Určite mnohí z vás dôverne poznajú tento denný kolobeh: cesta do práce v rannej špičke, maily, dokumenty, projekty, mítingy a porady až do večera, bežný nákup po ceste domov, čas pre rodinu (manželka, deti, pes), neskorá prihrievaná večera, drobné domáce práce (kedy konečne vymeníš tú žiarovku?!), a ak zostane čas, ešte nočné vybavovanie zvyšnej pracovnej agendy na domácom počítači. A sem-tam do toho vpadne ešte nejaká tá služobná cesta, večerná spoločenská akcia, nevyhnutný šport na udržanie kondície na základe odporúčania z nedávnej preventívnej zdravotnej prehliadky (sledujete si cholesterol?). Keď vám váš napätý pracovný časový plán nabúra nepredvídateľná fluktuácia (neohlásená návšteva či problém s autom), tak si zúfate, že deň má iba 24 hodín. A ráno vstávate opäť so spánkovým deficitom a dúfate, že ho dobehnete cez víkend, nevediac, že vám vaša polovička už zorganizovala návštevu svokry... Takto to ide deň po dni, až príde kríza stredného veku a vo chvíľke momentálnej depresie zhrozene bilancujete doterajší život a pýtate sa sám seba, či ste nastúpili do správneho vlaku, či celý život je naozaj vyplnený len opakujúcimi sa pracovnými rituálmi a na háňaním sa. Odpoveď pre väčšinu z nás znie: Áno, je. Samozrejme, že trochu preháňam, ale možno ani nie až tak veľmi. Koniec koncov na vyliečenie sa z ťažkých životných filozofických otázok postačí poriadna „reset párty“ a ide sa ďalej. Chcem vám však pomôcť, keby vás to nabudúce znovu prepadlo. Samozrejme, je odo mňa priveľmi trúfalé snažiť sa o to na ploche asi 5000 znakov. Ale skúsme a pozrime sa na to spoločne cez ekonomickú kategóriu, ktorá má názov pridaná hodnota. Narodili sme sa na tento svet s určitými danosťami (tí talentovanejší), v rodine sme k tomu dostali výchovu (tí šťastnejší) a v škole vzdelanie (tí usilovnejší). Užívame si svoj život s dennodennými výhrami a prehrami, prekonávame bežné problémy a prekážky, zbierame skúsenosti a naším zmyslom života (ak opomeniem filozoficko-náboženský rozmer) je – teda aspoň podľa mňa – využívanie všetkého dobrého, čo sa v nás naakumulovalo za tie roky od narodenia, a pridávanie k tomu svojej vlastnej osobitosti, invencie, kvality. Nazvime to pridanou hodnotou. Môže ňou byť naša každodenná bežná neviditeľná práca, ktorá sa však v spojení s výsledkami práce iných kolegov pretvorí napr. do inovatívneho algoritmu či moderného softvérového riešenia. Do naprojektovania netradičného inžinierskeho postupu, do vybudovania silnej firmy, značky, produktu, ktorý sa dokáže presadiť aj v ostrej zahraničnej konkurencii. Do výsledkov, ku ktorým sa budete hrdo hlásiť. Umelci, športovci, vedci majú, samozrejme, iný druh pridanej hodnoty, výsledky, ku ktorým sa hlásia, o ktoré sa môžu oprieť. A iný má predavačka, ktorá je k vám milá, poradí vám či pomôže. Pridaná hodnota však nemusí mať „len“ takýto pracovný rozmer. Môže ňou byť už len vaša samotná osobnosť, to, že sa ľudia vo vašej spoločnosti dobre cítia, že z vás čerpajú pozitívnu energiu, optimizmus, dobré rady či inšpiráciu. Môže ňou byť to, že napriek súčasným trendom dokážete vybudovať fungujúcu rodinu. Že dokážete poriadne vychovať svoje deti (ťažká úloha, ale dosť veľká miera pridanej hodnoty!). Že vďaka svojim fyzickým či finančným možnostiam dokážete pomôcť niekomu, kto je na pomoc iných odkázaný, atď., atď. Nemusíme si budovať svoje celoživotné pracovné „megapomníky“, aby sme sebe či svetu dokázali, že naša existencia bola dôležitá a prínosná. Koniec koncov málokomu sa to aj pri najlepšej snahe podarí. Stačí, keď si osvojíme nový pohľad na to, čo je a čo nie je dôležité, a budeme si budovať malé každodenné „pomníčky“ pridanej hodnoty na všetkých frontoch svojho života, a je to. Potom vás nejaký odchod do dôchodku určite nezlomí (ako sa to stáva v súčasnosti), pretože ho prežijete v spoločnosti a pod ochranou svojich malých „pomníčkov“. Keď teda budete nabudúce v pondelok ráno s veľkou nechuťou po víkende vstávať ráno do práce, keď budete otrávení z nikdy sa nekončiaceho prílivu mailov, keď budete zničení z vyčerpávajúceho kódovania, z otravných zákazníkov, spomeňte si, že to nerobíte ani pre uspokojenie šéfa, ani pre udržanie si zákazníka, ani pre vyššie odmeny, ale sami pre seba. Pre vyššiu pridanú hodnotu. Pre radosť zo života.
Zaujímavé čítanie júlového čísla vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 7/2004 Editorial
Autor: Martin Drobný
štvrtok 1. júla 2004
utorok 1. júna 2004
PC REVUE
Čas je nesmierne relatívna veličina. Pre väzňa plynie nekonečne pomaly, naopak, pre pacienta, ktorý vie, že mu zostávajú už len tri mesiace života, plynie, bohužiaľ, neúprosne rýchlo. A pre nás všetkých ostatných je to tak niekde vnútri tohto intervalu podľa zvoleného životného štýlu či pracovného nasadenia. Napriek tomu, že čas by mal byť podľa Einsteina konštantnou veličinou, mám podobne ako asi aj vy pocit, že to tak už nie je. Pocit, že čas plynie akosi rýchlejšie, je asi daný nasadením či objemom informácií, ktoré denne absorbujeme, rastúcou náročnosťou práce, potrebou byť stále lepší, konkurenčným tlakom atď. Snažíme sa svoju prácu robiť najlepšie a najrýchlejšie, ako vieme, ale napriek tomu nám zaberie rovnaké (ak nie väčšie) množstvo času ako kedysi. Vymýšľame postupy, ako pracovať ešte efektívnejšie. Používame mobily, vreckové počítače, notebooky, aby sme mohli pracovať aj v teréne na služobných cestách či večer doma. Využívame výhody emailovej komunikácie, instant messagingu, videokonferencií, aby sme skrátili vzdialenosti a zrýchlili komunikáciu. Používame sofistikované groupwarové riešenia, aby sme zdieľali kontakty, dokumenty, kalendáre, prideľovali a reportovali úlohy, aby tímová spolupráca bola ešte efektívnejšia. Delegujeme zodpovednosť, prideľujeme úlohy, monitorujeme, reportujeme, komunikujeme, zdieľame. Vďaka tomu sme síce schopní za rovnaké množstvo času vybaviť oveľa viac úloh, práce, agendy, ale v konečnom dôsledku sme na tom rovnako, lebo si následne pridávame (alebo dostávame zhora) ďalšie úlohy a projekty. Čo sa s tým dá robiť? Zlou správou je, že asi nič. Všeobecné objektívne príčiny, ako je napr. rastúci tlak na znižovanie nákladov pri zvyšovaní produktivity, sa nedajú obísť jednoduchým trikom. Základom je presný časový plán na každý deň, jeho dôsledné dodržiavanie a rýchlejšie plnenie jednotlivých čiastkových úloh. To znie síce múdro, ale je to len nevyhnutná podmienka na prežitie. Dobrá správa však je, že sa ešte dajú usporiť nejaké sekundy a minútky, ktorých kumulovaním možno získať ešte nejaký čas k dobru. Sledujem kolegov z iných firiem, aké tipy a triky na oklamanie času používajú oni. Jeden kolega napríklad zásadne číta iba maily, ktoré sú označené vysokou prioritou, predmet správy je napísaný veľkými písmenami alebo sú inak označené ako mimoriadne urgentné. Všetko ostatné leží ladom, až pokým sa odosielateľ nepripomenie telefónom, nespustí mail bombing alebo inak sa mu nepodarí upútať pozornosť príjemcu...
Iný známy číta zásadne iba maily, kde je označený ako priamy adresát, nikdy nie tie, kde je iba na Cc. A všetky ostatné putujú do koša. Ďalší si sleduje a triedi iba maily od vybraných odosielateľov a ostatných presmerováva automaticky do schránky na menej dôležitú poštu, ktorú raz za čas aj tak bez prečítania vyprázdňuje... Ja osobne som si na sebe všimol, že už dávno som prestal používať súvislé vetné spojenia, veľké písmená, čiarky, vo veľkej miere používam v komunikácii s najbližšími kolegami rôzne skratky. Každý klep do klávesnice navyše sa totiž počíta a babka k babke... Zdvorilostné úvodné a záverečné frázy sú už dávno minulosťou, vyjadrujem sa maximálne stručne v bodoch a rovno k veci. A čakám, že aj ostatní sa budú aspoň v tomto smere správať rovnako, veď aj ich čas je vzácny.
Podobne to funguje aj v telefonickom styku. Mojej rodine a priateľom preto dosť leziem na nervy, keď v pracovnom čase s nimi komunikujem naozaj maximálne stručne a stroho vecne, až majú pocit, že sa na nich hnevám alebo niečo nie je v poriadku. A ešte viac ich vytočí, keď počujú, že popri telefonovaní s nimi ešte pokračujem v práci a klepocem do klávesnice, takže vtedy sa snažím stláčať klávesy čo najtichšie... J
Podobnými zásadami a trikmi sa dajú dosiahnuť nejaké úspory času aj pri organizovaní mítingov, porád a obchodných stretnutí. Niečo sa dá získať aj lepším „manažovaním“ obedných prestávok. Zatiaľ som však neprišiel na trik, ako skrátiť čas potrebný na uspokojovanie ostatných telesných potrieb, hoci pokiaľ zapnete fantáziu, aj vám určite napadnú niektoré pikantné, no zrejme nepublikovateľné riešenia... J
A ďalšie úspory sa dajú dosiahnuť kombinovaním viacerých aktivít naraz a prechodom do multitaskingového režimu, hoci podľa viacerých analýz vraj muži nie sú schopní robiť viac vecí naraz. Súvisí to vraj s rozdelením jednotlivých centier v našich mozgových hemisférach. Ja s týmto tvrdením nesúhlasím, pretože keď treba, tak sa dá, hoci ženy majú v porovnaní s nami určite ešte stále navrch. Zatiaľ zvládam napríklad telefonovanie a počúvanie rádia popri vybavovaní mailov či holenie sa elektrickým strojčekom popri šoférovaní. Ale nemám na jednu dámu, ktorú som nedávno videl, ako sa popri šoférovaní bez akýchkoľvek problémov maľovala, počúvala rádio a ešte stíhala vášnivo diskutovať so svojou spolujazdkyňou... J
Aby ste na takéto riešenia svojho problému s nedostatkom času neboli nikdy odkázaní, to vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 6/2004 Editorial
Autor: Martin Drobný
Iný známy číta zásadne iba maily, kde je označený ako priamy adresát, nikdy nie tie, kde je iba na Cc. A všetky ostatné putujú do koša. Ďalší si sleduje a triedi iba maily od vybraných odosielateľov a ostatných presmerováva automaticky do schránky na menej dôležitú poštu, ktorú raz za čas aj tak bez prečítania vyprázdňuje... Ja osobne som si na sebe všimol, že už dávno som prestal používať súvislé vetné spojenia, veľké písmená, čiarky, vo veľkej miere používam v komunikácii s najbližšími kolegami rôzne skratky. Každý klep do klávesnice navyše sa totiž počíta a babka k babke... Zdvorilostné úvodné a záverečné frázy sú už dávno minulosťou, vyjadrujem sa maximálne stručne v bodoch a rovno k veci. A čakám, že aj ostatní sa budú aspoň v tomto smere správať rovnako, veď aj ich čas je vzácny.
Podobne to funguje aj v telefonickom styku. Mojej rodine a priateľom preto dosť leziem na nervy, keď v pracovnom čase s nimi komunikujem naozaj maximálne stručne a stroho vecne, až majú pocit, že sa na nich hnevám alebo niečo nie je v poriadku. A ešte viac ich vytočí, keď počujú, že popri telefonovaní s nimi ešte pokračujem v práci a klepocem do klávesnice, takže vtedy sa snažím stláčať klávesy čo najtichšie... J
Podobnými zásadami a trikmi sa dajú dosiahnuť nejaké úspory času aj pri organizovaní mítingov, porád a obchodných stretnutí. Niečo sa dá získať aj lepším „manažovaním“ obedných prestávok. Zatiaľ som však neprišiel na trik, ako skrátiť čas potrebný na uspokojovanie ostatných telesných potrieb, hoci pokiaľ zapnete fantáziu, aj vám určite napadnú niektoré pikantné, no zrejme nepublikovateľné riešenia... J
A ďalšie úspory sa dajú dosiahnuť kombinovaním viacerých aktivít naraz a prechodom do multitaskingového režimu, hoci podľa viacerých analýz vraj muži nie sú schopní robiť viac vecí naraz. Súvisí to vraj s rozdelením jednotlivých centier v našich mozgových hemisférach. Ja s týmto tvrdením nesúhlasím, pretože keď treba, tak sa dá, hoci ženy majú v porovnaní s nami určite ešte stále navrch. Zatiaľ zvládam napríklad telefonovanie a počúvanie rádia popri vybavovaní mailov či holenie sa elektrickým strojčekom popri šoférovaní. Ale nemám na jednu dámu, ktorú som nedávno videl, ako sa popri šoférovaní bez akýchkoľvek problémov maľovala, počúvala rádio a ešte stíhala vášnivo diskutovať so svojou spolujazdkyňou... J
Aby ste na takéto riešenia svojho problému s nedostatkom času neboli nikdy odkázaní, to vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 6/2004 Editorial
Autor: Martin Drobný
sobota 1. mája 2004
PC REVUE
Pri takej príležitosti, ako je vstup krajiny do EÚ, si neodpustím krátke zamyslenie. Nebude to nič objavné ani originálne, ale považujem to za dôležité, tak to, prosím, vydržte. Čo vstup do EÚ dá nám, je asi známe (investície, pracovné príležitosti, voľnosť pohybu, príslušnosť k väčšiemu geopolitickému spoločenstvu atď.), čo však prinesieme my do spoločnej hodnotovej „pokladnice“, je mi známe menej. Akými novými myšlienkovými prúdmi, duchovným bohatstvom, kultúrnymi tradíciami, akou čerstvou krvou, nápadmi „oplodníme“ pani Európu?
Kedysi dávno som mal taký nejasný pocit, tušenie, že Slovensko má veľkú budúcnosť, akési zvláštne poslanie, tajnú vyvolenosť, skryté kvality, ktoré sa v pravom čase zjavia ako blesk z neba a zasiahnu do celospoločenského diania v rámci väčšieho územného celku. Bol tento pocit vyvolaný historicky pohnutým osudom Slovákov, tisícročnou neslobodou, pokornou povahou, romantickou dušou či silnou vierou? Pramení tento pocit z úžasnej kultúrnej minulosti, keď každá dedina mala kedysi vlastnú originálnu folklórnu tradíciu, pesničky, kroje, nárečie, zvyky, príbehy, výšivky atď.? Bolo to dané obrovskou koncentráciou bohatosti ducha a nesmiernej rozmanitosti na takom malom území? Neviem. Vidím však, že v súčasnosti sa naša identita posúva niekde úplne inde. Chce sa stále viac podobať západnému vzoru, náš spôsob života je stále viac konzumný, naše hodnoty sa točia okolo uspokojovania materiálnych potrieb, chceme mať viac handier, plné špajzy, chceme mať luxusnejšie autá a všetci chodiť na Maledivy. Nuž ale toto už v Európe majú, toto im tam nosiť nemusíme! Na toto „stará dáma“ nečaká, veď má sama problémy so sebou! Aj v Európe sa rozpadajú klasické rodinné tradície a väzby a my „papagájovo“ úspešne preberáme módny trend zostať „single“, nezávislý, neviazať sa na nikoho, byť sám sebe pánom, čo spôsobuje, že nedokážeme robiť kompromisy, že už pri malej nezhode sa rúcajú nádejné partnerstvá. Preberáme aj ďalšie zlozvyky a neduhy a neprinášame očakávaný čerstvý vietor. A navyše sklamaní a rozčarovaní z odvrátenej strany prichádzajúceho kapitalizmu frfleme na všetko a všetkých a závidíme – ako sa hovorí – ešte aj nos medzi očami. Pod ťarchou reforiem sa stráca životný optimizmus a napriek jasným pozitívnym vyhliadkam strácame nádej. Vytráca sa z nás dávny duchovný rozmer, náboj, iskra, namiesto toho, nepoznajúc vlastnú históriu, sa na verejnosti radšej nehlásime k svojmu pôvodu a chceme sa stratiť v kozmopolitnom dave anonymného európanstva. A to je zlé. Pre nás aj pre Európu. Tá sa čoraz viac stáva spoločenstvom, ktoré nebude pestrou zmesou originálnych národov, kultúr a tradícií, ale byrokratickým zväzkom krajín, ktoré spájajú čisto obchodno-politické záujmy. Máme šancu na tom niečo zmeniť? My, taká malá krajina počtom obyvateľov či ekonomickou silou? My, ktorí sa nasledujúce roky a desaťročia budeme len úporne snažiť ekonomicky dobehnúť európsky vlak? My, ktorí ešte dlhé generácie budeme len hľadať vlastnú novú identitu v zmenených podmienkach? Nemám na to racionálne argumenty, ale myslím si, že je to možné. Platí to však len za predpokladu, že sa nebudeme snažiť čím skôr prevziať model západného spôsobu života. A že sa oprieme o zabudnuté tradície, dávne korene, ale najmä pôvodné hodnoty života, ktoré vyznávali naši predkovia. Dobroprajnosť, srdečnosť, láskavosť, nepoddajnosť, pokoru, pracovitosť, trpezlivosť, vieru a nádej. Viem, že to znie pateticky, ale napriek tomu to je pravda.
A ako budeme potom môcť zasiahnuť do diania a splniť očakávania „starej dámy“? Neviem, keby som to vedel, prezradil by som to našim pánom politikom. Viem len to, že kedysi aj malý Dávid porazil obra Goliáša, že aj kedysi sa udalosti, akou bol svojho času pád komunizmu, dlhé desaťročia zdali nepredstaviteľné, aby sa neskôr stali realitou. Že jedinec zmôže veľa a že masy, ak majú správnu motiváciu a ideo vú náplň, dokážu zmeniť tok dejín. Nemusíme ísť ďaleko po príklady a pozrime sa do sveta IT – akú úlohu v ňom zohrali talentovaní jedinci, ktorí bez komerčného zázemia nedali spávať prezidentom veľkých korporácií? Áno, hovorím o študentíkovi Linusovi Tornvaldsovi, tvorcovi jadra Linuxu, okolo ktorého následne masa dobrovoľných nadšencov vytvorila riešenie úspešne konkurujúce komerčným produktom, za ktorými stoja miliardové investície. A kto by si kedysi trúfol prorokovať, že sa rozloženie síl na trhu niekedy bude môcť zmeniť nie váhou dolárov vrazených do vývoja, ale invenciou jedinca, sprístupnením výsledku jeho práce celému svetu a následne spoluprácou nadšených dobrovoľníkov.
Je to story ako z detských rozprávok, ale svedčí o tom, že výnimky ešte stále potvrdzujú pravidlo a zázraky sa dejú... :) Kiežby sme aj my vedeli rozpoznať tú našu príležitosť a boli na ňu pripravení. Potom príde aj ten očakávaný zázrak.
Zaujímavé čítanie májového čísla a úspešný vstup do EÚ vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 5/2004 Editorial
Autor: Martin Drobný
Kedysi dávno som mal taký nejasný pocit, tušenie, že Slovensko má veľkú budúcnosť, akési zvláštne poslanie, tajnú vyvolenosť, skryté kvality, ktoré sa v pravom čase zjavia ako blesk z neba a zasiahnu do celospoločenského diania v rámci väčšieho územného celku. Bol tento pocit vyvolaný historicky pohnutým osudom Slovákov, tisícročnou neslobodou, pokornou povahou, romantickou dušou či silnou vierou? Pramení tento pocit z úžasnej kultúrnej minulosti, keď každá dedina mala kedysi vlastnú originálnu folklórnu tradíciu, pesničky, kroje, nárečie, zvyky, príbehy, výšivky atď.? Bolo to dané obrovskou koncentráciou bohatosti ducha a nesmiernej rozmanitosti na takom malom území? Neviem. Vidím však, že v súčasnosti sa naša identita posúva niekde úplne inde. Chce sa stále viac podobať západnému vzoru, náš spôsob života je stále viac konzumný, naše hodnoty sa točia okolo uspokojovania materiálnych potrieb, chceme mať viac handier, plné špajzy, chceme mať luxusnejšie autá a všetci chodiť na Maledivy. Nuž ale toto už v Európe majú, toto im tam nosiť nemusíme! Na toto „stará dáma“ nečaká, veď má sama problémy so sebou! Aj v Európe sa rozpadajú klasické rodinné tradície a väzby a my „papagájovo“ úspešne preberáme módny trend zostať „single“, nezávislý, neviazať sa na nikoho, byť sám sebe pánom, čo spôsobuje, že nedokážeme robiť kompromisy, že už pri malej nezhode sa rúcajú nádejné partnerstvá. Preberáme aj ďalšie zlozvyky a neduhy a neprinášame očakávaný čerstvý vietor. A navyše sklamaní a rozčarovaní z odvrátenej strany prichádzajúceho kapitalizmu frfleme na všetko a všetkých a závidíme – ako sa hovorí – ešte aj nos medzi očami. Pod ťarchou reforiem sa stráca životný optimizmus a napriek jasným pozitívnym vyhliadkam strácame nádej. Vytráca sa z nás dávny duchovný rozmer, náboj, iskra, namiesto toho, nepoznajúc vlastnú históriu, sa na verejnosti radšej nehlásime k svojmu pôvodu a chceme sa stratiť v kozmopolitnom dave anonymného európanstva. A to je zlé. Pre nás aj pre Európu. Tá sa čoraz viac stáva spoločenstvom, ktoré nebude pestrou zmesou originálnych národov, kultúr a tradícií, ale byrokratickým zväzkom krajín, ktoré spájajú čisto obchodno-politické záujmy. Máme šancu na tom niečo zmeniť? My, taká malá krajina počtom obyvateľov či ekonomickou silou? My, ktorí sa nasledujúce roky a desaťročia budeme len úporne snažiť ekonomicky dobehnúť európsky vlak? My, ktorí ešte dlhé generácie budeme len hľadať vlastnú novú identitu v zmenených podmienkach? Nemám na to racionálne argumenty, ale myslím si, že je to možné. Platí to však len za predpokladu, že sa nebudeme snažiť čím skôr prevziať model západného spôsobu života. A že sa oprieme o zabudnuté tradície, dávne korene, ale najmä pôvodné hodnoty života, ktoré vyznávali naši predkovia. Dobroprajnosť, srdečnosť, láskavosť, nepoddajnosť, pokoru, pracovitosť, trpezlivosť, vieru a nádej. Viem, že to znie pateticky, ale napriek tomu to je pravda.
A ako budeme potom môcť zasiahnuť do diania a splniť očakávania „starej dámy“? Neviem, keby som to vedel, prezradil by som to našim pánom politikom. Viem len to, že kedysi aj malý Dávid porazil obra Goliáša, že aj kedysi sa udalosti, akou bol svojho času pád komunizmu, dlhé desaťročia zdali nepredstaviteľné, aby sa neskôr stali realitou. Že jedinec zmôže veľa a že masy, ak majú správnu motiváciu a ideo vú náplň, dokážu zmeniť tok dejín. Nemusíme ísť ďaleko po príklady a pozrime sa do sveta IT – akú úlohu v ňom zohrali talentovaní jedinci, ktorí bez komerčného zázemia nedali spávať prezidentom veľkých korporácií? Áno, hovorím o študentíkovi Linusovi Tornvaldsovi, tvorcovi jadra Linuxu, okolo ktorého následne masa dobrovoľných nadšencov vytvorila riešenie úspešne konkurujúce komerčným produktom, za ktorými stoja miliardové investície. A kto by si kedysi trúfol prorokovať, že sa rozloženie síl na trhu niekedy bude môcť zmeniť nie váhou dolárov vrazených do vývoja, ale invenciou jedinca, sprístupnením výsledku jeho práce celému svetu a následne spoluprácou nadšených dobrovoľníkov.
Je to story ako z detských rozprávok, ale svedčí o tom, že výnimky ešte stále potvrdzujú pravidlo a zázraky sa dejú... :) Kiežby sme aj my vedeli rozpoznať tú našu príležitosť a boli na ňu pripravení. Potom príde aj ten očakávaný zázrak.
Zaujímavé čítanie májového čísla a úspešný vstup do EÚ vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 5/2004 Editorial
Autor: Martin Drobný
štvrtok 1. apríla 2004
PC REVUE
Na vysokej nás pred 15 rokmi na prednáškach z umelej inteligencie presviedčali naši páni profesori, že nikdy sa nepodarí skonštruovať počítač, ktorý bude inteligentnejší ako jeho tvorcovia. Hoci taký stav naozaj ešte nenastal, mnohé sa už odvtedy zmenilo, či už v oblasti rôznych matematických teórií opisujúcich komplikované procesy vo vesmíre, prírode, alebo v ľudskej spoločnosti. A radikálne sa zvýšil nielen hrubý výpočtový výkon počítačových systémov, ale aj metódy a algoritmy na riešenie netriviálnych úloh. Otázkou takisto je, samozrejme, ako si zadefinujeme pojem inteligencia... Pokiaľ by ňou bola aj napr. schopnosť hľadať v informáciách súvislosti a vyvodzovať z nich závery, takéto systémy tu už viac či menej sú k dispozícii. Napr. CRM riešenia, ktoré z obrovského množstva dát umožňujú analyzovať správanie sa zákazníkov a prispôsobovať ponuku služieb či tovaru podľa individuálnych preferencií príslušného zákazníka a s určitým percentom pravdepodobnosti odhadnúť, čo a v akom objeme si daný zákazník kúpi. A príkladov výpočtových systémov, ktoré dokážu analyzovať aktuálnu situáciu a odhadnúť ďalší vývoj, je viacero. Zoberme si také komplikované sústavy procesov, aké prebiehajú v zemskej atmosfére. Napriek ich komplexnosti a značnej miere neurčitosti existujú matematické modely, ktoré aspoň čiastočne dokážu opísať vzťahy a súvislosti a s určitou pravdepodobnosťou a s pomocou superpočítačov predpovedať počasie na krátke obdobie dopredu. Samozrejme, využívajú aj jednu výhodu, a to zaznamenanú historickú skúsenosť – zjednodušene povedané, keď príde tlaková níž s danými parametrami od Biskajského zálivu a stočí sa o 30 stupňov doľava, tak je podľa záznamov dosť pravdepodobné, že niekde o 100 km južnejšie z nej začne pršať. Napriek tomu, že atmosférické procesy predstavujú nesmierne komplexný model s obrovským množstvom premenných, pánom meteorológom ich predpovede už našťastie pomerne často vychádzajú.
Pokiaľ teda existujú matematické modely, technické nástroje, softvérové technológie, historické skúsenosti, ale aj motívy, je pomerne prekvapujúce, že sa systémy na analýzu údajov, ich vyhodnocovanie a prípadne predpovedanie ďalšieho vývoja nepoužívajú aj v iných oblastiach života. Dobrým príkladom sú akciové, menové či komoditné burzy. Pokiaľ by takéto expertné systémy už existovali, nemohlo by prísť k takým fluktuáciám, ako bol explozívny nárast a neskôr totálny prepad hodnoty akcií dot.com firiem počas známej internetovej horúčky. A rovnako podobne by sa dal ošetriť vplyv subjektívnych faktorov (napr. zámerne skreslené vyjadrenia politikov) na výmenné peňažné kurzy či ceny ropy.
Ďalšou potenciálnou oblasťou využitia expertných systémov je spoločensko-politický systém a riadenie štátu. Často mám totiž ako občan pocit, ako keby páni politici nikdy netrénovali šachovú stratégiu a v rámci svojich politických hier si vypočítali svoje kroky smerom k politickej opozícii či občanom iba na jeden ťah dopredu (ak vôbec...). Dôsledky vidíme dennodenne. Neuvážené vyhlásenia, krátkodobé víťazstvá, aféry a aférky, trieštenie strán a vznik krídel a platforiem, nepremyslené opatrenia, ktoré napriek možno dobrému úmyslu prinesú viac škody ako osohu, atď. Dobrý politológ, analytik či komentátor pritom dokáže veľmi presne a výstižne pomenovať zdroj problémov, chybných rozhodnutí, zlej komunikácie a odhadnúť možný ďalší vývoj, a to napriek nepotlačiteľnému prvku osobného subjektivizmu. V značne zjednodušenom scenári by však stačilo bázu takýchto znalostí pretransformovať do počítačovej databázy, doplniť bázu globálnych historických skúseností, doplniť schopnosť samoučenia sa, doplniť rozhodovací strom atď. a máme poradný politický orgán ako hrom. Síce „iba“ počítačový, ale zato strojovo objektívny, schopný posudzovať udalosti v širšom časovom aj územnom kontexte, schopný nachádzať vzťahy a súvislosti v obrovskom množstve dát (ktoré bude len narastať) a schopný predkladať rôzne scenáre ďalšieho možného vývoja s rôznou váhou pravdepodobnosti ich uskutočnenia sa. A nepodliehajúci emóciám, politickým a straníckym tlakom či úplatkom... J Po ďalšie príklady možného využitia IT v úlohe poradného experta môžeme zamieriť do súdnictva, medicíny, školstva atď.
Nechcem vás strašiť sci-fi víziou ľudskej spoločnosti riadenej počítačmi (to sa, dúfam, ani nikdy nestane), iba predložiť na posúdenie myšlienku využitia IT v úlohe poradného expertného systému pre tie oblasti života, ktoré „trpia“ ľudskými nedokonalosťami, napríklad obmedzenou schopnosťou orientovať sa v stále rastúcom objeme informácií, ktoré sa na nás valia zo všetkých strán. Je totiž evidentné, že technologický vývoj už dlhodobo značne výrazne predbieha všetky ostatné oblasti ľudskej spoločnosti. Ak k tomu pridáme úpadok klasických ľudských hodnôt, mali by sme sa seba (či o seba...) začať tak trochu aj báť. Pokiaľ by nám technológie v našom nenápadnom, nevedomom „úsilí“ o samozničenie mohli len trochu zabrániť, bolo by nadmieru neprezieravé túto možnosť nevyužiť. A až takí hlúpi hádam nie sme...
Zaujímavé čítanie aprílového čísla vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 4/2004 Editorial
Autor: Martin Drobný
Pokiaľ teda existujú matematické modely, technické nástroje, softvérové technológie, historické skúsenosti, ale aj motívy, je pomerne prekvapujúce, že sa systémy na analýzu údajov, ich vyhodnocovanie a prípadne predpovedanie ďalšieho vývoja nepoužívajú aj v iných oblastiach života. Dobrým príkladom sú akciové, menové či komoditné burzy. Pokiaľ by takéto expertné systémy už existovali, nemohlo by prísť k takým fluktuáciám, ako bol explozívny nárast a neskôr totálny prepad hodnoty akcií dot.com firiem počas známej internetovej horúčky. A rovnako podobne by sa dal ošetriť vplyv subjektívnych faktorov (napr. zámerne skreslené vyjadrenia politikov) na výmenné peňažné kurzy či ceny ropy.
Ďalšou potenciálnou oblasťou využitia expertných systémov je spoločensko-politický systém a riadenie štátu. Často mám totiž ako občan pocit, ako keby páni politici nikdy netrénovali šachovú stratégiu a v rámci svojich politických hier si vypočítali svoje kroky smerom k politickej opozícii či občanom iba na jeden ťah dopredu (ak vôbec...). Dôsledky vidíme dennodenne. Neuvážené vyhlásenia, krátkodobé víťazstvá, aféry a aférky, trieštenie strán a vznik krídel a platforiem, nepremyslené opatrenia, ktoré napriek možno dobrému úmyslu prinesú viac škody ako osohu, atď. Dobrý politológ, analytik či komentátor pritom dokáže veľmi presne a výstižne pomenovať zdroj problémov, chybných rozhodnutí, zlej komunikácie a odhadnúť možný ďalší vývoj, a to napriek nepotlačiteľnému prvku osobného subjektivizmu. V značne zjednodušenom scenári by však stačilo bázu takýchto znalostí pretransformovať do počítačovej databázy, doplniť bázu globálnych historických skúseností, doplniť schopnosť samoučenia sa, doplniť rozhodovací strom atď. a máme poradný politický orgán ako hrom. Síce „iba“ počítačový, ale zato strojovo objektívny, schopný posudzovať udalosti v širšom časovom aj územnom kontexte, schopný nachádzať vzťahy a súvislosti v obrovskom množstve dát (ktoré bude len narastať) a schopný predkladať rôzne scenáre ďalšieho možného vývoja s rôznou váhou pravdepodobnosti ich uskutočnenia sa. A nepodliehajúci emóciám, politickým a straníckym tlakom či úplatkom... J Po ďalšie príklady možného využitia IT v úlohe poradného experta môžeme zamieriť do súdnictva, medicíny, školstva atď.
Nechcem vás strašiť sci-fi víziou ľudskej spoločnosti riadenej počítačmi (to sa, dúfam, ani nikdy nestane), iba predložiť na posúdenie myšlienku využitia IT v úlohe poradného expertného systému pre tie oblasti života, ktoré „trpia“ ľudskými nedokonalosťami, napríklad obmedzenou schopnosťou orientovať sa v stále rastúcom objeme informácií, ktoré sa na nás valia zo všetkých strán. Je totiž evidentné, že technologický vývoj už dlhodobo značne výrazne predbieha všetky ostatné oblasti ľudskej spoločnosti. Ak k tomu pridáme úpadok klasických ľudských hodnôt, mali by sme sa seba (či o seba...) začať tak trochu aj báť. Pokiaľ by nám technológie v našom nenápadnom, nevedomom „úsilí“ o samozničenie mohli len trochu zabrániť, bolo by nadmieru neprezieravé túto možnosť nevyužiť. A až takí hlúpi hádam nie sme...
Zaujímavé čítanie aprílového čísla vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 4/2004 Editorial
Autor: Martin Drobný
pondelok 1. marca 2004
PC REVUE
Nič tak človeka „nepoteší“, ako keď mu neznámy dobrodinec v internetovej diskusii poriadne vynadá. Človek, ktorého ste v živote nevideli, vám veselo tyká, pošle vás kdekade, „dokáže“ vám, že ste absolútne neschopný chudák, babrák, ničomu ne rozumiete, nič neviete, nič ste nedokázali, až sa sám seba pýtate, či ešte máte právo vôbec chodiť po zemi a dýchať vzduch.
Čo sa dá robiť, demokracia v internetovej komunite sa dá vysvetľovať aj takto. Čím je však miera vyspelosti spoločenského vedomia v danej krajine vyššia, tým je vyššia aj kultivovanosť, celková úroveň a prínos internetových diskusných fór. A keď že v našej spoločnosti sa to z tohto hľadiska ešte len „kvasí“, treba pri zapojení sa do neriadených diskusných fór počítať aj s tým, že sa občas nevyhnete spŕške hnilých paradajok...
Samozrejme, ste si vedomí, že keď sa ako účastník zapojíte do diskusie, robíte tak na vlastné riziko. Ak sa zapojíte do všeobecnej témy ako anonym a niekto vám len tak z pasie vynadá, nič mimoriadne sa nedeje a po chvíli to určite „rozchodíte“. Iný prípad nastáva, ak diskusia nie je všeobecná, ale sa točí nedajbože okolo vašej osoby, vašej fir my, práce alebo výtvoru. Rozloženie síl je nevyvá žené, vy strácate ochranný plášť anonymity a pro ti svojim neznámym oponentom idete doslova a do písmena s vlastnou kožou na trh. Stojíte pred rozhodnutím zapojiť sa do diskusie a začať obhajovať svoju pravdu až do konca s vedomím, že váš protivník neuznáva logické argumenty, že rozmazávaním špiny sa aj vy zašpiníte, že nemá zmysel vyťahovať všetky detaily, okolnosti atď., keď druhá strana si stále melie svoje. A v takejto diskusii sa nedá ani povedať posledné slovo, pretože vždy sa nájde nový „expert“, ktorý začne opätovne vyťaho vať to isté, už stokrát povedané, ale z iného konca.
Internetové diskusie sú pritom vynikajúci nástroj na výmenu názorov ľudí, ktorí by sa inak nikdy nestretli, a často sa v nich (síce s lupou...) dajú nájsť naozaj originálne názory, informácie či postrehy. Oproti osobnej diskusii „face to face“ má tá internetová totiž množstvo výhod. Keďže nie ste pod tlakom času a potreby okamžitej odpovede, môžete si svoj príspevok premyslieť a rozumne naformulovať. To je obrovská výhoda pre ľudí, ktorí sa pod tlakom momentálnej situácie nevedia správne vyjadrovať, majú problém s rétorikou či pohotovosťou. A takisto si môžete preveriť argumenty protivníka alebo pozbierať nové argumenty pre seba, kým mu odpoviete. Pri internetovej diskusii sa nedá skočiť do reči J, a tak pokojne môžete dokončiť svoju myšlienku. Pri internetovej diskusii sa nedá zdvihnúť hlas, nedá sa gestikulovať či škaredo zazerať na protivníka a púšťať tak naňho strach, aby ste ho zatlačili do defenzívy. Pri internetovej diskusii nie ste obmedzovaní časom, diskusia sa nemusí ukončiť do stanoveného limitu (začiatku ďalšieho TV programu, príchodu krčmára s účtom po záverečnej, odchodu protivníka na ďalšiu schôdzu atď.). Ak momentálne nemáte čas či chuť zapojiť sa, zapojíte sa o tretej v noci, keď vo vás už dozrela potreba „uviesť veci na pra vú mieru“. Ak vás už diskusia nebaví, lebo k ničomu nevedie, tak sa jednoducho zbalíte a idete robiť niečo rozumnejšie. A takisto vzhľadom na svoj charakter umožňuje internetová diskusia doplniť do príspevku linky či priamo obsah z iných on-line zdrojov, ktorým môžete podporiť svoje argumenty.
Plusy aj mínusy sú teda jasné. V praxi to potom vyzerá tak, že úroveň diskusií veľmi kolíše podľa typu návštevníkov daného servera a pravidiel, kto ré daný server zaviedol. Príliš moderovaná diskusia či účasť v diskusii vyhradená len pre registrovaných účastníkov, viazaná na vyplnenie po drobného formulára, vedie k úbytku diskutujúcich. Naopak, príliš voľné pravidlá a široké spektrum účastníkov vedie k neprehľadnej, divokej a miestami vulgárnej diskusii, ktorej jediným vý sledkom okrem ukojenia vybičovaných emócií je len chaotický zhluk bitov a bajtov. V niektorých prípadoch to prevádzkovatelia takýchto serverov vzdali a buď prešli na riadené diskusné fóra, alebo diskusiu zakázali. Aj to je svojím spôsobom riešenie...
Keby existovalo dobré univerzálne riešenie, isto by ho už niekto zaviedol. Mne osobne by vyhovovala forma registrovanej účasti v diskusiách s tým, aby som mal aspoň základné informácie o účastníkovi na druhej strane linky: vek, vzdelanie, za mestnanie, záujmy, prípadne by sa hodila aj fotografia. Nech si dokážem urobiť obraz, s kým mám do činenia. Tieto údaje nie sú až natoľko osobné, aby bol problém ich poskytnúť, koniec koncov sú to údaje z bežného CV-čka.
No a bariéra registrácie by sa dala odstrániť vytvorením jediného národného univerzálneho registra, ktorý by mal na starosti zbieranie, verifikáciu a poskytovanie údajov o účastníkoch, ktorí chcú/potrebujú/musia v internetovom sty ku vystupovať ako dôveryhodné osoby. Potom by stačilo dať sa zaregistrovať iba raz a na vyžiadanie súhlasu od danej osoby poskytnúť tieto údaje serveru, na ktorom chce účastník aktívne pôsobiť. Takým môže byť vybrané internetové diskusné fórum, portál na úradný styk občanov so štátnou správou, objednávanie sa k lekárovi na prehliadku atď.
A následne by sa servery na internete mohli hodnotiť podľa toho, či sú ich návštevníci dôveryhodní, alebo nie. A zaregistrovaní účastníci by tak získali akúsi univerzálnu virtuálnu „klubovú kar tu“. Takže riešenie, ako sa vyhnúť zásahu „hnilou paradajkou“, existuje, stačí ho len použiť.
Zaujímavé čítanie vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 3/2004 Editorial
Autor: Martin Drobný
Čo sa dá robiť, demokracia v internetovej komunite sa dá vysvetľovať aj takto. Čím je však miera vyspelosti spoločenského vedomia v danej krajine vyššia, tým je vyššia aj kultivovanosť, celková úroveň a prínos internetových diskusných fór. A keď že v našej spoločnosti sa to z tohto hľadiska ešte len „kvasí“, treba pri zapojení sa do neriadených diskusných fór počítať aj s tým, že sa občas nevyhnete spŕške hnilých paradajok...
Samozrejme, ste si vedomí, že keď sa ako účastník zapojíte do diskusie, robíte tak na vlastné riziko. Ak sa zapojíte do všeobecnej témy ako anonym a niekto vám len tak z pasie vynadá, nič mimoriadne sa nedeje a po chvíli to určite „rozchodíte“. Iný prípad nastáva, ak diskusia nie je všeobecná, ale sa točí nedajbože okolo vašej osoby, vašej fir my, práce alebo výtvoru. Rozloženie síl je nevyvá žené, vy strácate ochranný plášť anonymity a pro ti svojim neznámym oponentom idete doslova a do písmena s vlastnou kožou na trh. Stojíte pred rozhodnutím zapojiť sa do diskusie a začať obhajovať svoju pravdu až do konca s vedomím, že váš protivník neuznáva logické argumenty, že rozmazávaním špiny sa aj vy zašpiníte, že nemá zmysel vyťahovať všetky detaily, okolnosti atď., keď druhá strana si stále melie svoje. A v takejto diskusii sa nedá ani povedať posledné slovo, pretože vždy sa nájde nový „expert“, ktorý začne opätovne vyťaho vať to isté, už stokrát povedané, ale z iného konca.
Internetové diskusie sú pritom vynikajúci nástroj na výmenu názorov ľudí, ktorí by sa inak nikdy nestretli, a často sa v nich (síce s lupou...) dajú nájsť naozaj originálne názory, informácie či postrehy. Oproti osobnej diskusii „face to face“ má tá internetová totiž množstvo výhod. Keďže nie ste pod tlakom času a potreby okamžitej odpovede, môžete si svoj príspevok premyslieť a rozumne naformulovať. To je obrovská výhoda pre ľudí, ktorí sa pod tlakom momentálnej situácie nevedia správne vyjadrovať, majú problém s rétorikou či pohotovosťou. A takisto si môžete preveriť argumenty protivníka alebo pozbierať nové argumenty pre seba, kým mu odpoviete. Pri internetovej diskusii sa nedá skočiť do reči J, a tak pokojne môžete dokončiť svoju myšlienku. Pri internetovej diskusii sa nedá zdvihnúť hlas, nedá sa gestikulovať či škaredo zazerať na protivníka a púšťať tak naňho strach, aby ste ho zatlačili do defenzívy. Pri internetovej diskusii nie ste obmedzovaní časom, diskusia sa nemusí ukončiť do stanoveného limitu (začiatku ďalšieho TV programu, príchodu krčmára s účtom po záverečnej, odchodu protivníka na ďalšiu schôdzu atď.). Ak momentálne nemáte čas či chuť zapojiť sa, zapojíte sa o tretej v noci, keď vo vás už dozrela potreba „uviesť veci na pra vú mieru“. Ak vás už diskusia nebaví, lebo k ničomu nevedie, tak sa jednoducho zbalíte a idete robiť niečo rozumnejšie. A takisto vzhľadom na svoj charakter umožňuje internetová diskusia doplniť do príspevku linky či priamo obsah z iných on-line zdrojov, ktorým môžete podporiť svoje argumenty.
Plusy aj mínusy sú teda jasné. V praxi to potom vyzerá tak, že úroveň diskusií veľmi kolíše podľa typu návštevníkov daného servera a pravidiel, kto ré daný server zaviedol. Príliš moderovaná diskusia či účasť v diskusii vyhradená len pre registrovaných účastníkov, viazaná na vyplnenie po drobného formulára, vedie k úbytku diskutujúcich. Naopak, príliš voľné pravidlá a široké spektrum účastníkov vedie k neprehľadnej, divokej a miestami vulgárnej diskusii, ktorej jediným vý sledkom okrem ukojenia vybičovaných emócií je len chaotický zhluk bitov a bajtov. V niektorých prípadoch to prevádzkovatelia takýchto serverov vzdali a buď prešli na riadené diskusné fóra, alebo diskusiu zakázali. Aj to je svojím spôsobom riešenie...
Keby existovalo dobré univerzálne riešenie, isto by ho už niekto zaviedol. Mne osobne by vyhovovala forma registrovanej účasti v diskusiách s tým, aby som mal aspoň základné informácie o účastníkovi na druhej strane linky: vek, vzdelanie, za mestnanie, záujmy, prípadne by sa hodila aj fotografia. Nech si dokážem urobiť obraz, s kým mám do činenia. Tieto údaje nie sú až natoľko osobné, aby bol problém ich poskytnúť, koniec koncov sú to údaje z bežného CV-čka.
No a bariéra registrácie by sa dala odstrániť vytvorením jediného národného univerzálneho registra, ktorý by mal na starosti zbieranie, verifikáciu a poskytovanie údajov o účastníkoch, ktorí chcú/potrebujú/musia v internetovom sty ku vystupovať ako dôveryhodné osoby. Potom by stačilo dať sa zaregistrovať iba raz a na vyžiadanie súhlasu od danej osoby poskytnúť tieto údaje serveru, na ktorom chce účastník aktívne pôsobiť. Takým môže byť vybrané internetové diskusné fórum, portál na úradný styk občanov so štátnou správou, objednávanie sa k lekárovi na prehliadku atď.
A následne by sa servery na internete mohli hodnotiť podľa toho, či sú ich návštevníci dôveryhodní, alebo nie. A zaregistrovaní účastníci by tak získali akúsi univerzálnu virtuálnu „klubovú kar tu“. Takže riešenie, ako sa vyhnúť zásahu „hnilou paradajkou“, existuje, stačí ho len použiť.
Zaujímavé čítanie vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 3/2004 Editorial
Autor: Martin Drobný
nedeľa 1. februára 2004
PC REVUE
Vždy sa so značnou nedôverou pozerám na čísla o využívaní počítačov či internetu na Slovensku z rôznych agentúrnych prieskumov. Oproti iným bežným prieskumom je totiž ťažké odhadnúť mieru informatizácie, keď niekto má prístup k PC a internetu denne v práci, niekto iba doma, iný zase z času na čas v škole. A niekomu stačí raz čas si skočiť do internetovej kaviarne. Takisto je iná kvalita využívania, keď programátor či herný maniak žije pri počítačoch 20 hodín denne, a iné je, keď stará mama potrebuje poslať raz za čas e-mail vnučke ako au-pair v Austrálii. A takisto je iná cenová dostupnosť počítača či mesačného paušálu za pripojenie pre manažéra s príjmom x10-tisíc korún a iná pre študenta. V každom prípade je však miera informatizácie na Slovensku v porovnaní s inými krajinami V4 o dosť nižšia. Napriek známej „podpore“ informatizácie zo strany našej rodnej strany a vlády :) by sa malo/mohlo tento rok mnohé zmeniť. K lepšiemu...
Podľa údajov z konferencie Infoveku pripadá v slovenských základných a stredných školách na jeden počítač asi 100 žiakov, v Česku je to približne deväť študentov. V súčasnosti je pripojená asi polovica slovenských škôl, do konca tohto roku by mal byť pripojený zvyšok. Zatiaľ nás vybavenie týchto 1300 škôl počítačmi, pripojením na internet, softvérom, CD a vyškolením učiteľov stálo asi 0,9 miliardy korún. Či je to veľa alebo málo, neviem. Hoci nepoznám parametre dodaných počítačov, niektoré informácie od ich používateľov nie sú veľmi pozitívne najmä v súvislosti s nadobúdacími cenami. V preklade by sa tieto postoje dali vyjadriť asi takto: „Za tie peniaze sa dalo získať oveľa viac.“ Pamätám sa, že sme svojho času ponúkli Infoveku že zadarmo urobíme nezávislé otestovanie a vyhodnotenie prihlásených zostáv. Tak ako sme to pre niektoré iné štátne inštitúcie či komerčné podniky už párkrát urobili. Ale nebol záujem. O výbere rozhodovali úradníci mimo Infoveku...
Verím, že by proces informatizácie škôl mohol pokračovať oveľa rýchlejším tempom. Pozrime si len aktuálne ceny počítačov. Bežná zostava (napr. AMD Duron 1,3 GHz, 128 MB DDRAM, 40 GB HDD so zvukovou kartou, sieťovou a CD-ROM mechanikou) sa dá dnes kúpiť už za 7300 Sk, 15" monitor kúpite za 2800 Sk, 17" už za 3200 Sk (všetko bez DPH). Kompletná zostava sa tak dá kúpiť asi za 10-tisíc korún a pri hromadnom odbere sa dajú vybaviť aj o pár korún lepšie ceny. Ak si na ilustráciu vyčíslime napr. 1000 počítačov, hovoríme o čiastke cca 10 miliónov, čo je skoro smiešna suma v porovnaní s 390 miliónmi (320 v roku 2003), vyčlenenými na Infovek v tomto roku.
Samozrejme, nie je všetko len železo. Pozrime sa teda na softvér. Existujú zlacnené verzie komerčného softvéru v rámci zmluvy Select s Misrosoftom ale dostupné sú aj open source operačné systémy, kancelárske balíky, multimediálne či grafické aplikácie zadarmo. A sú aj odolnejšie študentským experimentom... Nie je problém pripraviť samoinštalačný balík open source OS + aplikácie so slovenským rozhraním, koniec koncov takýto projekt práve pripravujeme.
Podobne to je aj s pripojením na internet. V roku 2003 malo byť na internet cez ST v rámci Infoveku alebo projektu eSlovakia pripojených 1445 škôl, čo predstavuje 44 % z celkového počtu základných a stredných škôl. Poväčšine cez ISDN. Značné zlepšenie (výkonostné ale aj cenové) určite prinesie rozšírenie DSL. Ale všeličo sa dá vyriešiť už aj teraz pripojením cez mikrovlnku.
Samozrejme, treba myslieť aj na ďalšie výdavky: kabeláž, inštalácia, správa atď. Ale to sú buď zlomkové ceny, alebo si ich často vedia školy riešiť svojpomocne. Nie je problém zapojiť do inštalácie a servisu zdatnejších študentov, poprosiť solventnejších rodičov-podnikateľov o materiálne, odborné či finančné sponzorstvo atď. Škola môže recipročne poskytnúť svoje služby či priestory. Prípadne za symbolické poplatky poskytovať prístup na internet aj širokej verejnosti. V mnohých prípadoch takéto aktivity už reálne prebiehajú (prístup k internetu po vyučovaní za 5 Sk na hodinu na niektorých gymnáziách), ale sú to len prvé lastovičky, ktoré leto nerobia...
Zásadnou zmenou situácie na školách by mohol byť novo ohlásený dar Deutche Telecom v hodnote 1 miliardy Sk vďaka ktorej by už do konca tohto roku mohli byť všetky ZŠ a SŠ vybavené počítačovou učebňou s 5 študentskými PC a jedným učiteľským pripojenými na internet. Celkovo by podľa zákulisných informácií malo isť na počítače asi 700 miliónov za ktoré by malo byť kúpených asi 25 000 počítačov, takže jeden vychádza na cca 28 000 Sk... Buďme však radi, že sa situácia na školách už tento rok značne vylepší. (podľa vyjadrenie ST táto miliarda Sk nemá súvislosť s privatizačným záväzkom DT pri kúpe podielu v ST. Viac na www.itnews.sk)
Hoci sa behom tohto roku situácia s informatizáciou v rámci školstva radikálne zmení, zostávajú ešte ďalšie rezorty: zdravotníctvo, polícia, miestna samospráva, atď. ktoré by potrebovali podobnú „finančnú“ injekciu. Netreba však zúfať pretože dostupnosť IT sa výrazne zvyšuje. Jednak za posledný rok radikálne klesli ceny počítačov, taktiež sa zvýšila dostupnosť rýchleho a relatívne cenovo prístupného internetu a taktiež už existujú plnohodnotné free alternatívy k bežnému komerčnému softvéru. To sú tri základné atribúty, ktoré môžu zásadne pohnúť informatizáciou na Slovensku. Pardon! Ešte som na jeden zabudol a to na ľudí - osvietencov, ktorí pochopia dôležitosť potreby informatizácie spoločnosti, rozumejú IT, vedia rozpoznať moderné trendy a vidia aj trochu do budúcnosti. Ak k tomu pridáme „bežné“ :) ľudské vlastnosti ako je pracovitosť, zodpovednosť, obetavosť pre spoločnú vec, atď... tak sa budúcnosti nemusíme báť. Napriek tomu, že ma mnohí upodozrievajú z nezdravého optimizmu, verím (dúfam?), že na Slovensku je takýchto ľudí ešte stále dosť ...:)
Všetko dobré vám želá
MD
PC REVUE 2/2004 Editorial
Autor: Martin Drobný
Podľa údajov z konferencie Infoveku pripadá v slovenských základných a stredných školách na jeden počítač asi 100 žiakov, v Česku je to približne deväť študentov. V súčasnosti je pripojená asi polovica slovenských škôl, do konca tohto roku by mal byť pripojený zvyšok. Zatiaľ nás vybavenie týchto 1300 škôl počítačmi, pripojením na internet, softvérom, CD a vyškolením učiteľov stálo asi 0,9 miliardy korún. Či je to veľa alebo málo, neviem. Hoci nepoznám parametre dodaných počítačov, niektoré informácie od ich používateľov nie sú veľmi pozitívne najmä v súvislosti s nadobúdacími cenami. V preklade by sa tieto postoje dali vyjadriť asi takto: „Za tie peniaze sa dalo získať oveľa viac.“ Pamätám sa, že sme svojho času ponúkli Infoveku že zadarmo urobíme nezávislé otestovanie a vyhodnotenie prihlásených zostáv. Tak ako sme to pre niektoré iné štátne inštitúcie či komerčné podniky už párkrát urobili. Ale nebol záujem. O výbere rozhodovali úradníci mimo Infoveku...
Verím, že by proces informatizácie škôl mohol pokračovať oveľa rýchlejším tempom. Pozrime si len aktuálne ceny počítačov. Bežná zostava (napr. AMD Duron 1,3 GHz, 128 MB DDRAM, 40 GB HDD so zvukovou kartou, sieťovou a CD-ROM mechanikou) sa dá dnes kúpiť už za 7300 Sk, 15" monitor kúpite za 2800 Sk, 17" už za 3200 Sk (všetko bez DPH). Kompletná zostava sa tak dá kúpiť asi za 10-tisíc korún a pri hromadnom odbere sa dajú vybaviť aj o pár korún lepšie ceny. Ak si na ilustráciu vyčíslime napr. 1000 počítačov, hovoríme o čiastke cca 10 miliónov, čo je skoro smiešna suma v porovnaní s 390 miliónmi (320 v roku 2003), vyčlenenými na Infovek v tomto roku.
Samozrejme, nie je všetko len železo. Pozrime sa teda na softvér. Existujú zlacnené verzie komerčného softvéru v rámci zmluvy Select s Misrosoftom ale dostupné sú aj open source operačné systémy, kancelárske balíky, multimediálne či grafické aplikácie zadarmo. A sú aj odolnejšie študentským experimentom... Nie je problém pripraviť samoinštalačný balík open source OS + aplikácie so slovenským rozhraním, koniec koncov takýto projekt práve pripravujeme.
Podobne to je aj s pripojením na internet. V roku 2003 malo byť na internet cez ST v rámci Infoveku alebo projektu eSlovakia pripojených 1445 škôl, čo predstavuje 44 % z celkového počtu základných a stredných škôl. Poväčšine cez ISDN. Značné zlepšenie (výkonostné ale aj cenové) určite prinesie rozšírenie DSL. Ale všeličo sa dá vyriešiť už aj teraz pripojením cez mikrovlnku.
Samozrejme, treba myslieť aj na ďalšie výdavky: kabeláž, inštalácia, správa atď. Ale to sú buď zlomkové ceny, alebo si ich často vedia školy riešiť svojpomocne. Nie je problém zapojiť do inštalácie a servisu zdatnejších študentov, poprosiť solventnejších rodičov-podnikateľov o materiálne, odborné či finančné sponzorstvo atď. Škola môže recipročne poskytnúť svoje služby či priestory. Prípadne za symbolické poplatky poskytovať prístup na internet aj širokej verejnosti. V mnohých prípadoch takéto aktivity už reálne prebiehajú (prístup k internetu po vyučovaní za 5 Sk na hodinu na niektorých gymnáziách), ale sú to len prvé lastovičky, ktoré leto nerobia...
Zásadnou zmenou situácie na školách by mohol byť novo ohlásený dar Deutche Telecom v hodnote 1 miliardy Sk vďaka ktorej by už do konca tohto roku mohli byť všetky ZŠ a SŠ vybavené počítačovou učebňou s 5 študentskými PC a jedným učiteľským pripojenými na internet. Celkovo by podľa zákulisných informácií malo isť na počítače asi 700 miliónov za ktoré by malo byť kúpených asi 25 000 počítačov, takže jeden vychádza na cca 28 000 Sk... Buďme však radi, že sa situácia na školách už tento rok značne vylepší. (podľa vyjadrenie ST táto miliarda Sk nemá súvislosť s privatizačným záväzkom DT pri kúpe podielu v ST. Viac na www.itnews.sk)
Hoci sa behom tohto roku situácia s informatizáciou v rámci školstva radikálne zmení, zostávajú ešte ďalšie rezorty: zdravotníctvo, polícia, miestna samospráva, atď. ktoré by potrebovali podobnú „finančnú“ injekciu. Netreba však zúfať pretože dostupnosť IT sa výrazne zvyšuje. Jednak za posledný rok radikálne klesli ceny počítačov, taktiež sa zvýšila dostupnosť rýchleho a relatívne cenovo prístupného internetu a taktiež už existujú plnohodnotné free alternatívy k bežnému komerčnému softvéru. To sú tri základné atribúty, ktoré môžu zásadne pohnúť informatizáciou na Slovensku. Pardon! Ešte som na jeden zabudol a to na ľudí - osvietencov, ktorí pochopia dôležitosť potreby informatizácie spoločnosti, rozumejú IT, vedia rozpoznať moderné trendy a vidia aj trochu do budúcnosti. Ak k tomu pridáme „bežné“ :) ľudské vlastnosti ako je pracovitosť, zodpovednosť, obetavosť pre spoločnú vec, atď... tak sa budúcnosti nemusíme báť. Napriek tomu, že ma mnohí upodozrievajú z nezdravého optimizmu, verím (dúfam?), že na Slovensku je takýchto ľudí ešte stále dosť ...:)
Všetko dobré vám želá
MD
PC REVUE 2/2004 Editorial
Autor: Martin Drobný
štvrtok 1. januára 2004
PC REVUE
„Máte ešte vôbec o čom písať? Veď za posledné tri roky sa v IT neobjavila žiadna prevratná technológia, produkt či nápad!“ Asi takto ma nedávno oslovil jeden známy a ja som sa pustil do vysvetľovania, že to celé je tak trochu inak.
Všetkým zásadným technologickým inováciám vždy nejaký čas trvá, kým sa od podoby dobrej myšlienky či nápadu dostanú k prvým nadšeným spotrebiteľom v podobe komerčného produktu. A potom opäť nejaký čas trvá, kým horúca novinka absolvuje proces inovácie, dozrievania, až sa dostane do stavu bežnej, hromadne využívanej komodity. Ďalšie dolaďovanie zrelého produktu však zaujíma už len užšiu skupinu nadšencov, ostatní ho už „len“ používajú. Ale následne sa môžu objaviť iné technológie, ktoré už pomaly „starnúci“ produkt opäť vrátia do hry, ale teraz už s novými možnosťami. A takto sa technologický vývoj po období malého útlmu opäť rozbieha a dostáva na novú úroveň. To je napríklad osud osobného počítača z 80. rokov, ktorý sa zo sivej desktopovej podoby v posledných rokoch „morfuje“ do podoby vreckových počítačov a mobilov či „hybriduje“ s televízormi, videorekordérmi, hifi vežami či dokonca robotickými vysávačmi atď. A spomeňme si, čo sa stalo z bežného PC, keď sa objavil internet. Možnosť komunikovať, získavať informácie či spolupracovať na nejakom medzinárodnom projekte v takejto megasieti priniesla pre PC úplne nový rozmer. Iste je pravda, že rovnaký fenomén ako internet sa za posledné roky už neobjavil, ale objavujú sa nové možnosti jeho využitia. Zoberme si napríklad digitálny obsah na vyžiadanie. Pre mňa osobne je bežné televízne vysielanie absolútne nezaujímavé, azda s výnimkou dokumentárnych filmov či sem-tam nejakého dobrého filmu ako oddychovky, keď prídem domov večer unavený a potrebujem vypnúť. Preto sa veľmi teším na obdobie, keď začnú či už mobilní operátori, alebo poskytovatelia internetu poskytovať zaujímavý obsah na vyžiadanie. Máte chuť na dobrú komédiu? Pošlete mailom alebo SMS-kou objednávku na daný titul, cez noc si ho necháte cez inet „nasypať“ na disk a na druhý deň si môžete váš titul s obmedzenou trvanlivosťou pozrieť za pár korún v pohodlí svojej obývačky. Chcete si na počítači namodelovať interiér svojho budúceho domu? Nemusíte kupovať drahý CAD softvér. Prenajmite si ho na týždeň za pár korún, urobte, čo potrebujete, a po danom čase sa softvér sám vymaže z disku alebo znefunkční. Ďalšie možnosti a nápady sa vám už určite vynárajú v mysli. Keďže mobilní operátori majú technologicky, finančnou silou či pokrytím najväčší potenciál na realizáciu takéhoto projektu, dúfam, že už čo skoro rozpoznajú svoju novú obchodnú príležitosť a prinesú nám kvalitnejšiu zábavu či informácie na vyžiadanie, ktoré bežná neinteraktívna TV nikdy nebude môcť ponúknuť.
Je vám ľúto, že váš výkonný počítač beží väčšinu dňa len na zlomok svojho výkonu alebo je dokonca vypnutý? Alebo napriek tomu, že máte nonstop pripojenie na inet, využívate ho len pár hodín denne a zvyšok je nevyužitý? Čoskoro sa objavia grid aplikácie aj pre desktopy či malé servery a prídu provideri, ktorí budú odkupovať od svojich zákazníkov nespotrebovaný výpočtový výkon. Nakoniec si tak váš počítač bude na seba ešte zarábať. Mohlo by sa toto považovať za menšiu revolúciu? Ja si myslím, že aj áno. A ďalšie a ďalšie technológie, produkty a služby sa v tomto období dostávajú zo štádia dozrievania do stavu dospelosti a komerčnej dostupnosti pre bežných spotrebiteľov, malé a stredné firmy, štátnu správu či veľké koncerny. Preto sa budeme častejšie stretávať s termínmi ako webové služby, utility computing či RFID, budeme sledovať súperenie platformy Java a .net, nástup open source OS už nielen na menšie servery, ale aj desktopy či veľké podnikové servery atď. Objavujú sa prvé plody nanotechnológií, prichádzajú prvé komerčne dostupné domáce roboty, použiteľná virtuálna realita a pod. A ktovie, aké nové technológie medzičasom vzniknú či aké vedľajšie efekty prinesie kombinácia a synergia tých existujúcich. Takže sa neobávam, že by sme aj počas nasledujúcich rokov nemali o čom písať. Pre inšpiráciu vám prinášame v tomto čísle, ako to už tradične začiatkom roku u nás býva, aspoň náznak toho, čím sa zaoberajú vynálezcovia, inžinieri a vývojové laboratóriá v súčasnosti.
Ale technologický vývoj nie je vždy len pozitívny a konštruktívny. Pripomeňme si len množstvo spamu, vírusov či bezpečnostných prienikov za posledné roky. Nasledujúce obdobie preto musí priniesť spoľahlivé a dostupné riešenia pre široké masy, inak sa podstatne zvýši riziko nedostupnosti a nepoužiteľnosti IT.
Súčasne sa dostávame aj k zisteniu, že vývoj v IT ďaleko predbieha vývoj v iných oblastiach netechnického charakteru. Zoberme si napríklad spoločensko-ekonomické dianie a parlamentný model demokracie ako náš súčasný „najpokrokovejší“ spôsob rozhodovania o správe krajiny. Ak si predstavíme úžasné možnosti IT a spomenieme si na také „drobnosti“, ako sú výhody spolupráce na projektoch v on-line prostredí, možnosť výmeny názorov na danú problematiku v riadených on-line diskusiách, možnosť váhovania rozhodnutí vedúcich činiteľov podľa získaných kreditov či on-line hlasovanie, a porovnáme si to so zastaraným modelom parlamentarizmu... A to nehovoríme o takých „zanedbateľných“ efektoch, ako je zvýšenie transparentnosti, zrýchlenie rozhodovania, zrýchlenie vybavovania úradných žiadostí či zvýšenie informovanosti občanov, ale aj štátnych úradníkov... Hmm, len to by sme museli poniektorí prestať pachtiť sa za mocou a začať rozmýšľať v trochu iných dimenziách, ako sú aktuálne volebné preferencie. Takže, slovenskí vizionári s politickými ambíciami, ozvite sa, dajte o sebe vedieť. My z IT vás určite budeme voliť!
Zaujímavé čítanie januárového čísla vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 1/2004 Editorial
Autor: Martin Drobný
Všetkým zásadným technologickým inováciám vždy nejaký čas trvá, kým sa od podoby dobrej myšlienky či nápadu dostanú k prvým nadšeným spotrebiteľom v podobe komerčného produktu. A potom opäť nejaký čas trvá, kým horúca novinka absolvuje proces inovácie, dozrievania, až sa dostane do stavu bežnej, hromadne využívanej komodity. Ďalšie dolaďovanie zrelého produktu však zaujíma už len užšiu skupinu nadšencov, ostatní ho už „len“ používajú. Ale následne sa môžu objaviť iné technológie, ktoré už pomaly „starnúci“ produkt opäť vrátia do hry, ale teraz už s novými možnosťami. A takto sa technologický vývoj po období malého útlmu opäť rozbieha a dostáva na novú úroveň. To je napríklad osud osobného počítača z 80. rokov, ktorý sa zo sivej desktopovej podoby v posledných rokoch „morfuje“ do podoby vreckových počítačov a mobilov či „hybriduje“ s televízormi, videorekordérmi, hifi vežami či dokonca robotickými vysávačmi atď. A spomeňme si, čo sa stalo z bežného PC, keď sa objavil internet. Možnosť komunikovať, získavať informácie či spolupracovať na nejakom medzinárodnom projekte v takejto megasieti priniesla pre PC úplne nový rozmer. Iste je pravda, že rovnaký fenomén ako internet sa za posledné roky už neobjavil, ale objavujú sa nové možnosti jeho využitia. Zoberme si napríklad digitálny obsah na vyžiadanie. Pre mňa osobne je bežné televízne vysielanie absolútne nezaujímavé, azda s výnimkou dokumentárnych filmov či sem-tam nejakého dobrého filmu ako oddychovky, keď prídem domov večer unavený a potrebujem vypnúť. Preto sa veľmi teším na obdobie, keď začnú či už mobilní operátori, alebo poskytovatelia internetu poskytovať zaujímavý obsah na vyžiadanie. Máte chuť na dobrú komédiu? Pošlete mailom alebo SMS-kou objednávku na daný titul, cez noc si ho necháte cez inet „nasypať“ na disk a na druhý deň si môžete váš titul s obmedzenou trvanlivosťou pozrieť za pár korún v pohodlí svojej obývačky. Chcete si na počítači namodelovať interiér svojho budúceho domu? Nemusíte kupovať drahý CAD softvér. Prenajmite si ho na týždeň za pár korún, urobte, čo potrebujete, a po danom čase sa softvér sám vymaže z disku alebo znefunkční. Ďalšie možnosti a nápady sa vám už určite vynárajú v mysli. Keďže mobilní operátori majú technologicky, finančnou silou či pokrytím najväčší potenciál na realizáciu takéhoto projektu, dúfam, že už čo skoro rozpoznajú svoju novú obchodnú príležitosť a prinesú nám kvalitnejšiu zábavu či informácie na vyžiadanie, ktoré bežná neinteraktívna TV nikdy nebude môcť ponúknuť.
Je vám ľúto, že váš výkonný počítač beží väčšinu dňa len na zlomok svojho výkonu alebo je dokonca vypnutý? Alebo napriek tomu, že máte nonstop pripojenie na inet, využívate ho len pár hodín denne a zvyšok je nevyužitý? Čoskoro sa objavia grid aplikácie aj pre desktopy či malé servery a prídu provideri, ktorí budú odkupovať od svojich zákazníkov nespotrebovaný výpočtový výkon. Nakoniec si tak váš počítač bude na seba ešte zarábať. Mohlo by sa toto považovať za menšiu revolúciu? Ja si myslím, že aj áno. A ďalšie a ďalšie technológie, produkty a služby sa v tomto období dostávajú zo štádia dozrievania do stavu dospelosti a komerčnej dostupnosti pre bežných spotrebiteľov, malé a stredné firmy, štátnu správu či veľké koncerny. Preto sa budeme častejšie stretávať s termínmi ako webové služby, utility computing či RFID, budeme sledovať súperenie platformy Java a .net, nástup open source OS už nielen na menšie servery, ale aj desktopy či veľké podnikové servery atď. Objavujú sa prvé plody nanotechnológií, prichádzajú prvé komerčne dostupné domáce roboty, použiteľná virtuálna realita a pod. A ktovie, aké nové technológie medzičasom vzniknú či aké vedľajšie efekty prinesie kombinácia a synergia tých existujúcich. Takže sa neobávam, že by sme aj počas nasledujúcich rokov nemali o čom písať. Pre inšpiráciu vám prinášame v tomto čísle, ako to už tradične začiatkom roku u nás býva, aspoň náznak toho, čím sa zaoberajú vynálezcovia, inžinieri a vývojové laboratóriá v súčasnosti.
Ale technologický vývoj nie je vždy len pozitívny a konštruktívny. Pripomeňme si len množstvo spamu, vírusov či bezpečnostných prienikov za posledné roky. Nasledujúce obdobie preto musí priniesť spoľahlivé a dostupné riešenia pre široké masy, inak sa podstatne zvýši riziko nedostupnosti a nepoužiteľnosti IT.
Súčasne sa dostávame aj k zisteniu, že vývoj v IT ďaleko predbieha vývoj v iných oblastiach netechnického charakteru. Zoberme si napríklad spoločensko-ekonomické dianie a parlamentný model demokracie ako náš súčasný „najpokrokovejší“ spôsob rozhodovania o správe krajiny. Ak si predstavíme úžasné možnosti IT a spomenieme si na také „drobnosti“, ako sú výhody spolupráce na projektoch v on-line prostredí, možnosť výmeny názorov na danú problematiku v riadených on-line diskusiách, možnosť váhovania rozhodnutí vedúcich činiteľov podľa získaných kreditov či on-line hlasovanie, a porovnáme si to so zastaraným modelom parlamentarizmu... A to nehovoríme o takých „zanedbateľných“ efektoch, ako je zvýšenie transparentnosti, zrýchlenie rozhodovania, zrýchlenie vybavovania úradných žiadostí či zvýšenie informovanosti občanov, ale aj štátnych úradníkov... Hmm, len to by sme museli poniektorí prestať pachtiť sa za mocou a začať rozmýšľať v trochu iných dimenziách, ako sú aktuálne volebné preferencie. Takže, slovenskí vizionári s politickými ambíciami, ozvite sa, dajte o sebe vedieť. My z IT vás určite budeme voliť!
Zaujímavé čítanie januárového čísla vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 1/2004 Editorial
Autor: Martin Drobný
pondelok 1. decembra 2003
PC REVUE
Tak čo, milí IT spolupútnici, mali ste úspešný rok? My v PCR hádam aj áno, hoci musím priznať, že bol aj dosť ťažký. Jeho výsledky sa nedajú merať len ekonomickými ukazovateľmi alebo nárastom čítanosti PCR, ale aj množstvom porád, hektolitrov vypitej kávy a minerálok, dní a nocí strávených za monitorom či kilometrov precestovaných počas služobných ciest po celom svete.
Tento rok sme dosť veľa síl venovali dobudovaniu nášho autorského zázemia a zefektívneniu niektorých vnútorných procesov pri produkcii PCR. Takisto sa nám zase zväčšil počet strán, rozšírila sa najmä časť prehľadových a technologických článkov v rubrike Revue. Veľa času sme venovali nášmu spravodajskému serveru itnews.sk, ktorý sa už konečne blíži k našim predstavám, ako by mal takýto server vyzerať tak, aby bol primerane odborný a súčasne aj zaujímavý (ale určite nie bulvárny). Novému dizajnu sa prispôsobili aj moduly pcrevue.sk a itregister.sk a pribudli aj ďalšie nové. Koniec koncov „mrknite“ sa na internet, ako sa vám pozdáva podoba nášho IT portálu, a dajte nám feedback. Pripravujeme aj nové vlastnosti, a tak budú vaše postrehy veľmi cenné.
Každý mesiac sme sa vám snažili namiešať vyvážený koktail obsahu pre CD prílohu. Tá pravidelne obsahovala mix užitočných nástrojov, skúšobných či ostrých verzií aktuálneho softvéru, ovládačov, záplat, elektronických kníh či článkov, ktoré sa už do PCR nezmestili. Ale aj filmových trailerov, pesničiek či hier, veď treba aj trochu tej zábavy, aby si každý mohol vybrať. V budúcom roku by mali pribudnúť plnohodnotné encyklopédie, kompletné filmy, hry, úplné verzie komerčného softvéru, ale nechcem všetko dopredu prezrádzať. Myslím, že tí, ktorí si PCR predplatia aj s CD prílohou, nebudú ľutovať a na vyše ušetria aj nejakú korunu. Veď už len maloobchodná cena jednotlivých encyklopédií sa pohybuje okolo 700 – 1300 Sk. A my ich počas roka plánujeme dať na CD niekoľko.
V budúcom roku plánujeme pridať do PCR aj vydávanie špecializovaných príloh, kompletne pokrývajúcich niektoré z oblastí, ktoré sa v súčasnosti tešia najväčšiemu záujmu a kde to najviac vrie: vreckové počítače, domáce kino, digitálna fotografia, mobilné riešenia atď.
Možno sa vám zdá, že trpíme masochizmom, ak už teraz toho máme dosť a napriek tomu si pridávame ďalšie úlohy. V skutočnosti je to však iba úsilie robiť svoju prácu čo najlepšie, preto sa snažíme neustále náš/váš magazín zlepšovať. A keď sem-tam dostaneme nápad, čo iné by sme ešte mohli robiť, berieme to ako výzvu, ktorej nedokážeme odolať. Ale nebojte sa, nejako to už zvládneme... J
Ale život nie je len o IT a vydávaní magazínu. Sme všetci aj občania, ktorí žijeme v tomto štáte a chceme, aby niektoré veci (informatizáciu slovenskej spoločnosti nevynímajúc) fungovali lepšie. Každý môže urobiť to, čo je v jeho silách: či už efektívnejším využívaním pracovného času, alebo všímaním si vecí zo svojho okolia a rozmýšľaním nad tým, čo by sa mohlo zmeniť k lepšiemu. Takisto nám nič nebráni v tom, aby sme dodržiavali nielen zákony, za ktorých prestúpenie hrozí postih, ale aj bežné zvyklosti slušného medziľudského súžitia, za ktorých dodržiavanie si vyslúžite priateľský úsmev svojho okolia. Choďte von do civilizovaných krajín, kde to funguje, a uvidíte, že to nie je len teória.
Ale iste nie je všetko iba v rukách nás bežných občanov. Preto by som si za nás všetkých želal do budúceho roku niečo, čo je na počutie veľmi páčivé, na vysvetlenie veľmi jednoduché, no na realizáciu veeeľmi ťažké. Ide jednoducho o to, aby sa naši najvyšší štátni predstavitelia správali čoraz menej ako politici presadzujúci svoje stranícko-mocenské ambície, ale ako vrcholoví manažéri akejsi obrovskej verejnej akciovej spoločnosti alias štátu, v ktorej sme my všetci nielen akcionári, ale súčasne aj zákazníci. Akcionári preto, lebo štát spravuje náš spoločný majetok, a zákazníci preto, lebo súčasne nám za naše dane a poplatky poskytuje služby. A ako to už býva v reálnych akciových spoločnostiach, kde je množstvo maličkých akcionárov, aj v prípade štátu jeho vrcholový manažment trpí hluchotou na pripomienky občanov. A je pritom jedno, o ktorej novodobej slovenskej vláde či strane hovoríme. Výhodou reálnych komerčných akcioviek však je, že pokiaľ vedenie nemá dôveru akcionárov, resp. dozorných orgánov, existuje reálna šanca vedenie odvolať. V prípade štátu dávajú občania svojmu predstavenstvu voľnú ruku na štyri roky. A to priam nabáda politikov podľahnúť lákadlám nekontrolovanej moci. Pri súčasnom aj predpokladanom budúcom rozdelení politického spektra nie je veľká šanca na zmenu týchto postojov zvnútra alebo zhora vedenia „samouvedomením si“. Jediným možným riešením by však mohlo byť presadenie myšlienok on-line demokracie, ktorá prináša väčšiu transparentnosť, kontrolu a mož nosť spoluúčasti občanov na veciach verejných. Na jej aplikovanie je však nevyhnutným predpokladom dôsledná informatizácia spoločnosti. Takže sme opäť pri IT...
Úspešný rok 2004 vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 12/2003 Editorial
Autor: Martin Drobný
Tento rok sme dosť veľa síl venovali dobudovaniu nášho autorského zázemia a zefektívneniu niektorých vnútorných procesov pri produkcii PCR. Takisto sa nám zase zväčšil počet strán, rozšírila sa najmä časť prehľadových a technologických článkov v rubrike Revue. Veľa času sme venovali nášmu spravodajskému serveru itnews.sk, ktorý sa už konečne blíži k našim predstavám, ako by mal takýto server vyzerať tak, aby bol primerane odborný a súčasne aj zaujímavý (ale určite nie bulvárny). Novému dizajnu sa prispôsobili aj moduly pcrevue.sk a itregister.sk a pribudli aj ďalšie nové. Koniec koncov „mrknite“ sa na internet, ako sa vám pozdáva podoba nášho IT portálu, a dajte nám feedback. Pripravujeme aj nové vlastnosti, a tak budú vaše postrehy veľmi cenné.
Každý mesiac sme sa vám snažili namiešať vyvážený koktail obsahu pre CD prílohu. Tá pravidelne obsahovala mix užitočných nástrojov, skúšobných či ostrých verzií aktuálneho softvéru, ovládačov, záplat, elektronických kníh či článkov, ktoré sa už do PCR nezmestili. Ale aj filmových trailerov, pesničiek či hier, veď treba aj trochu tej zábavy, aby si každý mohol vybrať. V budúcom roku by mali pribudnúť plnohodnotné encyklopédie, kompletné filmy, hry, úplné verzie komerčného softvéru, ale nechcem všetko dopredu prezrádzať. Myslím, že tí, ktorí si PCR predplatia aj s CD prílohou, nebudú ľutovať a na vyše ušetria aj nejakú korunu. Veď už len maloobchodná cena jednotlivých encyklopédií sa pohybuje okolo 700 – 1300 Sk. A my ich počas roka plánujeme dať na CD niekoľko.
V budúcom roku plánujeme pridať do PCR aj vydávanie špecializovaných príloh, kompletne pokrývajúcich niektoré z oblastí, ktoré sa v súčasnosti tešia najväčšiemu záujmu a kde to najviac vrie: vreckové počítače, domáce kino, digitálna fotografia, mobilné riešenia atď.
Možno sa vám zdá, že trpíme masochizmom, ak už teraz toho máme dosť a napriek tomu si pridávame ďalšie úlohy. V skutočnosti je to však iba úsilie robiť svoju prácu čo najlepšie, preto sa snažíme neustále náš/váš magazín zlepšovať. A keď sem-tam dostaneme nápad, čo iné by sme ešte mohli robiť, berieme to ako výzvu, ktorej nedokážeme odolať. Ale nebojte sa, nejako to už zvládneme... J
Ale život nie je len o IT a vydávaní magazínu. Sme všetci aj občania, ktorí žijeme v tomto štáte a chceme, aby niektoré veci (informatizáciu slovenskej spoločnosti nevynímajúc) fungovali lepšie. Každý môže urobiť to, čo je v jeho silách: či už efektívnejším využívaním pracovného času, alebo všímaním si vecí zo svojho okolia a rozmýšľaním nad tým, čo by sa mohlo zmeniť k lepšiemu. Takisto nám nič nebráni v tom, aby sme dodržiavali nielen zákony, za ktorých prestúpenie hrozí postih, ale aj bežné zvyklosti slušného medziľudského súžitia, za ktorých dodržiavanie si vyslúžite priateľský úsmev svojho okolia. Choďte von do civilizovaných krajín, kde to funguje, a uvidíte, že to nie je len teória.
Ale iste nie je všetko iba v rukách nás bežných občanov. Preto by som si za nás všetkých želal do budúceho roku niečo, čo je na počutie veľmi páčivé, na vysvetlenie veľmi jednoduché, no na realizáciu veeeľmi ťažké. Ide jednoducho o to, aby sa naši najvyšší štátni predstavitelia správali čoraz menej ako politici presadzujúci svoje stranícko-mocenské ambície, ale ako vrcholoví manažéri akejsi obrovskej verejnej akciovej spoločnosti alias štátu, v ktorej sme my všetci nielen akcionári, ale súčasne aj zákazníci. Akcionári preto, lebo štát spravuje náš spoločný majetok, a zákazníci preto, lebo súčasne nám za naše dane a poplatky poskytuje služby. A ako to už býva v reálnych akciových spoločnostiach, kde je množstvo maličkých akcionárov, aj v prípade štátu jeho vrcholový manažment trpí hluchotou na pripomienky občanov. A je pritom jedno, o ktorej novodobej slovenskej vláde či strane hovoríme. Výhodou reálnych komerčných akcioviek však je, že pokiaľ vedenie nemá dôveru akcionárov, resp. dozorných orgánov, existuje reálna šanca vedenie odvolať. V prípade štátu dávajú občania svojmu predstavenstvu voľnú ruku na štyri roky. A to priam nabáda politikov podľahnúť lákadlám nekontrolovanej moci. Pri súčasnom aj predpokladanom budúcom rozdelení politického spektra nie je veľká šanca na zmenu týchto postojov zvnútra alebo zhora vedenia „samouvedomením si“. Jediným možným riešením by však mohlo byť presadenie myšlienok on-line demokracie, ktorá prináša väčšiu transparentnosť, kontrolu a mož nosť spoluúčasti občanov na veciach verejných. Na jej aplikovanie je však nevyhnutným predpokladom dôsledná informatizácia spoločnosti. Takže sme opäť pri IT...
Úspešný rok 2004 vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 12/2003 Editorial
Autor: Martin Drobný
sobota 1. novembra 2003
PC REVUE
Opäť dozrela doba na pomenovanie zopár možných zlepšení našich „informačných spotrebičov“, ako sa v poslednom čase začalo hovoriť počítačom všetkých veľkosti, vôní a farieb.
Ako prvé navrhujem zobrať si na mušku bežný kancelársky desktop. Akokoľvek ultramoderne totiž vyzerá nová predná maska vašej miniveže, stále vidím, že vnútri sa skrýva pôvodná 25-ročná koncepcia modulárneho PC, pripraveného na rozširovanie či výmenu komponentov. To znamená zbytočne veľkú škatuľu a množstvo povaľujúcich sa káblov. Navrhujem preto prevziať z notebookov myšlienku skladného, ale výkonného PC bez možností veľkého rozširovania či upgrade, ktoré úplne nahradia kancelársky desktop. Pozdávala by sa mi predstava širokouhlého 19" LCD displeja formátu 16:9 s „trošku“ hrubším telom, v ktorom by bol zabudovaný samotný „desktop“ v štýle all-in-one (prvé lastovičky s takýmto dizajnom už predstavil Umax či ECS). Keby takáto koncepcia bola na stole príliš nestabilná, mohol by byť desktop zabudovaný aj do podstavca, tak ako to má Apple vo svojej „lampovej“ koncepcii iMacu. K tomu, pochopiteľne, patrí bezdrôtová klávesnica a myš. Na videokonferencie by sa hodil zabudovaný mikrofón na klávesnici a kamera zabudovaná v monitore. A stačia mi aj zabudované, ale prípadne odnímateľné reproduktory. Jediným káblom povaľujúcim sa na stole by potom bolo len elektrické napájanie, na ktoré sa zatiaľ nenašla bezdrôtová alternatíva... Dostupnosť konektorov pre všetky externé zariadenia spredu je už aj teraz pomaly samozrejmosťou. Rovnako takou by mohlo byť aj zabudovanie čítačiek pamäťových kariet či bezpečnostných ID kariet.
Zo sveta notebookov by sa mohla prevziať aj koncepcia znižovania výkonu procesora a vlastne uspávania celého počítača počas nečinnosti na spotrebu pár wattov (prísľubom by mohol byť Athlon XP 64 či Pentium M v desktopoch). Časť kreditu získanej úspory energie by som si následne rád vyčerpal komfortom stále zapnutého počítača. Tým odpadne čakanie na štart a vypnutie počítača, pribudne možnosť byť naozaj on-line 24/7 so svojimi kolegami či priateľmi cez mail, instant messaging či IP telefón. Pripadá vám to ako utópia? Nebojte sa, nemusíme čakať ďalších 10 rokov, všetko to je realizovateľné technológiami dostupnými už dnes. Výrobcom stačí možno trochu lepšie sledovať správanie sa zákazníkov, myslieť trochu dopredu a nebáť sa experimentovať. Ale niečo sa naozaj deje už teraz (pozri prototypy firiem MSI, Shuttle či Saintsong, hoci v tomto prípade ide skôr o integráciu PC s oblasťou spotrebnej elektroniky). Náznakom by mohli byť skôr modely vychádzajúce myšlienkovo napr. z rodiny Sony Vaio PCV W series. Samozrejme, s načrtnutými úpravami. Verím, že koncepcia LCD desktop v koncepcii all-in-one má sľubnú perspektívu, a teším sa na deň, keď sa ocitne na mojom pracovnom stole :).
Druhá kategória informačných spotrebičov je z trochu inej hmotnostnej kategórie. Už pred časom som si v príhovore kládol otázku, prečo ešte nikto neodhalil potenciál náramkových hodiniek. Využitie výhod bezstarostného nosenia, rýchleho prístupu k údajom či malých rozmerov iba na zobrazovanie času je trochu málo. Iste existujú pokusy aj staršieho dáta (Microsoft a Timex) či aktuálne „experimentálne“ modely od firiem ako Fossil či Casio so zabudovaným fotoaparátom, GPS prijímačom či veľmi jednoduchou databankou, ale ani tieto produkty nie sú na úrovni doby.
Svojím charakterom sú hodinky skôr vhodné na pasívne zobrazovanie informácií ako na manipuláciu s údajmi či ovládanie iných zariadení. Súčasná ponuka hodiniek na trhu výrazne technologicky zaostáva za pokrokom v oblasti mobilov, PDA či PC techniky. Budúca generácia hodiniek by mala mať oveľa kvalitnejší displej s väčším rozlíšením, prípadne aj farebný (možnosť personalizácie), mala by mať zvukový a/alebo vibračný výstup. Mali by byť prepojiteľné cez Bluetooth s mobilom, PDA a kancelárskym PC. Z nich by bolo možné do hodiniek „naládovať“ užitočné dáta, ako termíny stretnutí, sviatkov svojich blízkych, kontakty, tajné údaje, ako prihlasovacie heslá, PIN a PID čísla kariet atď., ktoré stále zabúdam... Na prezeranie dát a ovládanie menu by mohlo slúžiť rolovacie koliesko alebo iný typ osvedčeného ovládacieho prvku z mobilov.
Prepojením s mobilom cez Bluetooth alebo priamo zabudovaním len prijímacej komunikačnej časti mobilu do hodiniek by bol možný príjem informácií o počasí, dopravných zápchach či dopravných radaroch na cestách. Výber prijímaných správ by si pritom používateľ mohol nastaviť cez web. Bol by teda možný aj príjem SMS či hlavičiek mailov aspoň na pasívne prezeranie. Ak je potrebná odpoveď, použije sa plnohodnotné PDA, mobil či PC.
Zdá sa vám, že takéto zariadenie je ako vystrihnuté z bondoviek? Možno áno, ale nemuselo by byť, pretože ide o bežnú funkcionalitu dnešných mobilov, ktoré vedia dokonca ako bonusovú funkciu popritom zobrazovať aj čas :). Stačí mierne upraviť dizajn a doplniť náramok. Kto sa rozhodne pre ich výrobu? Mal by som vážny záujem...
Inšpiratívne čítanie novembrového čísla PCR vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 11/2003 Editorial
Autor: Martin Drobný
Ako prvé navrhujem zobrať si na mušku bežný kancelársky desktop. Akokoľvek ultramoderne totiž vyzerá nová predná maska vašej miniveže, stále vidím, že vnútri sa skrýva pôvodná 25-ročná koncepcia modulárneho PC, pripraveného na rozširovanie či výmenu komponentov. To znamená zbytočne veľkú škatuľu a množstvo povaľujúcich sa káblov. Navrhujem preto prevziať z notebookov myšlienku skladného, ale výkonného PC bez možností veľkého rozširovania či upgrade, ktoré úplne nahradia kancelársky desktop. Pozdávala by sa mi predstava širokouhlého 19" LCD displeja formátu 16:9 s „trošku“ hrubším telom, v ktorom by bol zabudovaný samotný „desktop“ v štýle all-in-one (prvé lastovičky s takýmto dizajnom už predstavil Umax či ECS). Keby takáto koncepcia bola na stole príliš nestabilná, mohol by byť desktop zabudovaný aj do podstavca, tak ako to má Apple vo svojej „lampovej“ koncepcii iMacu. K tomu, pochopiteľne, patrí bezdrôtová klávesnica a myš. Na videokonferencie by sa hodil zabudovaný mikrofón na klávesnici a kamera zabudovaná v monitore. A stačia mi aj zabudované, ale prípadne odnímateľné reproduktory. Jediným káblom povaľujúcim sa na stole by potom bolo len elektrické napájanie, na ktoré sa zatiaľ nenašla bezdrôtová alternatíva... Dostupnosť konektorov pre všetky externé zariadenia spredu je už aj teraz pomaly samozrejmosťou. Rovnako takou by mohlo byť aj zabudovanie čítačiek pamäťových kariet či bezpečnostných ID kariet.
Zo sveta notebookov by sa mohla prevziať aj koncepcia znižovania výkonu procesora a vlastne uspávania celého počítača počas nečinnosti na spotrebu pár wattov (prísľubom by mohol byť Athlon XP 64 či Pentium M v desktopoch). Časť kreditu získanej úspory energie by som si následne rád vyčerpal komfortom stále zapnutého počítača. Tým odpadne čakanie na štart a vypnutie počítača, pribudne možnosť byť naozaj on-line 24/7 so svojimi kolegami či priateľmi cez mail, instant messaging či IP telefón. Pripadá vám to ako utópia? Nebojte sa, nemusíme čakať ďalších 10 rokov, všetko to je realizovateľné technológiami dostupnými už dnes. Výrobcom stačí možno trochu lepšie sledovať správanie sa zákazníkov, myslieť trochu dopredu a nebáť sa experimentovať. Ale niečo sa naozaj deje už teraz (pozri prototypy firiem MSI, Shuttle či Saintsong, hoci v tomto prípade ide skôr o integráciu PC s oblasťou spotrebnej elektroniky). Náznakom by mohli byť skôr modely vychádzajúce myšlienkovo napr. z rodiny Sony Vaio PCV W series. Samozrejme, s načrtnutými úpravami. Verím, že koncepcia LCD desktop v koncepcii all-in-one má sľubnú perspektívu, a teším sa na deň, keď sa ocitne na mojom pracovnom stole :).
Druhá kategória informačných spotrebičov je z trochu inej hmotnostnej kategórie. Už pred časom som si v príhovore kládol otázku, prečo ešte nikto neodhalil potenciál náramkových hodiniek. Využitie výhod bezstarostného nosenia, rýchleho prístupu k údajom či malých rozmerov iba na zobrazovanie času je trochu málo. Iste existujú pokusy aj staršieho dáta (Microsoft a Timex) či aktuálne „experimentálne“ modely od firiem ako Fossil či Casio so zabudovaným fotoaparátom, GPS prijímačom či veľmi jednoduchou databankou, ale ani tieto produkty nie sú na úrovni doby.
Svojím charakterom sú hodinky skôr vhodné na pasívne zobrazovanie informácií ako na manipuláciu s údajmi či ovládanie iných zariadení. Súčasná ponuka hodiniek na trhu výrazne technologicky zaostáva za pokrokom v oblasti mobilov, PDA či PC techniky. Budúca generácia hodiniek by mala mať oveľa kvalitnejší displej s väčším rozlíšením, prípadne aj farebný (možnosť personalizácie), mala by mať zvukový a/alebo vibračný výstup. Mali by byť prepojiteľné cez Bluetooth s mobilom, PDA a kancelárskym PC. Z nich by bolo možné do hodiniek „naládovať“ užitočné dáta, ako termíny stretnutí, sviatkov svojich blízkych, kontakty, tajné údaje, ako prihlasovacie heslá, PIN a PID čísla kariet atď., ktoré stále zabúdam... Na prezeranie dát a ovládanie menu by mohlo slúžiť rolovacie koliesko alebo iný typ osvedčeného ovládacieho prvku z mobilov.
Prepojením s mobilom cez Bluetooth alebo priamo zabudovaním len prijímacej komunikačnej časti mobilu do hodiniek by bol možný príjem informácií o počasí, dopravných zápchach či dopravných radaroch na cestách. Výber prijímaných správ by si pritom používateľ mohol nastaviť cez web. Bol by teda možný aj príjem SMS či hlavičiek mailov aspoň na pasívne prezeranie. Ak je potrebná odpoveď, použije sa plnohodnotné PDA, mobil či PC.
Zdá sa vám, že takéto zariadenie je ako vystrihnuté z bondoviek? Možno áno, ale nemuselo by byť, pretože ide o bežnú funkcionalitu dnešných mobilov, ktoré vedia dokonca ako bonusovú funkciu popritom zobrazovať aj čas :). Stačí mierne upraviť dizajn a doplniť náramok. Kto sa rozhodne pre ich výrobu? Mal by som vážny záujem...
Inšpiratívne čítanie novembrového čísla PCR vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 11/2003 Editorial
Autor: Martin Drobný
streda 1. októbra 2003
PC REVUE
Jeseň sa u nás už asi tradične stáva obdobím organizovania konferencií snažiacich sa riešiť otázku informatizácie slovenskej spoločnosti. Uvidíme, čo prinesú tie tohtoročné, no obávam sa, že opäť to budú stretnutia už presvedčených a že opätovne na nich budú chýbať zástupcovia kľúčového partnera, a to vlády. Rád by som sa však mýlil. Takto sa opäť stretneme, zástupcovia IT priemyslu, profesijných združení a médií, urobíme si analýzu aktuálneho stavu, nájdeme možné východiská a porozprávame o tom, čo by bolo dobré a vhodné urobiť. Nebude tam však kompetentný zástupca štátu, bez ktorého je takáto „štvorpartita“ len akademickým klubovým posedením. Darmo budeme mať na papieri vládnu stratégiu informatizácie, keď chýba jej akčný plán realizácie, ale najmä inštitucionálne zabezpečenie na jeho vykonanie. To je alfa a omega celej tejto témy. Prečo stále takýto subjekt neexistuje, je pre mňa záhadou. Buď to je podceňovanie jeho významu, alebo podceňovanie možností IT, a teda aj samotnej informatizácie. Môžu v tom byť aj obavy o kompetenčné spory v rámci vládnej koalície či strata mocenských pozícií. Neviem, tak vysoko nedovidím. Ale význam samostatného akčného orgánu s nadrezortnými kompetenciami, ktorý by mal na starosti výhradne informatiku a informatizáciu, ďaleko prevyšuje prípadné riziká koaličného sporu. Náklady na jeho vybudovanie pritom vôbec nemusia byť vysoké. Formálna stránka, či to bude nové ministerstvo, štátny tajomník alebo medzirezortná komisia, je skoro úplne vedľajšia. To by vedel povedať skôr niekto, kto sa lepšie vyzná vo vládnych štruktúrach, hoci by nebolo od veci ani vytvoriť úplne nový typ subjektu, nezaťaženého starými vzťahmi, väzbami či zabehanými postupmi. Najdôležitejšie sú kompetencie a schopnosť akcie. A pre istotu by sa hodila aj politická či stranícka nezávislosť. A nezávislosť od dodávateľov IT, ktorí však na druhej strane môžu tvoriť poradný orgán takéhoto subjektu. Pokiaľ budú rozhodovacie procesy dostatočné transparentné, nemusia mať možno len poradnú funkciu. Ale to už zachádzame do detailov. Hlavný problém je totiž inde. Ešte by som vedel pochopiť, že vládni úradníci popri riešení problémov v školstve, zdravotníctve, ekonomike atď. nepovažujú informatizáciu spoločnosti za top prioritu. Asi preto, že najčastejšie si s tým spájajú iba najviac medializované témy: možnosť podávať daňové priznania cez internet, uvoľnenie miestnych vedení zo strany ST či zákon o elektronickom podpise. A to v konečnom dôsledku z ich pohľadu asi naozaj nie je horúca téma. Čudujem sa však, že im ešte nikto nevysvetlil, ako im IT a informatizácia môže naozaj pomôcť pri riešení ich top problémov. Tak sa o to pokúsme.
Vláda chce šetriť na investíciách. Urobila si však už analýzu, čo všetko a za aké ceny sa kupuje na jednotlivé ministerstvá a orgány štátnej správy a miestnej samosprávy? Má prehľad o tom, aké sú výhody jednotlivých technologických riešení, aké sú ich reálne ceny na trhu, aké sú technologické alternatívy? Vie o tom, aké cenové úspory dokáže podnik dosiahnuť spojením investičných zámerov? Ťažko, ináč by si už takýto informatický subjekt dávno zriadila.
Vie vláda o tom, že konsolidáciou a centralizáciou informačných systémov jednotlivých orgánov štátnej správy by mohla dosiahnuť obrovské úspory? Príkladov z IT branže je kopec a objem úspor len na jeden podnik sa pohybuje v stovkách miliónov až miliárd. Dolárov...
Vláda chce zvýšiť zamestnanosť. Úrady práce evidujú len také voľné pracovné miesta, ktoré im podniky nahlásia. Hoci tým to vyplýva zo zákona, pravda je, že máloktoré tak robia. Keď sa však pozriete na internet, zistíte, že pracovných ponúk je oveľa viac. Na druhej strane nie všetky firmy poznajú nové finančné výhody zamestnania človeka z úradu práce a nie všetci nezamestnaní, ktorí sa chcú zamestnať, majú prístup na internet a ani s ním nevedia robiť tak, aby si sami mohli nájsť voľné pracovné miesto. Čo tak rozšíriť funkčnosť a akčnosť úradov práce tak, aby sa stali reálnym sprostredkovateľom práce medzi oboma stranami?
Vláda chce zlepšiť informovanosť, zrýchliť vybavovanie žiadostí a súčasne znížiť počet úradníkov. Čo iné by tomu mohlo pomôcť ako skvalitniť informačné toky vnútri štátnej správy a medzi ňou a obyvateľstvom? Je to problém, lebo máte rozdielne HW platformy, operačné systémy, databázy či aplikácie na jednotlivých in štitúciách a jednotlivé registre si nevedia vzájomne poskytovať informácie? Tak na nenasaďte platformovo nezávislé webové služby na výmenu informácií a vytvorte z nich portálové riešenie! Chcete odstrániť rady na úradoch a zrýchliť vybavovanie stránok? Dajte ľudom prístup na internet vo verejných informačných kioskoch. Dajte na úrady, do škôl, do nemocníc atď. viac počítačov. Nemáte na to prostriedky? Tak stimulujte komerčnú sféru, aby zadarmo poskytla svoje už morálne a účtovne odpísané počítače, ktoré však technicky bezproblémovo utiahnu webový prehliadač či textový editor.
Chcete vedieť ďalšie možnosti? Nijaký problém, ale najprv nech vláda aspoň prejaví dobrú vôľu a zá ujem niečo v tejto veci reálne a konkrétne podniknúť. Ináč to bude opäť iba presviedčanie presvedčených o tom, aké úžasné možnosti IT ponúkajú. My to vieme a radi sa o svoje informácie, skúsenosti, nápady a kontakty podelíme. Na Slovensku je aj v IT komunite ešte stále dosť ľudí, ktorí nosia v sebe značnú dávku patriotizmu a chcú nezištne pomôcť tejto krajine.
Informatizácia nie je o tom, aby všetci obyvatelia mali prístup na internet, a to pokiaľ možno zadarmo. Je to o tom, ako využiť možnosti IT na skvalitnenie každodenného života nás všetkých vrátane ľudí, ktorí si k počítačom zatiaľ nenašli cestu. Preto je nesmierne dôležitá aj osveta a popularizácia IT, ktorej by sme chceli trochu pomôcť aj my prostredníctvom PCR.
Inšpiratívne čítanie septembrového čísla vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 10/2003 Editorial
Autor: Martin Drobný
Vláda chce šetriť na investíciách. Urobila si však už analýzu, čo všetko a za aké ceny sa kupuje na jednotlivé ministerstvá a orgány štátnej správy a miestnej samosprávy? Má prehľad o tom, aké sú výhody jednotlivých technologických riešení, aké sú ich reálne ceny na trhu, aké sú technologické alternatívy? Vie o tom, aké cenové úspory dokáže podnik dosiahnuť spojením investičných zámerov? Ťažko, ináč by si už takýto informatický subjekt dávno zriadila.
Vie vláda o tom, že konsolidáciou a centralizáciou informačných systémov jednotlivých orgánov štátnej správy by mohla dosiahnuť obrovské úspory? Príkladov z IT branže je kopec a objem úspor len na jeden podnik sa pohybuje v stovkách miliónov až miliárd. Dolárov...
Vláda chce zvýšiť zamestnanosť. Úrady práce evidujú len také voľné pracovné miesta, ktoré im podniky nahlásia. Hoci tým to vyplýva zo zákona, pravda je, že máloktoré tak robia. Keď sa však pozriete na internet, zistíte, že pracovných ponúk je oveľa viac. Na druhej strane nie všetky firmy poznajú nové finančné výhody zamestnania človeka z úradu práce a nie všetci nezamestnaní, ktorí sa chcú zamestnať, majú prístup na internet a ani s ním nevedia robiť tak, aby si sami mohli nájsť voľné pracovné miesto. Čo tak rozšíriť funkčnosť a akčnosť úradov práce tak, aby sa stali reálnym sprostredkovateľom práce medzi oboma stranami?
Vláda chce zlepšiť informovanosť, zrýchliť vybavovanie žiadostí a súčasne znížiť počet úradníkov. Čo iné by tomu mohlo pomôcť ako skvalitniť informačné toky vnútri štátnej správy a medzi ňou a obyvateľstvom? Je to problém, lebo máte rozdielne HW platformy, operačné systémy, databázy či aplikácie na jednotlivých in štitúciách a jednotlivé registre si nevedia vzájomne poskytovať informácie? Tak na nenasaďte platformovo nezávislé webové služby na výmenu informácií a vytvorte z nich portálové riešenie! Chcete odstrániť rady na úradoch a zrýchliť vybavovanie stránok? Dajte ľudom prístup na internet vo verejných informačných kioskoch. Dajte na úrady, do škôl, do nemocníc atď. viac počítačov. Nemáte na to prostriedky? Tak stimulujte komerčnú sféru, aby zadarmo poskytla svoje už morálne a účtovne odpísané počítače, ktoré však technicky bezproblémovo utiahnu webový prehliadač či textový editor.
Chcete vedieť ďalšie možnosti? Nijaký problém, ale najprv nech vláda aspoň prejaví dobrú vôľu a zá ujem niečo v tejto veci reálne a konkrétne podniknúť. Ináč to bude opäť iba presviedčanie presvedčených o tom, aké úžasné možnosti IT ponúkajú. My to vieme a radi sa o svoje informácie, skúsenosti, nápady a kontakty podelíme. Na Slovensku je aj v IT komunite ešte stále dosť ľudí, ktorí nosia v sebe značnú dávku patriotizmu a chcú nezištne pomôcť tejto krajine.
Informatizácia nie je o tom, aby všetci obyvatelia mali prístup na internet, a to pokiaľ možno zadarmo. Je to o tom, ako využiť možnosti IT na skvalitnenie každodenného života nás všetkých vrátane ľudí, ktorí si k počítačom zatiaľ nenašli cestu. Preto je nesmierne dôležitá aj osveta a popularizácia IT, ktorej by sme chceli trochu pomôcť aj my prostredníctvom PCR.
Inšpiratívne čítanie septembrového čísla vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 10/2003 Editorial
Autor: Martin Drobný
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)