Nemám rád všeobecné frázy o informačnej spoločnosti, informačných superdiaľniciach a pod. Ja som človek pragmatický a vždy sa snažím dopátrať k podstate vecí a zbaviť ich mätúcich a zavádzajúcich nánosov klišé a fráz. Pod informačnou spoločnosťou si predstavujem tesné spolunažívanie ľudskej spoločnosti s informačnými technológiami (IT), ktoré prinesie jednotlivcom aj celku novú (dúfajme, že lepšiu) kvalitu ich existencie. Táto nová kvalita sa môže prejaviť v oblasti vzdelávania, komunikácie, zábavy, podnikania, nakupovania, starostlivosti o zdravie atď., ale aj v oblasti riadenia celej spoločnosti. A práve táto posledná oblasť a možnosť jej skvalitnenia predstavuje podľa mňa najväčšiu výzvu, akej by sme mohli byť v blízkej budúcnosti vystavení a ktorá bude mať rozhodujúci vplyv na to, či budúca spoločnosť bude niesť prívlastok informačná.
Elektronická komercia, dištančné vzdelávanie, prístup k obrovskému množstvu informácií na serveroch pripojených do internetu či možnosť komunikácie cez e-mail, to všetko je super, ale prináša to úžitok len jednotlivcovi či skupine ľudí, podniku atď. Možnosť skvalitnenia riadenia celej spoločnosti však prináša úžitok všetkým alebo aspoň rozhodujúcej väčšine. Ale ako môžu IT samy osebe pomôcť skvalitniť riadenie celej spoločnosti? Jednoducho tým, že umožnia ľuďom medzi sebou komunikovať vo väčšej miere a v novej kvalite. Tým, že umožnia ľuďom vo väčšej miere prístup k informáciám. A konečne tým, že im umožnia na základe získaných informácií rozhodovať sa a prípadne aj spolupodieľať sa na riadení spoločnosti. Je to príliš všeobecné? Dobre, tak sa pozrime na konkrétne situácie a problémy dneška. Sledujete politické dianie? Zbytočná otázka, veď sme doň vťahovaní dennodenne. A ako sa vám pači správanie našich volených zástupcov ľudu? Stačí vám vyjadriť svoj názor na ďalšie smerovanie krajiny raz za štyri roky pri volebnej urne? Stotožňujete sa úplne s programom či konkrétnym správaním vami volenej politickej strany a jej zástupcov? Ako sa cítite pri priamych TV prenosoch z parlamentu? Necítite potrebu spolurozhodovať o dôležitých otázkach a ďalšom smerovaní celej spoločnosti? Dúfam, že tušíte, na čo narážam.
Momentálne sú sprostredkovateľmi komunikácie medzi pospolitým ľudom a jeho volenými zástupcami len elektronické a tlačové médiá. Ich možnosti sú obmedzené, ale napriek tomu je to zatiaľ jediná dostupná možnosť, ako môžu tieto strany navzájom komunikovať. A ľudia cítia potrebu vyjadrovať sa k dianiu. Dokumentuje to popularita takých relácií, ako je napr. Sito, Čierna skrinka či ďalšie televízne a rozhlasové relácie, kde občania môžu položiť otázku politikovi či prideliť mu svoj hlas či bod. Občania sa však nemôžu azda okrem referenda podieľať na rozhodovaní, na to prepožičali svoj hlas na štyri roky voleným zástupcom ľudu. A zveriť osud krajiny na štyri roky malej skupinke politikov sa mi zdá predsa len trochu veľký hazard. Najmä v krajinách, kde bola spoločenská morálka a charakterové vlastnosti jednotlivcov tak dlho devastované. Zdá sa, že tu hovoríme o občianskej spoločnosti a o prvkoch priamej demokracie. Na politologický, filozofický rozbor tejto témy rád prenechám priestor povolanejším. Ja by som len rád poukázal na to, že práve IT budú hrať rozhodujúcu úlohu aj v takej dôležitej úlohe, ako je riadenie krajiny. Bude, samozrejme, potrebné vybudovať potrebnú infraštruktúru. Zabezpečiť lacný a rýchly prístup k internetu pre každého, kto o to požiada. Všetkým, ktorí nemajú prístup k PC, umožniť prístup k verejným komunikačným terminálom. Investovať prostriedky do vzdelávania, vyškolenia ľudí, ako prostriedky IT používať. Nič nehovorím o finančnom zabezpečení takéhoto projektu, o riešení technických problémov a organizačných detailoch. To, hoci sa vám to asi nebude pozdávať, nebude až taký veľký problém. Najväčší problém bude, ako to už v takýchto situáciách býva, v zmene ľudského myslenia, v schopnosti a sile prekonať zaužívané postupy a zvyklosti. Ale to už je o inom.
Zaujímavé čítanie májového čísla vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 5/1999 Editorial
Autor: Martin Drobný
sobota 1. mája 1999
štvrtok 1. apríla 1999
PC REVUE
SMB – nechcený zákazník
Zákaznícku obec možno podľa veľkosti rozdeliť zhruba do štyroch hlavných kategórií. Sú to organizácie, ktoré patria pod správu štátu, potom sú to veľké komerčné podniky, nasledujú stredné/malé podniky a nakoniec zostávajú individuálni používatelia. Pre veľké počítačové firmy, vo všeobecnosti sú to zastúpenia známych zahraničných značiek, je najatraktívnejší, samozrejme, prvý a druhý typ zákazníka, označovaný aj ako enterprise, pretože predstavujú potenciálne veľké zákazky a možnosť ďalších dodávok v budúcnosti. Tento typ zákazníka je atraktívny aj vďaka komplexnosti dodávky, ktorá väčšinou obsahuje „železo“, softvér a najmä služby, a teda aj možnosť zakalkulovania väčších príjmov. Štvrtý typ zákazníka, ktorý pochádza prevažne z prostredia domácností či malých podnikateľov, označovaného niekedy aj pojmom SOHO (Small Ofice, Home Office), je zaujímavý pre menšie domáce počítačové firmy. Tento typ zákazníkov je zvyčajne cenovo veľmi citlivý, vyhľadáva lacnejší tovar, väčšinou len „železo“, ostatné komponenty, ako softvér či služby, si zabezpečuje svojpomocne. Obchodná marža, s ktorou pracujú menšie počítačové firmy obsluhujúce tento typ zákazníka, je síce katastrofálne malá, ale vzhľadom na nízke prevádzkové náklady (často ide o „párčlovekové“ firmy) to na uživenie stačí. Aspoň zatiaľ...
Úmyselne som si nechal na koniec tretí typ zákazníka. Tento typ zákazníka je trochu ťažšie definovateľný, pretože je rozdiel medzi malou/strednou firmou na Slovensku a v USA. Ale dohodnime sa, že my budeme považovať za malú/strednú firmu takú, ktorá má 10-100 zamestnancov, z nich prevažná časť potrebuje mať pri svojej práci informácie o dianí vo firme, elektronický kontakt so zákazníkmi, s partnermi, s okolitým svetom. V celom svete sa tento segment označuje ako Small and Medium Bussiness – SMB a považuje sa za jeden z najperspektívnejších. Ide o segment, ktorý sa bude čoraz väčšou mierou podieľať na tvorbe HDP, segment, ktorý je podstatne pružnejší ako veľké korporácie, vďaka čomu sa vie rýchlejšie prispôsobiť meniacim sa podmienkam. Ak má byť takýto podnik dostatočne operatívny, potrebuje mať k dispozícii aktuálne informácie o stave podniku, čo predpokladá efektívny informačný systém (IS). Výborne, tak nech sa obráti na vhodnú počítačovú firmu, objedná si dodávku IS na kľúč a je to vybavené. Zďaleka to nie je také ľahké, pretože chýba vhodný dodávateľ. SMB je totiž zmesou predchádzajúcich typov zákazníkov. A je to trochu nešťastná zmes, na jednej strane totiž veľmi pozorne kontroluje nákladovú stránku projektu IS a na druhej strane potrebuje okrem „železa“ aj softvér a najmä služby. Teda na jednej strane sa správa ako veľký zákazník, dožaduje sa rovnakej starostlivosti a na druhej chce platiť ako zákazník SOHO. Hoci je to trochu prehnané, myslím, že to vystihuje podstatu. Kto teda obslúži takého zákazníka? Chudák, má smolu, nikto ho nechce. Veľké počítačové firmy sú „rozmaznané“ dodávkami do veľkých podnikov a sú, samozrejme, zvyknuté na veľké marže a určitú veľkorysosť zo strany objednávateľov. A tu sa od nich vyžaduje rovnaká, ak nie väčšia robota za menej peňazí. Menšia počítačová firma by síce asi splnila cenové očakávania zákazníka pri dodávke „železa“, ale zrejme by nebola schopná uspokojiť ostatné požiadavky, teda softvér a služby. Na to nemá vhodné kompetencie, znalosti, skúsenosti, vyškolených expertov atď. Jednou z bolestí slovenského počítačového trhu je, že tu chýba silná skupina stredných počítačových firiem, ktoré by sa špecializovali práve na tento segment zákazníkov. Všimnite si, že na Slovensku napríklad na rozdiel od okolitých trhov chýbajú v oblasti PC silné lokálne značky. Máme tu zastúpenia silných zahraničných značiek a 4-5 silných distribútorov počítačových komponentov, z ktorých skladá svoje značky celá armáda malých počítačových firiem. To, či sa segment stredných počítačových firiem vytvorí z tých malých, ktoré sa vyšvihnú a začnú konečne ponúkať aj služby, alebo či tento segment pokryjú veľké počítačové firmy, ktoré budú nútené hľadať nové odbytiská, neviem. Ale viem, že by sa nad tým mali všetci, ktorých sa to týka, trochu zamyslieť.
Jedným z mála činiteľov, ktoré by mohli povzniesť úroveň slovenského (a nielen počítačového) trhu sú práve firmy SMB. Ak im nová slovenská vláda poskytne nielen deklaratívnu verbálnu, ale aj faktickú legislatívnu podporu a vytvorí im vhodné podmienky na ich rozvoj, budú to spoločne s príchodom zahraničných investícií tie pravé hybné sily, ktoré pomôžu rozhýbať pomyslené kolesá ekonomiky.
Firmy SMB sú ako tá známa stredná trieda, vrstva obyvateľstva, podľa ktorej sa posudzuje životná úroveň celej krajiny. Nie je dobré, keď sú v krajine aj veľmi bohatí, aj veľmi chudobní ľudia a stredná vrstva je slabá. Ak sa má dobre a je silná široká stredná vrstva, znamená to, že v krajine je prosperita. A strojcom toho môžu byť práve firmy SMB.
Zaujímavé čítanie aprílového čísla PCR vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 4/1999 Editorial
Autor: Martin Drobný
Zákaznícku obec možno podľa veľkosti rozdeliť zhruba do štyroch hlavných kategórií. Sú to organizácie, ktoré patria pod správu štátu, potom sú to veľké komerčné podniky, nasledujú stredné/malé podniky a nakoniec zostávajú individuálni používatelia. Pre veľké počítačové firmy, vo všeobecnosti sú to zastúpenia známych zahraničných značiek, je najatraktívnejší, samozrejme, prvý a druhý typ zákazníka, označovaný aj ako enterprise, pretože predstavujú potenciálne veľké zákazky a možnosť ďalších dodávok v budúcnosti. Tento typ zákazníka je atraktívny aj vďaka komplexnosti dodávky, ktorá väčšinou obsahuje „železo“, softvér a najmä služby, a teda aj možnosť zakalkulovania väčších príjmov. Štvrtý typ zákazníka, ktorý pochádza prevažne z prostredia domácností či malých podnikateľov, označovaného niekedy aj pojmom SOHO (Small Ofice, Home Office), je zaujímavý pre menšie domáce počítačové firmy. Tento typ zákazníkov je zvyčajne cenovo veľmi citlivý, vyhľadáva lacnejší tovar, väčšinou len „železo“, ostatné komponenty, ako softvér či služby, si zabezpečuje svojpomocne. Obchodná marža, s ktorou pracujú menšie počítačové firmy obsluhujúce tento typ zákazníka, je síce katastrofálne malá, ale vzhľadom na nízke prevádzkové náklady (často ide o „párčlovekové“ firmy) to na uživenie stačí. Aspoň zatiaľ...
Úmyselne som si nechal na koniec tretí typ zákazníka. Tento typ zákazníka je trochu ťažšie definovateľný, pretože je rozdiel medzi malou/strednou firmou na Slovensku a v USA. Ale dohodnime sa, že my budeme považovať za malú/strednú firmu takú, ktorá má 10-100 zamestnancov, z nich prevažná časť potrebuje mať pri svojej práci informácie o dianí vo firme, elektronický kontakt so zákazníkmi, s partnermi, s okolitým svetom. V celom svete sa tento segment označuje ako Small and Medium Bussiness – SMB a považuje sa za jeden z najperspektívnejších. Ide o segment, ktorý sa bude čoraz väčšou mierou podieľať na tvorbe HDP, segment, ktorý je podstatne pružnejší ako veľké korporácie, vďaka čomu sa vie rýchlejšie prispôsobiť meniacim sa podmienkam. Ak má byť takýto podnik dostatočne operatívny, potrebuje mať k dispozícii aktuálne informácie o stave podniku, čo predpokladá efektívny informačný systém (IS). Výborne, tak nech sa obráti na vhodnú počítačovú firmu, objedná si dodávku IS na kľúč a je to vybavené. Zďaleka to nie je také ľahké, pretože chýba vhodný dodávateľ. SMB je totiž zmesou predchádzajúcich typov zákazníkov. A je to trochu nešťastná zmes, na jednej strane totiž veľmi pozorne kontroluje nákladovú stránku projektu IS a na druhej strane potrebuje okrem „železa“ aj softvér a najmä služby. Teda na jednej strane sa správa ako veľký zákazník, dožaduje sa rovnakej starostlivosti a na druhej chce platiť ako zákazník SOHO. Hoci je to trochu prehnané, myslím, že to vystihuje podstatu. Kto teda obslúži takého zákazníka? Chudák, má smolu, nikto ho nechce. Veľké počítačové firmy sú „rozmaznané“ dodávkami do veľkých podnikov a sú, samozrejme, zvyknuté na veľké marže a určitú veľkorysosť zo strany objednávateľov. A tu sa od nich vyžaduje rovnaká, ak nie väčšia robota za menej peňazí. Menšia počítačová firma by síce asi splnila cenové očakávania zákazníka pri dodávke „železa“, ale zrejme by nebola schopná uspokojiť ostatné požiadavky, teda softvér a služby. Na to nemá vhodné kompetencie, znalosti, skúsenosti, vyškolených expertov atď. Jednou z bolestí slovenského počítačového trhu je, že tu chýba silná skupina stredných počítačových firiem, ktoré by sa špecializovali práve na tento segment zákazníkov. Všimnite si, že na Slovensku napríklad na rozdiel od okolitých trhov chýbajú v oblasti PC silné lokálne značky. Máme tu zastúpenia silných zahraničných značiek a 4-5 silných distribútorov počítačových komponentov, z ktorých skladá svoje značky celá armáda malých počítačových firiem. To, či sa segment stredných počítačových firiem vytvorí z tých malých, ktoré sa vyšvihnú a začnú konečne ponúkať aj služby, alebo či tento segment pokryjú veľké počítačové firmy, ktoré budú nútené hľadať nové odbytiská, neviem. Ale viem, že by sa nad tým mali všetci, ktorých sa to týka, trochu zamyslieť.
Jedným z mála činiteľov, ktoré by mohli povzniesť úroveň slovenského (a nielen počítačového) trhu sú práve firmy SMB. Ak im nová slovenská vláda poskytne nielen deklaratívnu verbálnu, ale aj faktickú legislatívnu podporu a vytvorí im vhodné podmienky na ich rozvoj, budú to spoločne s príchodom zahraničných investícií tie pravé hybné sily, ktoré pomôžu rozhýbať pomyslené kolesá ekonomiky.
Firmy SMB sú ako tá známa stredná trieda, vrstva obyvateľstva, podľa ktorej sa posudzuje životná úroveň celej krajiny. Nie je dobré, keď sú v krajine aj veľmi bohatí, aj veľmi chudobní ľudia a stredná vrstva je slabá. Ak sa má dobre a je silná široká stredná vrstva, znamená to, že v krajine je prosperita. A strojcom toho môžu byť práve firmy SMB.
Zaujímavé čítanie aprílového čísla PCR vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 4/1999 Editorial
Autor: Martin Drobný
pondelok 1. marca 1999
PC REVUE
Známi z počítačovej branže sa ma pýtajú, čo si myslím o tom, aký bude biznis tento rok. Hoci zo všetkých strán zaznievajú skôr pochmúrno-pesimistické nálady a predpovede, snažím sa im dodať trochu nadšenia, optimizmu, rád, ako na to, a presviedčam ich, že to možno nebude až také zlé. Nie som si však istý, či nepresviedčam len ich, ale tak trochu aj seba.
Hoci naozaj neočakávam zásadné zlomy, v niektorých oblastiach a dokonca konkrétnych firmách sa obávam výrazných prepadov, veľkých prekvapení a sklamania na konci finančného roku. Pravdepodobne dôjde k spomaleniu rastu, možno aj k poklesu a je dosť možné, že prvá polovica roku nebude veľmi slávna. Môžeme očakávať pokles predaja „železa“. Situáciu, naopak, môže vylepšiť nárast predaja softvéru a služieb. Celkovú bilanciu môže, ale nemusí zachrániť koniec roka. Veľkou neznámou zostáva postoj slovenských firiem v otázke príprav ich informačných systémov na rok 2000 (ak už nie je neskoro). Nejasný je aj časový horizont príchodu očakávaných zahraničných investorov, ktorí by do slovenských podnikov mohli priniesť okrem osvedčených systémov riadenia aj prostriedky na nákup technológií a infraštruktúry. Domáce zdroje v súčasnej situácii veľa vody nenamútia. Štátna správa bude tento rok škrtiť výdavky do IT, množstvo veľkých podnikov má problémy so zabezpečením základnej prevádzky a na investície do IT ani nepomýšľa. Máme tu ešte domácich používateľov, ktorí sami osebe negenerujú veľký zisk, kupujú lacné počítače, softvér si „zháňajú“ pod rukou a zo služieb sú ochotní platiť maximálne tak pripojenie do internetu. Zostávajú malé a stredné podniky, ktoré síce predstavujú najväčší potenciál rastu, ale vyžadujú si veľkú starostlivosť, osvetu a celkovo iný prístup (na ktorý naše veľké počítačové firmy nie sú zvyknuté, pripravené a do tohto segmentu sa im veľmi nechce).
Rozmýšľal som preto, ako by sa dalo z uvedenej situácie dostať. Hľadal som nejaké prekvapujúco jednoduché riešenie, skratku, ktorá by nás zdvihla na úroveň vyspelejších krajín. Premýšľal som, ale nič prevratné ma nenapadlo. Nijaká skratka neexistuje. Nezostáva nám teda nič iné ako sa vybrať tou istou cestou ako ostatní a radšej ešte pridať do kroku, lebo zaostávame. Cestou, ktorá vôbec nie je atraktívna, no je jediná možná. (Ako by povedal básnik: „Naspäť cesta nemožná, napred ísť sa musí.“) Obávam sa, že keď začnem na nasledujúcich riadkoch vymenúvať „budovateľské“ heslá, ktoré by nás mali sprevádzať na tejto pomyselnej ceste, vystavujem sa riziku vypískania. Rád to však znesiem, dúfajúc, že aspoň pár percentám z nás tým trochu vstúpim do duše.
Najväčšou prekážkou, ktorú musíme prekonať, je zmena nášho individuálneho myslenia. Ak sa to nezmení, nečakajme ani zmenu celej spoločnosti. Takže: prestaňme konečne plakať a sťažovať sa. Prestaňme sa neustále „rýpať“ v komplexoch a problémoch. Prestaňme podvádzať sami seba a svoje okolie. Buďme pracovitejší a zodpovednejší. Buďme trpezlivejší a vytrvalejší. Buďme praktickejší. Buďme vnímavejší. Buďme, buďme, buďme…
Tento odsek som začal potrebou morálno-charakterovej zmeny myslenia, ukončím ho druhou, takisto nesmierne dôležitou potrebou, a to potrebou odborného rastu. Jednou z vecí, ktorú treba v tejto krajine zmeniť (a to sa už týka našej branže), je úroveň počítačovej vzdelanosti, povedomia, IT kultúry. A preto pokračujem v budovateľskom tóne:
Investujme do svojho vzdelania, zvyšujme si odbornú kvalifikáciu, študujme odbornú literatúru, učme sa používať nové technológie, experimentujme. Ale nebuďme len zahľadení do seba a do svojej odbornosti. Rozprávajme sa o odborných problémoch, vymieňajme si názory, využívajme svoje vedomosti v praxi. Sledujme udalosti okolo seba, dianie vo svete počítačov na Slovensku, v okolitých krajinách, v západnej Európe, v USA (je to veľmi poučné). Pozorujme, ako sa úspešne (hoci vôbec nie ľahko) robí biznis vo vyspelejších okolitých krajinách. Prestaňme už rozprávať a poďme konečne robiť.
Zaujímavé čítanie vám praje
Martin Drobný
PC REVUE 3/1999 Editorial
Autor: Martin Drobný
Hoci naozaj neočakávam zásadné zlomy, v niektorých oblastiach a dokonca konkrétnych firmách sa obávam výrazných prepadov, veľkých prekvapení a sklamania na konci finančného roku. Pravdepodobne dôjde k spomaleniu rastu, možno aj k poklesu a je dosť možné, že prvá polovica roku nebude veľmi slávna. Môžeme očakávať pokles predaja „železa“. Situáciu, naopak, môže vylepšiť nárast predaja softvéru a služieb. Celkovú bilanciu môže, ale nemusí zachrániť koniec roka. Veľkou neznámou zostáva postoj slovenských firiem v otázke príprav ich informačných systémov na rok 2000 (ak už nie je neskoro). Nejasný je aj časový horizont príchodu očakávaných zahraničných investorov, ktorí by do slovenských podnikov mohli priniesť okrem osvedčených systémov riadenia aj prostriedky na nákup technológií a infraštruktúry. Domáce zdroje v súčasnej situácii veľa vody nenamútia. Štátna správa bude tento rok škrtiť výdavky do IT, množstvo veľkých podnikov má problémy so zabezpečením základnej prevádzky a na investície do IT ani nepomýšľa. Máme tu ešte domácich používateľov, ktorí sami osebe negenerujú veľký zisk, kupujú lacné počítače, softvér si „zháňajú“ pod rukou a zo služieb sú ochotní platiť maximálne tak pripojenie do internetu. Zostávajú malé a stredné podniky, ktoré síce predstavujú najväčší potenciál rastu, ale vyžadujú si veľkú starostlivosť, osvetu a celkovo iný prístup (na ktorý naše veľké počítačové firmy nie sú zvyknuté, pripravené a do tohto segmentu sa im veľmi nechce).
Rozmýšľal som preto, ako by sa dalo z uvedenej situácie dostať. Hľadal som nejaké prekvapujúco jednoduché riešenie, skratku, ktorá by nás zdvihla na úroveň vyspelejších krajín. Premýšľal som, ale nič prevratné ma nenapadlo. Nijaká skratka neexistuje. Nezostáva nám teda nič iné ako sa vybrať tou istou cestou ako ostatní a radšej ešte pridať do kroku, lebo zaostávame. Cestou, ktorá vôbec nie je atraktívna, no je jediná možná. (Ako by povedal básnik: „Naspäť cesta nemožná, napred ísť sa musí.“) Obávam sa, že keď začnem na nasledujúcich riadkoch vymenúvať „budovateľské“ heslá, ktoré by nás mali sprevádzať na tejto pomyselnej ceste, vystavujem sa riziku vypískania. Rád to však znesiem, dúfajúc, že aspoň pár percentám z nás tým trochu vstúpim do duše.
Najväčšou prekážkou, ktorú musíme prekonať, je zmena nášho individuálneho myslenia. Ak sa to nezmení, nečakajme ani zmenu celej spoločnosti. Takže: prestaňme konečne plakať a sťažovať sa. Prestaňme sa neustále „rýpať“ v komplexoch a problémoch. Prestaňme podvádzať sami seba a svoje okolie. Buďme pracovitejší a zodpovednejší. Buďme trpezlivejší a vytrvalejší. Buďme praktickejší. Buďme vnímavejší. Buďme, buďme, buďme…
Tento odsek som začal potrebou morálno-charakterovej zmeny myslenia, ukončím ho druhou, takisto nesmierne dôležitou potrebou, a to potrebou odborného rastu. Jednou z vecí, ktorú treba v tejto krajine zmeniť (a to sa už týka našej branže), je úroveň počítačovej vzdelanosti, povedomia, IT kultúry. A preto pokračujem v budovateľskom tóne:
Investujme do svojho vzdelania, zvyšujme si odbornú kvalifikáciu, študujme odbornú literatúru, učme sa používať nové technológie, experimentujme. Ale nebuďme len zahľadení do seba a do svojej odbornosti. Rozprávajme sa o odborných problémoch, vymieňajme si názory, využívajme svoje vedomosti v praxi. Sledujme udalosti okolo seba, dianie vo svete počítačov na Slovensku, v okolitých krajinách, v západnej Európe, v USA (je to veľmi poučné). Pozorujme, ako sa úspešne (hoci vôbec nie ľahko) robí biznis vo vyspelejších okolitých krajinách. Prestaňme už rozprávať a poďme konečne robiť.
Zaujímavé čítanie vám praje
Martin Drobný
PC REVUE 3/1999 Editorial
Autor: Martin Drobný
pondelok 1. februára 1999
PC REVUE
Okno do redakčnej kuchyne
Jednou z dôležitých obsahových zmien, ktorú ste si v minulom ročníku mohli všimnúť, bolo znovuobjavenie sa porovnávacích testov, ktoré sme začali do PCR zaraďovať v druhej polovici roka. Dôvodov na „prestávku“ bolo viacero, ale všetky mali jedného spoločného menovateľa, a to ich mimoriadne vysokú náročnosť. Urobiť kvalitné porovnanie vybranej skupiny produktov nie je jednoduchá záležitosť. Vyžaduje si to získanie reprezentatívnej vzorky zariadení od predajcov, ich testovanie, meranie, zhromaždenie výsledkov, ich objektívne porovnanie a zhodnotenie. Keď už je všetko skompletované a z tlačiarne prídu hotové výtlačky nového čísla, vyzerá to všetko veľmi jednoducho. V skutočnosti je za tým hŕba skrytej práce: od množstva mailov, telefonátov až po výbušné diskusie, vysvetľovanie názorov, a to všetko spojené s množstvom nervozity z blížiaceho sa termínu uzávierky.
A dôvod, prečo sme sa k testom znovu vrátili, je len jeden, ale dôležitý: ich vysoká čitateľská atraktívnosť. Hoci aj my v redakcii sme vždy veľmi zvedaví, ako sa jednotlivé produkty „predvedú“, ako testy dopadnú, už dopredu sa „tešíme“ na „ohlas“ firiem. Hoci niektoré časti hodnotenia budú vždy subjektívne (dizajn, kvalita tlače atď.), konkrétne merania sú veľmi presne kvantifikovateľné a my sa snažíme postupovať maximálne objektívne, vyvážene a spravodlivo. Pri tejto príležitosti by som preto rád verejne deklaroval, že nie je naším úmyslom nijaký produkt, resp. firmu, ktorá nám ho dodala, naším hodnotením poškodiť a, naopak, iný produkt/firmu neodôvodnene vyzdvihnúť do popredia. A ak by niekto v budúcnosti predsa len mal pocit, že niečo také sa stalo, nech sa so mnou alebo s kolegom, ktorý mal test na starosti, spojí a celú vec prešetríme. Ak dokázateľne urobíme chybu my, ospravedlníme sa a vyvodíme z toho dôsledky. Ak nie, aspoň si vysvetlíme celú záležitosť, vyhneme sa zbytočným nedorozumeniam a predídeme prípadnému konfliktu. Stáva sa totiž, že vedúci zástupcovia firiem sú na nás niekedy zbytočne namrzení, hoci chyba sa nestala na „našej strane prijímača“, len preto, že nie sú o celej záležitosti dostatočne informovaní. Už viackrát sme napríklad boli obvinení, že sme testovali starší model produktu sťažujúcej sa firmy, hoci konkurencia dodala do testov najnovší model. Neskôr sa však ukázalo, že v čase testovania (len pre úplnosť dodávam, že všetky produkty sa testujú naraz, súčasne) daný model ešte nebol uvedený na trh alebo ho vo firme v tom čase ešte nemali k dispozícii. Netreba zabúdať ani na to, že medzi termínom uverejnenia výsledkov v časopise a samotným testovaním je zhruba dvojmesačný rozdiel. Venoval som sa tejto téme tak trochu podrobnejšie preto, aby sa zabránilo zbytočnému napätiu. Celý proces testovania už máme systémovo dobre podchytený, a ako som sa už zmienil, snažíme sa byť maximálne spravodliví a objektívni. Hoci nejakému „šumu“ sa asi nikdy nevyhneme, veľmi by som si želal, aby sme si navykli na takéto druhy súťaženia a porovnávania.
V redakčnej pošte sa objavilo pár ohlasov, že recenzie na produkty sú priveľmi opisné, povrchné, sú málo zaujímavé a že sme príliš komerční, venujeme sa len drahým produktom, ktoré si len málokto môže dovoliť kúpiť, a nepredstavujeme aj lacné zariadenia pre bežných „smrteľníkov“. Chcel by som na tieto ohlasy reagovať. Napísať zaujímavú recenziu aj na štandardný, bežný produkt nie je až také ľahké, ako sa zdá na prvý pohľad. Nedá sa ani pri každom produkte ísť úplne do hĺbky, testovať ho niekoľko týždňov či mesiacov. Jednak ich od firiem bežne dostávame na jeden-dva týždne, a keby nám ich aj nechávali dlhšie, aj tak by sme asi nestihli všetky naozaj „hĺbkovo“ zrecenzovať. Takže musíme robiť kompromis. No môžeme a aj plánujeme urobiť zmenu – na vybrané produkty pripravíme hlbšiu recenziu a ostatné produkty predstavíme „len“ formou technického opisu. Obidva typy materiálov budú graficky, ale aj rozsahom ľahko odlíšiteľné, aby náhodou nedošlo k zámene. Uvidíme, či sa takáto zmena ujme.
K otázke preferovania drahých zariadení azda len toľko: Po prvé si myslím, že to nie je celkom pravda. Spektrum predstavovaných zariadení je naozaj veľmi široké, od párstokorunových až po párstotisíckorunové. Okrem toho PCR má aj široké spektrum čitateľov: od individuálnych používateľov, ktorí kupujú z vlastných prostriedkov a sú cenovo citlivejší, až po ľudí z prostredia podnikov, ktorí majú pri investovaní do techniky náročnejšie požiadavky a trochu veľkorysejší rozpočet. Usilujeme sa vyberať nové produkty, technologicky alebo inak zaujímavé, a tie sú zvyčajne v čase uvádzania na trh naozaj o niečo drahšie, hoci ich cena môže po krátkom čase aj výrazne klesnúť. A predstavovať zariadenia typu second hand by bolo v časopise ako PCR predsa len zásahom trochu mimo. Ale ak so mnou nesúhlasíte, rád si vypočujem iný názor. V redakcii sa už tešíme na ohlasy na naše inovácie, nezabudnite preto vyplniť anketový lístok s vašimi názormi na PCR – môžete vyhrať Psion!
Dúfam, že veľa z vás „skalných“ si nezabudlo predplatiť PCR aj na tento rok! Odporúčajte nás aj vašim známym a kolegom, veľmi radi privítame „novú krv“! Pre všetkých predplatiteľov sme na tento rok pripravili rôzne výhody a jednou z nich hneď teraz je súťaž o atraktívne ceny (pozri stranu...).
Zaujímavé čítanie nového čísla vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 2/1999 Editorial
Autor: Martin Drobný
Jednou z dôležitých obsahových zmien, ktorú ste si v minulom ročníku mohli všimnúť, bolo znovuobjavenie sa porovnávacích testov, ktoré sme začali do PCR zaraďovať v druhej polovici roka. Dôvodov na „prestávku“ bolo viacero, ale všetky mali jedného spoločného menovateľa, a to ich mimoriadne vysokú náročnosť. Urobiť kvalitné porovnanie vybranej skupiny produktov nie je jednoduchá záležitosť. Vyžaduje si to získanie reprezentatívnej vzorky zariadení od predajcov, ich testovanie, meranie, zhromaždenie výsledkov, ich objektívne porovnanie a zhodnotenie. Keď už je všetko skompletované a z tlačiarne prídu hotové výtlačky nového čísla, vyzerá to všetko veľmi jednoducho. V skutočnosti je za tým hŕba skrytej práce: od množstva mailov, telefonátov až po výbušné diskusie, vysvetľovanie názorov, a to všetko spojené s množstvom nervozity z blížiaceho sa termínu uzávierky.
A dôvod, prečo sme sa k testom znovu vrátili, je len jeden, ale dôležitý: ich vysoká čitateľská atraktívnosť. Hoci aj my v redakcii sme vždy veľmi zvedaví, ako sa jednotlivé produkty „predvedú“, ako testy dopadnú, už dopredu sa „tešíme“ na „ohlas“ firiem. Hoci niektoré časti hodnotenia budú vždy subjektívne (dizajn, kvalita tlače atď.), konkrétne merania sú veľmi presne kvantifikovateľné a my sa snažíme postupovať maximálne objektívne, vyvážene a spravodlivo. Pri tejto príležitosti by som preto rád verejne deklaroval, že nie je naším úmyslom nijaký produkt, resp. firmu, ktorá nám ho dodala, naším hodnotením poškodiť a, naopak, iný produkt/firmu neodôvodnene vyzdvihnúť do popredia. A ak by niekto v budúcnosti predsa len mal pocit, že niečo také sa stalo, nech sa so mnou alebo s kolegom, ktorý mal test na starosti, spojí a celú vec prešetríme. Ak dokázateľne urobíme chybu my, ospravedlníme sa a vyvodíme z toho dôsledky. Ak nie, aspoň si vysvetlíme celú záležitosť, vyhneme sa zbytočným nedorozumeniam a predídeme prípadnému konfliktu. Stáva sa totiž, že vedúci zástupcovia firiem sú na nás niekedy zbytočne namrzení, hoci chyba sa nestala na „našej strane prijímača“, len preto, že nie sú o celej záležitosti dostatočne informovaní. Už viackrát sme napríklad boli obvinení, že sme testovali starší model produktu sťažujúcej sa firmy, hoci konkurencia dodala do testov najnovší model. Neskôr sa však ukázalo, že v čase testovania (len pre úplnosť dodávam, že všetky produkty sa testujú naraz, súčasne) daný model ešte nebol uvedený na trh alebo ho vo firme v tom čase ešte nemali k dispozícii. Netreba zabúdať ani na to, že medzi termínom uverejnenia výsledkov v časopise a samotným testovaním je zhruba dvojmesačný rozdiel. Venoval som sa tejto téme tak trochu podrobnejšie preto, aby sa zabránilo zbytočnému napätiu. Celý proces testovania už máme systémovo dobre podchytený, a ako som sa už zmienil, snažíme sa byť maximálne spravodliví a objektívni. Hoci nejakému „šumu“ sa asi nikdy nevyhneme, veľmi by som si želal, aby sme si navykli na takéto druhy súťaženia a porovnávania.
V redakčnej pošte sa objavilo pár ohlasov, že recenzie na produkty sú priveľmi opisné, povrchné, sú málo zaujímavé a že sme príliš komerční, venujeme sa len drahým produktom, ktoré si len málokto môže dovoliť kúpiť, a nepredstavujeme aj lacné zariadenia pre bežných „smrteľníkov“. Chcel by som na tieto ohlasy reagovať. Napísať zaujímavú recenziu aj na štandardný, bežný produkt nie je až také ľahké, ako sa zdá na prvý pohľad. Nedá sa ani pri každom produkte ísť úplne do hĺbky, testovať ho niekoľko týždňov či mesiacov. Jednak ich od firiem bežne dostávame na jeden-dva týždne, a keby nám ich aj nechávali dlhšie, aj tak by sme asi nestihli všetky naozaj „hĺbkovo“ zrecenzovať. Takže musíme robiť kompromis. No môžeme a aj plánujeme urobiť zmenu – na vybrané produkty pripravíme hlbšiu recenziu a ostatné produkty predstavíme „len“ formou technického opisu. Obidva typy materiálov budú graficky, ale aj rozsahom ľahko odlíšiteľné, aby náhodou nedošlo k zámene. Uvidíme, či sa takáto zmena ujme.
K otázke preferovania drahých zariadení azda len toľko: Po prvé si myslím, že to nie je celkom pravda. Spektrum predstavovaných zariadení je naozaj veľmi široké, od párstokorunových až po párstotisíckorunové. Okrem toho PCR má aj široké spektrum čitateľov: od individuálnych používateľov, ktorí kupujú z vlastných prostriedkov a sú cenovo citlivejší, až po ľudí z prostredia podnikov, ktorí majú pri investovaní do techniky náročnejšie požiadavky a trochu veľkorysejší rozpočet. Usilujeme sa vyberať nové produkty, technologicky alebo inak zaujímavé, a tie sú zvyčajne v čase uvádzania na trh naozaj o niečo drahšie, hoci ich cena môže po krátkom čase aj výrazne klesnúť. A predstavovať zariadenia typu second hand by bolo v časopise ako PCR predsa len zásahom trochu mimo. Ale ak so mnou nesúhlasíte, rád si vypočujem iný názor. V redakcii sa už tešíme na ohlasy na naše inovácie, nezabudnite preto vyplniť anketový lístok s vašimi názormi na PCR – môžete vyhrať Psion!
Dúfam, že veľa z vás „skalných“ si nezabudlo predplatiť PCR aj na tento rok! Odporúčajte nás aj vašim známym a kolegom, veľmi radi privítame „novú krv“! Pre všetkých predplatiteľov sme na tento rok pripravili rôzne výhody a jednou z nich hneď teraz je súťaž o atraktívne ceny (pozri stranu...).
Zaujímavé čítanie nového čísla vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 2/1999 Editorial
Autor: Martin Drobný
piatok 1. januára 1999
PC REVUE
BEŽNÝ POUŽÍVATEĽ?
Zisťujem, že vlastne ani neviem, kto je bežný používateľ. Som to ja, ste to vy alebo je to niekto, o kom už síce každý počul, ale nikto ho ešte podobne ako Yetiho nevidel? Hoci aj my často „operujeme“ v PCR v recenziách slovami „inštaláciu tejto karty by zvládol aj bežný používateľ“, neviem, či naozaj presne vieme, akú mieru vedomostí, nadania, zručnosti či nadšenia podvedome tomuto „bežnému používateľovi“ všeobecne prisudzujeme. Je to každý používateľ, ktorý prichádza do styku s počítačom, často aj nie celkom dobrovoľne, napríklad v práci? Alebo to je používateľ, ktorý prichádza do styku s počítačom z vlastného záujmu, nadšenia. Ktorý si bez problémov nainštaluje a naswitchuje novú základnú dosku, len tak pre potešenie sa „vŕta“ v komprimačných algoritmoch, pokúša sa programovať v Jave, či so susedmi v paneláku hrá po sieti hlboko do noci počítačové hry? Neviem, asi to bude niečo medzi tým. Kto je to profesionálny používateľ, to je asi všetkým jasné, ale aký je ten súčasný „bežný“ používateľ, si veru netrúfam odpovedať. Ale možno to ani nie je až také dôležité. Tej rôznorodosti, úrovní vedomosti, stupňov zručnosti, šikovnosti atď. je toľko, že sa len ťažko dá určiť interval, od akej úrovne po akú možno hovoriť o bežnom používateľovi. Preto bude asi zmysluplnejšie pokúsiť sa určiť tú spodnú úroveň, hranicu vedomostí, šikovnosti atď., ktorú by budúci „bežný“ používateľ mal mať. Naschvál hovorím budúci, pretože mám na mysli hlavne budúcu generáciu používateľov. Tú generáciu, pre ktorú už bude práca s počítačom, internetom, elektronickými informáciami naozaj proklamovanou druhou gramotnosťou.
Požiadavky technickej zdatnosti kladené na dnešného „bežného“ používateľa sú podstatne vyššie ako tie, ktorým asi budú vystavení tí budúci používatelia. Súčasná generácia používateľov má naozaj často nadpriemerné technické vedomosti, zručnosť a skúsenosti. Schopnosti, ktoré sa vypracovali nutnosťou obchádzať nespočetné obmedzenia hardvéru, nekompatibilitu či nespoľahlivosť softvéru. Tá súčasná generácia skladala zápočty z informatiky ešte s balíkom diernych štítkov v ruke a s PC sa oboznamovala v čase ich zrodu. Zažila éru ZX Spectrum, x86 a prvých slušovických 286-tiek. Zažila príchod jednotlivých generácií procesorov, verzií operačných systémov, aplikácií, počítačových technológií a prekonávanie z toho vyplývajúcich prekážok ich dostatočne vycvičilo a „zocelilo“. Táto éra sa už nezopakuje, a hoci prídu iné technológie a iné problémy, len ťažko by sme mohli od „bežných“ používateľov vyžadovať takú vysokú mieru technickej zdatnosti.
Predpokladám a súčasne dúfam, že používateľ sa v budúcnosti bude čoraz menej stretávať s chybovými hláseniami, s „modrou obrazovkou“, padaním systému atď. a bude sa môcť viac venovať podstate svojej práce. Tá bude najčastejšie tkvieť vo vyhľadávaní, tvorbe, upravovaní informačného obsahu a jeho ďalšom používaní a zhodnocovaní, pridávaní ďalšej hodnoty. Často spomínaná informačná spoločnosť totiž nespočíva v technológiách a ich používaní, ako sa mnohí možno mylne domnievajú, ale v práci s informáciami, v ich dostupnosti, v ich ďalšom využívaní. Informačné technológie sú len nástroj. A úlohou budúceho používateľa by nemalo byť vedieť si tieto nástroje opravovať, riešiť technické problémy, ale ich vedieť dobre používať, poznať ich možnosti, prednosti, obmedzenia.
A teda aké schopnosti by mal mať bežný používateľ „budúcnosti“? Hoci sa to mnohým bude zdať samozrejmé, budúci bežný používateľ by sa mal bez problémov orientovať v grafickom používateľskom rozhraní (nesmejte sa a skúste napríklad staršiu nepočítačovú generáciu naučiť pracovať s myšou…). Mal by zvládnuť akýkoľvek bežný kancelársky softvér. Mal by zvládnuť jednoduchú administráciu a údržbu počítača, a to až do času, kým aj tá nebude spoľahlivo zautomatizovaná. Mal by si vedieť pripojiť jednoduché periférie (tlačiareň, skener…), vedieť ich rozchodiť a, samozrejme, aj používať. Mal by sa vedieť orientovať v internete, používať elektronickú poštu a možno by mal zvládať aj základy publikovania na webe. Toto by asi mohol byť ten základný stupeň vedomostí, ktoré by „bežný“ používateľ budúcnosti mal zvládať. Toto by mala byť základná úroveň, ktorá by sa mala vyučovať v školách a ktorá sa bude automaticky u neho predpokladať a vyžadovať napríklad pri nástupe do prvého zamestnania.
Nechcem „púšťať hrôzu“, ale bežným používateľom by v budúcnosti mala byť vo väčšej či menšej miere, v rôznej forme a intenzite asi prevažná väčšina aktívnej populácie. Neviem, či to je pozitívne konštatovanie, ale je dobré o tom vedieť a možno sa na to aj pripraviť. Mám na mysli napríklad zostavovanie učebných plánov, v ktorých ešte často vidno snahu „vygenerovávať“ každý rok zástupy algoritmicky mysliacich programátorov, čo často vyvoláva odpor časti študentov k počítačom. Budúci bežný používateľ by možno mal byť trochu aj zvedavý, túžiaci dozvedieť sa viac, ako je to nevyhnutné minimum. A v tom radi pomôžeme aj my s naším spoločným PCR, ktoré mu bude, dúfam, slúžiť ako dobrý spoločník a sprievodca „tajomným“ svetom počítačov.
Príjemné čítanie prvého tohtoročného čísla vám želá Martin Drobný
PC REVUE 1/1999 Editorial
Autor: Martin Drobný
Zisťujem, že vlastne ani neviem, kto je bežný používateľ. Som to ja, ste to vy alebo je to niekto, o kom už síce každý počul, ale nikto ho ešte podobne ako Yetiho nevidel? Hoci aj my často „operujeme“ v PCR v recenziách slovami „inštaláciu tejto karty by zvládol aj bežný používateľ“, neviem, či naozaj presne vieme, akú mieru vedomostí, nadania, zručnosti či nadšenia podvedome tomuto „bežnému používateľovi“ všeobecne prisudzujeme. Je to každý používateľ, ktorý prichádza do styku s počítačom, často aj nie celkom dobrovoľne, napríklad v práci? Alebo to je používateľ, ktorý prichádza do styku s počítačom z vlastného záujmu, nadšenia. Ktorý si bez problémov nainštaluje a naswitchuje novú základnú dosku, len tak pre potešenie sa „vŕta“ v komprimačných algoritmoch, pokúša sa programovať v Jave, či so susedmi v paneláku hrá po sieti hlboko do noci počítačové hry? Neviem, asi to bude niečo medzi tým. Kto je to profesionálny používateľ, to je asi všetkým jasné, ale aký je ten súčasný „bežný“ používateľ, si veru netrúfam odpovedať. Ale možno to ani nie je až také dôležité. Tej rôznorodosti, úrovní vedomosti, stupňov zručnosti, šikovnosti atď. je toľko, že sa len ťažko dá určiť interval, od akej úrovne po akú možno hovoriť o bežnom používateľovi. Preto bude asi zmysluplnejšie pokúsiť sa určiť tú spodnú úroveň, hranicu vedomostí, šikovnosti atď., ktorú by budúci „bežný“ používateľ mal mať. Naschvál hovorím budúci, pretože mám na mysli hlavne budúcu generáciu používateľov. Tú generáciu, pre ktorú už bude práca s počítačom, internetom, elektronickými informáciami naozaj proklamovanou druhou gramotnosťou.
Požiadavky technickej zdatnosti kladené na dnešného „bežného“ používateľa sú podstatne vyššie ako tie, ktorým asi budú vystavení tí budúci používatelia. Súčasná generácia používateľov má naozaj často nadpriemerné technické vedomosti, zručnosť a skúsenosti. Schopnosti, ktoré sa vypracovali nutnosťou obchádzať nespočetné obmedzenia hardvéru, nekompatibilitu či nespoľahlivosť softvéru. Tá súčasná generácia skladala zápočty z informatiky ešte s balíkom diernych štítkov v ruke a s PC sa oboznamovala v čase ich zrodu. Zažila éru ZX Spectrum, x86 a prvých slušovických 286-tiek. Zažila príchod jednotlivých generácií procesorov, verzií operačných systémov, aplikácií, počítačových technológií a prekonávanie z toho vyplývajúcich prekážok ich dostatočne vycvičilo a „zocelilo“. Táto éra sa už nezopakuje, a hoci prídu iné technológie a iné problémy, len ťažko by sme mohli od „bežných“ používateľov vyžadovať takú vysokú mieru technickej zdatnosti.
Predpokladám a súčasne dúfam, že používateľ sa v budúcnosti bude čoraz menej stretávať s chybovými hláseniami, s „modrou obrazovkou“, padaním systému atď. a bude sa môcť viac venovať podstate svojej práce. Tá bude najčastejšie tkvieť vo vyhľadávaní, tvorbe, upravovaní informačného obsahu a jeho ďalšom používaní a zhodnocovaní, pridávaní ďalšej hodnoty. Často spomínaná informačná spoločnosť totiž nespočíva v technológiách a ich používaní, ako sa mnohí možno mylne domnievajú, ale v práci s informáciami, v ich dostupnosti, v ich ďalšom využívaní. Informačné technológie sú len nástroj. A úlohou budúceho používateľa by nemalo byť vedieť si tieto nástroje opravovať, riešiť technické problémy, ale ich vedieť dobre používať, poznať ich možnosti, prednosti, obmedzenia.
A teda aké schopnosti by mal mať bežný používateľ „budúcnosti“? Hoci sa to mnohým bude zdať samozrejmé, budúci bežný používateľ by sa mal bez problémov orientovať v grafickom používateľskom rozhraní (nesmejte sa a skúste napríklad staršiu nepočítačovú generáciu naučiť pracovať s myšou…). Mal by zvládnuť akýkoľvek bežný kancelársky softvér. Mal by zvládnuť jednoduchú administráciu a údržbu počítača, a to až do času, kým aj tá nebude spoľahlivo zautomatizovaná. Mal by si vedieť pripojiť jednoduché periférie (tlačiareň, skener…), vedieť ich rozchodiť a, samozrejme, aj používať. Mal by sa vedieť orientovať v internete, používať elektronickú poštu a možno by mal zvládať aj základy publikovania na webe. Toto by asi mohol byť ten základný stupeň vedomostí, ktoré by „bežný“ používateľ budúcnosti mal zvládať. Toto by mala byť základná úroveň, ktorá by sa mala vyučovať v školách a ktorá sa bude automaticky u neho predpokladať a vyžadovať napríklad pri nástupe do prvého zamestnania.
Nechcem „púšťať hrôzu“, ale bežným používateľom by v budúcnosti mala byť vo väčšej či menšej miere, v rôznej forme a intenzite asi prevažná väčšina aktívnej populácie. Neviem, či to je pozitívne konštatovanie, ale je dobré o tom vedieť a možno sa na to aj pripraviť. Mám na mysli napríklad zostavovanie učebných plánov, v ktorých ešte často vidno snahu „vygenerovávať“ každý rok zástupy algoritmicky mysliacich programátorov, čo často vyvoláva odpor časti študentov k počítačom. Budúci bežný používateľ by možno mal byť trochu aj zvedavý, túžiaci dozvedieť sa viac, ako je to nevyhnutné minimum. A v tom radi pomôžeme aj my s naším spoločným PCR, ktoré mu bude, dúfam, slúžiť ako dobrý spoločník a sprievodca „tajomným“ svetom počítačov.
Príjemné čítanie prvého tohtoročného čísla vám želá Martin Drobný
PC REVUE 1/1999 Editorial
Autor: Martin Drobný
utorok 1. decembra 1998
PC REVUE
Dúfam, že budete súhlasiť s tvrdením, že spoločným úsilím sa nám PCR opäť podarilo posunúť na vyššiu kvalitatívnu úroveň. Zlepšila sa polygrafická úroveň, prešli sme na nový matný papier, objednávkové lístky sú na tvrdom kartóne s pohodlnou perforáciou, recyklovaný papier v Servise sme nahradili kvalitnejším. Zlepšili sme spravodajstvo, pribudli nové seriály, začali sme robiť pravidelné porovnávacie testy, ktoré sú veľmi žiadané, hoci ich príprava je naozaj dosť náročná. Pribudla samostatná sekcia Linuxu, pribudla Poradňa atď.
O tom, že od budúceho roku sa mení cena, viete už z predchádzajúceho čísla. Som si istý, že vám nemusím predkladať argumenty, prečo sme k tomuto kroku museli pristúpiť. Všetci, ktorí nás dlhodobo sledujú, poznajú našu cenovú politiku a vedia, že chceme byť cenovo dostupní širokej počítačovej verejnosti. Pravdu povediac, doteraz sa nám to darilo len s naozaj veľkým vypätím síl a možno to bez preháňania považovať za menší zázrak. Ak však chceme robiť kvalitné PCR aj v budúcom roku, bez zvýšenia ceny to jednoducho nejde. Dúfam, že nová cena vás neodradí a že nám zachováte svoju priazeň.
Pri tejto príležitosti sa chcem poďakovať všetkým kolegom z redakcie za obrovské pracovné nasadenie a za kus srdca, ktorý do tejto práce dávajú. Chcem sa poďakovať aj všetkým našim prispievateľom, že nám pomáhajú svojimi kvalitnými článkami zlepšovať úroveň PCR. A ďakujeme aj vám, našim čitateľom, za dôveru vyjadrenú tým, že si PCR predplácate alebo kupujete v stánku. Ďakujeme za všetky prejavy podpory či pochvaly, ktoré nám pomáhajú „prežiť“ v ťažkých situáciách, keď štrajkuje technika, keď nestíhame, keď sa nič nedarí, pretože nám to dodáva potrebnú iskierku energie, povzbudenia, že to, čo robíme, má zmysel a význam. Isteže, počas roka sa urobili aj chyby, ktoré nás mrzia, poučili sme sa z nich a budeme si dávať väčší pozor, aby sa neopakovali. Preto, hoci je to možno zvláštne, vítame aj kritické upozornenia, ktoré nám pomáhajú ďalej sa zlepšovať.
Na záver tejto časti príhovoru by som chcel zopakovať výzvu všetkým potenciálnym prispievateľom, že naše „dvere“ sú im stále otvorené a môžu nám posielať svoje návrhy na články, seriály, nápady atď. Ale aj ostatných čitateľov chcem poprosiť o vyjadrenie ich názoru, čo by ešte chceli v PCR vidieť, ktoré témy ich zaujímajú, ktoré oblasti máme posilniť a ktoré, naopak, trochu utlmiť. Ak chcete hneď zobrať pero do rúk, kontaktné informácie nájdete vľavo v tiráži.
A čo nás čaká budúci rok? Dúfajme, že sa priveľmi neskomplikuje ekonomická situácia. Nechcel by som, aby to vyzeralo ako kuvikanie, ale treba sa pripraviť, že budúci rok nebude celkom jednoduchý, a to nielen u nás doma, ale aj vo svete.
O rok budeme stáť zoči-voči problému prechodu cez rok 2000 (Year 2000-Y2k), ktorý sa týka naozaj všetkých. Hoci neverím, že by sa ešte našiel niekto v počítačovej branži, kto by o tomto probléme nepočul, obávam sa, že mnohých správcov IS zastihne 31. december budúceho roku nepripravených. Obávam sa, že podliehame falošnému uspokojeniu, že prečítaním si článku v novinách alebo účasťou na nejakej odbornej konferencii sme sa už (správcovia IS) voči problému roku 2000 stali automaticky imúnnymi. Posledná štúdia spoločnosti Gartner Group napríklad odhaduje, že budúci rok budú musieť firmy investovať do riešenia tohto problému skoro polovicu svojich investícií do IT. Celkové náklady by podľa tejto štúdie mohli dosiahnuť až neuveriteľných 300 až 600 miliárd USD, čo by mohlo výrazne ovplyvniť rozvoj a inováciu celých odvetví IT. Niektoré IT firmy z toho budú určite profitovať, iné to asi tvrdo postihne. Celosvetový finančno-priemyselný komplex je nesmierne citlivý na rôzne výkyvy, na finančné krízy, pohyb kurzov, aféry atď. A tak len dúfajme, že sa tento zažitý systém dokáže včas prispôsobiť zmenám, ktoré so sebou prinesie problém Y2k alebo iné pohyby v IT priemysle. Netreba síce podliehať panike, ale treba sa začať vážne a veľmi rýchlo zaoberať naozaj reálnymi problémami a hrozbami.
Ešte raz teda zopakujem, že tento rok nám toho dal naozaj veľa, za čo ďakujeme a držte nám palce, aby to tak bolo aj budúci rok.
Na záver želanie. Okrem všetkých tradičných koncoročných vinšov by som tento rok pridal jeden špeciálny. Želám nám všetkým, aby sme viac snívali, aby sme mali svoje vízie, ale aj konkrétne plány. A aby sme za svojimi cieľmi trpezlivo, ale tvrdošijne išli. Ľudia, ktorí nesnívajú, ktorí nemajú svoje vízie, „tajné túžby“, plány, ciele, sú ako telá bez duše. A preto pokoj v duši celý budúci rok a zaujímavé čítanie decembrového čísla vám už tradične želá
Martin Drobný
PC REVUE 12/1998 Editorial
Autor: Martin Drobný
O tom, že od budúceho roku sa mení cena, viete už z predchádzajúceho čísla. Som si istý, že vám nemusím predkladať argumenty, prečo sme k tomuto kroku museli pristúpiť. Všetci, ktorí nás dlhodobo sledujú, poznajú našu cenovú politiku a vedia, že chceme byť cenovo dostupní širokej počítačovej verejnosti. Pravdu povediac, doteraz sa nám to darilo len s naozaj veľkým vypätím síl a možno to bez preháňania považovať za menší zázrak. Ak však chceme robiť kvalitné PCR aj v budúcom roku, bez zvýšenia ceny to jednoducho nejde. Dúfam, že nová cena vás neodradí a že nám zachováte svoju priazeň.
Pri tejto príležitosti sa chcem poďakovať všetkým kolegom z redakcie za obrovské pracovné nasadenie a za kus srdca, ktorý do tejto práce dávajú. Chcem sa poďakovať aj všetkým našim prispievateľom, že nám pomáhajú svojimi kvalitnými článkami zlepšovať úroveň PCR. A ďakujeme aj vám, našim čitateľom, za dôveru vyjadrenú tým, že si PCR predplácate alebo kupujete v stánku. Ďakujeme za všetky prejavy podpory či pochvaly, ktoré nám pomáhajú „prežiť“ v ťažkých situáciách, keď štrajkuje technika, keď nestíhame, keď sa nič nedarí, pretože nám to dodáva potrebnú iskierku energie, povzbudenia, že to, čo robíme, má zmysel a význam. Isteže, počas roka sa urobili aj chyby, ktoré nás mrzia, poučili sme sa z nich a budeme si dávať väčší pozor, aby sa neopakovali. Preto, hoci je to možno zvláštne, vítame aj kritické upozornenia, ktoré nám pomáhajú ďalej sa zlepšovať.
Na záver tejto časti príhovoru by som chcel zopakovať výzvu všetkým potenciálnym prispievateľom, že naše „dvere“ sú im stále otvorené a môžu nám posielať svoje návrhy na články, seriály, nápady atď. Ale aj ostatných čitateľov chcem poprosiť o vyjadrenie ich názoru, čo by ešte chceli v PCR vidieť, ktoré témy ich zaujímajú, ktoré oblasti máme posilniť a ktoré, naopak, trochu utlmiť. Ak chcete hneď zobrať pero do rúk, kontaktné informácie nájdete vľavo v tiráži.
A čo nás čaká budúci rok? Dúfajme, že sa priveľmi neskomplikuje ekonomická situácia. Nechcel by som, aby to vyzeralo ako kuvikanie, ale treba sa pripraviť, že budúci rok nebude celkom jednoduchý, a to nielen u nás doma, ale aj vo svete.
O rok budeme stáť zoči-voči problému prechodu cez rok 2000 (Year 2000-Y2k), ktorý sa týka naozaj všetkých. Hoci neverím, že by sa ešte našiel niekto v počítačovej branži, kto by o tomto probléme nepočul, obávam sa, že mnohých správcov IS zastihne 31. december budúceho roku nepripravených. Obávam sa, že podliehame falošnému uspokojeniu, že prečítaním si článku v novinách alebo účasťou na nejakej odbornej konferencii sme sa už (správcovia IS) voči problému roku 2000 stali automaticky imúnnymi. Posledná štúdia spoločnosti Gartner Group napríklad odhaduje, že budúci rok budú musieť firmy investovať do riešenia tohto problému skoro polovicu svojich investícií do IT. Celkové náklady by podľa tejto štúdie mohli dosiahnuť až neuveriteľných 300 až 600 miliárd USD, čo by mohlo výrazne ovplyvniť rozvoj a inováciu celých odvetví IT. Niektoré IT firmy z toho budú určite profitovať, iné to asi tvrdo postihne. Celosvetový finančno-priemyselný komplex je nesmierne citlivý na rôzne výkyvy, na finančné krízy, pohyb kurzov, aféry atď. A tak len dúfajme, že sa tento zažitý systém dokáže včas prispôsobiť zmenám, ktoré so sebou prinesie problém Y2k alebo iné pohyby v IT priemysle. Netreba síce podliehať panike, ale treba sa začať vážne a veľmi rýchlo zaoberať naozaj reálnymi problémami a hrozbami.
Ešte raz teda zopakujem, že tento rok nám toho dal naozaj veľa, za čo ďakujeme a držte nám palce, aby to tak bolo aj budúci rok.
Na záver želanie. Okrem všetkých tradičných koncoročných vinšov by som tento rok pridal jeden špeciálny. Želám nám všetkým, aby sme viac snívali, aby sme mali svoje vízie, ale aj konkrétne plány. A aby sme za svojimi cieľmi trpezlivo, ale tvrdošijne išli. Ľudia, ktorí nesnívajú, ktorí nemajú svoje vízie, „tajné túžby“, plány, ciele, sú ako telá bez duše. A preto pokoj v duši celý budúci rok a zaujímavé čítanie decembrového čísla vám už tradične želá
Martin Drobný
PC REVUE 12/1998 Editorial
Autor: Martin Drobný
nedeľa 1. novembra 1998
PC REVUE
Svetlejšie zajtrajšky
Keď som bol ešte chlapec, v tom čase práve zbláznený do sci-fi literatúry, mal som aj jednu knižku od istého ruského prognostika, ktorý predpovedal, kam sa asi stav ľudskej vedy a techniky dostane v tom-ktorom obdobi. Predpovedané obdobie sa začínalo niekde okolo 90. rokov tohto storočia a končilo sa tuším okolo roku 2050. Veľmi rád som sa pozeral najmä na tabuľku, v ktorej boli rozpísané jednotlivé „míľniky“, a počítal som, koľko rokov ešte chýba, kým pristanú ľudia na Marse, kým sa objavia kozmické lode letiace rýchlosťou svetla, kedy sa očakáva prvý kontakt s mimozemskou civilizáciou, kedy budú zostrojené prvé androidy, prvé počítače s umelou inteligenciou, kedy sa objavia lieky proti rakovine, kedy metódy predlžujúce ľudský život na 120 rokov atď. Bolo tam toho omnoho viac a škoda, že tú knižku akosi neviem nájsť, pretože by som celkom rád porovnal, čo všetko sa už stalo realitou a čo asi aj naďalej zostane len utópiou. Dobre si však pamätám, že tam nebola zmienka ani o internete, ani o pécečkách, ktovie prečo... Na túto knižku som si spomenul prednedávnom, keď sa mi do rúk dostalo niekoľko zaujímavých materiálov opisujúcich nie prognózy, ale reálne projekty bežiace vo výskumných laboratóriách po celom svete. Projekty, ktoré by mohli svoje výsledky prakticky prezentovať už v priebehu dvoch či piatich rokov. Veľmi zaujímavé bolo napríklad zistenie, že nie procesory, počítače a infokomunikačné technológie budú hybnými silami ekonomiky budúceho tisícročia, ale bude to prekvapujúco biológia. Bude to najmä genetické inžinierstvo, ale aj ďalšie oblasti, ktoré vygenerujú obrovskú inovačnú vlnu v poľnohospodárstve, medicíne a priemysle. Ponúkam vám pár tém projektov, ktoré síce na jednej strane vyzerajú úžasne lákavo, ale na druhej tak trochu aj znepokojujúco. Veď posúďte sami. Ako sa vám napríklad pozdáva projekt na vyšľachtenie odrôd kukurice, bavlny či sóje, ktoré budú odolné voči svojim prirodzeným škodcom, chorobám, budú mať vyššiu nutričnú hodnotu, na kravy či ovce, ktoré budú vo svojom mlieku vyrábať lieky? Ako lákavo vyzerá projekt o stimulácii génov, ktoré by prinútili rakovinové bunky k samodeštrukcii, protirakovinových vakcínach, ktoré by stimulovali schopnosť imunitného systému nachádzať a ničiť nádory. Ako povzbudzujúco musia pôsobiť informácie o projektoch s rastovými faktormi, ktoré pomocou génovej manipulácie alebo bunkovými implantátmi môžu ochrániť organizmus od degenerácie nervov, spôsobenej chorobou alebo úrazom. Zaujímavé, nie? Možno už pri narodení budú bábätkám tetovať na pliecko ich genetický čiarový kód…
Vyzerá to naozaj tak, že asi budeme zdravší a budeme dlhšie žiť. Na jednej strane to síce môže spôsobiť úžasný prínos pre ekonomiku (zníženie nákladov na zdravotníctvo, zvýšenie poľnohospodárskej výnosnosti atď.), ale určite to prinesie pre obrovský nárast počtu starších ľudí veľké zmeny v demografickom zložení obyvateľstva, z toho vyplývajúce možné sociálne problémy, o ďalších dôsledkoch a následných efektoch pravdepodobne nemáme ani potuchy. To, že teraz sa do pozornosti čoraz viac dostáva biológia, však neznamená, že IT je na konci s dychom. Absolútnym hitom sú napríklad nanotechnológie, pomocou ktorých sa chcú vedci neskôr dostať až na takú úroveň, že budú schopní zostavovať ľubovoľné materiály atóm po atóme. V Bellových laboratóriách sa chcú napríklad do roku 2010 dostať so šírkou hradla integrovaných obvodov na úroveň 50 nanometrov, čo je vzdialenosť predstavujúca zhruba 300 atómov zoradených vedľa seba. Pre úplnosť dodávam, že v súčasnosti sa procesory najčastejšie vyrábajú 0,25-mikrónovou technológiou, horúcou novinkou je oznámenie spoločnosti Texas Instruments o ich 0,07-mikrónovej technológii výroby procesorov CMOS.
Molekulárna elektronika, ktorá sa niekedy označuje populárnym termínom nanotechnológia, však umožňuje budovať kompletné miniatúrne elektromechanické systémy, integrované obvody vybavené senzormi a akčnými jednotkami, motormi. Pre takéto systémy sa ujalo označenie MEMS (Micro Electro Mechanical Systems) a v podstate môžu predstavovať skutočne funkčný „nanopočítač“, ktorý môže byť rovnako vybavený svojím vlastným operačným systémom a podľa spôsobu použitia aj ďalším prídavným zariadením, „aplikačným softvérom“ a prostriedkami na komunikáciu s okolitým prostredím. Na písanie o tom, kde všade by takéto nanopočítače našli uplatnenie, by bol určite vhodnejší samostatný článok, pretože ich praktické nasadenie môže znamenať skutočnú revolúciu. Na tieto účely radšej prenechám priestor „skutočným vizionárom“, ktorí sa určite radi zhostia takejto úlohy v rámci príležitostného kľúčového príhovoru pred médiami…
Z technického pohľadu vyzerá budúcnosť nesmierne zaujímavo a z tých ostatných pohľadov si farbu „okuliarov“ ani len netrúfam odhadovať. Vyzerá to však tak, že sme ešte stále len na začiatku. A to znie lákavo, nie?
A aby vám náhodou neušiel vlak s „aktuálnymi informáciami“ a aby ste boli pri tom, neostáva mi nič iné, len tradičné: Čítajte PC REVUE. A aby aj novembrové číslo bolo pre vás zaujímavé a poučné, to vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 11/1998 Editorial
Autor: Martin Drobný
Keď som bol ešte chlapec, v tom čase práve zbláznený do sci-fi literatúry, mal som aj jednu knižku od istého ruského prognostika, ktorý predpovedal, kam sa asi stav ľudskej vedy a techniky dostane v tom-ktorom obdobi. Predpovedané obdobie sa začínalo niekde okolo 90. rokov tohto storočia a končilo sa tuším okolo roku 2050. Veľmi rád som sa pozeral najmä na tabuľku, v ktorej boli rozpísané jednotlivé „míľniky“, a počítal som, koľko rokov ešte chýba, kým pristanú ľudia na Marse, kým sa objavia kozmické lode letiace rýchlosťou svetla, kedy sa očakáva prvý kontakt s mimozemskou civilizáciou, kedy budú zostrojené prvé androidy, prvé počítače s umelou inteligenciou, kedy sa objavia lieky proti rakovine, kedy metódy predlžujúce ľudský život na 120 rokov atď. Bolo tam toho omnoho viac a škoda, že tú knižku akosi neviem nájsť, pretože by som celkom rád porovnal, čo všetko sa už stalo realitou a čo asi aj naďalej zostane len utópiou. Dobre si však pamätám, že tam nebola zmienka ani o internete, ani o pécečkách, ktovie prečo... Na túto knižku som si spomenul prednedávnom, keď sa mi do rúk dostalo niekoľko zaujímavých materiálov opisujúcich nie prognózy, ale reálne projekty bežiace vo výskumných laboratóriách po celom svete. Projekty, ktoré by mohli svoje výsledky prakticky prezentovať už v priebehu dvoch či piatich rokov. Veľmi zaujímavé bolo napríklad zistenie, že nie procesory, počítače a infokomunikačné technológie budú hybnými silami ekonomiky budúceho tisícročia, ale bude to prekvapujúco biológia. Bude to najmä genetické inžinierstvo, ale aj ďalšie oblasti, ktoré vygenerujú obrovskú inovačnú vlnu v poľnohospodárstve, medicíne a priemysle. Ponúkam vám pár tém projektov, ktoré síce na jednej strane vyzerajú úžasne lákavo, ale na druhej tak trochu aj znepokojujúco. Veď posúďte sami. Ako sa vám napríklad pozdáva projekt na vyšľachtenie odrôd kukurice, bavlny či sóje, ktoré budú odolné voči svojim prirodzeným škodcom, chorobám, budú mať vyššiu nutričnú hodnotu, na kravy či ovce, ktoré budú vo svojom mlieku vyrábať lieky? Ako lákavo vyzerá projekt o stimulácii génov, ktoré by prinútili rakovinové bunky k samodeštrukcii, protirakovinových vakcínach, ktoré by stimulovali schopnosť imunitného systému nachádzať a ničiť nádory. Ako povzbudzujúco musia pôsobiť informácie o projektoch s rastovými faktormi, ktoré pomocou génovej manipulácie alebo bunkovými implantátmi môžu ochrániť organizmus od degenerácie nervov, spôsobenej chorobou alebo úrazom. Zaujímavé, nie? Možno už pri narodení budú bábätkám tetovať na pliecko ich genetický čiarový kód…
Vyzerá to naozaj tak, že asi budeme zdravší a budeme dlhšie žiť. Na jednej strane to síce môže spôsobiť úžasný prínos pre ekonomiku (zníženie nákladov na zdravotníctvo, zvýšenie poľnohospodárskej výnosnosti atď.), ale určite to prinesie pre obrovský nárast počtu starších ľudí veľké zmeny v demografickom zložení obyvateľstva, z toho vyplývajúce možné sociálne problémy, o ďalších dôsledkoch a následných efektoch pravdepodobne nemáme ani potuchy. To, že teraz sa do pozornosti čoraz viac dostáva biológia, však neznamená, že IT je na konci s dychom. Absolútnym hitom sú napríklad nanotechnológie, pomocou ktorých sa chcú vedci neskôr dostať až na takú úroveň, že budú schopní zostavovať ľubovoľné materiály atóm po atóme. V Bellových laboratóriách sa chcú napríklad do roku 2010 dostať so šírkou hradla integrovaných obvodov na úroveň 50 nanometrov, čo je vzdialenosť predstavujúca zhruba 300 atómov zoradených vedľa seba. Pre úplnosť dodávam, že v súčasnosti sa procesory najčastejšie vyrábajú 0,25-mikrónovou technológiou, horúcou novinkou je oznámenie spoločnosti Texas Instruments o ich 0,07-mikrónovej technológii výroby procesorov CMOS.
Molekulárna elektronika, ktorá sa niekedy označuje populárnym termínom nanotechnológia, však umožňuje budovať kompletné miniatúrne elektromechanické systémy, integrované obvody vybavené senzormi a akčnými jednotkami, motormi. Pre takéto systémy sa ujalo označenie MEMS (Micro Electro Mechanical Systems) a v podstate môžu predstavovať skutočne funkčný „nanopočítač“, ktorý môže byť rovnako vybavený svojím vlastným operačným systémom a podľa spôsobu použitia aj ďalším prídavným zariadením, „aplikačným softvérom“ a prostriedkami na komunikáciu s okolitým prostredím. Na písanie o tom, kde všade by takéto nanopočítače našli uplatnenie, by bol určite vhodnejší samostatný článok, pretože ich praktické nasadenie môže znamenať skutočnú revolúciu. Na tieto účely radšej prenechám priestor „skutočným vizionárom“, ktorí sa určite radi zhostia takejto úlohy v rámci príležitostného kľúčového príhovoru pred médiami…
Z technického pohľadu vyzerá budúcnosť nesmierne zaujímavo a z tých ostatných pohľadov si farbu „okuliarov“ ani len netrúfam odhadovať. Vyzerá to však tak, že sme ešte stále len na začiatku. A to znie lákavo, nie?
A aby vám náhodou neušiel vlak s „aktuálnymi informáciami“ a aby ste boli pri tom, neostáva mi nič iné, len tradičné: Čítajte PC REVUE. A aby aj novembrové číslo bolo pre vás zaujímavé a poučné, to vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 11/1998 Editorial
Autor: Martin Drobný
štvrtok 1. októbra 1998
PC REVUE
Kto za to všetko môže?
Pôvodne som už mal napísaný úplne iný príhovor, ale neskôr som usúdil, že ešte nenastala vhodná doba na jeho uverejnenie, tak som ho odložil do špeciálneho „foldera“, záložky či „šanóna“, sadol som za „kíbord“ a pripravil nový príhovor, ktorý, myslím, lepšie zapadne do súčasnej klímy, a to nielen tej spoločenskej, ale aj tej počítačovej.
Tento príhovor píšem začiatkom septembra, už dostatočne znechutený prebiehajúcou volebnou kampaňou, ale ešte vôbec netušiac, ako dopadnú výsledky volieb. Vy, držiac v rukách októbrové číslo PCR, to už viete, ale nech už dopadli, tak alebo onak, určite budú opäť na jednej strane „víťazi“ a na druhej „porazení“, kto však bude búchať šampanským a kto škrípať zubami, neviem. A hoci všetkým ide o naše „blaho“ (alebo aspoň tak nejako to všetci deklarujú), neočakávam nejakú zásadnú zmenu v doterajšom vývoji po nástupe novej garnitúry. Prečo? Pretože platí nielen to, že každá krajina má takú vládu, akú si zaslúži, a to, že vyspelosť vlády je len verným obrazom vyspelosti národa, ale aj to, že akákoľvek múdra a šikovná vláda je odsúdená na neúspech, pokiaľ samotná spoločnosť nie je v poriadku, pokiaľ je v nej niečo zlé, ak je spoločnosť chorá. A myslím si, že s tou našou spoločnosťou naozaj niečo nie je v poriadku. Veď sa len stačí pozrieť do ulíc, obchodov, panelákov, autobusov, ako sa ľudia k sebe navzájom správajú. Zovšadiaľ len nechuť, pesimizmus, samé sťažnosti. Samozrejme, za všetko môže niekto iný, aj za to, ako poctivo si plníme úlohy v práci, v škole, v úradoch, akú harmonickú atmosféru máme doma v rodine atď. Hovorím príliš všeobecne? Dobre, priestoru mám málo, tak len jeden príklad našej „choroby“. Všetci motoristi, ktorí sa pohybujú v meste alebo na výpadovkách, mi isto potvrdia, že to, čo sa už niekoľko rokov deje na našich cestách, už naozaj nie je normálne. Tá obrovská miera agresivity, spupnosti a netolerancie, ktorú niektorí vodiči predvádzajú svojím arogantným „štýlom“ jazdy, špeciálne pri predbiehaní je naozaj údesná. Neverím, že jedinou úchylkou takéhoto „dravca“ je jeho spôsob jazdy a že inak je to slušný človek, nedajbože úspešný manažér. Okrem toho tu je veľká skupina ináč v podstate „normálnych“ šoférov, až na to, že bez rozpakov zaparkujú auto pred východom z garáže, že radšej by si dali zašiť oko, ako by sa mali na vás pozrieť a pustiť vás pred seba, keď sa, zúfalo signalizujúc, neviete dostať z vedľajšej ulice na hlavnú. Že na chodníku zaparkujú tak šikovne, že chodci budú musieť jeho auto obchádzať po rušnej ulici, riskujúc svoje zrazenie, že si na panelákovom sídlisku vytrvalým stláčaním klaksóna s obľubou vyvolávajú „kamoša“ z horného poschodia, že považujú dokonca už aj zákonom ustanovené dávanie prednosti chodcom na prechode bez svetelného značenia za prejav slabosti či duševného obmedzenia, atď. Mohol by som ešte dlho pokračovať. A nielen o situácii z našich ciest, veď to vidíme všade, ale príklad z ciest celkom verne odráža stav celej spoločnosti. Neviem, niekde sa stala chyba, niečo tu je choré, ale nie je to niekto iný, sme to my všetci, každý z nás. Kde sú nejaké ideály, morálne princípy alebo aspoň zásady slušného správania či normálnych medziľudských vzťahov, ľudskosť, ústretovosť, ochota pomôcť či milý úsmev? Kde sa stratili?
Tak to by bola výnimočná a príležitostná správa o stave spoločnosti z domova. A čo svet (teraz však už ten počítačový)? Aj tu sa niečo sa deje a mnohí asi aj tušia čo. Pravdepodobne však nikto presne nevie, aký bude výsledok prebiehajúcich procesov. Viaceré udalosti z posledných dvoch rokov naznačujú, že nielen vo svete PC, lež aj v komunikačnom a networkingovom priemysle dôjde v blízkej budúcnosti k veľkým zmenám. A budú to zmeny, ktoré síce postupným, ale zásadným spôsob zmenia charakter celého priemyslu. Nachádzame sa v situácii očakávania a približovania sa k akémusi kvalitatívnemu skoku. Básnik by použil prirovnanie o odpudzujúcej húsenici, ktorá sa zakuklí, aby z kukly neskôr vyletel nádherný motýľ.
Podľa čoho usudzujem, že počítačový priemysel očakávajú zmeny? Sú to jednak správy oznamujúce, že už aj tradične silné a zdravé spoločnosti sa dostávajú vďaka zostrenému tlaku do ťažkostí. Je to pohlcovanie firiem s nižšou kapitalizáciou, spájanie sa firiem pôsobiacich v komplementárnych odvetviach. Sú to nové formy objednávania produktov a služieb, nové spôsoby obchodovania. Sú to zmeny v distribučných kanáloch, nové technológie, produkty a služby atď.
A ako by mal vyzerať motýľ, ktorý by sa z toho všetkého mal vykľuť? Neviem, ťažko predikovať, ako sa budú správať jednotlivé firmy, aké prekvapujúce technológie sa objavia, aké nečakané situácie môžu nastať. V každom prípade však očakávam - a nie je to nič prekvapujúce -, že sa zmenší počet kľúčových firiem, že sa tri hlavné oblasti - počítačový, komunikačný a networkingový priemysel - budú čoraz viac prelínať, až sa spoja do jediného, informačného. Že sa čoraz menší dôraz bude dávať na konkrétne technológie a produkty a čoraz väčší význam nadobudne samotný informačný obsah. Takisto očakávam, že veľká zmena postihne celú koncepciu PC, že padnú mnohé technologické obmedzenia, že nebudú problémy s nízkymi prenosovými rýchlosťami na internete, nebudú problémy s pamäťovou kapacitou atď. Ale možno bude všetko úplne ináč. Uvidíme, čakajme a z pohodlného kresla, listujúc PCR, sledujme, čo sa bude diať. Príjemné čítanie októbrového čísla vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 10/1998 Editorial
Autor: Martin Drobný
Pôvodne som už mal napísaný úplne iný príhovor, ale neskôr som usúdil, že ešte nenastala vhodná doba na jeho uverejnenie, tak som ho odložil do špeciálneho „foldera“, záložky či „šanóna“, sadol som za „kíbord“ a pripravil nový príhovor, ktorý, myslím, lepšie zapadne do súčasnej klímy, a to nielen tej spoločenskej, ale aj tej počítačovej.
Tento príhovor píšem začiatkom septembra, už dostatočne znechutený prebiehajúcou volebnou kampaňou, ale ešte vôbec netušiac, ako dopadnú výsledky volieb. Vy, držiac v rukách októbrové číslo PCR, to už viete, ale nech už dopadli, tak alebo onak, určite budú opäť na jednej strane „víťazi“ a na druhej „porazení“, kto však bude búchať šampanským a kto škrípať zubami, neviem. A hoci všetkým ide o naše „blaho“ (alebo aspoň tak nejako to všetci deklarujú), neočakávam nejakú zásadnú zmenu v doterajšom vývoji po nástupe novej garnitúry. Prečo? Pretože platí nielen to, že každá krajina má takú vládu, akú si zaslúži, a to, že vyspelosť vlády je len verným obrazom vyspelosti národa, ale aj to, že akákoľvek múdra a šikovná vláda je odsúdená na neúspech, pokiaľ samotná spoločnosť nie je v poriadku, pokiaľ je v nej niečo zlé, ak je spoločnosť chorá. A myslím si, že s tou našou spoločnosťou naozaj niečo nie je v poriadku. Veď sa len stačí pozrieť do ulíc, obchodov, panelákov, autobusov, ako sa ľudia k sebe navzájom správajú. Zovšadiaľ len nechuť, pesimizmus, samé sťažnosti. Samozrejme, za všetko môže niekto iný, aj za to, ako poctivo si plníme úlohy v práci, v škole, v úradoch, akú harmonickú atmosféru máme doma v rodine atď. Hovorím príliš všeobecne? Dobre, priestoru mám málo, tak len jeden príklad našej „choroby“. Všetci motoristi, ktorí sa pohybujú v meste alebo na výpadovkách, mi isto potvrdia, že to, čo sa už niekoľko rokov deje na našich cestách, už naozaj nie je normálne. Tá obrovská miera agresivity, spupnosti a netolerancie, ktorú niektorí vodiči predvádzajú svojím arogantným „štýlom“ jazdy, špeciálne pri predbiehaní je naozaj údesná. Neverím, že jedinou úchylkou takéhoto „dravca“ je jeho spôsob jazdy a že inak je to slušný človek, nedajbože úspešný manažér. Okrem toho tu je veľká skupina ináč v podstate „normálnych“ šoférov, až na to, že bez rozpakov zaparkujú auto pred východom z garáže, že radšej by si dali zašiť oko, ako by sa mali na vás pozrieť a pustiť vás pred seba, keď sa, zúfalo signalizujúc, neviete dostať z vedľajšej ulice na hlavnú. Že na chodníku zaparkujú tak šikovne, že chodci budú musieť jeho auto obchádzať po rušnej ulici, riskujúc svoje zrazenie, že si na panelákovom sídlisku vytrvalým stláčaním klaksóna s obľubou vyvolávajú „kamoša“ z horného poschodia, že považujú dokonca už aj zákonom ustanovené dávanie prednosti chodcom na prechode bez svetelného značenia za prejav slabosti či duševného obmedzenia, atď. Mohol by som ešte dlho pokračovať. A nielen o situácii z našich ciest, veď to vidíme všade, ale príklad z ciest celkom verne odráža stav celej spoločnosti. Neviem, niekde sa stala chyba, niečo tu je choré, ale nie je to niekto iný, sme to my všetci, každý z nás. Kde sú nejaké ideály, morálne princípy alebo aspoň zásady slušného správania či normálnych medziľudských vzťahov, ľudskosť, ústretovosť, ochota pomôcť či milý úsmev? Kde sa stratili?
Tak to by bola výnimočná a príležitostná správa o stave spoločnosti z domova. A čo svet (teraz však už ten počítačový)? Aj tu sa niečo sa deje a mnohí asi aj tušia čo. Pravdepodobne však nikto presne nevie, aký bude výsledok prebiehajúcich procesov. Viaceré udalosti z posledných dvoch rokov naznačujú, že nielen vo svete PC, lež aj v komunikačnom a networkingovom priemysle dôjde v blízkej budúcnosti k veľkým zmenám. A budú to zmeny, ktoré síce postupným, ale zásadným spôsob zmenia charakter celého priemyslu. Nachádzame sa v situácii očakávania a približovania sa k akémusi kvalitatívnemu skoku. Básnik by použil prirovnanie o odpudzujúcej húsenici, ktorá sa zakuklí, aby z kukly neskôr vyletel nádherný motýľ.
Podľa čoho usudzujem, že počítačový priemysel očakávajú zmeny? Sú to jednak správy oznamujúce, že už aj tradične silné a zdravé spoločnosti sa dostávajú vďaka zostrenému tlaku do ťažkostí. Je to pohlcovanie firiem s nižšou kapitalizáciou, spájanie sa firiem pôsobiacich v komplementárnych odvetviach. Sú to nové formy objednávania produktov a služieb, nové spôsoby obchodovania. Sú to zmeny v distribučných kanáloch, nové technológie, produkty a služby atď.
A ako by mal vyzerať motýľ, ktorý by sa z toho všetkého mal vykľuť? Neviem, ťažko predikovať, ako sa budú správať jednotlivé firmy, aké prekvapujúce technológie sa objavia, aké nečakané situácie môžu nastať. V každom prípade však očakávam - a nie je to nič prekvapujúce -, že sa zmenší počet kľúčových firiem, že sa tri hlavné oblasti - počítačový, komunikačný a networkingový priemysel - budú čoraz viac prelínať, až sa spoja do jediného, informačného. Že sa čoraz menší dôraz bude dávať na konkrétne technológie a produkty a čoraz väčší význam nadobudne samotný informačný obsah. Takisto očakávam, že veľká zmena postihne celú koncepciu PC, že padnú mnohé technologické obmedzenia, že nebudú problémy s nízkymi prenosovými rýchlosťami na internete, nebudú problémy s pamäťovou kapacitou atď. Ale možno bude všetko úplne ináč. Uvidíme, čakajme a z pohodlného kresla, listujúc PCR, sledujme, čo sa bude diať. Príjemné čítanie októbrového čísla vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 10/1998 Editorial
Autor: Martin Drobný
utorok 1. septembra 1998
PC REVUE
Tak čo, moji milí? Už ste po dovolenke? Čo to bolo tento rok? Makarska, Kréta, Ibiza alebo Zemplínska šírava? Nech už to bolo kdekoľvek, dúfam, že ste si príjemne oddýchli a dokázali ste „vypnúť“ z každodenného pracovného vypätia a stresu. Ja som bol pár dní v Terchovských dierach a bolo to super. Polozili sme po rebríkoch a reťaziach Tiesňavy, dali sme si takú „light“ verziu kaňoningu v Bielom potoku a hneď mi bolo lepšie na tele aj na duši. Ozaj, keď už sme pri tej light verzii, mám pre vás niečo na pobavenie. Minule sa mi do rúk dostal jeden týždenník, kde som sa v „recenzii“ na W98 dočítal, že „Plus98 obsahuje aj svetelnú verziu obrázkového programu Nakresli si…“. To ten program sviští asi rýchlosťou svetla… Nuž, takto to vyzerá, keď laik robí doslovný preklad. Ale čo, aspoň som sa zasmial. Dosť bolo irónie, času je málo, poďme do práce. Z hľadiska počítačového biznisu vstupujeme do zvlášť dôležitého obdobia roka. Škatule sa budú presúvať opäť o niečo rýchlejšie a koruny sa budú púšťať z ruky akosi ľahšie. Očakávania zo strany predajcov sú velikánske, otázkou zostáva, či sa aj naplnia. A zvlášť to platí pre tento rok, keď máme voľby, čo pre štátny sektor vždy znamená signál na stop akýmkoľvek investíciám alebo, naopak, náhlivé „rozpúšťanie“ peňazí z fondov, kým ešte nejaké sú. Ale nie sú to len voľby, čo tento rok ovplyvnia počítačový biznis na Slovensku. Je to aj meniaca sa situácia v počítačovom priemysle vo svete a na Slovensku do toho ešte vstupuje mierne stagnujúci počítačový trh, nedostatočná rozvinutosť obchodno-predajných vzťahov medzi počítačovými firmami navzájom, medzi firmou a zákazníkom atď. O tom, ako sa počítačové firmy presadia v budúcich rokoch, bude rozhodovať práve to, ako sa prispôsobia zmeneným podmienkam, ako zvýšia produktivitu, ako zefektívnia činnosť. Pre „podvyživený“ marketing, chabý záujem o skutočné potreby zákazníka či nedostatočnú kooperáciu medzi firmami sme „stúpali do duše“ v predchádzajúcich číslach najmä našim domácim predajcom. Tentoraz by som rád trochu „stúpil do duše“ zákazníkom, osobitne tým, ktorí sú vo vedení menších či stredných firiem. Práve oni totiž majú na starosti všetko: od každodennej prevádzky firmy cez jej strategické smerovanie do budúcnosti. Majú najlepší prehľad o tokoch informácií, dokumentov, kompetenciách a tým aj o nedostatkoch v činnosti, problémoch, rezervách atď. A čo je dôležité, rozhodujú o strategických investíciách. Je jasné, že sú zavalení každodennou agendou a nestíhajú (tak ako my všetci…), ale bolo by viac ako žiaduce, keby sa začali zaujímať o to, ako by sa pomocou počítačových technológií dalo zefektívniť napríklad spracovanie každodennej agendy. A potom komunikácia medzi pracovníkmi vnútri firmy a komunikácia s obchodnými partnermi, so zákazníkmi. A účtovníctvo, sledovanie skladových zásob, peňažných prostriedkov, platobný styk atď. Pod využívaním počítačových technológií nemám na mysli jeden sólo počítač s T602-kou na sekretariáte a jeden s účtovníctvom „zbastleným“ vo foxke či cliperi na ekonomickom úseku. Je to najmä toľko omieľaná práca v sieti, používanie elektronickej pošty v rámci lokálnej siete či cez internet, zdieľanie tlačiarní, dokumentov, kontaktov, jednoducho všetkých potrebných informácií. Je to práca na spoločných projektoch, vytvorenie prezentácie na webe atď. Sú to všetko témy, ktorým sa v PCR pravidelne venujeme. V tejto súvislosti by som nechcel radiť alebo poúčať, ale myslím, že riadiaci pracovníci by sa mali podstatne viac zaujímať o to, čo všetko im počítačové technológie môžu naozaj priniesť, čo sa deje vo svete, aká je domáca ponuka, aké sú možnosti, aké sú produkty, riešenia. A potom, ak už raz zistia, aký prínos to môže znamenať pre ich firmu, musia vo svojom samovzdelávaní pokračovať na vyššej úrovni. Nemôžu napríklad naslepo zveriť ani zavedenie jednoduchého informačného systému odborníkom, hoci aj z odporúčanej počítačovej firmy. Musia mať vlastný názor a predstavu o zmysluplnosti a efektívnosti vynaložených prostriedkov a tak či tak musia pri zavádzaní systému byť v obraze pre nevyhnutné konzultácie pri zavádzaní systému. Nikto iný to za nich neurobí. Stále viac a viac sa práve takéto vedomosti budú považovať za druhú gramotnosť. Skôr či neskôr budeme musieť my všetci vedieť používať a využívať počítačové technológie. Tak prečo čakať? Príjemné čítanie septembrového čísla vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 9/1998 Editorial
Autor: Martin Drobný
Martin Drobný
PC REVUE 9/1998 Editorial
Autor: Martin Drobný
sobota 1. augusta 1998
PC REVUE
Go fast or go out…
V biznise, a v tom počítačovom to platí dvojnásobne, nie je miesto pre nostalgiu, emócie či romantické predstavy o živote. Presviedčame sa o tom čoraz intenzívnejšie každý deň. Naposledy som si to výrazne uvedomil v polovici júna, keď padla posledná prekážka brániaca odkúpeniu spoločnosti Digital firmou Compaq a začal sa proces ich fyzického spájania. Hoci sa ešte v januári, najmä zo strany Digitalu, hovorilo o fúzii a o tom, že Digital bude pôsobiť pod svojou vlastnou obchodnou značkou, teraz skôr zaznieva označenie akvizícia a je už úplne jasné, že s tradičným logom Digitalu sa už nestretneme. Končí sa tak jedna kapitola „kroniky IT“, začína sa ďalšia a život pokračuje ďalej. Nie je to prvý ani posledný príklad toho, čo sa deje v súčasnom počítačovom a komunikačnom priemysle, ale necháva nám niekoľko dôležitých odkazov. Po prvé dôkaz toho, že sa zmenila doba, že sa zmenil spôsob, akým sa robí biznis, a podmienky na dosiahnutie úspechu na trhu. Po druhé sa potvrdzuje, že (bohužiaľ) nie je ani také dôležité, akými špičkovými technológiami alebo produktmi disponujete, ale to, ako ich viete predať. Po ďalšie: nie je podstatná tradícia, skúsenosti, potenciál, ale momentálna trhová hodnota a záujmy akcionárov. No a na záver: ak chcete prežiť, musíte byť dostatočne veľkí a silní, ale zároveň schopní veľmi rýchlo reagovať na meniace sa podmienky na trhu a v celom priemysle. Ak to nedokážete, choďte z biznisu preč radšej skôr, ako si „rozbijete nos“, alebo veľmi rýchlo nájdite niekoho, kto by vás chcel kúpiť.
Hoci niekomu sa na prvý pohľad môže zdať, že počítačový priemysel tam „vo svete“ je príliš ďaleko a nás sa netýka, nie je to celkom pravda. Princípy toho, ako sa robí obchod, meniace sa podmienky na trhu, konkurenčný tlak atď. fungujú aj u nás, azda v trochu modifikovanej podobe. Možno to niekedy vyzerá trochu „zvláštne“, keď sa nás experti „zvonka“ snažia naučiť, ako sa robí biznis na Slovensku, a o miestnych podmienkach nemajú ani potuchy. Napriek tomu by som však odporúčal pozorne ich počúvať a vybrať si z toho, čo hovoria, podstatu. Musím sa priznať, že nie som veľmi „business oriented“, ale v jednom majú tí „kapitalisti“ asi pravdu. Základom úspešného biznisu je sofistikovaný, adresný a najmä agresívny marketing. Viem, že to nie je nič nové ani objavné, veď sme to počuli už x-krát. Treba však ísť viac do hĺbky a zistiť, čo všetko sa pod týmto termínom skrýva. Naštudovať si literatúru, sledovať odbornú tlač, vycestovať do sveta alebo si zaplatiť kurz. V každom prípade však treba, aby sme boli podstatne aktívnejší. Je už taká doba „Go fast or go out…“
Príjemné čítanie augustového čísla vám želá
P.S.: Ozaj, vedeli ste, že presne pred piatimi rokmi, v auguste 1993, vyšlo prvé číslo PCR? Hmmm, ako dávno to bolo a čo všetko sa za ten čas zmenilo…
PC REVUE 8/1998 Editorial
Autor: Martin Drobný
V biznise, a v tom počítačovom to platí dvojnásobne, nie je miesto pre nostalgiu, emócie či romantické predstavy o živote. Presviedčame sa o tom čoraz intenzívnejšie každý deň. Naposledy som si to výrazne uvedomil v polovici júna, keď padla posledná prekážka brániaca odkúpeniu spoločnosti Digital firmou Compaq a začal sa proces ich fyzického spájania. Hoci sa ešte v januári, najmä zo strany Digitalu, hovorilo o fúzii a o tom, že Digital bude pôsobiť pod svojou vlastnou obchodnou značkou, teraz skôr zaznieva označenie akvizícia a je už úplne jasné, že s tradičným logom Digitalu sa už nestretneme. Končí sa tak jedna kapitola „kroniky IT“, začína sa ďalšia a život pokračuje ďalej. Nie je to prvý ani posledný príklad toho, čo sa deje v súčasnom počítačovom a komunikačnom priemysle, ale necháva nám niekoľko dôležitých odkazov. Po prvé dôkaz toho, že sa zmenila doba, že sa zmenil spôsob, akým sa robí biznis, a podmienky na dosiahnutie úspechu na trhu. Po druhé sa potvrdzuje, že (bohužiaľ) nie je ani také dôležité, akými špičkovými technológiami alebo produktmi disponujete, ale to, ako ich viete predať. Po ďalšie: nie je podstatná tradícia, skúsenosti, potenciál, ale momentálna trhová hodnota a záujmy akcionárov. No a na záver: ak chcete prežiť, musíte byť dostatočne veľkí a silní, ale zároveň schopní veľmi rýchlo reagovať na meniace sa podmienky na trhu a v celom priemysle. Ak to nedokážete, choďte z biznisu preč radšej skôr, ako si „rozbijete nos“, alebo veľmi rýchlo nájdite niekoho, kto by vás chcel kúpiť.
Hoci niekomu sa na prvý pohľad môže zdať, že počítačový priemysel tam „vo svete“ je príliš ďaleko a nás sa netýka, nie je to celkom pravda. Princípy toho, ako sa robí obchod, meniace sa podmienky na trhu, konkurenčný tlak atď. fungujú aj u nás, azda v trochu modifikovanej podobe. Možno to niekedy vyzerá trochu „zvláštne“, keď sa nás experti „zvonka“ snažia naučiť, ako sa robí biznis na Slovensku, a o miestnych podmienkach nemajú ani potuchy. Napriek tomu by som však odporúčal pozorne ich počúvať a vybrať si z toho, čo hovoria, podstatu. Musím sa priznať, že nie som veľmi „business oriented“, ale v jednom majú tí „kapitalisti“ asi pravdu. Základom úspešného biznisu je sofistikovaný, adresný a najmä agresívny marketing. Viem, že to nie je nič nové ani objavné, veď sme to počuli už x-krát. Treba však ísť viac do hĺbky a zistiť, čo všetko sa pod týmto termínom skrýva. Naštudovať si literatúru, sledovať odbornú tlač, vycestovať do sveta alebo si zaplatiť kurz. V každom prípade však treba, aby sme boli podstatne aktívnejší. Je už taká doba „Go fast or go out…“
Príjemné čítanie augustového čísla vám želá
P.S.: Ozaj, vedeli ste, že presne pred piatimi rokmi, v auguste 1993, vyšlo prvé číslo PCR? Hmmm, ako dávno to bolo a čo všetko sa za ten čas zmenilo…
PC REVUE 8/1998 Editorial
Autor: Martin Drobný
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)