 s „trošku“ hrubším telom, v ktorom by bol zabudovaný samotný „desktop“ v štýle all-in-one (prvé lastovičky s takýmto dizajnom už predstavil Umax či ECS). Keby takáto koncepcia bola na stole príliš nestabilná, mohol by byť desktop zabudovaný aj do podstavca, tak ako to má Apple vo svojej „lampovej“ koncepcii iMacu. K tomu, pochopiteľne, patrí bezdrôtová klávesnica a myš. Na videokonferencie by sa hodil zabudovaný mikrofón na klávesnici a kamera zabudovaná v monitore. A stačia mi aj zabudované, ale prípadne odnímateľné reproduktory. Jediným káblom povaľujúcim sa na stole by potom bolo len elektrické napájanie, na ktoré sa zatiaľ nenašla bezdrôtová alternatíva... Dostupnosť konektorov pre všetky externé zariadenia spredu je už aj teraz pomaly samozrejmosťou. Rovnako takou by mohlo byť aj zabudovanie čítačiek pamäťových kariet či bezpečnostných ID kariet.
Zo sveta notebookov by sa mohla prevziať aj koncepcia znižovania výkonu procesora a vlastne uspávania celého počítača počas nečinnosti na spotrebu pár wattov (prísľubom by mohol byť Athlon XP 64 či Pentium M v desktopoch). Časť kreditu získanej úspory energie by som si následne rád vyčerpal komfortom stále zapnutého počítača. Tým odpadne čakanie na štart a vypnutie počítača, pribudne možnosť byť naozaj on-line 24/7 so svojimi kolegami či priateľmi cez mail, instant messaging či IP telefón. Pripadá vám to ako utópia? Nebojte sa, nemusíme čakať ďalších 10 rokov, všetko to je realizovateľné technológiami dostupnými už dnes. Výrobcom stačí možno trochu lepšie sledovať správanie sa zákazníkov, myslieť trochu dopredu a nebáť sa experimentovať. Ale niečo sa naozaj deje už teraz (pozri prototypy firiem MSI, Shuttle či Saintsong, hoci v tomto prípade ide skôr o integráciu PC s oblasťou spotrebnej elektroniky). Náznakom by mohli byť skôr modely vychádzajúce myšlienkovo napr. z rodiny Sony Vaio PCV W series. Samozrejme, s načrtnutými úpravami. Verím, že koncepcia LCD desktop v koncepcii all-in-one má sľubnú perspektívu, a teším sa na deň, keď sa ocitne na mojom pracovnom stole :).
Druhá kategória informačných spotrebičov je z trochu inej hmotnostnej kategórie. Už pred časom som si v príhovore kládol otázku, prečo ešte nikto neodhalil potenciál náramkových hodiniek. Využitie výhod bezstarostného nosenia, rýchleho prístupu k údajom či malých rozmerov iba na zobrazovanie času je trochu málo. Iste existujú pokusy aj staršieho dáta (Microsoft a Timex) či aktuálne „experimentálne“ modely od firiem ako Fossil či Casio so zabudovaným fotoaparátom, GPS prijímačom či veľmi jednoduchou databankou, ale ani tieto produkty nie sú na úrovni doby.
Svojím charakterom sú hodinky skôr vhodné na pasívne zobrazovanie informácií ako na manipuláciu s údajmi či ovládanie iných zariadení. Súčasná ponuka hodiniek na trhu výrazne technologicky zaostáva za pokrokom v oblasti mobilov, PDA či PC techniky. Budúca generácia hodiniek by mala mať oveľa kvalitnejší displej s väčším rozlíšením, prípadne aj farebný (možnosť personalizácie), mala by mať zvukový a/alebo vibračný výstup. Mali by byť prepojiteľné cez Bluetooth s mobilom, PDA a kancelárskym PC. Z nich by bolo možné do hodiniek „naládovať“ užitočné dáta, ako termíny stretnutí, sviatkov svojich blízkych, kontakty, tajné údaje, ako prihlasovacie heslá, PIN a PID čísla kariet atď., ktoré stále zabúdam... Na prezeranie dát a ovládanie menu by mohlo slúžiť rolovacie koliesko alebo iný typ osvedčeného ovládacieho prvku z mobilov.
Prepojením s mobilom cez Bluetooth alebo priamo zabudovaním len prijímacej komunikačnej časti mobilu do hodiniek by bol možný príjem informácií o počasí, dopravných zápchach či dopravných radaroch na cestách. Výber prijímaných správ by si pritom používateľ mohol nastaviť cez web. Bol by teda možný aj príjem SMS či hlavičiek mailov aspoň na pasívne prezeranie. Ak je potrebná odpoveď, použije sa plnohodnotné PDA, mobil či PC.
Zdá sa vám, že takéto zariadenie je ako vystrihnuté z bondoviek? Možno áno, ale nemuselo by byť, pretože ide o bežnú funkcionalitu dnešných mobilov, ktoré vedia dokonca ako bonusovú funkciu popritom zobrazovať aj čas :). Stačí mierne upraviť dizajn a doplniť náramok. Kto sa rozhodne pre ich výrobu? Mal by som vážny záujem...
Inšpiratívne čítanie novembrového čísla PCR vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 11/2003 Editorial
Autor: Martin Drobný
Ako prvé navrhujem zobrať si na mušku bežný kancelársky desktop. Akokoľvek ultramoderne totiž vyzerá nová predná maska vašej miniveže, stále vidím, že vnútri sa skrýva pôvodná 25-ročná koncepcia modulárneho PC, pripraveného na rozširovanie či výmenu komponentov. To znamená zbytočne veľkú škatuľu a množstvo povaľujúcich sa káblov. Navrhujem preto prevziať z notebookov myšlienku skladného, ale výkonného PC bez možností veľkého rozširovania či upgrade, ktoré úplne nahradia kancelársky desktop. Pozdávala by sa mi predstava širokouhlého 19" LCD displeja formátu 16:9 s „trošku“ hrubším telom, v ktorom by bol zabudovaný samotný „desktop“ v štýle all-in-one (prvé lastovičky s takýmto dizajnom už predstavil Umax či ECS). Keby takáto koncepcia bola na stole príliš nestabilná, mohol by byť desktop zabudovaný aj do podstavca, tak ako to má Apple vo svojej „lampovej“ koncepcii iMacu. K tomu, pochopiteľne, patrí bezdrôtová klávesnica a myš. Na videokonferencie by sa hodil zabudovaný mikrofón na klávesnici a kamera zabudovaná v monitore. A stačia mi aj zabudované, ale prípadne odnímateľné reproduktory. Jediným káblom povaľujúcim sa na stole by potom bolo len elektrické napájanie, na ktoré sa zatiaľ nenašla bezdrôtová alternatíva... Dostupnosť konektorov pre všetky externé zariadenia spredu je už aj teraz pomaly samozrejmosťou. Rovnako takou by mohlo byť aj zabudovanie čítačiek pamäťových kariet či bezpečnostných ID kariet.
Zo sveta notebookov by sa mohla prevziať aj koncepcia znižovania výkonu procesora a vlastne uspávania celého počítača počas nečinnosti na spotrebu pár wattov (prísľubom by mohol byť Athlon XP 64 či Pentium M v desktopoch). Časť kreditu získanej úspory energie by som si následne rád vyčerpal komfortom stále zapnutého počítača. Tým odpadne čakanie na štart a vypnutie počítača, pribudne možnosť byť naozaj on-line 24/7 so svojimi kolegami či priateľmi cez mail, instant messaging či IP telefón. Pripadá vám to ako utópia? Nebojte sa, nemusíme čakať ďalších 10 rokov, všetko to je realizovateľné technológiami dostupnými už dnes. Výrobcom stačí možno trochu lepšie sledovať správanie sa zákazníkov, myslieť trochu dopredu a nebáť sa experimentovať. Ale niečo sa naozaj deje už teraz (pozri prototypy firiem MSI, Shuttle či Saintsong, hoci v tomto prípade ide skôr o integráciu PC s oblasťou spotrebnej elektroniky). Náznakom by mohli byť skôr modely vychádzajúce myšlienkovo napr. z rodiny Sony Vaio PCV W series. Samozrejme, s načrtnutými úpravami. Verím, že koncepcia LCD desktop v koncepcii all-in-one má sľubnú perspektívu, a teším sa na deň, keď sa ocitne na mojom pracovnom stole :).
Druhá kategória informačných spotrebičov je z trochu inej hmotnostnej kategórie. Už pred časom som si v príhovore kládol otázku, prečo ešte nikto neodhalil potenciál náramkových hodiniek. Využitie výhod bezstarostného nosenia, rýchleho prístupu k údajom či malých rozmerov iba na zobrazovanie času je trochu málo. Iste existujú pokusy aj staršieho dáta (Microsoft a Timex) či aktuálne „experimentálne“ modely od firiem ako Fossil či Casio so zabudovaným fotoaparátom, GPS prijímačom či veľmi jednoduchou databankou, ale ani tieto produkty nie sú na úrovni doby.
Svojím charakterom sú hodinky skôr vhodné na pasívne zobrazovanie informácií ako na manipuláciu s údajmi či ovládanie iných zariadení. Súčasná ponuka hodiniek na trhu výrazne technologicky zaostáva za pokrokom v oblasti mobilov, PDA či PC techniky. Budúca generácia hodiniek by mala mať oveľa kvalitnejší displej s väčším rozlíšením, prípadne aj farebný (možnosť personalizácie), mala by mať zvukový a/alebo vibračný výstup. Mali by byť prepojiteľné cez Bluetooth s mobilom, PDA a kancelárskym PC. Z nich by bolo možné do hodiniek „naládovať“ užitočné dáta, ako termíny stretnutí, sviatkov svojich blízkych, kontakty, tajné údaje, ako prihlasovacie heslá, PIN a PID čísla kariet atď., ktoré stále zabúdam... Na prezeranie dát a ovládanie menu by mohlo slúžiť rolovacie koliesko alebo iný typ osvedčeného ovládacieho prvku z mobilov.
Prepojením s mobilom cez Bluetooth alebo priamo zabudovaním len prijímacej komunikačnej časti mobilu do hodiniek by bol možný príjem informácií o počasí, dopravných zápchach či dopravných radaroch na cestách. Výber prijímaných správ by si pritom používateľ mohol nastaviť cez web. Bol by teda možný aj príjem SMS či hlavičiek mailov aspoň na pasívne prezeranie. Ak je potrebná odpoveď, použije sa plnohodnotné PDA, mobil či PC.
Zdá sa vám, že takéto zariadenie je ako vystrihnuté z bondoviek? Možno áno, ale nemuselo by byť, pretože ide o bežnú funkcionalitu dnešných mobilov, ktoré vedia dokonca ako bonusovú funkciu popritom zobrazovať aj čas :). Stačí mierne upraviť dizajn a doplniť náramok. Kto sa rozhodne pre ich výrobu? Mal by som vážny záujem...
Inšpiratívne čítanie novembrového čísla PCR vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 11/2003 Editorial
Autor: Martin Drobný
streda 1. októbra 2003
PC REVUE
Jeseň sa u nás už asi tradične stáva obdobím organizovania konferencií snažiacich sa riešiť otázku informatizácie slovenskej spoločnosti. Uvidíme, čo prinesú tie tohtoročné, no obávam sa, že opäť to budú stretnutia už presvedčených a že opätovne na nich budú chýbať zástupcovia kľúčového partnera, a to vlády. Rád by som sa však mýlil. Takto sa opäť stretneme, zástupcovia IT priemyslu, profesijných združení a médií, urobíme si analýzu aktuálneho stavu, nájdeme možné východiská a porozprávame o tom, čo by bolo dobré a vhodné urobiť. Nebude tam však kompetentný zástupca štátu, bez ktorého je takáto „štvorpartita“ len akademickým klubovým posedením. Darmo budeme mať na papieri vládnu stratégiu informatizácie, keď chýba jej akčný plán realizácie, ale najmä inštitucionálne zabezpečenie na jeho vykonanie. To je alfa a omega celej tejto témy. Prečo stále takýto subjekt neexistuje, je pre mňa záhadou. Buď to je podceňovanie jeho významu, alebo podceňovanie možností IT, a teda aj samotnej informatizácie. Môžu v tom byť aj obavy o kompetenčné spory v rámci vládnej koalície či strata mocenských pozícií. Neviem, tak vysoko nedovidím. Ale význam samostatného akčného orgánu s nadrezortnými kompetenciami, ktorý by mal na starosti výhradne informatiku a informatizáciu, ďaleko prevyšuje prípadné riziká koaličného sporu. Náklady na jeho vybudovanie pritom vôbec nemusia byť vysoké. Formálna stránka, či to bude nové ministerstvo, štátny tajomník alebo medzirezortná komisia, je skoro úplne vedľajšia. To by vedel povedať skôr niekto, kto sa lepšie vyzná vo vládnych štruktúrach, hoci by nebolo od veci ani vytvoriť úplne nový typ subjektu, nezaťaženého starými vzťahmi, väzbami či zabehanými postupmi. Najdôležitejšie sú kompetencie a schopnosť akcie. A pre istotu by sa hodila aj politická či stranícka nezávislosť. A nezávislosť od dodávateľov IT, ktorí však na druhej strane môžu tvoriť poradný orgán takéhoto subjektu. Pokiaľ budú rozhodovacie procesy dostatočné transparentné, nemusia mať možno len poradnú funkciu. Ale to už zachádzame do detailov. Hlavný problém je totiž inde. Ešte by som vedel pochopiť, že vládni úradníci popri riešení problémov v školstve, zdravotníctve, ekonomike atď. nepovažujú informatizáciu spoločnosti za top prioritu. Asi preto, že najčastejšie si s tým spájajú iba najviac medializované témy: možnosť podávať daňové priznania cez internet, uvoľnenie miestnych vedení zo strany ST či zákon o elektronickom podpise. A to v konečnom dôsledku z ich pohľadu asi naozaj nie je horúca téma. Čudujem sa však, že im ešte nikto nevysvetlil, ako im IT a informatizácia môže naozaj pomôcť pri riešení ich top problémov. Tak sa o to pokúsme.
Vláda chce šetriť na investíciách. Urobila si však už analýzu, čo všetko a za aké ceny sa kupuje na jednotlivé ministerstvá a orgány štátnej správy a miestnej samosprávy? Má prehľad o tom, aké sú výhody jednotlivých technologických riešení, aké sú ich reálne ceny na trhu, aké sú technologické alternatívy? Vie o tom, aké cenové úspory dokáže podnik dosiahnuť spojením investičných zámerov? Ťažko, ináč by si už takýto informatický subjekt dávno zriadila.
Vie vláda o tom, že konsolidáciou a centralizáciou informačných systémov jednotlivých orgánov štátnej správy by mohla dosiahnuť obrovské úspory? Príkladov z IT branže je kopec a objem úspor len na jeden podnik sa pohybuje v stovkách miliónov až miliárd. Dolárov...
Vláda chce zvýšiť zamestnanosť. Úrady práce evidujú len také voľné pracovné miesta, ktoré im podniky nahlásia. Hoci tým to vyplýva zo zákona, pravda je, že máloktoré tak robia. Keď sa však pozriete na internet, zistíte, že pracovných ponúk je oveľa viac. Na druhej strane nie všetky firmy poznajú nové finančné výhody zamestnania človeka z úradu práce a nie všetci nezamestnaní, ktorí sa chcú zamestnať, majú prístup na internet a ani s ním nevedia robiť tak, aby si sami mohli nájsť voľné pracovné miesto. Čo tak rozšíriť funkčnosť a akčnosť úradov práce tak, aby sa stali reálnym sprostredkovateľom práce medzi oboma stranami?
Vláda chce zlepšiť informovanosť, zrýchliť vybavovanie žiadostí a súčasne znížiť počet úradníkov. Čo iné by tomu mohlo pomôcť ako skvalitniť informačné toky vnútri štátnej správy a medzi ňou a obyvateľstvom? Je to problém, lebo máte rozdielne HW platformy, operačné systémy, databázy či aplikácie na jednotlivých in štitúciách a jednotlivé registre si nevedia vzájomne poskytovať informácie? Tak na nenasaďte platformovo nezávislé webové služby na výmenu informácií a vytvorte z nich portálové riešenie! Chcete odstrániť rady na úradoch a zrýchliť vybavovanie stránok? Dajte ľudom prístup na internet vo verejných informačných kioskoch. Dajte na úrady, do škôl, do nemocníc atď. viac počítačov. Nemáte na to prostriedky? Tak stimulujte komerčnú sféru, aby zadarmo poskytla svoje už morálne a účtovne odpísané počítače, ktoré však technicky bezproblémovo utiahnu webový prehliadač či textový editor.
Chcete vedieť ďalšie možnosti? Nijaký problém, ale najprv nech vláda aspoň prejaví dobrú vôľu a zá ujem niečo v tejto veci reálne a konkrétne podniknúť. Ináč to bude opäť iba presviedčanie presvedčených o tom, aké úžasné možnosti IT ponúkajú. My to vieme a radi sa o svoje informácie, skúsenosti, nápady a kontakty podelíme. Na Slovensku je aj v IT komunite ešte stále dosť ľudí, ktorí nosia v sebe značnú dávku patriotizmu a chcú nezištne pomôcť tejto krajine.
Informatizácia nie je o tom, aby všetci obyvatelia mali prístup na internet, a to pokiaľ možno zadarmo. Je to o tom, ako využiť možnosti IT na skvalitnenie každodenného života nás všetkých vrátane ľudí, ktorí si k počítačom zatiaľ nenašli cestu. Preto je nesmierne dôležitá aj osveta a popularizácia IT, ktorej by sme chceli trochu pomôcť aj my prostredníctvom PCR.
Inšpiratívne čítanie septembrového čísla vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 10/2003 Editorial
Autor: Martin Drobný
Vláda chce šetriť na investíciách. Urobila si však už analýzu, čo všetko a za aké ceny sa kupuje na jednotlivé ministerstvá a orgány štátnej správy a miestnej samosprávy? Má prehľad o tom, aké sú výhody jednotlivých technologických riešení, aké sú ich reálne ceny na trhu, aké sú technologické alternatívy? Vie o tom, aké cenové úspory dokáže podnik dosiahnuť spojením investičných zámerov? Ťažko, ináč by si už takýto informatický subjekt dávno zriadila.
Vie vláda o tom, že konsolidáciou a centralizáciou informačných systémov jednotlivých orgánov štátnej správy by mohla dosiahnuť obrovské úspory? Príkladov z IT branže je kopec a objem úspor len na jeden podnik sa pohybuje v stovkách miliónov až miliárd. Dolárov...
Vláda chce zvýšiť zamestnanosť. Úrady práce evidujú len také voľné pracovné miesta, ktoré im podniky nahlásia. Hoci tým to vyplýva zo zákona, pravda je, že máloktoré tak robia. Keď sa však pozriete na internet, zistíte, že pracovných ponúk je oveľa viac. Na druhej strane nie všetky firmy poznajú nové finančné výhody zamestnania človeka z úradu práce a nie všetci nezamestnaní, ktorí sa chcú zamestnať, majú prístup na internet a ani s ním nevedia robiť tak, aby si sami mohli nájsť voľné pracovné miesto. Čo tak rozšíriť funkčnosť a akčnosť úradov práce tak, aby sa stali reálnym sprostredkovateľom práce medzi oboma stranami?
Vláda chce zlepšiť informovanosť, zrýchliť vybavovanie žiadostí a súčasne znížiť počet úradníkov. Čo iné by tomu mohlo pomôcť ako skvalitniť informačné toky vnútri štátnej správy a medzi ňou a obyvateľstvom? Je to problém, lebo máte rozdielne HW platformy, operačné systémy, databázy či aplikácie na jednotlivých in štitúciách a jednotlivé registre si nevedia vzájomne poskytovať informácie? Tak na nenasaďte platformovo nezávislé webové služby na výmenu informácií a vytvorte z nich portálové riešenie! Chcete odstrániť rady na úradoch a zrýchliť vybavovanie stránok? Dajte ľudom prístup na internet vo verejných informačných kioskoch. Dajte na úrady, do škôl, do nemocníc atď. viac počítačov. Nemáte na to prostriedky? Tak stimulujte komerčnú sféru, aby zadarmo poskytla svoje už morálne a účtovne odpísané počítače, ktoré však technicky bezproblémovo utiahnu webový prehliadač či textový editor.
Chcete vedieť ďalšie možnosti? Nijaký problém, ale najprv nech vláda aspoň prejaví dobrú vôľu a zá ujem niečo v tejto veci reálne a konkrétne podniknúť. Ináč to bude opäť iba presviedčanie presvedčených o tom, aké úžasné možnosti IT ponúkajú. My to vieme a radi sa o svoje informácie, skúsenosti, nápady a kontakty podelíme. Na Slovensku je aj v IT komunite ešte stále dosť ľudí, ktorí nosia v sebe značnú dávku patriotizmu a chcú nezištne pomôcť tejto krajine.
Informatizácia nie je o tom, aby všetci obyvatelia mali prístup na internet, a to pokiaľ možno zadarmo. Je to o tom, ako využiť možnosti IT na skvalitnenie každodenného života nás všetkých vrátane ľudí, ktorí si k počítačom zatiaľ nenašli cestu. Preto je nesmierne dôležitá aj osveta a popularizácia IT, ktorej by sme chceli trochu pomôcť aj my prostredníctvom PCR.
Inšpiratívne čítanie septembrového čísla vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 10/2003 Editorial
Autor: Martin Drobný
pondelok 1. septembra 2003
PC REVUE
Veľmi ma hnevá, keď nejaká malá, ale silná záujmová skupina dokáže vďaka „mocenským nástrojom“ presadiť svoje záujmy, aj keď tie môžu potláčať práva demokratickej väčšiny. Malý príklad: poľovníci majú „právo“ počas lovnej sezóny zastreliť vášho psa, s ktorým si vyjdete na prechádzku mimo obce, ak ten nie je na vôdzke. Je im jedno, či sa vám pes motá pod nohami alebo pobehuje od vás pár desiatok metrov na dohľad a prechádzate sa na vozovke, poľnej ceste alebo na hrádzi. Niektorí poľovníci doslova striehnu, aby vám mohli „podľa zákona“ vášho psa odstreliť. Je to moja opakovaná osobná skúsenosť. Ich nezaujíma, že „hodnota“ psa je neporovnateľne vyššia ako hodnota nejakého bažanta, ktorého by pes náhodou vyplašil. Alebo že k tomu psovi máte nejaký citový vzťah. Chcú si streliť a hotovo. A niektorí poľovníci sú naozaj veľmi agresívni, až sa človek bojí nielen o psa, ale aj o vlastný kožuch. Nie je výnimočné stretnúť jedincov, ktorí už na pohľad rozumu príliš nepobrali alebo na ktorých vidieť, že majú vypité. Ale majú pušku. A vy nie. V takejto situácii nadobúda sila argumentov trochu iný charakter...
Podobný príklad môžeme nájsť v IT, keď so znepokojením sledujeme aktuálne dianie okolo záujmových organizácií, ako RIAA, IFPI, MPAA či GEMA, ktoré vyhlasujú, že zastupujú záujmy autorov a interpretov. Samozrejme, rešpektujem legitímnu snahu zabrániť nelegálnemu šíreniu hudby a filmov. Ale rozhodne neschvaľujem prostriedky a predstavu, ako ďaleko v potláčaní súkromia či občianskych práv všetkých obyvateľov tejto planéty chcú zájsť.
Na ich nátlak prijal napríklad nemecký parlament nový autorský zákon, ktorý zakazuje vytváranie záložných kópií z médií obsahujúcich softvér, CD nosičov či DVD médií, ktoré sú chránené proti kopírovaniu. A rovnako zakazuje používať programy na kopírovanie a vypaľovanie (CloneCD, DVD Shrink, DVDDecrypter atď.), ktoré túto ochranu dokážu prekonať! Závažným problémom je, že zákon takto ruší právo na vytvorenie záložnej kópie legálne kúpeného CD (DVD). Ak si používatelia doteraz robili kópie do auta (ktoré zlodeji tak radi navštevujú...) či na privátnu zábavu (kde sa tak často poškodia či stratia...) a chceli si tak uchrániť často vzácne originály (či už finančne, alebo archívne), majú odteraz smolu. Takisto sa mi zdá „uletené“ zakázať používanie nejakého napaľovacieho softvéru... Rovnaký návrh zákona sa aktuálne prerokúva vo Veľkej Británii, Francúzsku, Rakúsku a Taliansku. Ak ho prijme väčšina krajín EÚ, môžeme sa tešiť aj my...
Osobitne RIAA s obľubou zneužíva svoje monopolné postavenie v USA a po tom, čo nebola príliš úspešná na amerických súdoch s prevádzkovateľmi sietí P2P, sa rozhodla žalovať samotných užívateľov týchto služieb. V súčasnosti sa sústreďuje na zbieranie dát o užívateľoch, ktorí na výmenných sieťach vystupujú najaktívnejšie. RIAA na nich podá žalobu a obvinení môžu počítať s pokutou vo výške 150-tisíc USD. A to niektorí americkí kongresmani „spriaznení“ s RIAA idú ešte ďalej a presadzujú, aby používatelia, ktorí sťahujú nelegálne skladby, automaticky putovali do väzenia! Ak si chcete skontrolovať, či ste už na „zozname“ RIAA, mrknite sa na http://www.eff.org/IP/P2P/riaasubpoenas/.
RIAA, držiac sa hesla „účel svätí prostriedky“, bojuje proti sieťam P2P, ako len môže. Po prevádzkovateľoch a užívateľoch sietí P2P zaútočila aj na ISP – poskytovateľov prístupu na internet, cez ktorých beží premávka sietí P2P – a začala od nich požadovať osobné údaje o klientoch, ktorí sú zapojení do sietí P2P. Dotknutí ISP označili ich výklad kontroverzného zákona DMCA za porušovanie základných ústavných práv o ochrane súkromia. Následne sa RIAA rozhodla od ISP vymáhať určité poplatky ako „odškodné“ za to, že cez nich beží sťahovanie nelegálneho obsahu. Iným krokom bol pokus presadiť v Kongrese zákon, ktorým by RIAA získala právo hacknúť každé PC a na diaľku vymazať všetky ukradnuté MP3! V predstavách, ako ďaleko to chcú dotiahnuť títo „svätí bojovníci“, asi ani neexistujú hranice. Ich kroky na ochranu práv autorov a vydavateľstiev v tomto prípade jednoznačne potláčajú právo na súkromie a ochranu identity jednotlivcov. Podobne ako tí poľovníci používajú hrubú silu tam, kde existuje riešenie. Či už technické, alebo obchodné. Ale to by si vydavatelia a distribútori asi neprišli na svoje, keďže ich príjmy z predaja CD predstavujú až 80 % z koncovej ceny titulu! A to sme ani nespomenuli náš domáci príklad – vynútený kontroverzný povinný poplatok („Kňažkovu daň“) z prázdnych médií, ktorý putuje na účty „autorských organizácií“ a podľa ktorého sme vlastne všetci potenciálni zlodeji.
Riešením je aj posilniť možnosti organizácií zastupujúcich spotrebiteľov alebo zaistiť väčšiu spoluúčasť občanov v zákonodarnom procese. Iba tak je možné ustrážiť proces, keď sa silné záujmové skupiny pokúšajú presadiť (a často úspešne) zákon, ktorý ide proti právam väčšiny. Ibaže tá nemá také finančné prostriedky, profesionálnych lobistov či iné politicko-mocenské nástroje na našich poslancov, senátorov či kongresmanov. Takže v priamom strete ide zatiaľ o veľmi nevyrovnaný boj. A po príklady, kde to funguje obdobne, si môžeme odskočiť aj inde (farmaceutická, zbrojárska, tabaková loby atď.). A o deformáciách, ktoré tento nevyrovnaný boj prináša, sa môžeme presviedčať dennodenne. Hoci aj na prechádzke s naším štvornohým miláčikom...
Zaujímavé čítanie septembrového čísla vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 9/2003 Editorial
Autor: Martin Drobný
Podobný príklad môžeme nájsť v IT, keď so znepokojením sledujeme aktuálne dianie okolo záujmových organizácií, ako RIAA, IFPI, MPAA či GEMA, ktoré vyhlasujú, že zastupujú záujmy autorov a interpretov. Samozrejme, rešpektujem legitímnu snahu zabrániť nelegálnemu šíreniu hudby a filmov. Ale rozhodne neschvaľujem prostriedky a predstavu, ako ďaleko v potláčaní súkromia či občianskych práv všetkých obyvateľov tejto planéty chcú zájsť.
Na ich nátlak prijal napríklad nemecký parlament nový autorský zákon, ktorý zakazuje vytváranie záložných kópií z médií obsahujúcich softvér, CD nosičov či DVD médií, ktoré sú chránené proti kopírovaniu. A rovnako zakazuje používať programy na kopírovanie a vypaľovanie (CloneCD, DVD Shrink, DVDDecrypter atď.), ktoré túto ochranu dokážu prekonať! Závažným problémom je, že zákon takto ruší právo na vytvorenie záložnej kópie legálne kúpeného CD (DVD). Ak si používatelia doteraz robili kópie do auta (ktoré zlodeji tak radi navštevujú...) či na privátnu zábavu (kde sa tak často poškodia či stratia...) a chceli si tak uchrániť často vzácne originály (či už finančne, alebo archívne), majú odteraz smolu. Takisto sa mi zdá „uletené“ zakázať používanie nejakého napaľovacieho softvéru... Rovnaký návrh zákona sa aktuálne prerokúva vo Veľkej Británii, Francúzsku, Rakúsku a Taliansku. Ak ho prijme väčšina krajín EÚ, môžeme sa tešiť aj my...
Osobitne RIAA s obľubou zneužíva svoje monopolné postavenie v USA a po tom, čo nebola príliš úspešná na amerických súdoch s prevádzkovateľmi sietí P2P, sa rozhodla žalovať samotných užívateľov týchto služieb. V súčasnosti sa sústreďuje na zbieranie dát o užívateľoch, ktorí na výmenných sieťach vystupujú najaktívnejšie. RIAA na nich podá žalobu a obvinení môžu počítať s pokutou vo výške 150-tisíc USD. A to niektorí americkí kongresmani „spriaznení“ s RIAA idú ešte ďalej a presadzujú, aby používatelia, ktorí sťahujú nelegálne skladby, automaticky putovali do väzenia! Ak si chcete skontrolovať, či ste už na „zozname“ RIAA, mrknite sa na http://www.eff.org/IP/P2P/riaasubpoenas/.
RIAA, držiac sa hesla „účel svätí prostriedky“, bojuje proti sieťam P2P, ako len môže. Po prevádzkovateľoch a užívateľoch sietí P2P zaútočila aj na ISP – poskytovateľov prístupu na internet, cez ktorých beží premávka sietí P2P – a začala od nich požadovať osobné údaje o klientoch, ktorí sú zapojení do sietí P2P. Dotknutí ISP označili ich výklad kontroverzného zákona DMCA za porušovanie základných ústavných práv o ochrane súkromia. Následne sa RIAA rozhodla od ISP vymáhať určité poplatky ako „odškodné“ za to, že cez nich beží sťahovanie nelegálneho obsahu. Iným krokom bol pokus presadiť v Kongrese zákon, ktorým by RIAA získala právo hacknúť každé PC a na diaľku vymazať všetky ukradnuté MP3! V predstavách, ako ďaleko to chcú dotiahnuť títo „svätí bojovníci“, asi ani neexistujú hranice. Ich kroky na ochranu práv autorov a vydavateľstiev v tomto prípade jednoznačne potláčajú právo na súkromie a ochranu identity jednotlivcov. Podobne ako tí poľovníci používajú hrubú silu tam, kde existuje riešenie. Či už technické, alebo obchodné. Ale to by si vydavatelia a distribútori asi neprišli na svoje, keďže ich príjmy z predaja CD predstavujú až 80 % z koncovej ceny titulu! A to sme ani nespomenuli náš domáci príklad – vynútený kontroverzný povinný poplatok („Kňažkovu daň“) z prázdnych médií, ktorý putuje na účty „autorských organizácií“ a podľa ktorého sme vlastne všetci potenciálni zlodeji.
Riešením je aj posilniť možnosti organizácií zastupujúcich spotrebiteľov alebo zaistiť väčšiu spoluúčasť občanov v zákonodarnom procese. Iba tak je možné ustrážiť proces, keď sa silné záujmové skupiny pokúšajú presadiť (a často úspešne) zákon, ktorý ide proti právam väčšiny. Ibaže tá nemá také finančné prostriedky, profesionálnych lobistov či iné politicko-mocenské nástroje na našich poslancov, senátorov či kongresmanov. Takže v priamom strete ide zatiaľ o veľmi nevyrovnaný boj. A po príklady, kde to funguje obdobne, si môžeme odskočiť aj inde (farmaceutická, zbrojárska, tabaková loby atď.). A o deformáciách, ktoré tento nevyrovnaný boj prináša, sa môžeme presviedčať dennodenne. Hoci aj na prechádzke s naším štvornohým miláčikom...
Zaujímavé čítanie septembrového čísla vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 9/2003 Editorial
Autor: Martin Drobný
piatok 1. augusta 2003
PC REVUE
Bez mučenia sa priznávam, že nemám veľmi v obľube oslavy, najmä ak sa na nich musím osobne aktívne zúčastniť... :( Ale obísť 10 rokov vydávania časopisu bez povšimnutia by bolo aj na mňa priveľa. Tak sa teda zatnem a poďme si ich spolu v skratke pripomenúť.
Ako to býva pri všetkých podobných projektoch, kde „o niečo ide“, aj v našom prípade to boli roky naplnené drinou, stresom, prekonávaním prekážok, ale aj pár svetlými okamihmi satisfakcie z povzbudivých reakcií čitateľov či rastúceho rešpektu zo strany IT firiem. Boli to roky zbierania skúseností, výhier aj prehier, rastu a úspechu, ale aj zopár nevyhnutných „pádov“. Ale najmä to boli roky naplnené neustálou snahou o zlepšovanie sa, v našom prípade s cieľom vytvoriť počítačový magazín, ktorý by bol bez ostychu porovnateľný s akýmkoľvek iným obdobným časopisom na svete. Nebolo to však také „easy“, ako sa nám na začiatku zdalo. Neexistoval vzor alebo tradícia, na ktorú by sme mohli v tom čase nadviazať, nemali sme potrebné skúsenosti, kontakty, finančné prostriedky ani technické zázemie. To všetko sme získavali len veľmi pomaly, krok za krokom. Keď si to teraz spätne premietam, uvedomujem si, že to bola vlastne pomerne veľká drzosť. Nuž ale veď nás v detstve učili, že odvážnym šťastie praje... Začiatky boli niekedy naozaj dosť dramatické, ale mali sme okrem odhodlania asi aj onú potrebnú dávku šťastia... (Podrobnejšiu predstavu o tom, aké to bolo, keď sme začínali, nájdete v čísle, v ktorom sme si pripomenuli 100. vydanie PCR – v novembrovom čísle v roku 2001.)
Za tých 10 rokov sa toho veľa zmenilo. Stačí zobrať si do rúk prvé čísla, prelistovať ich a porovnať s tými súčasnými. Skoro 10-násobne vzrástol počet strán, časopis je plnofarebný, zatiaľ čo na začiatku bola taká len obálka, keďže na farebné vnútro sme prvé roky nemali peniaze... Rubriky majú svoje stabilné miesto, grafika je vyvážená, snaží sa neobťažovať, ale dopĺňať textový obsah. Naši redaktori – interní, aj externí spolupracovníci – majú výborný prehľad o oblastiach, ktoré pokrývajú, na ktoré sa špecializujú. Snažíme sa obsiahnuť všetky relevantné témy, ktoré by záujemcovi o IT nemali ujsť. Témy pre bežných spotrebiteľov sa snažíme podať jednoduchšou formou, aby sa čitatelia nestratili v množstve odborných termínov a parametrov. Témy pre IT profesionálov sú zase spracované pre nich blízkym jazykom. Našou snahou je v oboch prípadoch poskytovať čo najväčšiu mieru pridanej hodnoty v období, keď paradoxne sme na jednej strane zaplavovaní množstvom zbytočných informácií a na druhej strane je stále problém dostať sa k tým užitočným, podstatným a objektívnym. Mapujeme slovenský IT trh, robíme vlastné prieskumy predaja počítačov, tlačiarní, mobilov, atď. a výsledky našich zistení uverejňujeme v úplnom znení a zadarmo, čo je nezvyčajné aj v celosvetovom rozsahu. Uverejňujeme veľké prehľady a porovnávacie testy, ktoré čitateľom umožňujú zorientovať sa v aktuálnej ponuke na slovenskom trhu.
V každom čísle je CD príloha, zaplnená aktuálnym softvérom, doplnkovými informáciami, ktoré sa už do PCR nezmestili, archívnymi číslami a seriálmi z PCR, ukážkami z demotvorby našich čitateľov atď. Digitálnym doplnkom k papierovému časopisu je aj jeho webová nadstavba. Na stránke www.pcrevue.sk si čitatelia môžu stiahnuť listingy k seriálom o programovaní, ktoré sa do papierového vydania nezmestili, môžu využiť služby interaktívnej burzy či poradne atď. Vybudovali sme vlastný spravodajský webový server (www.itnews.sk), ktorý denne napĺňame desiatkami noviniek zo sveta IT. Takisto spravujeme databázu IT firiem (www.itregister.sk), v ktorej sa dajú nájsť naozaj užitočné informácie. A pripravujeme ďalšie projekty na webe. Samozrejme, že za tie roky vzrástla aj cena časopisu z pôvodných 18 Sk na súčasných 49 Sk bez CD (čo je približne 3× viac ako na začiatku), resp. 119 Sk s CD.
Začínali sme v čase, keď na Slovensku neexistoval iný klasický počítačový magazín ani špecializované prílohy či rubriky v ekonomicky zameraných denníkoch či týždenníkoch, tak ako je to dnes. Zato sa tu distribuovali už v tom čase kvalitné české počítačové magazíny. Z počiatočných pártisícových nákladov sme dnes v situácii, keď podľa nedávneho prieskumu agentúry Median nás mesačne prečíta skoro stotisíc čitateľov. Tým sa umiestňujeme ako odborný magazín aj pred mnohými masovými médiami či ekonomickými denníkmi a týždenníkmi. To neberte, prosím, ako vystatovanie sa, ale ako súčasť rekapitulácie výsledkov za uplynulých 10 rokov. Na Nový čas si, samozrejme, netrúfame... :)
Je pochopiteľné, keď uvediem, že za týmito výsledkami stojí obrovská práca ľudí z redakcie, externých prispievateľov, množstva ľudí, ktorých mená sa v tiráži PCR nikdy neobjavili, ale ktorí prispeli svojou radou, cennou informáciou či konkrétnou pomocou. Pre mnohých bolo stretnutie s PCR len krátkou zástavkou, pre iných spojením, ktoré zmenilo ich život. Všetkým však posielam veľké ĎAKUJEME a vyzývam ich aj vás, aby ste nám aj naďalej zachovali priazeň. Aby aj naďalej mohlo byť PCR vaším sprievodcom svetom digitálnych technológií.
Zaujímavé čítanie letného augustového čísla vám želá
Martin Drobný
PS: No a ešte na záver jedna drobnosť. Ako ste si mohli všimnúť, prvýkrát v rámci príhovoru je tu aj moja fotografia. Na vysvetlenie – 10 rokov som odolával publikovaniu osobnej fotografie najmä z dôvodu antiexhibicionizmu. Sľúbil som však, že po desiatke fotografia bude. Tak, aj keď nie s veľkým nadšením, sľub plním...
PC REVUE 8/2003 Editorial
Autor: Martin Drobný
Ako to býva pri všetkých podobných projektoch, kde „o niečo ide“, aj v našom prípade to boli roky naplnené drinou, stresom, prekonávaním prekážok, ale aj pár svetlými okamihmi satisfakcie z povzbudivých reakcií čitateľov či rastúceho rešpektu zo strany IT firiem. Boli to roky zbierania skúseností, výhier aj prehier, rastu a úspechu, ale aj zopár nevyhnutných „pádov“. Ale najmä to boli roky naplnené neustálou snahou o zlepšovanie sa, v našom prípade s cieľom vytvoriť počítačový magazín, ktorý by bol bez ostychu porovnateľný s akýmkoľvek iným obdobným časopisom na svete. Nebolo to však také „easy“, ako sa nám na začiatku zdalo. Neexistoval vzor alebo tradícia, na ktorú by sme mohli v tom čase nadviazať, nemali sme potrebné skúsenosti, kontakty, finančné prostriedky ani technické zázemie. To všetko sme získavali len veľmi pomaly, krok za krokom. Keď si to teraz spätne premietam, uvedomujem si, že to bola vlastne pomerne veľká drzosť. Nuž ale veď nás v detstve učili, že odvážnym šťastie praje... Začiatky boli niekedy naozaj dosť dramatické, ale mali sme okrem odhodlania asi aj onú potrebnú dávku šťastia... (Podrobnejšiu predstavu o tom, aké to bolo, keď sme začínali, nájdete v čísle, v ktorom sme si pripomenuli 100. vydanie PCR – v novembrovom čísle v roku 2001.)
Za tých 10 rokov sa toho veľa zmenilo. Stačí zobrať si do rúk prvé čísla, prelistovať ich a porovnať s tými súčasnými. Skoro 10-násobne vzrástol počet strán, časopis je plnofarebný, zatiaľ čo na začiatku bola taká len obálka, keďže na farebné vnútro sme prvé roky nemali peniaze... Rubriky majú svoje stabilné miesto, grafika je vyvážená, snaží sa neobťažovať, ale dopĺňať textový obsah. Naši redaktori – interní, aj externí spolupracovníci – majú výborný prehľad o oblastiach, ktoré pokrývajú, na ktoré sa špecializujú. Snažíme sa obsiahnuť všetky relevantné témy, ktoré by záujemcovi o IT nemali ujsť. Témy pre bežných spotrebiteľov sa snažíme podať jednoduchšou formou, aby sa čitatelia nestratili v množstve odborných termínov a parametrov. Témy pre IT profesionálov sú zase spracované pre nich blízkym jazykom. Našou snahou je v oboch prípadoch poskytovať čo najväčšiu mieru pridanej hodnoty v období, keď paradoxne sme na jednej strane zaplavovaní množstvom zbytočných informácií a na druhej strane je stále problém dostať sa k tým užitočným, podstatným a objektívnym. Mapujeme slovenský IT trh, robíme vlastné prieskumy predaja počítačov, tlačiarní, mobilov, atď. a výsledky našich zistení uverejňujeme v úplnom znení a zadarmo, čo je nezvyčajné aj v celosvetovom rozsahu. Uverejňujeme veľké prehľady a porovnávacie testy, ktoré čitateľom umožňujú zorientovať sa v aktuálnej ponuke na slovenskom trhu.
V každom čísle je CD príloha, zaplnená aktuálnym softvérom, doplnkovými informáciami, ktoré sa už do PCR nezmestili, archívnymi číslami a seriálmi z PCR, ukážkami z demotvorby našich čitateľov atď. Digitálnym doplnkom k papierovému časopisu je aj jeho webová nadstavba. Na stránke www.pcrevue.sk si čitatelia môžu stiahnuť listingy k seriálom o programovaní, ktoré sa do papierového vydania nezmestili, môžu využiť služby interaktívnej burzy či poradne atď. Vybudovali sme vlastný spravodajský webový server (www.itnews.sk), ktorý denne napĺňame desiatkami noviniek zo sveta IT. Takisto spravujeme databázu IT firiem (www.itregister.sk), v ktorej sa dajú nájsť naozaj užitočné informácie. A pripravujeme ďalšie projekty na webe. Samozrejme, že za tie roky vzrástla aj cena časopisu z pôvodných 18 Sk na súčasných 49 Sk bez CD (čo je približne 3× viac ako na začiatku), resp. 119 Sk s CD.
Začínali sme v čase, keď na Slovensku neexistoval iný klasický počítačový magazín ani špecializované prílohy či rubriky v ekonomicky zameraných denníkoch či týždenníkoch, tak ako je to dnes. Zato sa tu distribuovali už v tom čase kvalitné české počítačové magazíny. Z počiatočných pártisícových nákladov sme dnes v situácii, keď podľa nedávneho prieskumu agentúry Median nás mesačne prečíta skoro stotisíc čitateľov. Tým sa umiestňujeme ako odborný magazín aj pred mnohými masovými médiami či ekonomickými denníkmi a týždenníkmi. To neberte, prosím, ako vystatovanie sa, ale ako súčasť rekapitulácie výsledkov za uplynulých 10 rokov. Na Nový čas si, samozrejme, netrúfame... :)
Je pochopiteľné, keď uvediem, že za týmito výsledkami stojí obrovská práca ľudí z redakcie, externých prispievateľov, množstva ľudí, ktorých mená sa v tiráži PCR nikdy neobjavili, ale ktorí prispeli svojou radou, cennou informáciou či konkrétnou pomocou. Pre mnohých bolo stretnutie s PCR len krátkou zástavkou, pre iných spojením, ktoré zmenilo ich život. Všetkým však posielam veľké ĎAKUJEME a vyzývam ich aj vás, aby ste nám aj naďalej zachovali priazeň. Aby aj naďalej mohlo byť PCR vaším sprievodcom svetom digitálnych technológií.
Zaujímavé čítanie letného augustového čísla vám želá
Martin Drobný
PS: No a ešte na záver jedna drobnosť. Ako ste si mohli všimnúť, prvýkrát v rámci príhovoru je tu aj moja fotografia. Na vysvetlenie – 10 rokov som odolával publikovaniu osobnej fotografie najmä z dôvodu antiexhibicionizmu. Sľúbil som však, že po desiatke fotografia bude. Tak, aj keď nie s veľkým nadšením, sľub plním...
PC REVUE 8/2003 Editorial
Autor: Martin Drobný
utorok 1. júla 2003
PC REVUE
Hneď na začiatku musím na spresnenie vyhlásiť, že netrpím paranojou, strachom zo straty súkromia, nemám prehnané obavy z potenciálnych digitálnych útokov, sledovania či zbierania informácií o mojej osobe. Takisto sa neobávam príchodu „temného digitálneho veku“ v štýle Matrixu, ktorý našťastie naozaj patrí len do sféry sci-fi.
Na druhej strane so vzrastajúcim znepokojením sledujem snahu vládnych úradníkov niektorých štátov či veľkých svetových komerčných spoločností o prevzatie kontroly nad naším životom, nad tým, aké informácie vlastníme, s kým sa stretávame, čo nakupujeme, ako trávime voľný čas atď. Ak neviete, o čom hovorím, dávam vám do pozornosti film Enemy of the State (Nepriateľ štátu), ktorý však už nie je tak celkom sci-fi. Z čoho pramení moje znepokojenie?
Viaceré krajiny sveta, ku ktorým sa pridalo aj Slovensko, deklarovali úsilie zbierať biometrické údaje svojich občanov. K doterajším osobným údajom, ako napríklad zdravotný stav, vierovyznanie, členstvo v politickej strane, sa novým zákonom priradili aj takzvané biometrické údaje, ako odtlačok prsta, dlane, očné pozadie či vzorka DNA. Od 1. mája 2004 sa budú Slovákom vydávať cestovné doklady vo formáte EÚ, pričom v druhej etape projektu, ktorá odštartuje začiatkom roka 2006, sa legislatívne ustanoví povinnosť žiadateľa poskytnúť biometrické údaje, teda aj odtlačok prsta. Rozumiem snahe uľahčiť styk medzi občanom a štátom prostredníctvom elektronického podpisu, chápem zavedie kontroly biometrických údajov na štátnej hranici v súvislosti s obavami z terorizmu. A rovnako mi je jasné, že riziko ich zneužitia je zatiaľ nízke, pretože napr. pri snímaní odtlačkov prsta sa neukladajú kompletné vzorky, t. j. fotografie odtlačku prsta, ale iba jeho charakteristické body, z ktorých sa spätne odtlačok prsta nedá nakresliť. Okrem toho pravdepodobnosť chybného zamietnutia, resp. chybnej akceptácie danej osoby podľa biovzorky je veľmi nízka, v prípade dúhovky dosahuje len 0,00066 %, resp. 0,00078 %.
Z čoho mám však obavy, to je možnosť úniku týchto informácií alebo ich zmeny v informačných systémoch (IS) štátnych orgánov. Kedysi dávno nám totiž na jednej zahraničnej konferencii expert z oblasti bezpečnosti ukázal mierne deprimujúcu tabuľku, ktorá poznačila moje vnímanie bezpečnosti IS na celý život. V tabuľke boli v jednotlivých riadkoch vymenované rôzne úrovne zabezpečenia IS spolu s predpokladanou dĺžkou času a objemom finančných prostriedkov potrebných na ich prekonanie... To ma utvrdilo v presvedčení, že neexistuje stopercentne zabezpečený informačný systém a jeho prekonanie je naozaj len otázkou dostatočne silnej motivácie a peňazí, za ktoré sa dajú kúpiť potrebné technické a ľudské kapacity. Motiváciou môžu byť politické či mocenské ambície alebo jednoducho veľký biznis. A ak je motivácia dostatočne silná, prostriedky sa už nájdu...
Druhá obava plynie z toho, že tieto údaje môžu zbierať a uchovávať nielen štátne orgány, ale aj súkromné spoločnosti (či už legálne, alebo nelegálne), ktoré nie sú tak ľahko kontrolovateľné. Snímače biometrických údajov môžu byť zabudované s vaším vedomím (ale aj bez neho) naozaj kdekoľvek, nielen v počítačovej myši, ale aj kľučke na dverách, zábradlí (odtlačky prstov, dlane), počítačovom monitore, zrkadle na toalete (očné pozadie) atď. Príklady zbierania biologických vzoriek na analýzu DNA taktne preskočme...:)
A čo všetko by súkromná spoločnosť mohla s týmito informáciami robiť (keby chcela), to je už skôr námet na nejaký dobrý triler, po ktorom nebudete môcť tak ľahko zaspať... Otázkou zostáva, ako sa môžeme s touto predstavou vyrovnať či neskôr v blízkej budúcnosti proti tomu reálne brániť?
Jedna možnosť je nemyslieť na to a spoľahnúť sa na účinnosť kontrolných mechanizmov štátu, absenciu zlých úmyslov súkromných spoločností a nepriestrelnosť bezpečnosti IS :) (čo sú všetko značne teoretické a idealistické predpoklady)...
Druhá možnosť je byť natoľko „priemerný“, že o vás jednoducho nebude záujem, prostriedky vynaložené na zbieranie údajov o vašej osobe sa totiž jednoducho nevrátia, lebo pre záujmové skupiny nepredstavujete nijakú hrozbu ani osoh. To síce k zvýšeniu sebavedomia príliš neprispeje, ale aj to je riešenie...:)
Ďalšie možnosti vám ponúkajú na výber rolu „disidenta – sabotéra“, ktorý bude ničiť všetky technické zariadenia na zber údajov, „občianskeho aktivistu“, beznádejne bojujúceho s veternými mlynmi štátneho aparátu, či „utečenca bez digitálnej identity“, skrývajúceho sa na opustenom ostrove. (Priznávam, že tá posledná možnosť ma láka najviac...)
Trochu sofistikovanejším odstránením rizika úniku a zneužitia údajov o digitálnej identite by bola zmena technického riešenia – zrušenie ich centrálneho zbierania, ukladania a vyhodnocovania. Lepšie by totiž podľa mňa bolo preniesť celú logiku analýzy, vyhodnocovania a rozhodovania priamo do zariadenia, ktoré by dané údaje snímalo v teréne. Zariadenie by z centra len dostávalo údaje napr. o tom, ktoré osoby sú oprávnené vstúpiť do daného priestoru, a späť by už posielalo len výsledok analýzy, ale nie samotnú vzorku. Podľa toho by daná osoba do priestoru bola alebo nebola vpustená.
A pokiaľ chce štát zvýšiť bezpečnosť osobných dokladov, radšej nech sa pozrie po modernejších technológiách, akou by mohla byť napr. implementácia čipu RFID. Ten si vystačí bez napájania, je dostatočne kompaktný (uhlopriečka len 0,3 mm) a dokáže v sebe uložiť ID kód s dĺžkou 128 bitov, ktorý je možné vložiť len pri výrobe, potom už je akákoľvek zmena nemožná.
To, že po rôznych databázach možno koluje moje rodné číslo (hoci by nemalo), ma netrápi až tak ako predstava, že by v nich mali byť uložené aj moje biometrické údaje. Fakt netrpím paranojou, ale jednoducho sa mi to nepáči. Mám preto z našej digitálnej budúcnosti taký čudný pocit...
Zaujímavé čítanie júlového čísla vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 7/2003 Editorial
Autor: Martin Drobný
Na druhej strane so vzrastajúcim znepokojením sledujem snahu vládnych úradníkov niektorých štátov či veľkých svetových komerčných spoločností o prevzatie kontroly nad naším životom, nad tým, aké informácie vlastníme, s kým sa stretávame, čo nakupujeme, ako trávime voľný čas atď. Ak neviete, o čom hovorím, dávam vám do pozornosti film Enemy of the State (Nepriateľ štátu), ktorý však už nie je tak celkom sci-fi. Z čoho pramení moje znepokojenie?
Viaceré krajiny sveta, ku ktorým sa pridalo aj Slovensko, deklarovali úsilie zbierať biometrické údaje svojich občanov. K doterajším osobným údajom, ako napríklad zdravotný stav, vierovyznanie, členstvo v politickej strane, sa novým zákonom priradili aj takzvané biometrické údaje, ako odtlačok prsta, dlane, očné pozadie či vzorka DNA. Od 1. mája 2004 sa budú Slovákom vydávať cestovné doklady vo formáte EÚ, pričom v druhej etape projektu, ktorá odštartuje začiatkom roka 2006, sa legislatívne ustanoví povinnosť žiadateľa poskytnúť biometrické údaje, teda aj odtlačok prsta. Rozumiem snahe uľahčiť styk medzi občanom a štátom prostredníctvom elektronického podpisu, chápem zavedie kontroly biometrických údajov na štátnej hranici v súvislosti s obavami z terorizmu. A rovnako mi je jasné, že riziko ich zneužitia je zatiaľ nízke, pretože napr. pri snímaní odtlačkov prsta sa neukladajú kompletné vzorky, t. j. fotografie odtlačku prsta, ale iba jeho charakteristické body, z ktorých sa spätne odtlačok prsta nedá nakresliť. Okrem toho pravdepodobnosť chybného zamietnutia, resp. chybnej akceptácie danej osoby podľa biovzorky je veľmi nízka, v prípade dúhovky dosahuje len 0,00066 %, resp. 0,00078 %.
Z čoho mám však obavy, to je možnosť úniku týchto informácií alebo ich zmeny v informačných systémoch (IS) štátnych orgánov. Kedysi dávno nám totiž na jednej zahraničnej konferencii expert z oblasti bezpečnosti ukázal mierne deprimujúcu tabuľku, ktorá poznačila moje vnímanie bezpečnosti IS na celý život. V tabuľke boli v jednotlivých riadkoch vymenované rôzne úrovne zabezpečenia IS spolu s predpokladanou dĺžkou času a objemom finančných prostriedkov potrebných na ich prekonanie... To ma utvrdilo v presvedčení, že neexistuje stopercentne zabezpečený informačný systém a jeho prekonanie je naozaj len otázkou dostatočne silnej motivácie a peňazí, za ktoré sa dajú kúpiť potrebné technické a ľudské kapacity. Motiváciou môžu byť politické či mocenské ambície alebo jednoducho veľký biznis. A ak je motivácia dostatočne silná, prostriedky sa už nájdu...
Druhá obava plynie z toho, že tieto údaje môžu zbierať a uchovávať nielen štátne orgány, ale aj súkromné spoločnosti (či už legálne, alebo nelegálne), ktoré nie sú tak ľahko kontrolovateľné. Snímače biometrických údajov môžu byť zabudované s vaším vedomím (ale aj bez neho) naozaj kdekoľvek, nielen v počítačovej myši, ale aj kľučke na dverách, zábradlí (odtlačky prstov, dlane), počítačovom monitore, zrkadle na toalete (očné pozadie) atď. Príklady zbierania biologických vzoriek na analýzu DNA taktne preskočme...:)
A čo všetko by súkromná spoločnosť mohla s týmito informáciami robiť (keby chcela), to je už skôr námet na nejaký dobrý triler, po ktorom nebudete môcť tak ľahko zaspať... Otázkou zostáva, ako sa môžeme s touto predstavou vyrovnať či neskôr v blízkej budúcnosti proti tomu reálne brániť?
Jedna možnosť je nemyslieť na to a spoľahnúť sa na účinnosť kontrolných mechanizmov štátu, absenciu zlých úmyslov súkromných spoločností a nepriestrelnosť bezpečnosti IS :) (čo sú všetko značne teoretické a idealistické predpoklady)...
Druhá možnosť je byť natoľko „priemerný“, že o vás jednoducho nebude záujem, prostriedky vynaložené na zbieranie údajov o vašej osobe sa totiž jednoducho nevrátia, lebo pre záujmové skupiny nepredstavujete nijakú hrozbu ani osoh. To síce k zvýšeniu sebavedomia príliš neprispeje, ale aj to je riešenie...:)
Ďalšie možnosti vám ponúkajú na výber rolu „disidenta – sabotéra“, ktorý bude ničiť všetky technické zariadenia na zber údajov, „občianskeho aktivistu“, beznádejne bojujúceho s veternými mlynmi štátneho aparátu, či „utečenca bez digitálnej identity“, skrývajúceho sa na opustenom ostrove. (Priznávam, že tá posledná možnosť ma láka najviac...)
Trochu sofistikovanejším odstránením rizika úniku a zneužitia údajov o digitálnej identite by bola zmena technického riešenia – zrušenie ich centrálneho zbierania, ukladania a vyhodnocovania. Lepšie by totiž podľa mňa bolo preniesť celú logiku analýzy, vyhodnocovania a rozhodovania priamo do zariadenia, ktoré by dané údaje snímalo v teréne. Zariadenie by z centra len dostávalo údaje napr. o tom, ktoré osoby sú oprávnené vstúpiť do daného priestoru, a späť by už posielalo len výsledok analýzy, ale nie samotnú vzorku. Podľa toho by daná osoba do priestoru bola alebo nebola vpustená.
A pokiaľ chce štát zvýšiť bezpečnosť osobných dokladov, radšej nech sa pozrie po modernejších technológiách, akou by mohla byť napr. implementácia čipu RFID. Ten si vystačí bez napájania, je dostatočne kompaktný (uhlopriečka len 0,3 mm) a dokáže v sebe uložiť ID kód s dĺžkou 128 bitov, ktorý je možné vložiť len pri výrobe, potom už je akákoľvek zmena nemožná.
To, že po rôznych databázach možno koluje moje rodné číslo (hoci by nemalo), ma netrápi až tak ako predstava, že by v nich mali byť uložené aj moje biometrické údaje. Fakt netrpím paranojou, ale jednoducho sa mi to nepáči. Mám preto z našej digitálnej budúcnosti taký čudný pocit...
Zaujímavé čítanie júlového čísla vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 7/2003 Editorial
Autor: Martin Drobný
nedeľa 1. júna 2003
PC REVUE
Doteraz obdivujem nápad géniov, ktorí svojho času stáli za zrodom hnutia open source. Úplné otvorenie zdrojového kódu, umožnenie kolaborácie na spoločnom vývoji komukoľvek na svete, kto môže prispieť k zlepšeniu spoločného produktu, a následne jeho bezplatné používanie boli úžasným počinom. No súčasne treba dodať, že doteraz nedostatočne ohodnoteným, pochopeným a nevyužitým naplno. Nemám na mys li len presadenie sa Linuxu v podnikovej sfére či štátnej správe, debaty okolo Microsoftu a jeho prístupu k otváraniu svojho kódu atď. Idea zdieľania vedomostí, skúseností a ich zhodnocovanie podieľaním sa na spoločnom projekte môže mať totiž oveľa širší dosah a význam. Nemusí to byť „len“ napísanie nového jadra operačného systému, ovládačov pre novú perifériu či záplaty na čerstvú bezpečnostnú dieru. Myšlienka využitia ľudského potenciálu v on-line prostredí, individuálnych jedincov s vlastným vnútorným svetom, prepojených cez internet, je krásne využiteľná aj v iných, nepočítačových oblastiach: politike, literatúre, grafike či hudbe. Pripadá vám to ako utópia? Dobre, tak si zoberme napríklad aktuálne spoločenské témy a on-line diskusie. Keď sa preklikávate po webových diskusiách, v ktorých sa ľudia vyjadrujú k rôznym témam, ako vojna v Iraku, náš vstup do NATO či správnosť sobášenia homosexuálov alebo účinnosti trestu smrti atď., môžete naďabiť aj na veľmi zaujímavé, originálne a obohacujúce postrehy, názory či komentáre. Áno, je pravda, že ich treba hľadať s lupou medzi bezduchými osočovaniami a prázdnou vatou. Ale sú tam. Keby sa vytvoril lepší systém prispievania do diskusií, mohol by vzniknúť nesmierne cenný zdroj vedomostí a inšpirácie pre rôzne aspekty spoločenského života. Ľudia sú totiž pri formovaní svojich názorov na témy politiky, náboženstva, filozofie, ale hoci aj rodinného života či susedských vzťahov doteraz odkázaní na školu, rodinu, priateľov a masmédiá. To, čo im tieto zdroje môžu poskytnúť, však býva často skreslené, neobjektívne, poznačené predsudkami, nedostatočnými informáciami atď. Jednou z vecí, ktorá tomuto národu pritom chýba, je schopnosť viesť zmysluplný dialóg, nekonfrontačnú, ale obohacujúcu diskusiu, vedieť si vypočuť názor inej strany, zvážiť ho či obhájiť svoj vlastný názor v konfrontácii s inými. (Nebolo by zlé, keby tvorcovia školských osnov zvážili zaradenie predmetu rétorika...) Prostredie internetu je vynikajúcou príležitosťou, ako tento hendikep dobehnúť. Treba však vytvoriť lepšie pravidlá na vedenie webových diskusií. Nestačí len odstraňovanie vulgarizmov a odoberanie možností prispievať. Diskusie musia byť naozaj moderované, aby sa príspevky držali zvolenej témy, obsahovo a vizuálne štruktúrované, aby sa v nich dalo ľahko orientovať. Na ich konci by mali byť zhrnuté podstatné závery, zistenia z danej témy. Takisto by sa mali štruktúrovať na diskusné „miestnosti“ pre začínajúcich nevybúrených účastníkov a tých, ktorí dokážu prispieť zmysluplným obohacujúcim príspevkom. Všetko pod otvorenou kontrolou verejnosti a riadené demokratickými princípmi. Hovoríme o diskusiách predovšetkým na závažnejšie spoločenské otázky, nie komentáre k článkom na spravodajských weboch. Takéto diskusné fóra by sa mohli stať reálnou protiváhou masmédií vo vytváraní spoločenského vedomia bez hrozby ovplyvňovania záujmovými skupinami či komerciou. Mohli by sa stať zdrojom informácií a inšpirácie pre vládnu moc, ktorý odráža názory „prostého ľudu“ na jednotlivé aktuálne témy. Mohli by sa stať liekom na odstraňovanie rôznych nezdravých extrémistických názorov atď.
A podobným spôsobom môže prebiehať on-line kolaborácia aj v oblasti literatúry faktu alebo beletrie. Vyberiete si napr. tému moderná výchova detí, navrhnete štruktúru knihy a prizvete k spolupráci armádu on-line spoluautorov – rodičov s vlastnými skúsenosťami, informáciami a názormi. Na jednotlivé výchovné postupy nasadíte váhovú funkciu a dostanete odporúčanie s percentuálnou pravdepodobnosťou ich úspešnosti. A zhrniete do jednej knižky skúsenosti naozaj maximálne širokej vzorky „testerov“ :).
Ak ste priaznivcom napr. špionážnych románov v štýle Roberta Ludluma, čo tak vytvoriť si virtuálne pokračovanie niektorého z jeho bestsellerov s tým, že rozvíjanie zápletky budú ovplyvňovať jeho on-line fanúšikovia. O smerovaní ďalšieho deja môžu účastníci on-line románu rozhodovať elektronickým hlasovaním. Mimochodom, prednedávnom sme na itnews.sk uverejnili správu o novom textovom editore, ktorý umožňuje prispievanie viacerých spoluautorov dokumentu naraz v reálnom čase.
On-line spolupráca v oblasti grafiky vlastne už viac-menej prebieha, keďže existujú rôzne nekomerčné tímy, ktoré spolupracujú na projektoch modelovania 3D scén, vytvárania textúr, rozpohybovania postáv, pričom každý účastník pracuje na čiastkovej úlohe podľa svojich schopností a možností. Poskladaním a vyrenderovaním po sieti môže vzniknúť vizuálny výstup, ktorý sa blíži možnostiam komerčných grafických štúdií z Hollywoodu. Chcete si vytvoriť vlastný film, vlastnú TV show, v ktorej budú vystupovať aj digitálni dvojníci vás a vašich kamarátov na sieti? Nijaký problém, to všetko je viacmenej možné už dnes!
Možností a nápadov, ako využiť tvorivý a vedomostný potenciál ľudí z celého sveta, pripojených na internet, by bolo na x ďalších príhovorov. Stačí sa len oslobodiť od zaužívaných predstáv a postupov, technológia je dostupná už dnes, stačí ju použiť. A uvidíte, čo dokáže synergický efekt spolupráce v on-line prostredí!
Zaujímavé čítanie júnového čísla vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 6/2003 Editorial
Autor: Martin Drobný
A podobným spôsobom môže prebiehať on-line kolaborácia aj v oblasti literatúry faktu alebo beletrie. Vyberiete si napr. tému moderná výchova detí, navrhnete štruktúru knihy a prizvete k spolupráci armádu on-line spoluautorov – rodičov s vlastnými skúsenosťami, informáciami a názormi. Na jednotlivé výchovné postupy nasadíte váhovú funkciu a dostanete odporúčanie s percentuálnou pravdepodobnosťou ich úspešnosti. A zhrniete do jednej knižky skúsenosti naozaj maximálne širokej vzorky „testerov“ :).
Ak ste priaznivcom napr. špionážnych románov v štýle Roberta Ludluma, čo tak vytvoriť si virtuálne pokračovanie niektorého z jeho bestsellerov s tým, že rozvíjanie zápletky budú ovplyvňovať jeho on-line fanúšikovia. O smerovaní ďalšieho deja môžu účastníci on-line románu rozhodovať elektronickým hlasovaním. Mimochodom, prednedávnom sme na itnews.sk uverejnili správu o novom textovom editore, ktorý umožňuje prispievanie viacerých spoluautorov dokumentu naraz v reálnom čase.
On-line spolupráca v oblasti grafiky vlastne už viac-menej prebieha, keďže existujú rôzne nekomerčné tímy, ktoré spolupracujú na projektoch modelovania 3D scén, vytvárania textúr, rozpohybovania postáv, pričom každý účastník pracuje na čiastkovej úlohe podľa svojich schopností a možností. Poskladaním a vyrenderovaním po sieti môže vzniknúť vizuálny výstup, ktorý sa blíži možnostiam komerčných grafických štúdií z Hollywoodu. Chcete si vytvoriť vlastný film, vlastnú TV show, v ktorej budú vystupovať aj digitálni dvojníci vás a vašich kamarátov na sieti? Nijaký problém, to všetko je viacmenej možné už dnes!
Možností a nápadov, ako využiť tvorivý a vedomostný potenciál ľudí z celého sveta, pripojených na internet, by bolo na x ďalších príhovorov. Stačí sa len oslobodiť od zaužívaných predstáv a postupov, technológia je dostupná už dnes, stačí ju použiť. A uvidíte, čo dokáže synergický efekt spolupráce v on-line prostredí!
Zaujímavé čítanie júnového čísla vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 6/2003 Editorial
Autor: Martin Drobný
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)