Jeden známy mi nedávno porozprával story o tom, ako „dobehli“ dodávateľa ich informačného systému. Dlhé roky používajú program na účtovníctvo, sklad, personalistiku atď. od firmy (resp. majiteľa a autora programu v jednej osobe), s ktorou si nie celkom šťastne dohodli zmluvné podmienky na dodatočnú údržbu a aktualizáciu. Tak ako sa rokmi menila legislatíva, dane a vznikala potreba menších či väčších úprav programu, dodávateľ vždy síce promptne urobil update, ale zakaždým si to nechal dobre zaplatiť. Lepšie povedané, viac ako dobre... Keďže vedel, že jeho zákazník nie je technicky dostatočne zdatný, a preto nevie odhadnúť náročnosť jednotlivých zásahov, navyše stále je v časovej tiesni, zapýtal si vždy značne premrštenú sumu. Aj za drobné úpravy, ktoré mu nemohli zabrať viac ako pár minút, si neváhal zapýtať sumy presahujúce desaťtisíc korún. Za ten čas, čo firma program používala, zaň vo forme „doplatkov“ zaplatila už viac ako 5-násobok jeho pôvodnej ceny. Keby dopredu vedeli, čo ich bude stáť fungujúca verzia programu, asi by sa buď rozhodli pre škatuľové riešenie, významnejšieho dodávateľa, alebo by si lepšie ošetrili zmluvu. Dopredu je totiž veľmi ťažké odhadnúť, či nenarazia na vydierača, tak ako sa to stalo im.
Minule, a to je vlastne začiatok tej story, mali zase problém s preberaním mesačného dávkového súboru o malých platbách došlých na špeciálny podúčet z banky. Banka zrejme čiastočne zmenila dohodnutý formát dát, a preto sa údaje nenačítali do ich programu. Takže ako zvyčajne požiadali autora programu o pomoc a ten ako vždy, dobre si vedomý núdzového stavu firmy, ktorá urýchlene potrebuje vyriešiť problém, poslal kalkuláciu na úpravu načítacieho filtra vo výške 15-tisíc korún. Keďže môjmu známemu to nedalo a nemal chuť znovu zaplatiť, kontaktoval banku so svojím problémom. Tá ihneď poslala vlastných technikov kzákazníkovi, ktorí za pár minút upravili formát, a vec bola vybavená. A navyše zadarmo.
Aké z toho plynie ponaučenie? Určite nie jedno, ale hneď viacero. To hlavné je, že je veľmi dôležité hneď na začiatku sa správne rozhodnúť, aký informačný systém bude vaša firma používať a za akých podmienok sa budú robiť jeho aktualizácie. Nesprávny výber totiž môže znamenať nielen to, že ho rokmi možno budete zbytočne preplácať, ale jeho neskoršia výmena za iný bude veľmi náročná. Meniť produkčný systém za chodu firmy je niekedy skoro nemožné, v lepšom prípade bude na istý čas chod firmy umŕtvený, v horšom prípade to firma neprežije...
Ďalšie ponaučenie znie: pokiaľ chcete vo firme používať prostriedky a technológie „informačnej doby“, mali by ste mať aspoň aký-taký prehľad o možnostiach, rizikách, výhodách, nevýhodách jednotlivých riešení. Mali by ste byť schopní správne sa rozhodnúť, či si vybe riete riešenie šité na mieru od domáceho programátora alebo študenta, univerzálne škatuľové riešenie alebo „veľké“, na mieru šité riešenie od niektorej renomovanej domácej či dokonca zahraničnej firmy. Alebo nechcete o IT vedieť absolútne nič a celú starostlivosť osvoj informačný systém prenesiete na tretiu firmu, od ktorej si túto službu prenajmete. Alebo použijete zdravý sedliacky rozum ako ten môj známy a aspoň raz vybabrete so svojím dodávateľom...
Tretie ponaučenie: keď už ste aspoň trochu väčšia firma, nezverujte osud vášho informačného systému do rúk jedného jediného človeka, či už vlastného zamestnanca alebo externistu, ktorému budete slepo – a musím dodať, že aj naivne – dôverovať. Ak si nedajbože zlomí ruku alebo ho to tu už prestane baviť aodíde programovať do zahraničia, môžete sa dovolávať aktualizácie programu na lampárni, ale tam asi nikoho nebude zaujímať, že potrebujete urobiť uzávierku alebo vygenerovať zoznam neplatičov. Už nikdy nikto ďalší (cháp programátor) nebude ochotný prehrabávať sa v cudzích listingoch (hoci pochybujem, že by ich autor poskytol). Ak odmietnete náhodou zaplatiť a narazíte pritom na ozaj pokrivený charakter, môžu sa vaše dáta
z pomsty objaviť u konkurencie alebo rovno na internete. A dokazujte potom na polícii, kto vám to urobil. Alebo vám tam nasadí časovanú bombu, ktorá po nejakom čase sformátuje disky alebo tak rozhádže tabuľky, že svoj systém nedáte dokopy ani zo záložných médií. Alebo vám do účtovania zavedie malú systémovú chybu, o ktorej existencii sa dozviete až pri zostavovaní celoročnej uzávierky, keď vám nebude nič sedieť... Nie, nechcem strašiť, sú to, bohužiaľ, celkom reálne situácie.
Posledné ponaučenie, ktoré platí všeobecne: Treba si strážiť svoje záujmy, nečakajte, že to za vás urobí niekto iný.
Na záver niečo z úplne iného súdka. Dočítal som sa, že pre tých, ktorí ešte nepodľahli mánii vlastniť kybernetického psa AIBO a zatiaľ dávajú prednosť živým štvornožcom, ale chcú ísť s dobou, vymysleli niekoľko zlepšovákov na zjednodušenie starostlivosti o svojich miláčikov.
Jedným z nich je automatický dávkovač potravy, ktorý vždy najprv spustí zvonček apotom vysype do misky príslušné množstvo granúl. To by nebolo až také zvláštne, druhým vynálezom však bol obojok, ktorý do svojho nositeľa púšťa elektrické impulzy vždy, keď prekročí presne stanovené hranice určeného výbehu. FUJ!!! Už som videl sci-fi film, kde väzňom nasadzovali na krk obojky, ktoré, ak ich držiteľ prekročil istú vzdialenosť, jednoducho vybuchli. Aj to bol podobne humánny nápad (...), ešteže to bolo len sci-fi. Ale aj tak sa stavím s hocikým, že keby sa okolo potulovala hárajúca sučka, tak by psa neudržal ani elektrický obojok, ani nijaká iná elektronická somarina. Aspoň na toho nášho chlpáča vtedy nič neplatí...
Zaujímavé čítanie aprílového čísla vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 4/2001 Editorial
Autor: Martin Drobný
nedeľa 1. apríla 2001
štvrtok 1. marca 2001
PC REVUE
Spoza oceánu sa začínajú čoraz viac ozývať kuvičie hlasy veštiace, že sa končí éra PC, že zlaté časy, keď PC firmy kvartál za kvartálom dosahovali rekordné tržby, sú preč. Analytické firmy predpovedajú na tento rok nižší, iba polovičný rast predaja v porovnaní s obdobím pred dvoma-tromi rokmi. Varujú, že vyspelé trhy sú už dosť saturované a niet ich kam ďalej rozširovať. Radikalisti odporúčajú veľkým hráčom, aby sa pospájali, skonsolidovali. Jeden z najrešpektovanejších analytikov počítačového trhu Andrew Neff dokonca odporúča, aby Dell prevzal PC biznis IBM (!), HP zase prevzalo PC divíziu Compaqu (!), Apple by mal opustiť architektúru PowerPC a Mac OS X v prospech Intelu a Microsoftu (!) atď.
Je to naozaj až také čierne? Pravdou je, že PC biznis už dávno nie je taký výrazný ako kedysi. No pravdou je aj to, že technické parametre súčasných počítačov už dávno prekonali reálne potreby väčšiny používateľov, ktorí sa už nemusia naháňať za megahertzami a gigabajtami. Na trhu – aspoň zatiaľ – nie je softvérová aplikácia, ktorá by znovu naštartovala kolotoč neustáleho vzájomného dobiehania sa softvéru ahardvéru, tak ako sme to zažívali v nedávnej minulosti. Samozrejme, nikto sa nebude brániť, ak za rovnaké peniaze ako dnes dostane o rok zostavu s 2,5 GHz procesorom, 512 MB RAM a 100 GB diskom. Pravdou rovnako je, že pre istú skupinu používateľov je PC aj v súčasnosti príliš zložité zariadenie, pre iných je možno ešte stále pridrahé, ďalší by potrebovali využiť možnosti PC len čiastočne, navyše len z času na čas.
Taký je krátky súhrn príčin a dôsledkov. Ale ani prítomnosť a najmä budúcnosť sveta PC nie je až taká čierna, ako sa na prvý pohľad zdá. Na adresu prítomnosti treba uviesť, že predaj stále rastie, hoci už po malšie ako v minulosti. Spomalil sa najmä predaj desktopov, naopak, predaj notebookov rastie, servery si udržiavajú stabilnú krivku. Rovnako treba uviesť, že spomaľovacie tendencie, ktoré uvádzajú agentúry, sa týkajú najmä amerického trhu, ktorý je najvyspelejší, ale aj najviac saturovaný. Západná Európa, ovýchodnej už ani nehovoriac, má do dobehnutia USA ešte ďaleko, veď viac ako polovica amerických domácností má minimálne jeden počítač. V západnej Európe zostáva ešte mnoho prvopoužívateľov PC, ale hlavným ťahúňom by mali byť najmä existujúci vlastníci, ktorí si budú kupovať ďalší, novší, výkonnejší počítač a ten starší posunú ďalej v rámci rodinnej či podnikovej hierarchie. Zvyšok Európy, kam rátam aj nás, by sa rád „nechal saturovať“, len nemá zatiaľ takú ekonomickú silu, aby si to mohol dovoliť. Takže hoci to nie je až také zlé, niečo sa naozaj zmenilo: trh, používatelia, prostredie atď. A je na PC firmách, ako sa s novou skutočnosťou vyrovnajú.
Určite nesúhlasím s názorom, že koncepcia PC sa končí, že už vyložila všetky karty a stratila svoj potenciál, že ju vytlačia sieťové počítače, mobilné informačné spotrebiče, hybridy mobilov a vreckových počítačov atď., ktoré určite uspokoja mnohé potreby používateľov, ale nemôžu a nikdy nebudú môcť plnohodnotne nahradiť komfort práce a možnosti desktopu.
Súčasná koncepcia PC má svoje nedostatky, výrobcovia HW aj SW by sa preto mali okrem zlepšovania technických parametrov zamerať najmä na jej celkovú modernizáciu. Veľké rezervy klasického PC desktopu vidím v ešte stále zložitom ovládaní, používateľskom komforte, zdĺhavom zapínaní a vypínaní, nízkej spoľahlivosti a bezpečnosti atď. PC firmy by preto mali znovu objaviť význam PC ako informačného spotrebiča na intenzívne prezeranie a spracovanie dát, komunikáciu či zábavu.
„Neorané“ pole pôsobnosti vidím v možnosti vzájomného využívania a zdieľania zdrojov počítačov zapojených v sieti, či už lokálnej, ale aj MAN či WAN. Pri individuálnom používaní počítačov sú ich výpočtové, pamäťové či prenosové zdroje využívané len zlomok času, keď sú zapnuté. Je preto veľká škoda, že si počítače v sieti nemôžu okrem adresárov a tlačiarní zdieľať napríklad aj procesorový výkon či priepustnosť kanálov I/O.
Ďalšou rezervou je mobilita a portabilita. Ťažko hovoriť pri desktope o mobilite, ale aké príjemné by bolo mať možnosť prenášať so sebou dáta, nastavenia, obľúbené miesta na sieti, poštu atď. z pracovného do domáceho počítača alebo medzi pracovnými počítačmi na viacerých pracoviskách. Iste existujú čiastkové riešenia (prenosné hard disky, IrDA, Bluetooth, prístup k nastaveniam a adresárom podľa prihlasovacieho hesla atď.), ale sú to riešenia buď nemotorné, majú svoje obmedzenia, alebo vyžadujú určité parametre (OS, rozhranie, pripojenie na server atď.), takže by to chcelo nejaké inteligentné riešenie.
Určitým hendikepom súčasných PC ešte stále zostáva nie celkom dostatočná modularita. Ak chcete vymeniť kartu, procesor, doplniť ďalší disk, nie je to triviálna úloha pre každého, treba otvoriť počítač, nájsť voľnú pozíciu, vedieť, ako pripojiť káble, nastaviť jumpery, nainštalovať ovládače, riešiť prípadné HW konflikty atď.
Povzbudzujúcim impulzom pre príchod novej éry PC by mohol byť nástup komerčných spotrebiteľských aplikácií na rozpoznávanie hlasu a diktovanie, ktoré sú veľmi „hladné“ po výkone.
Aby som to teda uzavrel, myslím si, že éra PC sa ešte zďaleka nekončí. Zopár firiem na súčasnú situáciu na trhu asi „zaplače“, ale inovatívne „inžinierske“, nie „marketingové“ firmy, ktoré vyriešia nedostatky architektúry PC a znovu objavia jej potenciál, budú sa môcť znovu tešiť na medzikvartálne „žatvy“. A my používatelia sa budeme môcť opäť tešiť z príchodu nielen výkonnejších, ale najmä „múdrejších“ počítačov, skomfortnejším ovládaním, spoľahlivejších, jednoducho sofistikovanejších (to slovo sa mi veľmi páči...).
Zaujímavé čítanie marcového čísla PCR vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 3/2001 Editorial
Autor: Martin Drobný
Je to naozaj až také čierne? Pravdou je, že PC biznis už dávno nie je taký výrazný ako kedysi. No pravdou je aj to, že technické parametre súčasných počítačov už dávno prekonali reálne potreby väčšiny používateľov, ktorí sa už nemusia naháňať za megahertzami a gigabajtami. Na trhu – aspoň zatiaľ – nie je softvérová aplikácia, ktorá by znovu naštartovala kolotoč neustáleho vzájomného dobiehania sa softvéru ahardvéru, tak ako sme to zažívali v nedávnej minulosti. Samozrejme, nikto sa nebude brániť, ak za rovnaké peniaze ako dnes dostane o rok zostavu s 2,5 GHz procesorom, 512 MB RAM a 100 GB diskom. Pravdou rovnako je, že pre istú skupinu používateľov je PC aj v súčasnosti príliš zložité zariadenie, pre iných je možno ešte stále pridrahé, ďalší by potrebovali využiť možnosti PC len čiastočne, navyše len z času na čas.
Taký je krátky súhrn príčin a dôsledkov. Ale ani prítomnosť a najmä budúcnosť sveta PC nie je až taká čierna, ako sa na prvý pohľad zdá. Na adresu prítomnosti treba uviesť, že predaj stále rastie, hoci už po malšie ako v minulosti. Spomalil sa najmä predaj desktopov, naopak, predaj notebookov rastie, servery si udržiavajú stabilnú krivku. Rovnako treba uviesť, že spomaľovacie tendencie, ktoré uvádzajú agentúry, sa týkajú najmä amerického trhu, ktorý je najvyspelejší, ale aj najviac saturovaný. Západná Európa, ovýchodnej už ani nehovoriac, má do dobehnutia USA ešte ďaleko, veď viac ako polovica amerických domácností má minimálne jeden počítač. V západnej Európe zostáva ešte mnoho prvopoužívateľov PC, ale hlavným ťahúňom by mali byť najmä existujúci vlastníci, ktorí si budú kupovať ďalší, novší, výkonnejší počítač a ten starší posunú ďalej v rámci rodinnej či podnikovej hierarchie. Zvyšok Európy, kam rátam aj nás, by sa rád „nechal saturovať“, len nemá zatiaľ takú ekonomickú silu, aby si to mohol dovoliť. Takže hoci to nie je až také zlé, niečo sa naozaj zmenilo: trh, používatelia, prostredie atď. A je na PC firmách, ako sa s novou skutočnosťou vyrovnajú.
Určite nesúhlasím s názorom, že koncepcia PC sa končí, že už vyložila všetky karty a stratila svoj potenciál, že ju vytlačia sieťové počítače, mobilné informačné spotrebiče, hybridy mobilov a vreckových počítačov atď., ktoré určite uspokoja mnohé potreby používateľov, ale nemôžu a nikdy nebudú môcť plnohodnotne nahradiť komfort práce a možnosti desktopu.
Súčasná koncepcia PC má svoje nedostatky, výrobcovia HW aj SW by sa preto mali okrem zlepšovania technických parametrov zamerať najmä na jej celkovú modernizáciu. Veľké rezervy klasického PC desktopu vidím v ešte stále zložitom ovládaní, používateľskom komforte, zdĺhavom zapínaní a vypínaní, nízkej spoľahlivosti a bezpečnosti atď. PC firmy by preto mali znovu objaviť význam PC ako informačného spotrebiča na intenzívne prezeranie a spracovanie dát, komunikáciu či zábavu.
„Neorané“ pole pôsobnosti vidím v možnosti vzájomného využívania a zdieľania zdrojov počítačov zapojených v sieti, či už lokálnej, ale aj MAN či WAN. Pri individuálnom používaní počítačov sú ich výpočtové, pamäťové či prenosové zdroje využívané len zlomok času, keď sú zapnuté. Je preto veľká škoda, že si počítače v sieti nemôžu okrem adresárov a tlačiarní zdieľať napríklad aj procesorový výkon či priepustnosť kanálov I/O.
Ďalšou rezervou je mobilita a portabilita. Ťažko hovoriť pri desktope o mobilite, ale aké príjemné by bolo mať možnosť prenášať so sebou dáta, nastavenia, obľúbené miesta na sieti, poštu atď. z pracovného do domáceho počítača alebo medzi pracovnými počítačmi na viacerých pracoviskách. Iste existujú čiastkové riešenia (prenosné hard disky, IrDA, Bluetooth, prístup k nastaveniam a adresárom podľa prihlasovacieho hesla atď.), ale sú to riešenia buď nemotorné, majú svoje obmedzenia, alebo vyžadujú určité parametre (OS, rozhranie, pripojenie na server atď.), takže by to chcelo nejaké inteligentné riešenie.
Určitým hendikepom súčasných PC ešte stále zostáva nie celkom dostatočná modularita. Ak chcete vymeniť kartu, procesor, doplniť ďalší disk, nie je to triviálna úloha pre každého, treba otvoriť počítač, nájsť voľnú pozíciu, vedieť, ako pripojiť káble, nastaviť jumpery, nainštalovať ovládače, riešiť prípadné HW konflikty atď.
Povzbudzujúcim impulzom pre príchod novej éry PC by mohol byť nástup komerčných spotrebiteľských aplikácií na rozpoznávanie hlasu a diktovanie, ktoré sú veľmi „hladné“ po výkone.
Aby som to teda uzavrel, myslím si, že éra PC sa ešte zďaleka nekončí. Zopár firiem na súčasnú situáciu na trhu asi „zaplače“, ale inovatívne „inžinierske“, nie „marketingové“ firmy, ktoré vyriešia nedostatky architektúry PC a znovu objavia jej potenciál, budú sa môcť znovu tešiť na medzikvartálne „žatvy“. A my používatelia sa budeme môcť opäť tešiť z príchodu nielen výkonnejších, ale najmä „múdrejších“ počítačov, skomfortnejším ovládaním, spoľahlivejších, jednoducho sofistikovanejších (to slovo sa mi veľmi páči...).
Zaujímavé čítanie marcového čísla PCR vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 3/2001 Editorial
Autor: Martin Drobný
štvrtok 1. februára 2001
PC REVUE
Tento príhovor som písal sko vždy s mesačným predstihom, tentokrát počas sviatkov, keď sa „lámal letopočet“, v čase, keď sme si všet ci vinšovali zdravie, šťastie, lásku atď., keď sme hodnotili, čo nám uplynulý rok dal a čo by sme si želali, aby nám priniesol ten nový. Samozrejme, každý rok je táto procedúra tak trochu ošúchano rovnaká, tentoraz to bolo výnimočnejšie len vďaka tomu „bombastickému“ prechodu do nového tisícročia. Neubránil som sa pri tejto príležitosti vnútornému hodnoteniu ani ja a rozmýšľal som v rámci úvah o svetových problémoch ľudstva medziiným o tom, ako by sa mohla zlepšiť situácia u nás, v našej krajine. Či musí prejsť oných biblických 40 rokov, kým sa vymenia generácie, či neexistuje nejaký katalyzátor, zázračný urýchľovač, ktorý by mohol tento proces skrátiť a zaradiť nás do vyspelého sveta o niečo skôr.
Krajina je rozdelená politicky aj ekonomicky, problémov v zdravotníctve, školstve, zamestnanosti atď. je veľa, peňazí na výplaty pre väčšinu národa zase málo. Sme naštvaní na našich politikov, že namiesto správy krajiny strácajú čas a energiu v straníckych šarvátkach, otravujú nám život svojím pachtením sa po moci a peniazoch. Čakáme od vlády, že sa o nás postará, že nám dá prácu, chlieb a hry (tak ako už od čias starovekého Ríma). Keďže skutočnosť je iná, fúkame si boľačky, ako sa dá. Alkoholizmus je stále (najmä na vidieku) rozšírený ako jednoduché východisko z bezútešnej reality. Pesimizmus, lajdáckosť, rozkrádanie, závisť, nadávanie na všetkých, najmä na tých hore, a celkový životný nihilizmus sú našimi najcharakteristickejšími povahovými črtami na začiatku 3. tisícročia. Údesné, že?
Nechcem sa púšťať do rozoberania filozofickej kategórie „šťastia“, ktoré si tak radi na konci roka prajeme. Nie som si však úplne istý, či by sme naozaj boli šťastnejší, keby sme mali 2×, 3× alebo 5× väčšiu výplatu, vlastnili luxusné auto, veľký byt a raz do roka si dopriali super dovolenku. Je to naozaj to jediné, čo nám chýba ku šťastiu? Budeme už potom lepšími ľuďmi – slušnejšími, poctivejšími, spravodlivejšími?
Problémy ľudí tejto krajiny sú oveľa hlbšie ako krátka výplatná páska či zle fungujúci ekonomický a sociálny systém, charakteristický pre transformujúce sa krajiny v prechodnom období. Z hĺbky nášho vnútra nás straší celková devastácia hodnotového rebríčka, opustenie tradičných princípov a strata ideálov, ktoré sú nahradené preberaním konzumného spôsobu života, orientáciou na materiálne hodnoty a otrockým preberaním životného štýlu západnej civilizácie so všetkými jej negatívami. Typickým prejavom choroby pacienta – spoločnosti – je nedodržiavanie pravidiel hry na všetkých úrovniach života: od populárneho neplatenia daní cez pirátstvo šoférov na našich cestách až po „zašívanie sa“ v práci. Nechcem už ďalej moralizovať a púšťať na vás hrôzu. Nepoznám recept na šťastie a ani návod na efektívne riadenie krajiny v prechodnom období. Verím len v tradičné overené pravdy, v dobro, poctivú prácu, rodinu, slušnosť atď. A v to, že ak sa chceme niekam pohnúť, musíme sa k týmto princípom čím skôr vrátiť. Pretože koniec koncov všetko je v ľuďoch, nielen v tých hore, ktorí riadia túto krajinu, ale aj v nás ostatných tu dole.
Aby tento príhovor nevyznel veľmi depresívne, musím uviesť, že k jeho napísaniu ma prekvapujúco inšpirovali aj pozitívne informácie a skúsenosti z posledného obdobia. Viacero kamarátov a známych z IT branže sa totiž po dlhých rokoch konečne v poslednom čase presadilo v biznise, a to vďaka svojej vlastnej tvorivej práci, vďaka svojim nápadom, technológiám, odbornosti. Získavajú lukratívne objednávky od veľkých zákazníkov doma i vonku, začínajú zakladať vlastné pobočky v zahraničí (!), dostávajú ponuky na odkúpenie či kapitálový vstup zahraničných investorov do svojich firiem (!!), špekulujú o vstupe na burzu (!!!).
Nie všetci, samozrejme, môžu byť takíto „majstri sveta“. Potešili ma preto skúsenosti z poslednej doby, že aj v niektorých „bežných“ firmách vedia naši ľudia odviesť profesionálnu prácu, sú slušní, milí, korektní a je radosť s nimi spolupracovať. Hoci to sú len lastovičky, poteší, že začínajú prilietať. Sú to skvelé príklady toho, že aj u nás to ide, že aj naši ľudia to dokážu. Bolo by úžasné, keby sa štandard profesionálnej a poctivej práce rozšíril do tej miery, aby to nebola výnimka a príjemné prekvapenie, ale bežná norma. A prelom tisícročia je úžasná príležitosť na zmenu. Škoda by bola nevyužiť ju, nemám pravdu?
Zaujímavé čítanie februárového čísla PCR vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 2/2001 Editorial
Autor: Martin Drobný
Krajina je rozdelená politicky aj ekonomicky, problémov v zdravotníctve, školstve, zamestnanosti atď. je veľa, peňazí na výplaty pre väčšinu národa zase málo. Sme naštvaní na našich politikov, že namiesto správy krajiny strácajú čas a energiu v straníckych šarvátkach, otravujú nám život svojím pachtením sa po moci a peniazoch. Čakáme od vlády, že sa o nás postará, že nám dá prácu, chlieb a hry (tak ako už od čias starovekého Ríma). Keďže skutočnosť je iná, fúkame si boľačky, ako sa dá. Alkoholizmus je stále (najmä na vidieku) rozšírený ako jednoduché východisko z bezútešnej reality. Pesimizmus, lajdáckosť, rozkrádanie, závisť, nadávanie na všetkých, najmä na tých hore, a celkový životný nihilizmus sú našimi najcharakteristickejšími povahovými črtami na začiatku 3. tisícročia. Údesné, že?
Nechcem sa púšťať do rozoberania filozofickej kategórie „šťastia“, ktoré si tak radi na konci roka prajeme. Nie som si však úplne istý, či by sme naozaj boli šťastnejší, keby sme mali 2×, 3× alebo 5× väčšiu výplatu, vlastnili luxusné auto, veľký byt a raz do roka si dopriali super dovolenku. Je to naozaj to jediné, čo nám chýba ku šťastiu? Budeme už potom lepšími ľuďmi – slušnejšími, poctivejšími, spravodlivejšími?
Problémy ľudí tejto krajiny sú oveľa hlbšie ako krátka výplatná páska či zle fungujúci ekonomický a sociálny systém, charakteristický pre transformujúce sa krajiny v prechodnom období. Z hĺbky nášho vnútra nás straší celková devastácia hodnotového rebríčka, opustenie tradičných princípov a strata ideálov, ktoré sú nahradené preberaním konzumného spôsobu života, orientáciou na materiálne hodnoty a otrockým preberaním životného štýlu západnej civilizácie so všetkými jej negatívami. Typickým prejavom choroby pacienta – spoločnosti – je nedodržiavanie pravidiel hry na všetkých úrovniach života: od populárneho neplatenia daní cez pirátstvo šoférov na našich cestách až po „zašívanie sa“ v práci. Nechcem už ďalej moralizovať a púšťať na vás hrôzu. Nepoznám recept na šťastie a ani návod na efektívne riadenie krajiny v prechodnom období. Verím len v tradičné overené pravdy, v dobro, poctivú prácu, rodinu, slušnosť atď. A v to, že ak sa chceme niekam pohnúť, musíme sa k týmto princípom čím skôr vrátiť. Pretože koniec koncov všetko je v ľuďoch, nielen v tých hore, ktorí riadia túto krajinu, ale aj v nás ostatných tu dole.
Aby tento príhovor nevyznel veľmi depresívne, musím uviesť, že k jeho napísaniu ma prekvapujúco inšpirovali aj pozitívne informácie a skúsenosti z posledného obdobia. Viacero kamarátov a známych z IT branže sa totiž po dlhých rokoch konečne v poslednom čase presadilo v biznise, a to vďaka svojej vlastnej tvorivej práci, vďaka svojim nápadom, technológiám, odbornosti. Získavajú lukratívne objednávky od veľkých zákazníkov doma i vonku, začínajú zakladať vlastné pobočky v zahraničí (!), dostávajú ponuky na odkúpenie či kapitálový vstup zahraničných investorov do svojich firiem (!!), špekulujú o vstupe na burzu (!!!).
Nie všetci, samozrejme, môžu byť takíto „majstri sveta“. Potešili ma preto skúsenosti z poslednej doby, že aj v niektorých „bežných“ firmách vedia naši ľudia odviesť profesionálnu prácu, sú slušní, milí, korektní a je radosť s nimi spolupracovať. Hoci to sú len lastovičky, poteší, že začínajú prilietať. Sú to skvelé príklady toho, že aj u nás to ide, že aj naši ľudia to dokážu. Bolo by úžasné, keby sa štandard profesionálnej a poctivej práce rozšíril do tej miery, aby to nebola výnimka a príjemné prekvapenie, ale bežná norma. A prelom tisícročia je úžasná príležitosť na zmenu. Škoda by bola nevyužiť ju, nemám pravdu?
Zaujímavé čítanie februárového čísla PCR vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 2/2001 Editorial
Autor: Martin Drobný
pondelok 1. januára 2001
PC REVUE
Príhovor 1/2001
Konečne! Tentoraz sme už nepochybne, hoci na „druhý pokus...“, prekročili prah nového tisícročia. Možno aj vy máte taký zvláštny, ťažko definovateľný pocit, že žijeme vo výnimočnej dobe, že môžeme byť svedkami takéhoto historického momentu. Podobne sa však asi cítili aj predchádzajúce „vyvolené“ generácie, ak mohli zažiť (a napriek proroctvám aj prežiť...) zmenu storočia či nebodaj tisícročia. Napriek tomu je táto naša doba výnimočná – ani nie tak pre symbolický okamih zmeny letopočtu, ako pre významné procesy, ktoré sa v týchto rokoch odohrávajú v spoločnosti, v ekonomike, politike, vede, technike a špeciálne v informačných technológiách.
Najmä tá posledná oblasť sa čoraz viac stáva centrom záujmu, nádeje, ale aj obáv. Nám blízka oblasť IT bola v posledných rokoch tým najvýraznejším fenoménom, ktorý dramaticky ovplyvnil ľudskú spoločnosť. V nasledujúcich rokoch bude tento vývoj pokračovať a my sa môžeme len dohadovať, či sa máme tešiť alebo báť. Pokúsme sa zatiaľ nemyslieť na znervózňujúce témy, ako sú inteligentné samovyvíjajúce sa roboty, nekontrolované génové manipulácie, kybernetický terorizmus, strata súkromia či zmena digitálnej identity, zraniteľná závislosť spoločnosti od IT atď. Tešme sa radšej spoločne na „bezpečné“ technológie, produkty a služby, ktoré môžeme očakávať počas pár nasledujúcich rokov a ktoré zásadne neohrozia chod tejto spoločnosti a jej členom môžu priniesť prospech. Určite sa veľkého ohlasu dočkajú technológie, ktoré nám donesú do kancelárie či domácností rýchly a lacný internet, technológie, ktoré poskytnú rýchly prístup k internetu mobilným informačným spotrebičom, či už to budú nasledovníci dnešných PC, alebo hybridy mobilov a vreckových počítačov. Nasledujúce roky budeme viac počuť o technológiách ako xDSL, GPRS, Bluetooth, UMTS a množstve iných. (Podrobnejšie sa technológiám budúcnosti venujeme aj v cover story tohto čísla v materiáli Vízie 2001). Budeme pozorovať, ako sa cez internet začnú posielať elektronické faktúry, podávať daňové priznania, rôznorodé úradné žiadosti, ako sa začnú po svete organizovať on line voľby, presadzovať sa prvky priamej demokracie. Popritom však budeme pozorovať, ako sa spoločnosť bude rozdeľovať aj podľa informačnej gramotnosti jednotlivých sociálnych skupín, podľa ich prístupu k informačným spotrebičom. Budeme pozorovať, ako sa budú krajiny rozdeľovať nie podľa HDP, inflácie či percenta nezamestnanosti, ale podľa informačnej vyspelosti, podľa schopnosti pracovať s informáciami, používať ich v prospech jednotlivcov či všetkých. Alebo v neprospech iných, či už to budú nepohodlní jednotlivci, konkurenčné obchodné spoločnosti, alebo celé krajiny... Možno sa budeme čudovať, čo sa dá urobiť s pomocou výkonného počítača, rýchleho pripojenia, správneho soft vérového vybavenia, vedomostí a štipky pokriveného charakteru.
Netreba nevyhnutne trpieť stihomamom, aby sme sa dopracovali aj k takýmto záverom. Je to, bohužiaľ, len otázka peňazí alebo inej „správnej“ motivácie. Nechcem si predstaviť situáciu o pár rokov, ak by naša krajina už bola informačne vyspelejšia a stala sa predmetom záujmu nejakej svetovej mocnosti... Ešteže sme takí malí a nezaujímaví, nemáme na našom území zdroje strategickej suroviny či niečo iné, za čo by sa nejakej výbojnejšej krajine alebo záujmovej skupine oplatilo podniknúť menšie dobrodružstvo. To však neznamená, že sa také niečo nemôže stať.
Naši politici, a je jedno, akého vierovyznania sú, sa v rámci svojich žabomyších vojen, bohužiaľ, nestíhajú venovať takým podružnostiam, ako je podpora využívania informačných technológií. Doteraz neexistuje koncepcia v oblasti IT, starostlivosť o IT sa prehadzuje z ministerstva na ministerstvo a špičkoví štátni úradníci pri otváraní IT podujatí dokážu leda tak prečítať niekým iným napísané prejavy. Aspoň rámcovú víziu by pritom menšia expertná skupinka IT manažérov, akademikov a novinárov dala dokopy možno na pár posedení. To by však ten druhý partner musel byť ochotný takúto pomoc prijať a podujať sa na jej realizáciu. Pekný príklad som zažil nedávno na podujatí organizovanom pod záštitou predsedu parlamentu. Konferencia, na ktorej sa „do hlavy“ zúčastnili všetci generálni riaditelia veľkých IT firiem, si dala za cieľ rozvinúť dialóg medzi štátnou mocou a IT branžou s cieľom nájsť „kľúč k rozvoju spoločnosti“... Po úvodných príhovoroch predsedu parlamentu, ministra školstva a vedúcej úradu pre informatiku nastala zvláštna situácia, pretože všetci po svojich vystúpeniach postupne odišli, nechali predsednícky stôl prázdny a v príhovoroch ďalších pár hodín pokračovali už len zástupcovia IT, ktorí sa navzájom „presviedčali“ o dôležitosti rozvoja IT. Možno to bola len zhoda okolností, že zástupcovia vlády mali iné povinnosti, ale nebol to prvý prípad, keď pri dialógu dvoch strán bola jedna z nich hluchá (a IT branža to nebola). Napriek tomu treba v tomto úsilí pokračovať, presviedčať tých „hore“ – či už túto, alebo budúcu vládnu garnitúru – o dôležitosti IT, lebo ide o našu spoločnú budúcnosť. Buď začnú počúvať, nechajú si poradiť a pomôcť, alebo sa IT časom postarajú o ich odchod. A viem si celkom dobre predstaviť ako...
Zaujímavé čítanie prvého čísla tretieho tisícročia vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 1/2001 Editorial
Autor: Martin Drobný
Konečne! Tentoraz sme už nepochybne, hoci na „druhý pokus...“, prekročili prah nového tisícročia. Možno aj vy máte taký zvláštny, ťažko definovateľný pocit, že žijeme vo výnimočnej dobe, že môžeme byť svedkami takéhoto historického momentu. Podobne sa však asi cítili aj predchádzajúce „vyvolené“ generácie, ak mohli zažiť (a napriek proroctvám aj prežiť...) zmenu storočia či nebodaj tisícročia. Napriek tomu je táto naša doba výnimočná – ani nie tak pre symbolický okamih zmeny letopočtu, ako pre významné procesy, ktoré sa v týchto rokoch odohrávajú v spoločnosti, v ekonomike, politike, vede, technike a špeciálne v informačných technológiách.
Najmä tá posledná oblasť sa čoraz viac stáva centrom záujmu, nádeje, ale aj obáv. Nám blízka oblasť IT bola v posledných rokoch tým najvýraznejším fenoménom, ktorý dramaticky ovplyvnil ľudskú spoločnosť. V nasledujúcich rokoch bude tento vývoj pokračovať a my sa môžeme len dohadovať, či sa máme tešiť alebo báť. Pokúsme sa zatiaľ nemyslieť na znervózňujúce témy, ako sú inteligentné samovyvíjajúce sa roboty, nekontrolované génové manipulácie, kybernetický terorizmus, strata súkromia či zmena digitálnej identity, zraniteľná závislosť spoločnosti od IT atď. Tešme sa radšej spoločne na „bezpečné“ technológie, produkty a služby, ktoré môžeme očakávať počas pár nasledujúcich rokov a ktoré zásadne neohrozia chod tejto spoločnosti a jej členom môžu priniesť prospech. Určite sa veľkého ohlasu dočkajú technológie, ktoré nám donesú do kancelárie či domácností rýchly a lacný internet, technológie, ktoré poskytnú rýchly prístup k internetu mobilným informačným spotrebičom, či už to budú nasledovníci dnešných PC, alebo hybridy mobilov a vreckových počítačov. Nasledujúce roky budeme viac počuť o technológiách ako xDSL, GPRS, Bluetooth, UMTS a množstve iných. (Podrobnejšie sa technológiám budúcnosti venujeme aj v cover story tohto čísla v materiáli Vízie 2001). Budeme pozorovať, ako sa cez internet začnú posielať elektronické faktúry, podávať daňové priznania, rôznorodé úradné žiadosti, ako sa začnú po svete organizovať on line voľby, presadzovať sa prvky priamej demokracie. Popritom však budeme pozorovať, ako sa spoločnosť bude rozdeľovať aj podľa informačnej gramotnosti jednotlivých sociálnych skupín, podľa ich prístupu k informačným spotrebičom. Budeme pozorovať, ako sa budú krajiny rozdeľovať nie podľa HDP, inflácie či percenta nezamestnanosti, ale podľa informačnej vyspelosti, podľa schopnosti pracovať s informáciami, používať ich v prospech jednotlivcov či všetkých. Alebo v neprospech iných, či už to budú nepohodlní jednotlivci, konkurenčné obchodné spoločnosti, alebo celé krajiny... Možno sa budeme čudovať, čo sa dá urobiť s pomocou výkonného počítača, rýchleho pripojenia, správneho soft vérového vybavenia, vedomostí a štipky pokriveného charakteru.
Netreba nevyhnutne trpieť stihomamom, aby sme sa dopracovali aj k takýmto záverom. Je to, bohužiaľ, len otázka peňazí alebo inej „správnej“ motivácie. Nechcem si predstaviť situáciu o pár rokov, ak by naša krajina už bola informačne vyspelejšia a stala sa predmetom záujmu nejakej svetovej mocnosti... Ešteže sme takí malí a nezaujímaví, nemáme na našom území zdroje strategickej suroviny či niečo iné, za čo by sa nejakej výbojnejšej krajine alebo záujmovej skupine oplatilo podniknúť menšie dobrodružstvo. To však neznamená, že sa také niečo nemôže stať.
Naši politici, a je jedno, akého vierovyznania sú, sa v rámci svojich žabomyších vojen, bohužiaľ, nestíhajú venovať takým podružnostiam, ako je podpora využívania informačných technológií. Doteraz neexistuje koncepcia v oblasti IT, starostlivosť o IT sa prehadzuje z ministerstva na ministerstvo a špičkoví štátni úradníci pri otváraní IT podujatí dokážu leda tak prečítať niekým iným napísané prejavy. Aspoň rámcovú víziu by pritom menšia expertná skupinka IT manažérov, akademikov a novinárov dala dokopy možno na pár posedení. To by však ten druhý partner musel byť ochotný takúto pomoc prijať a podujať sa na jej realizáciu. Pekný príklad som zažil nedávno na podujatí organizovanom pod záštitou predsedu parlamentu. Konferencia, na ktorej sa „do hlavy“ zúčastnili všetci generálni riaditelia veľkých IT firiem, si dala za cieľ rozvinúť dialóg medzi štátnou mocou a IT branžou s cieľom nájsť „kľúč k rozvoju spoločnosti“... Po úvodných príhovoroch predsedu parlamentu, ministra školstva a vedúcej úradu pre informatiku nastala zvláštna situácia, pretože všetci po svojich vystúpeniach postupne odišli, nechali predsednícky stôl prázdny a v príhovoroch ďalších pár hodín pokračovali už len zástupcovia IT, ktorí sa navzájom „presviedčali“ o dôležitosti rozvoja IT. Možno to bola len zhoda okolností, že zástupcovia vlády mali iné povinnosti, ale nebol to prvý prípad, keď pri dialógu dvoch strán bola jedna z nich hluchá (a IT branža to nebola). Napriek tomu treba v tomto úsilí pokračovať, presviedčať tých „hore“ – či už túto, alebo budúcu vládnu garnitúru – o dôležitosti IT, lebo ide o našu spoločnú budúcnosť. Buď začnú počúvať, nechajú si poradiť a pomôcť, alebo sa IT časom postarajú o ich odchod. A viem si celkom dobre predstaviť ako...
Zaujímavé čítanie prvého čísla tretieho tisícročia vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 1/2001 Editorial
Autor: Martin Drobný
piatok 1. decembra 2000
PC REVUE
Tak a je tu zase čas na rekapituláciu. Dovolím si s určitým uspokojením konštatovať, že pre PCR bol rok 2000 rokom stabilizácie. Napriek rôznorodým problémom – či už s neplatičmi, tlačiarňou, distribučnou sieťou, alebo sem-tam štrajkujúcou technikou – sa nám podarilo počas uplynulých 12 mesiacov popracovať na skvalitnení obsahu, doplnili sme pár nových rubrík, seriálov, zase sme sa trošku pohrali s grafikou, čo vcelku, dúfam, pomohlo posilniť pozíciu časopisu na trhu. Cez leto sa programoval nový predplatiteľský systém, ktorý by mal umožniť pružnejšie spracúvať objednávky a plánovať expedíciu. Počas jesene sa zostavovala nová podoba nášho webu, takže konečne (!) po dlhých peripetiách budeme môcť posilniť aj naše on line aktivity. V hlave máme ďalšie webové projekty, ktorými by sme vás radi prekvapili; držte palce, aby nám to vyšlo.
Aké sú vyhliadky PCR na budúci rok a čo pre vás pripravujeme? Chceme udržať nastúpený trend, prinášať viac technologických článkov, viac testov a prehľadov, komentovaných článkov, teda materiálov s väčšou pridanou hodnotou. Chceme ešte trochu pošpekulovať nad grafikou, aby bola pútavejšia, no nie rušivá, aby uľahčovala orientáciu v časopise, vhodne dopĺňala obsah článkov. Ak bude dobre vychádzať ekonomika, budeme sa snažiť rozšíriť počet strán, čo všetci privítame. Aj my v redakcii zúfalo hľadáme možnosť umiestniť do časopisu viac článkov, obrázkov a takisto by sme chceli, aby grafika bola vzdušnejšia, aby sme nemuseli používať taký malý font a hustý preklad, ako je to v súčasnosti. Treba za tým však jednoducho vidieť snahu udržať si súčasnú cenovú úroveň a dostať do priestoru vymedzeného ekonomikou čo najviac informácií. Aj tak je každý mesiac „bitka“, ktoré materiály sa zalomia a ktoré sa budú musieť odložiť do ďalšieho čísla. Postihnutí autori majú na mňa za to ťažké srdce, rozsah, a teda cena časopisu však nepustí. Ak by sme stáli dvojnásobok, nebolo by problémom pridať zopár hárkov. Budeme však spolu s tlačiarňou hľadať riešenia, aby sme tieto limity predsa len aspoň trochu posunuli.
Od budúceho roku začne ako súčasť časopisu – zatiaľ aspoň 4-krát do roka – vychádzať aj CD príloha. Dostanú ju všetci, ktorí si CD buď predplatili, alebo si ho kúpia v stánku. Hoci za posledné dva CD tituly sa nám dostalo aj trochu kritiky, treba na našu obranu povedať, že rozhodovanie o ich obsahu nebolo celkom v našej moci, pretože išlo o distribúciu firemných produktov a časopis slúžil viac-menej len ako ich nosič. Pri zostavovaní budúcich CD by sme sa vrátili k pôvodnej obsahovej náplni, to znamená, že okrem elektronickej verzie časopisu a skompletizovaných seriálov bude súčasťou aj výber najaktuálnejšieho shareware, skúšobné verzie nových verzií programov, listingy príkladov zo seriálov v rubrike Progra mujeme, utilitky, hry, možno nejaká zábava atď.
Keď už sme pri tom predplatnom, chcel by som povzbudiť všetkých, ktorí si kupujú časopis v stánku, aby porozmýšľali nad predplatným. Je to jednak lacnejšie, pretože pri celoročnom predplatnom môžete z 12 výtlačkov dostať 3, resp. dokonca až 4 (pri zľavnenom predplatnom) celkom zadarmo. Predplatitelia okrem toho získajú bonus v podobe voľného prístupu k niektorým plateným službám na webe či špeciálnym prílohám, ktoré dostanú len predplatitelia. Pokiaľ je problém s vykrádaním poštových schránok, nebolo by presmerovanie posielania časopisu do práce či školy dobrým riešením? Ak sa pýtate, prečo tak vyzývame na predplatné, odpoveď je veľmi jednoduchá. Jednak je dôležitý fakt, že distribučné spoločnosti si z predajnej ceny časopisu strhávajú 40 % (!), a nie nepodstatná je aj skutočnosť, že to umožňuje lepšie plánovať náklad čísla. A to v konečnom dôsledku môže prispieť k uskutočneniu našich plánov, ktoré by mali priniesť úžitok predovšetkým vám, našim čitateľom.
Často vo svojich príhovoroch spomínam dôležitosť neustáleho vzdelávania sa. Možno s tým už niekomu leziem na nervy, ale núti ma k tomu každodenné presviedčanie sa o pravdivosti tejto skutočnosti. V našej branži to platí dvojnásobne: ľudia s hlbokými vedomosťami zo špecializovaných oblastí IT alebo s kombináciou počítačového a manažérskeho vzdelania majú obrovský potenciál a nadštandardné možnosti uplatnenia sa. Dopĺňať si vzdelanie aj prostredníctvom odborného časopisu by mali nielen počítačoví nadšenci či profesionálni používatelia, ale podstatne širšia počítačová verejnosť. Počítačová gramotnosť by mala patriť k všeobecnému vzdelaniu. Skúste sa preto stať šíriteľmi tohto posolstva, akýmisi evanjelistami informačného veku. Ak pritom nezabudnete nenápadne spomenúť, že existuje aj jeden dobrý domáci počítačový magazín...
Všetko dobré a úspešný štart do nového roku, storočia a tisícročia vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 12/2000 Editorial
Autor: Martin Drobný
Aké sú vyhliadky PCR na budúci rok a čo pre vás pripravujeme? Chceme udržať nastúpený trend, prinášať viac technologických článkov, viac testov a prehľadov, komentovaných článkov, teda materiálov s väčšou pridanou hodnotou. Chceme ešte trochu pošpekulovať nad grafikou, aby bola pútavejšia, no nie rušivá, aby uľahčovala orientáciu v časopise, vhodne dopĺňala obsah článkov. Ak bude dobre vychádzať ekonomika, budeme sa snažiť rozšíriť počet strán, čo všetci privítame. Aj my v redakcii zúfalo hľadáme možnosť umiestniť do časopisu viac článkov, obrázkov a takisto by sme chceli, aby grafika bola vzdušnejšia, aby sme nemuseli používať taký malý font a hustý preklad, ako je to v súčasnosti. Treba za tým však jednoducho vidieť snahu udržať si súčasnú cenovú úroveň a dostať do priestoru vymedzeného ekonomikou čo najviac informácií. Aj tak je každý mesiac „bitka“, ktoré materiály sa zalomia a ktoré sa budú musieť odložiť do ďalšieho čísla. Postihnutí autori majú na mňa za to ťažké srdce, rozsah, a teda cena časopisu však nepustí. Ak by sme stáli dvojnásobok, nebolo by problémom pridať zopár hárkov. Budeme však spolu s tlačiarňou hľadať riešenia, aby sme tieto limity predsa len aspoň trochu posunuli.
Od budúceho roku začne ako súčasť časopisu – zatiaľ aspoň 4-krát do roka – vychádzať aj CD príloha. Dostanú ju všetci, ktorí si CD buď predplatili, alebo si ho kúpia v stánku. Hoci za posledné dva CD tituly sa nám dostalo aj trochu kritiky, treba na našu obranu povedať, že rozhodovanie o ich obsahu nebolo celkom v našej moci, pretože išlo o distribúciu firemných produktov a časopis slúžil viac-menej len ako ich nosič. Pri zostavovaní budúcich CD by sme sa vrátili k pôvodnej obsahovej náplni, to znamená, že okrem elektronickej verzie časopisu a skompletizovaných seriálov bude súčasťou aj výber najaktuálnejšieho shareware, skúšobné verzie nových verzií programov, listingy príkladov zo seriálov v rubrike Progra mujeme, utilitky, hry, možno nejaká zábava atď.
Keď už sme pri tom predplatnom, chcel by som povzbudiť všetkých, ktorí si kupujú časopis v stánku, aby porozmýšľali nad predplatným. Je to jednak lacnejšie, pretože pri celoročnom predplatnom môžete z 12 výtlačkov dostať 3, resp. dokonca až 4 (pri zľavnenom predplatnom) celkom zadarmo. Predplatitelia okrem toho získajú bonus v podobe voľného prístupu k niektorým plateným službám na webe či špeciálnym prílohám, ktoré dostanú len predplatitelia. Pokiaľ je problém s vykrádaním poštových schránok, nebolo by presmerovanie posielania časopisu do práce či školy dobrým riešením? Ak sa pýtate, prečo tak vyzývame na predplatné, odpoveď je veľmi jednoduchá. Jednak je dôležitý fakt, že distribučné spoločnosti si z predajnej ceny časopisu strhávajú 40 % (!), a nie nepodstatná je aj skutočnosť, že to umožňuje lepšie plánovať náklad čísla. A to v konečnom dôsledku môže prispieť k uskutočneniu našich plánov, ktoré by mali priniesť úžitok predovšetkým vám, našim čitateľom.
Často vo svojich príhovoroch spomínam dôležitosť neustáleho vzdelávania sa. Možno s tým už niekomu leziem na nervy, ale núti ma k tomu každodenné presviedčanie sa o pravdivosti tejto skutočnosti. V našej branži to platí dvojnásobne: ľudia s hlbokými vedomosťami zo špecializovaných oblastí IT alebo s kombináciou počítačového a manažérskeho vzdelania majú obrovský potenciál a nadštandardné možnosti uplatnenia sa. Dopĺňať si vzdelanie aj prostredníctvom odborného časopisu by mali nielen počítačoví nadšenci či profesionálni používatelia, ale podstatne širšia počítačová verejnosť. Počítačová gramotnosť by mala patriť k všeobecnému vzdelaniu. Skúste sa preto stať šíriteľmi tohto posolstva, akýmisi evanjelistami informačného veku. Ak pritom nezabudnete nenápadne spomenúť, že existuje aj jeden dobrý domáci počítačový magazín...
Všetko dobré a úspešný štart do nového roku, storočia a tisícročia vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 12/2000 Editorial
Autor: Martin Drobný
streda 1. novembra 2000
PC REVUE
V ľudskej histórii sa už veľakrát opakovala situácia, že silné impériá, spoločenské systémy, ideologické hnutia atď., ktoré vo svojej ére vyzerali neporaziteľné a zdalo sa nemožné, aby boli niekedy niečím prekonané, nakoniec vždy našli svojho premožiteľa. Mnohé kolísky ľudskej civilizácie sú dnes na okraji spoločenského diania, staré spoločenské systémy boli nahradené pokrokovejšími, demokratickejšími. Ideologické hnutia, ako všetky ostatné ľudské výmysly, ktoré sa neopierali o vyššie princípy, skončili v prepadlisku dejín. Veď si len spomeňme na dobu spred 10 rokov. Vari si vtedy niekto pomyslel, že éra súdruhov sa vôbec niekedy skončí, že sa rozpadne vtedajší Sovietsky zväz? A stalo sa.
Rovnako aj v počítačovej branži, hoci éra jej trvania nie je až taká dlhá, už sa stihlo vytvoriť množstvo stereotypov. Vzniklo niekoľko počítačových impérií, zopár monopolov, ktoré sa zdali neporaziteľné. Presadilo sa viacero technológií či architektúr, o ktorých si ich tvorcovia svojho času možno mysleli, že nič lepšie sa už nevymyslí. A predsa nám aj tu kolobeh dejín pripravil nejedno prekvapenie. Na ilustráciu postačí zopár príkladov.
Pamätáte sa, ako sme si kedysi donekonečna zlepšovali počítače, večne nespokojní s ich výkonom, diskovou kapacitou, kvalitou grafiky? Mysleli sme si, že vďaka stále rastúcim nárokom aplikácií bude tento proces nikdy sa nekončiacim príbehom. Ale zdá sa, že tento príbeh nejaký koniec predsa len má. Marketingoví pracovníci nás síce presviedčajú, že by sme mali vymieňať či zlepšovať naše „pecká“ rovnako často, ako sa zrýchľujú procesory, zväčšujú disky atď. Pravdou však je, že upgradovať zostavu starú len pol či trištvrte roka už v súčasnosti nemá až taký zmysel. Dnešné – už aj lowendové – zostavy dokážu uspokojiť väčšinu nárokov bežných používateľov. Hoci teraz to ešte nie je také zrejmé, čoskoro sa pozvoľna ukončí nekonečné dobiehanie výkonu, kapacity atď. a výkonové parametre PC ako koncového zariadenia nebudú už tak rozhodovať. Objavia sa rôznorodé exotické non-PC zariadenia a zmení sa aj spôsob, ako budú ľudia pristupovať k informáciám, ako ich budú ďalej spracúvať.
To, čo v prípade hardvéru možno ešte nie je také očividné, v prípade softvérových aplikácií je už pomerne jasné. V minulosti sme netrpezlivo čakali každú novú verziu obľúbenej aplikácie. Je asi zákonité, že nadšenie z prechodu z verzie 3 na 4 býva väčšie ako z verzie 8 na 9, pričom pri verzii 9 si už nie sme celkom istí, či má zmysel investovať peniaze aj do verzie 10 a ďalších. Aplikácia sa totiž už dostala do takého stavu dopracovanosti, že uspokojuje všetky podstatné požiadavky, potreby a predstavy používateľov. Výrobcovia softvéru začínajú riešiť update takýchto vyspelých aplikácií ich priebežným aktualizovaním cez internet. To je začiatok. Budúcnosť bude v prenajímaní si aplikácií bežiacich na vzdialených serveroch a ich spúšťaní cez webový prehliadač. Takže už nijaké nekonečné kupovanie škatúľ, reinštalácie, rekompilácie, rekonfigurácie atď.
Pamätáte sa, aké neotrasiteľné sa zdali ešte pred pár rokmi pozície niektorých počítačových impérií, napríklad softvérového magnáta z Redmondu alebo procesorového kráľa zo Santa Clary? Kde sa vzal, tu sa vzal, jeden študentík z Fínska si pre vlastné potešenie navrhol vlastný operačný systém, predhodil ho open source komunite a zrazu všetky veľké počítačové firmy budujú stratégiu pre tento „samovyvíjajúci sa“ operačný systém. Poznáte ten príklad, že ak jeden kopáč vykope 1 meter hlbokú jamu za 1 hodinu, za aký čas vykope túto jamu 100 kopáčov? Zdá sa vám, že keby sme tento príklad použili na vývojové tímy – či už pre oblasť SW, alebo HW –, tak by jeho podobnosť predsa len trochu krívala? Áno, máte pravdu, ale rovnako je pravdou to, že stačí jediný geniálny nápad jedného alebo pár vývojárov a z večera do rána sa z neznámej začínajúcej firmy stane horúci favorit, ktorý sa po vstupe investorov môže zmeniť na tigra s trhovou kapitalizáciou na úrovni miliárd dolárov. A malá neznáma firma s „pár“ vývojármi môže spôsobovať vrásky u giganta s armádou vývojárov. Hoci dlhé roky sa impérium WINTEL zdalo nepriestrelné, akési magické prírodné samoobrodné mechanizmy pôsobia asi aj v počítačovom svete, pretože nedovolia, aby monopol trval pridlho, a umožnia nenápadne v podhubí vzniknúť novým konkurentom, ktorí neútočia armádou vývojárov a neobmedzeným rozpočtom pre marketing.
Iné legendy počítačového priemyslu však opúšťajú bojisko nie pre konkurenciu s vyspelejšou technológiou či lepšími produktmi. Vplyvom mechanizmov burzového sveta, uprednostňovania záujmov akcionárov pred záujmami firmy, špekulácií maklérov či prílišných očakávaní investorov môže aj malá začínajúca firma vďaka momentálne väčšej trhovej kapitalizácii odkúpiť alebo poslať na smetisko dejín legendu s väčším obratom, počtom zamestnancov, jasnou roadmapou produktov. Áno, aj to sa môže stať a súčasné dianie nás o tom dostatočne presviedča.
A v takýchto príkladoch by sme mohli pokračovať ešte hodnú chvíľu. Hoci neraz sa zdá, že karty sú už rozdané, a nevieme si predstaviť, čo také by sa mohlo či malo stať, aby sa momentálny status quo zmenil, vždy sa nakoniec nájde nejaké nečakané rozuzlenie či východisko. Ukazuje sa, že nevyhnutnosť pozorne sledovať dianie a rýchlo reagovať na meniace sa podmienky bude mať čoraz rozhodujúcejší vplyv na úspech jedinca či prežitie firmy. Schopnosť lídrov firmy vidieť aj za horizont niekoľkých rokov, pripraviť sa na nové paradigmy umožní firme nielen prežiť, ale aj získať rozhodujúce slovo. Často si v tejto súvislosti uvedomujem, v akej vzrušujúcej dobe žijeme, v akej zaujímavej branži pracujeme, ale aj aké dôležité je byť dobre informovaný. Dovoľte nám byť vám v tejto dobe a v tejto branži užitočným spoločníkom.
Zaujímavé čítanie novembrového PCR vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 11/2000 Editorial
Autor: Martin Drobný
Rovnako aj v počítačovej branži, hoci éra jej trvania nie je až taká dlhá, už sa stihlo vytvoriť množstvo stereotypov. Vzniklo niekoľko počítačových impérií, zopár monopolov, ktoré sa zdali neporaziteľné. Presadilo sa viacero technológií či architektúr, o ktorých si ich tvorcovia svojho času možno mysleli, že nič lepšie sa už nevymyslí. A predsa nám aj tu kolobeh dejín pripravil nejedno prekvapenie. Na ilustráciu postačí zopár príkladov.
Pamätáte sa, ako sme si kedysi donekonečna zlepšovali počítače, večne nespokojní s ich výkonom, diskovou kapacitou, kvalitou grafiky? Mysleli sme si, že vďaka stále rastúcim nárokom aplikácií bude tento proces nikdy sa nekončiacim príbehom. Ale zdá sa, že tento príbeh nejaký koniec predsa len má. Marketingoví pracovníci nás síce presviedčajú, že by sme mali vymieňať či zlepšovať naše „pecká“ rovnako často, ako sa zrýchľujú procesory, zväčšujú disky atď. Pravdou však je, že upgradovať zostavu starú len pol či trištvrte roka už v súčasnosti nemá až taký zmysel. Dnešné – už aj lowendové – zostavy dokážu uspokojiť väčšinu nárokov bežných používateľov. Hoci teraz to ešte nie je také zrejmé, čoskoro sa pozvoľna ukončí nekonečné dobiehanie výkonu, kapacity atď. a výkonové parametre PC ako koncového zariadenia nebudú už tak rozhodovať. Objavia sa rôznorodé exotické non-PC zariadenia a zmení sa aj spôsob, ako budú ľudia pristupovať k informáciám, ako ich budú ďalej spracúvať.
To, čo v prípade hardvéru možno ešte nie je také očividné, v prípade softvérových aplikácií je už pomerne jasné. V minulosti sme netrpezlivo čakali každú novú verziu obľúbenej aplikácie. Je asi zákonité, že nadšenie z prechodu z verzie 3 na 4 býva väčšie ako z verzie 8 na 9, pričom pri verzii 9 si už nie sme celkom istí, či má zmysel investovať peniaze aj do verzie 10 a ďalších. Aplikácia sa totiž už dostala do takého stavu dopracovanosti, že uspokojuje všetky podstatné požiadavky, potreby a predstavy používateľov. Výrobcovia softvéru začínajú riešiť update takýchto vyspelých aplikácií ich priebežným aktualizovaním cez internet. To je začiatok. Budúcnosť bude v prenajímaní si aplikácií bežiacich na vzdialených serveroch a ich spúšťaní cez webový prehliadač. Takže už nijaké nekonečné kupovanie škatúľ, reinštalácie, rekompilácie, rekonfigurácie atď.
Pamätáte sa, aké neotrasiteľné sa zdali ešte pred pár rokmi pozície niektorých počítačových impérií, napríklad softvérového magnáta z Redmondu alebo procesorového kráľa zo Santa Clary? Kde sa vzal, tu sa vzal, jeden študentík z Fínska si pre vlastné potešenie navrhol vlastný operačný systém, predhodil ho open source komunite a zrazu všetky veľké počítačové firmy budujú stratégiu pre tento „samovyvíjajúci sa“ operačný systém. Poznáte ten príklad, že ak jeden kopáč vykope 1 meter hlbokú jamu za 1 hodinu, za aký čas vykope túto jamu 100 kopáčov? Zdá sa vám, že keby sme tento príklad použili na vývojové tímy – či už pre oblasť SW, alebo HW –, tak by jeho podobnosť predsa len trochu krívala? Áno, máte pravdu, ale rovnako je pravdou to, že stačí jediný geniálny nápad jedného alebo pár vývojárov a z večera do rána sa z neznámej začínajúcej firmy stane horúci favorit, ktorý sa po vstupe investorov môže zmeniť na tigra s trhovou kapitalizáciou na úrovni miliárd dolárov. A malá neznáma firma s „pár“ vývojármi môže spôsobovať vrásky u giganta s armádou vývojárov. Hoci dlhé roky sa impérium WINTEL zdalo nepriestrelné, akési magické prírodné samoobrodné mechanizmy pôsobia asi aj v počítačovom svete, pretože nedovolia, aby monopol trval pridlho, a umožnia nenápadne v podhubí vzniknúť novým konkurentom, ktorí neútočia armádou vývojárov a neobmedzeným rozpočtom pre marketing.
Iné legendy počítačového priemyslu však opúšťajú bojisko nie pre konkurenciu s vyspelejšou technológiou či lepšími produktmi. Vplyvom mechanizmov burzového sveta, uprednostňovania záujmov akcionárov pred záujmami firmy, špekulácií maklérov či prílišných očakávaní investorov môže aj malá začínajúca firma vďaka momentálne väčšej trhovej kapitalizácii odkúpiť alebo poslať na smetisko dejín legendu s väčším obratom, počtom zamestnancov, jasnou roadmapou produktov. Áno, aj to sa môže stať a súčasné dianie nás o tom dostatočne presviedča.
A v takýchto príkladoch by sme mohli pokračovať ešte hodnú chvíľu. Hoci neraz sa zdá, že karty sú už rozdané, a nevieme si predstaviť, čo také by sa mohlo či malo stať, aby sa momentálny status quo zmenil, vždy sa nakoniec nájde nejaké nečakané rozuzlenie či východisko. Ukazuje sa, že nevyhnutnosť pozorne sledovať dianie a rýchlo reagovať na meniace sa podmienky bude mať čoraz rozhodujúcejší vplyv na úspech jedinca či prežitie firmy. Schopnosť lídrov firmy vidieť aj za horizont niekoľkých rokov, pripraviť sa na nové paradigmy umožní firme nielen prežiť, ale aj získať rozhodujúce slovo. Často si v tejto súvislosti uvedomujem, v akej vzrušujúcej dobe žijeme, v akej zaujímavej branži pracujeme, ale aj aké dôležité je byť dobre informovaný. Dovoľte nám byť vám v tejto dobe a v tejto branži užitočným spoločníkom.
Zaujímavé čítanie novembrového PCR vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 11/2000 Editorial
Autor: Martin Drobný
nedeľa 1. októbra 2000
PC REVUE
Editorial
Spomínate si na časy, keď sme sa nedočkavo tešili na príchod nových generácií procesorov s vyššou taktovacou frekvenciou v nádeji, že z domácej skladačky sa konečne stane supervýkonné delo? Spomínate si, ako sme s nadšením inštalovali nové verzie obľúbených grafických editorov, kancelárskych balíkov či utilitiek, dúfajúc, že budú konečne zbavené starých „múch“ a s novou funkčnosťou nepribudne zase až tak veľa tých nových? Medzičasom sa však situácia zásadne zmenila. Hoci Moorov zákon o zdvojnásobovaní výkonu procesorov každých 18 mesiacov zatiaľ neprestal platiť a nové generácie softvéru stále prinášajú niečo nové, nemôžem sa zbaviť pocitu, že pôvodné vzrušenie už akosi ochablo. Samozrejme, vývoj sa nezastavil, ešte stále je čo zlepšovať, ale nové verzie štandardných aplikácií či modely PC už používateľovi neprinášajú zásadne vyššiu úžitkovú hodnotu. Štandardný pécečkový hard vér a softvér sa dostali na taký stupeň vývoja, že v mnohých oblastiach ich možnosti už vysoko prekračujú potreby nielen bežného používateľa. Zdá sa, ako keby sa éra PC blížila k svojmu vrcholu. To zďaleka neznamená jej koniec, ako predpovedajú niektorí extrémistickí vizionári, len sa naplní jej poslanie. Osobné počítače sa budú aj naďalej inovovať a predávať, ale už neovplyvnia náš život nejakým zásadne novým spôsobom. Čo teda príde po ére PC? Čo a ako zmení náš život?
Už dávnejšie som si v tejto súvislosti uvedomoval akési náznaky „abstinenčných príznakov“ z nedostatku nových úžasných, vzrušujúcich technológií a produktov. Zdá sa však, že sme sa konečne dočkali, nový techno-boom práve prichádza! Spojenie fenoménu internetu a popularity mobilnej komunikácie totiž vytvára takú silnú kombináciu, ktorá pravdepodobne zásadným spôsobom ovplyvní osobný a pracovný život podstatne širšej skupiny populácie, ako to bolo v prípade boomu osobných počítačov. Nové technológie, ktoré spájajú internet a bezdrôtovú komunikáciu, a na nich postavené produkty totiž umožnia vstúpiť do infokomunikačného sveta aj tým ľuďom, pre ktorých bol počítač buď ešte stále príliš zložitý, drahý, alebo ho jednoducho nepotrebovali. Nové generácie osobných infokomunikačných spotrebičov im však umožnia využívať služby, ktoré budú pre nich užitočné, atraktívne a cenovo dostupné.
O tom, ako internet či mobilná komunikácia zasiahli nepočítačovú populáciu, som sa presvedčil už neraz. V prípade internetu to bola napríklad jedna príbuzná z tretieho kolena, ktorá zásadne odmietala akékoľvek diskusie o používaní počítačov. Hoci by jej mohli výrazne zjednodušiť niektoré pracovné činnosti v jej malej firmičke, nedala si povedať. To všetko však platilo iba do momentu, keď potrebovala poslať e-mail svojej neterke v Austrálii. To som jej potom nestačil odpovedať na všetky otázky, ktoré sa v tejto súvislosti zrazu objavili. Začala si požičiavať literatúru, spätne zháňať staršie čísla PCR a teraz špekuluje nad tým, ako by internet mohla využiť pri svojom podnikaní. V prípade mobilov to bola napríklad naša 73-ročná suseda na dedine, ktorá si kúpila mobil a s obľubou z neho telefonuje, sediac pritom (s odpustením) v drevenej „kadibúdke“...
Myslím si, že teraz si ešte ani nevieme celkom dobre predstaviť, aké rôznorodé možnosti nám prinesie spojenie bezdrôtovej komunikácie a internetu, aké užitočné služby budeme môcť využívať, aké atraktívne aplikácie sa objavia. Určite bude veľmi zaujímavé sledovať ďalší vývoj, ktoré technológie sa nakoniec presadia, aké rôznorodé informačné spotrebiče budeme používať, ako zareagujú mobilní operátori, akí noví hráči sa objavia, ako to poznamená náš každodenný život atď.
Technológie, ktoré stoja v pozadí príchodu novej éry sveta informačných technológií, s „čudnými“ názvami či „tajomnými“ skratkami, ako Bluetooth, WAP, GPRS, HSCSD, EDGE, WCDMA atď., sme predstavovali v predchádzajúcich číslach, resp. aj v tomto čísle PCR. Hoci vývoj týchto technológií ešte nie je celkom ukončený a plnohodnotné komerčné využitie mobilného internetu sa očakáva v nadchádzajúcich rokoch (na Slovensku vždy o niečo neskôr), už teraz sa osobne veľmi teším na testovanie a neskôr každodenné používanie produktov, ktoré na týchto technológiách vzniknú. O tom, ako výrazne zmenia náš každodenný život, ako ich budeme môcť využiť na podnikanie, zábavu, vzdelávanie, prácu atď., sa, dúfam, presvedčíme už čoskoro. V každom prípade bude určite veľmi dôležité sledovať ďalší vývoj a byť naň dobre pripravený. Budem rád, ak PCR zostane vaším spoločníkom aj pri vstupe do novej éry, novej vývojovej etapy IT, ktorá nás ešte viac priblíži k modelu informačnej spoločnosti.
Zaujímavé a užitočné čítanie vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 10/2000 Editorial
Autor: Martin Drobný
Spomínate si na časy, keď sme sa nedočkavo tešili na príchod nových generácií procesorov s vyššou taktovacou frekvenciou v nádeji, že z domácej skladačky sa konečne stane supervýkonné delo? Spomínate si, ako sme s nadšením inštalovali nové verzie obľúbených grafických editorov, kancelárskych balíkov či utilitiek, dúfajúc, že budú konečne zbavené starých „múch“ a s novou funkčnosťou nepribudne zase až tak veľa tých nových? Medzičasom sa však situácia zásadne zmenila. Hoci Moorov zákon o zdvojnásobovaní výkonu procesorov každých 18 mesiacov zatiaľ neprestal platiť a nové generácie softvéru stále prinášajú niečo nové, nemôžem sa zbaviť pocitu, že pôvodné vzrušenie už akosi ochablo. Samozrejme, vývoj sa nezastavil, ešte stále je čo zlepšovať, ale nové verzie štandardných aplikácií či modely PC už používateľovi neprinášajú zásadne vyššiu úžitkovú hodnotu. Štandardný pécečkový hard vér a softvér sa dostali na taký stupeň vývoja, že v mnohých oblastiach ich možnosti už vysoko prekračujú potreby nielen bežného používateľa. Zdá sa, ako keby sa éra PC blížila k svojmu vrcholu. To zďaleka neznamená jej koniec, ako predpovedajú niektorí extrémistickí vizionári, len sa naplní jej poslanie. Osobné počítače sa budú aj naďalej inovovať a predávať, ale už neovplyvnia náš život nejakým zásadne novým spôsobom. Čo teda príde po ére PC? Čo a ako zmení náš život?
Už dávnejšie som si v tejto súvislosti uvedomoval akési náznaky „abstinenčných príznakov“ z nedostatku nových úžasných, vzrušujúcich technológií a produktov. Zdá sa však, že sme sa konečne dočkali, nový techno-boom práve prichádza! Spojenie fenoménu internetu a popularity mobilnej komunikácie totiž vytvára takú silnú kombináciu, ktorá pravdepodobne zásadným spôsobom ovplyvní osobný a pracovný život podstatne širšej skupiny populácie, ako to bolo v prípade boomu osobných počítačov. Nové technológie, ktoré spájajú internet a bezdrôtovú komunikáciu, a na nich postavené produkty totiž umožnia vstúpiť do infokomunikačného sveta aj tým ľuďom, pre ktorých bol počítač buď ešte stále príliš zložitý, drahý, alebo ho jednoducho nepotrebovali. Nové generácie osobných infokomunikačných spotrebičov im však umožnia využívať služby, ktoré budú pre nich užitočné, atraktívne a cenovo dostupné.
O tom, ako internet či mobilná komunikácia zasiahli nepočítačovú populáciu, som sa presvedčil už neraz. V prípade internetu to bola napríklad jedna príbuzná z tretieho kolena, ktorá zásadne odmietala akékoľvek diskusie o používaní počítačov. Hoci by jej mohli výrazne zjednodušiť niektoré pracovné činnosti v jej malej firmičke, nedala si povedať. To všetko však platilo iba do momentu, keď potrebovala poslať e-mail svojej neterke v Austrálii. To som jej potom nestačil odpovedať na všetky otázky, ktoré sa v tejto súvislosti zrazu objavili. Začala si požičiavať literatúru, spätne zháňať staršie čísla PCR a teraz špekuluje nad tým, ako by internet mohla využiť pri svojom podnikaní. V prípade mobilov to bola napríklad naša 73-ročná suseda na dedine, ktorá si kúpila mobil a s obľubou z neho telefonuje, sediac pritom (s odpustením) v drevenej „kadibúdke“...
Myslím si, že teraz si ešte ani nevieme celkom dobre predstaviť, aké rôznorodé možnosti nám prinesie spojenie bezdrôtovej komunikácie a internetu, aké užitočné služby budeme môcť využívať, aké atraktívne aplikácie sa objavia. Určite bude veľmi zaujímavé sledovať ďalší vývoj, ktoré technológie sa nakoniec presadia, aké rôznorodé informačné spotrebiče budeme používať, ako zareagujú mobilní operátori, akí noví hráči sa objavia, ako to poznamená náš každodenný život atď.
Technológie, ktoré stoja v pozadí príchodu novej éry sveta informačných technológií, s „čudnými“ názvami či „tajomnými“ skratkami, ako Bluetooth, WAP, GPRS, HSCSD, EDGE, WCDMA atď., sme predstavovali v predchádzajúcich číslach, resp. aj v tomto čísle PCR. Hoci vývoj týchto technológií ešte nie je celkom ukončený a plnohodnotné komerčné využitie mobilného internetu sa očakáva v nadchádzajúcich rokoch (na Slovensku vždy o niečo neskôr), už teraz sa osobne veľmi teším na testovanie a neskôr každodenné používanie produktov, ktoré na týchto technológiách vzniknú. O tom, ako výrazne zmenia náš každodenný život, ako ich budeme môcť využiť na podnikanie, zábavu, vzdelávanie, prácu atď., sa, dúfam, presvedčíme už čoskoro. V každom prípade bude určite veľmi dôležité sledovať ďalší vývoj a byť naň dobre pripravený. Budem rád, ak PCR zostane vaším spoločníkom aj pri vstupe do novej éry, novej vývojovej etapy IT, ktorá nás ešte viac priblíži k modelu informačnej spoločnosti.
Zaujímavé a užitočné čítanie vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 10/2000 Editorial
Autor: Martin Drobný
piatok 1. septembra 2000
PC REVUE
Editorial
Všetci sme asi poriadne otrávení z domácej politickej reality, ktorá nás dennodenne obklopuje, každý z nás sa možno z času na čas zamýšľa nad možnými východiskami zo súčasnej dosť de primujúcej prítomnosti. Samozrejme, že tak činím aj ja ako občan, a keďže sme počítačový magazín, činím tak z pohľadu možného prínosu IT pre zmenu tohto stavu.
K dispozícii sú štandardné riešenia, ale aj inovatívne, hoci zatiaľ neodskúšané postupy.
Parlamentná demokracia poskytuje jediný zásadný moment, keď občan berie do svojich rúk moc, a to voľby. Pokiaľ sa však v parlamente budú objavovať stále tie isté „okukané“ tváre, či už z tábora opozície, alebo vládnej koalície, našu situáciu nevyriešia ani predčasné, ani nijaké iné voľby. Musela by tu existovať tradícia silných a jasne čitateľných politických strán a musela by prísť nová generácia profesionálnych politikov. A nič také nám, obávam sa, najbližších pár rokov nehrozí.
Ďalšou možnosťou je postupné presadzovanie prvkov priamej demokracie, budovanie občianskej spoločnosti, teda stavu, keď bude občan podstatne výraznejšie vtiahnutý do rozhodovania o osude krajiny. Slabou stránkou tejto verzie je, že ak sa nič zásadné nezmení, v našom prípade to bude veľmi dlhá cesta. Okrem toho každá garnitúra, ktorá je momentálne vo vláde, sa len veľmi nerada dobrovoľne vzdáva svojej „ťažko získanej“ moci.
Utopistickou verziou by mohla byť akási „privatizácia“ vládnej moci. Krajinu by riadili profesionálni manažéri, kontrolovaní dozornou radou, auditovaní nezávislou spoločnosťou a motivovaní k efektívnejšiemu riadeniu krajiny napríklad podielom na kvantitatívnych a kvalitatívnych ukazovateľoch (HDP, miera inflácie, nezamestnanosti...). Bol by to akýsi vyšší stupeň obľúbenej hry SimCity bez toho, aby sa v nej mohli presadzovať záujmy lobistických skupín, uprednostňovať populistické riešenia či falošná sociálna politika. A politici, aby neotravovali verejnosť, by mohli ďalej pokračovať vo svojich hádkach, faktických pripomienkach a obštrukciách, zavretí dajme tomu v lepšom prípade v nejakom pánskom klube.
A keď už je sprivatizovanie celej vládnej moci utopistickou verziou, bolo by prospešné aspoň sprivatizovať, resp. outsourcovať, t. j. objednať si ich výkon u tretích strán, všetky tie činnosti, služby, ktoré nemusí štátna správa vykonávať svojpomocne zo zákona. To by sa zrazu objavili obrovské rezervy a usporené prostriedky.
Technologická verzia by sa opierala o fakt, že IT sú schopné vyvíjať tlak nielen na komerčný sektor, ale obrovský prínos a význam predstavujú aj pre osobný a spoločenský život vôbec. V prípade komerčných spoločností umožňujú IT zefektívniť riadenie, znížiť náklady, rozširovať trhy, skvalitňovať vnútropodnikovú komunikáciu atď. Ak v konkurenčnom prostredí získa jeden podnik vďaka implementácii IT konkurenčnú výhodu, nezostane ostatným spoločnostiam nič iné ako nasledovať ho. Ináč nemajú šancu na prežitie. Niečo podobné by malo nastať aj v prípade riadenia krajiny, ktorá je vlastne tiež jeden veľký a komplexný podnik. Nie je preto prekvapujúce, že nedávny audit štátnej správy zistil obrovské rezervy vo využívaní zdrojov, ne efektívne riadenie, prezamestnanosť atď. Implementácia inteligentného informačného systému a jeho dôsledné využívanie by pritom pomohlo práve zefektívniť jej činnosť, zvýšiť flexibilnosť, systematizovať logistiku, zredukovať náklady. Ale to by musel mať niekto na tom záujem. Samozrejme, že už v súčasnosti jednotlivé orgány štátnej a verejnej správy vo väčšej či menšej miere využívajú IT v nejakej podobe. Problém je v tom, že napríklad jednotlivé ministerstvá a im podriadené úrady či organizácie využívajú rozdielne IS, ktoré nie sú schopné medzi sebou komunikovať. Chýba tak komplexný pohľad na štátnu správu ako celok a možnosť ju riadiť. Tým, že každý si presadzuje vlastné riešenie, výber vlastného dodávateľa, sa tieto riešenia navyše podstatne predražujú. A štátny úradník sa predsa nenechá dobrovoľne pripraviť o svoju poctivo zaslúženú províziu...
Veľkou prekážkou je, akým spôsobom bola a, bohužiaľ, ešte stále je vnímaná dôležitosť IT našimi doterajšími vládami. Starostlivosť o informatiku sa prehadzuje medzi ministerstvami ako horúci zemiak a neexistuje pragmatická koncepcia komplexnej informatizácie spoločnosti. Politici s obľubou čítajú plamenné prejavy o informačnej spoločnosti a informačných superdiaľniciach, ale v skutočnosti sa počítačov a IT buď boja, nerozumejú im, alebo sa o ne nezaujímajú. Česť výnimkám.
Budúca informačná spoločnosť by mnohé negatíva prepolitizovanej a skorumpovanej spoločnosti mohla odstrániť už len vďaka takým mechanizmom, ako budú on line voľby či referendá o zásadných otázkach smerovania celej krajiny, či interaktívne hlasovanie o lokálnych (mestských, obecných) „každodenných“ záležitostiach. Bohužiaľ, na tú dobu si ešte nejaký týždeň budeme musieť počkať, lebo ani vo svete nie sú zatiaľ vyjasnené niektoré veci – ako napríklad zabezpečiť rovnakú možnosť prístupu občanov k prostriedkom na elektronické hlasovanie, ako dodržať ochranu osobných údajov so súčasným bezpečným prístupom a jednoznačnou autentifikáciou atď.
Dovtedy nám zostáva aspoň zintenzívniť úsilie vo väčšej miere presadzovať využívanie IT a popularizovať ich význam a prínos, šíriť informačnú osvetu... Treba dúfať, že aspoň nastupujúce generácie budúcich manažérov či politikov budú vo svojich postojoch k uvedomovaniu si dôležitosti IT podstatne zodpovednejšie.
Zaujímavé čítanie septembrového čísla vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 9/2000 Editorial
Autor: Martin Drobný
Všetci sme asi poriadne otrávení z domácej politickej reality, ktorá nás dennodenne obklopuje, každý z nás sa možno z času na čas zamýšľa nad možnými východiskami zo súčasnej dosť de primujúcej prítomnosti. Samozrejme, že tak činím aj ja ako občan, a keďže sme počítačový magazín, činím tak z pohľadu možného prínosu IT pre zmenu tohto stavu.
K dispozícii sú štandardné riešenia, ale aj inovatívne, hoci zatiaľ neodskúšané postupy.
Parlamentná demokracia poskytuje jediný zásadný moment, keď občan berie do svojich rúk moc, a to voľby. Pokiaľ sa však v parlamente budú objavovať stále tie isté „okukané“ tváre, či už z tábora opozície, alebo vládnej koalície, našu situáciu nevyriešia ani predčasné, ani nijaké iné voľby. Musela by tu existovať tradícia silných a jasne čitateľných politických strán a musela by prísť nová generácia profesionálnych politikov. A nič také nám, obávam sa, najbližších pár rokov nehrozí.
Ďalšou možnosťou je postupné presadzovanie prvkov priamej demokracie, budovanie občianskej spoločnosti, teda stavu, keď bude občan podstatne výraznejšie vtiahnutý do rozhodovania o osude krajiny. Slabou stránkou tejto verzie je, že ak sa nič zásadné nezmení, v našom prípade to bude veľmi dlhá cesta. Okrem toho každá garnitúra, ktorá je momentálne vo vláde, sa len veľmi nerada dobrovoľne vzdáva svojej „ťažko získanej“ moci.
Utopistickou verziou by mohla byť akási „privatizácia“ vládnej moci. Krajinu by riadili profesionálni manažéri, kontrolovaní dozornou radou, auditovaní nezávislou spoločnosťou a motivovaní k efektívnejšiemu riadeniu krajiny napríklad podielom na kvantitatívnych a kvalitatívnych ukazovateľoch (HDP, miera inflácie, nezamestnanosti...). Bol by to akýsi vyšší stupeň obľúbenej hry SimCity bez toho, aby sa v nej mohli presadzovať záujmy lobistických skupín, uprednostňovať populistické riešenia či falošná sociálna politika. A politici, aby neotravovali verejnosť, by mohli ďalej pokračovať vo svojich hádkach, faktických pripomienkach a obštrukciách, zavretí dajme tomu v lepšom prípade v nejakom pánskom klube.
A keď už je sprivatizovanie celej vládnej moci utopistickou verziou, bolo by prospešné aspoň sprivatizovať, resp. outsourcovať, t. j. objednať si ich výkon u tretích strán, všetky tie činnosti, služby, ktoré nemusí štátna správa vykonávať svojpomocne zo zákona. To by sa zrazu objavili obrovské rezervy a usporené prostriedky.
Technologická verzia by sa opierala o fakt, že IT sú schopné vyvíjať tlak nielen na komerčný sektor, ale obrovský prínos a význam predstavujú aj pre osobný a spoločenský život vôbec. V prípade komerčných spoločností umožňujú IT zefektívniť riadenie, znížiť náklady, rozširovať trhy, skvalitňovať vnútropodnikovú komunikáciu atď. Ak v konkurenčnom prostredí získa jeden podnik vďaka implementácii IT konkurenčnú výhodu, nezostane ostatným spoločnostiam nič iné ako nasledovať ho. Ináč nemajú šancu na prežitie. Niečo podobné by malo nastať aj v prípade riadenia krajiny, ktorá je vlastne tiež jeden veľký a komplexný podnik. Nie je preto prekvapujúce, že nedávny audit štátnej správy zistil obrovské rezervy vo využívaní zdrojov, ne efektívne riadenie, prezamestnanosť atď. Implementácia inteligentného informačného systému a jeho dôsledné využívanie by pritom pomohlo práve zefektívniť jej činnosť, zvýšiť flexibilnosť, systematizovať logistiku, zredukovať náklady. Ale to by musel mať niekto na tom záujem. Samozrejme, že už v súčasnosti jednotlivé orgány štátnej a verejnej správy vo väčšej či menšej miere využívajú IT v nejakej podobe. Problém je v tom, že napríklad jednotlivé ministerstvá a im podriadené úrady či organizácie využívajú rozdielne IS, ktoré nie sú schopné medzi sebou komunikovať. Chýba tak komplexný pohľad na štátnu správu ako celok a možnosť ju riadiť. Tým, že každý si presadzuje vlastné riešenie, výber vlastného dodávateľa, sa tieto riešenia navyše podstatne predražujú. A štátny úradník sa predsa nenechá dobrovoľne pripraviť o svoju poctivo zaslúženú províziu...
Veľkou prekážkou je, akým spôsobom bola a, bohužiaľ, ešte stále je vnímaná dôležitosť IT našimi doterajšími vládami. Starostlivosť o informatiku sa prehadzuje medzi ministerstvami ako horúci zemiak a neexistuje pragmatická koncepcia komplexnej informatizácie spoločnosti. Politici s obľubou čítajú plamenné prejavy o informačnej spoločnosti a informačných superdiaľniciach, ale v skutočnosti sa počítačov a IT buď boja, nerozumejú im, alebo sa o ne nezaujímajú. Česť výnimkám.
Budúca informačná spoločnosť by mnohé negatíva prepolitizovanej a skorumpovanej spoločnosti mohla odstrániť už len vďaka takým mechanizmom, ako budú on line voľby či referendá o zásadných otázkach smerovania celej krajiny, či interaktívne hlasovanie o lokálnych (mestských, obecných) „každodenných“ záležitostiach. Bohužiaľ, na tú dobu si ešte nejaký týždeň budeme musieť počkať, lebo ani vo svete nie sú zatiaľ vyjasnené niektoré veci – ako napríklad zabezpečiť rovnakú možnosť prístupu občanov k prostriedkom na elektronické hlasovanie, ako dodržať ochranu osobných údajov so súčasným bezpečným prístupom a jednoznačnou autentifikáciou atď.
Dovtedy nám zostáva aspoň zintenzívniť úsilie vo väčšej miere presadzovať využívanie IT a popularizovať ich význam a prínos, šíriť informačnú osvetu... Treba dúfať, že aspoň nastupujúce generácie budúcich manažérov či politikov budú vo svojich postojoch k uvedomovaniu si dôležitosti IT podstatne zodpovednejšie.
Zaujímavé čítanie septembrového čísla vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 9/2000 Editorial
Autor: Martin Drobný
utorok 1. augusta 2000
PC REVUE
Editorial
Máme za sebou polovicu roka a po nejakom čase sa opäť naskytla príležitosť zhodnotiť vývoj časopisu. Naschvál hovorím vývoj, pretože ide nielen o neustále a postupné skvalitňovanie formy a obsahu, prispôsobovanie sa požiadavkám čitateľov, podmienkam na trhu IT a médií. Hoci sa snažíme všetkými silami pokračovať v tomto vývoji a vyrábať aj v tejto nie príliš priaznivej dobe pôvodný, odborno-populárny počítačový magazín, okrem povzbu divých listov či konštruktívnych nápadov a pripomienok dostávame aj kritické ohlasy.
Je nám jasné, že nemôžeme vyhovieť každému – napriek tomu, že sa snažíme pokryť dosť široké spektrum oblastí. Takisto dobre vieme, že v dnešnej dobe je veľmi obľúbené všetko ofrflať, vynadať, zvoziť pod zem. Vieme, že sme dosť na očiach verejnosti, a hoci do istej miery sa s tým aj počíta, neberieme kritiku zďaleka na ľahkú váhu. Dobre mienená pripomienka totiž môže prispieť ku skvalitneniu a, naopak, „správne odpálená rana od pása“ dokáže trochu aj zamrzieť.
Na konkrétne pripomienky, viac či menej objektívne, sa snažíme odpovedať v listárni (testy „drahých“ zariadení, málo praktických rád atď.), a ak sú konštruktívne a zmysluplné, reagujeme na ne zavedením nových seriálov či posilnením niektorých rubrík. Niektoré navrhované zmeny a projekty čakajú na svoju realizáciu trochu dlhšie, ako by sme si želali. Aj my by sme chceli, aby niektoré veci išli trochu rýchlejšie (vydávanie CD, lepšia webová stránka atď.). Dúfame však, že už čoskoro vám budeme môcť priniesť pozitívne správy (nová verzia webu v priebehu augusta, nové CD REVUE v septembri), ale na oficiálne oznámenie si ešte chvíľku počkajme.
Širokospektrálnosť zamerania PCR, ktorá nám je niekedy vyčítaná, nie je samo účelná. Je to skôr dôsledok podmienok, v ktorých vychádzame, pretože úzko orientované médiá na Slovensku majú obrovské problémy a doslova bojujú o prežitie. A je veľkým umením nájsť ten správny pomer univerzálnosti a jedinečnosti. Vzhľadom na túto skutočnosť sa snažíme pokrývať oblasť záujmov bežných spotrebiteľov, ale aj ľudí z IT branže, počítačových nadšencov, ale aj profesionálnych používateľov. Hoci je táto masa dosť heterogénna, myslíme si, že prienik ich záujmov je dostatočne veľký. Jednak aj profesionálni používatelia IT sa dostávajú do kontaktu s „bežnou“ PC technikou v práci alebo doma a chcú zostať „v obraze“. Na druhej strane tento prístup do určitej miery možno pomôže priviesť „PC-čkárov“ k záujmu o profesionálne využitie ich vedomostí z oblasti IT, v ktorej sa možno raz zamestnajú.
Samozrejme, že by bolo fajn, keby PCR malo 250 plnofarebných strán, v každom čísle dve CD zadarmo, more súťaží a číslo by stálo nejakých 20 korún. Ale to je, bohužiaľ, utópia. Naše možnosti sú podmienené možnosťami prostredia, v ktorom vydávame PCR: od nie celkom jednoduchej komunikácie s firmami, obmedzenej veľkosti inzertného trhu cez ekonomickú silu čitateľov, problémy s distribúciou periodík a neplatičmi až po nižšie povedomie, a teda aj vnímanie dôležitosti IT na Slovensku. Nechcem vás obťažovať našimi produkčnými záležitosťami. Čitateľov, samozrejme, zaujíma výsledok. Je však užitočné nazrieť aspoň trochu do zákulisia. Rád by som dal nahliadnuť najmä našim kritikom, aby videli, aké to je „ízy“. Chcem tým len zdôrazniť, že vydávať časopis neznamená len napísať pár článkov, pridať obrázky, zalomiť ich, vytlačiť a distribuovať do stánkov, ale za hotovými stránkami sa skrýva množstvo neviditeľnej a skrytej práce. A v prípade vydávania pôvodného odborného média, navyše z oblasti IT na Slovensku, to platí dvojnásobne. To nie je alibizmus, to je realita.
V budúcnosti budeme pokračovať v nastúpenom trende, hoci chceme vo väčšej miere využívať možnosti nových distribučných elektronických kanálov, najmä webu. Znamená to efektívnejšiu koexistenciu papierového a elektronického média, teda synergické využívanie možností a predností jednej aj druhej formy. Budeme sa snažiť aj naďalej zvyšovať kvalitu obsahu aj formy, pripravovať nové seriály a rubriky, písať zaujímavejšie, výstižnejšie a prístupnejšie. Nebránime sa dobrým nápadom a ponukám a radi sa necháme „zatiahnuť“ do zaujímavého projektu. Na záver teda opäť vyzývam záujemcov o spoluprácu na tvorbe obsahu PCR, aby sa s nami spojili a navrhli témy, ktoré by chceli spracovať, oblasti, ktorým by sa chceli venovať, lebo aj naďalej považujeme PCR za náš spoločný časopis.
Príjemné trávenie dovoleniek a prázdnin
a zaujímavé čítanie PCR vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 8/2000 Editorial
Autor: Martin Drobný
Máme za sebou polovicu roka a po nejakom čase sa opäť naskytla príležitosť zhodnotiť vývoj časopisu. Naschvál hovorím vývoj, pretože ide nielen o neustále a postupné skvalitňovanie formy a obsahu, prispôsobovanie sa požiadavkám čitateľov, podmienkam na trhu IT a médií. Hoci sa snažíme všetkými silami pokračovať v tomto vývoji a vyrábať aj v tejto nie príliš priaznivej dobe pôvodný, odborno-populárny počítačový magazín, okrem povzbu divých listov či konštruktívnych nápadov a pripomienok dostávame aj kritické ohlasy.
Je nám jasné, že nemôžeme vyhovieť každému – napriek tomu, že sa snažíme pokryť dosť široké spektrum oblastí. Takisto dobre vieme, že v dnešnej dobe je veľmi obľúbené všetko ofrflať, vynadať, zvoziť pod zem. Vieme, že sme dosť na očiach verejnosti, a hoci do istej miery sa s tým aj počíta, neberieme kritiku zďaleka na ľahkú váhu. Dobre mienená pripomienka totiž môže prispieť ku skvalitneniu a, naopak, „správne odpálená rana od pása“ dokáže trochu aj zamrzieť.
Na konkrétne pripomienky, viac či menej objektívne, sa snažíme odpovedať v listárni (testy „drahých“ zariadení, málo praktických rád atď.), a ak sú konštruktívne a zmysluplné, reagujeme na ne zavedením nových seriálov či posilnením niektorých rubrík. Niektoré navrhované zmeny a projekty čakajú na svoju realizáciu trochu dlhšie, ako by sme si želali. Aj my by sme chceli, aby niektoré veci išli trochu rýchlejšie (vydávanie CD, lepšia webová stránka atď.). Dúfame však, že už čoskoro vám budeme môcť priniesť pozitívne správy (nová verzia webu v priebehu augusta, nové CD REVUE v septembri), ale na oficiálne oznámenie si ešte chvíľku počkajme.
Širokospektrálnosť zamerania PCR, ktorá nám je niekedy vyčítaná, nie je samo účelná. Je to skôr dôsledok podmienok, v ktorých vychádzame, pretože úzko orientované médiá na Slovensku majú obrovské problémy a doslova bojujú o prežitie. A je veľkým umením nájsť ten správny pomer univerzálnosti a jedinečnosti. Vzhľadom na túto skutočnosť sa snažíme pokrývať oblasť záujmov bežných spotrebiteľov, ale aj ľudí z IT branže, počítačových nadšencov, ale aj profesionálnych používateľov. Hoci je táto masa dosť heterogénna, myslíme si, že prienik ich záujmov je dostatočne veľký. Jednak aj profesionálni používatelia IT sa dostávajú do kontaktu s „bežnou“ PC technikou v práci alebo doma a chcú zostať „v obraze“. Na druhej strane tento prístup do určitej miery možno pomôže priviesť „PC-čkárov“ k záujmu o profesionálne využitie ich vedomostí z oblasti IT, v ktorej sa možno raz zamestnajú.
Samozrejme, že by bolo fajn, keby PCR malo 250 plnofarebných strán, v každom čísle dve CD zadarmo, more súťaží a číslo by stálo nejakých 20 korún. Ale to je, bohužiaľ, utópia. Naše možnosti sú podmienené možnosťami prostredia, v ktorom vydávame PCR: od nie celkom jednoduchej komunikácie s firmami, obmedzenej veľkosti inzertného trhu cez ekonomickú silu čitateľov, problémy s distribúciou periodík a neplatičmi až po nižšie povedomie, a teda aj vnímanie dôležitosti IT na Slovensku. Nechcem vás obťažovať našimi produkčnými záležitosťami. Čitateľov, samozrejme, zaujíma výsledok. Je však užitočné nazrieť aspoň trochu do zákulisia. Rád by som dal nahliadnuť najmä našim kritikom, aby videli, aké to je „ízy“. Chcem tým len zdôrazniť, že vydávať časopis neznamená len napísať pár článkov, pridať obrázky, zalomiť ich, vytlačiť a distribuovať do stánkov, ale za hotovými stránkami sa skrýva množstvo neviditeľnej a skrytej práce. A v prípade vydávania pôvodného odborného média, navyše z oblasti IT na Slovensku, to platí dvojnásobne. To nie je alibizmus, to je realita.
V budúcnosti budeme pokračovať v nastúpenom trende, hoci chceme vo väčšej miere využívať možnosti nových distribučných elektronických kanálov, najmä webu. Znamená to efektívnejšiu koexistenciu papierového a elektronického média, teda synergické využívanie možností a predností jednej aj druhej formy. Budeme sa snažiť aj naďalej zvyšovať kvalitu obsahu aj formy, pripravovať nové seriály a rubriky, písať zaujímavejšie, výstižnejšie a prístupnejšie. Nebránime sa dobrým nápadom a ponukám a radi sa necháme „zatiahnuť“ do zaujímavého projektu. Na záver teda opäť vyzývam záujemcov o spoluprácu na tvorbe obsahu PCR, aby sa s nami spojili a navrhli témy, ktoré by chceli spracovať, oblasti, ktorým by sa chceli venovať, lebo aj naďalej považujeme PCR za náš spoločný časopis.
Príjemné trávenie dovoleniek a prázdnin
a zaujímavé čítanie PCR vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 8/2000 Editorial
Autor: Martin Drobný
sobota 1. júla 2000
PC REVUE
Kliatba
My Slováci sme asi začarovaný národ. Tisíc rokov sme trpeli v područí iných, Tatármi počínajúc a komunistami končiac, a keď sme sa už konečne zbavili nenávideného „jarma“, nevieme sa spamätať z toľkej slobody. Vládnuca elita, či už sú to politici bažiaci po moci, alebo manažéri-tunelári, bezočivo pľundruje túto krajinu, hádam ešte ničivejšie ako nájazdy Tatárov. My tu „dole“ nadávame na tých „hore“, v skutočnosti však nie sme omnoho lepší. Poznamenaní desaťročiami „budovania socializmu“ sa spoliehame, že nám niekto dá niečo zadarmo, že štát sa o nás postará. Sme ufrflaní, zatrpknutí, plní komplexov, pesimizmu a beznádeje, sťažujeme sa a fňukáme. Stále mám taký pocit, ako keby sme sa – tento národ, táto krajina – nevedeli zbaviť nejakej dávnej starej kliatby. Kliatby, ktorá spôsobuje, že sa akosi ťažko zaraďujeme medzi ostatné vyspelé, civilizované a kultúrne národy sveta.
Tak v čom je problém? Existuje východisko z tejto situácie? Musí prísť princ a pobiť sa s drakom? Musí prejsť biblických 40 rokov, aby z púšte našla cestu von až tá nová generácia, nepoznamenaná starým hriechom?
Môžeme síce čakať na zázrak, ale obávam sa, že pomôcť si musíme sami. A ako? Tajný recept nemám, poznám len síce ošúchané, ale v praxi fungujúce pravdy. Ako napríklad tú, že vzdelávaním, rozširovaním si vedomostí, získavaním skúseností si zvyšujeme svoju hodnotu, možnosť uplatnenia sa, možnosť vo väčšej miere zobrať osud do vlastných rúk.
V tej našej IT branži to platí dvojnásobne. Po odborných profesiách – vývojároch, programátoroch, informatikoch, analytikoch, konzultantoch – je stále veľký dopyt, ktorý v nadchádzajúcom úsilí budovať informačnú spoločnosť bude ešte rásť. Vyspelé krajiny už majú nedo statok vlastných odborníkov, a preto pripravujú dokonca špeciálne prisťahovalecké podmienky na pritiahnutie IT odborníkov z iných, ekonomicky menej vyspelých krajín, kde ich ohodnotenie nie je adekvátne. To predstavuje riziko, že aj tých zopár, čo ich tu ešte zostalo, si nakoniec pobalí kufre a odíde.
Je zrejmé, že v budúcnosti sa sila krajiny nebude merať podľa počtu vojakov či jadrových hlavíc. Budúce súperenie svetových mocností, či už ekonomické, ale koniec koncov aj to vojenské, bude prebiehať na bojisku, kde vzduchom budú lietať maximálne tak pakety a bity. Od schopnosti efektívne využívať možnosti IT budú závisieť ekonomické procesy, spoločensko-politický rytmus každej krajiny. Kým si tento moment dostatočne neuvedomíme, nezaradíme sa medzi vyspelé krajiny sveta. Nedocenenie významu IT môže mať vplyv na celú ekonomiku, ktorá nebude stačiť s dychom s ekonomikami IT vyspelejších krajín. V tomto súperení nepôjde len o kvantitu, ale najmä o kvalitu či invenciu. Je výborné a môžeme byť hrdí na to, že máme pár vynikajúcich vedcov, inžinierov, víťazov matematických či programátorských olympiád. Ale, bohužiaľ, to nestačí. Potrebujeme masu vzdelaných, rozhľadených a skúsených odborníkov, ktorí by dokázali pre transformovať túto krajinu prostredníctvom IT na kvalitatívne vyššiu úroveň. Na úroveň, ktorá nám umožní zefektívniť ekonomiku, sprehľadniť rozhodovacie procesy a vládnutie našich politikov, odstrániť byrokraciu, vytvoriť nové pracovné príležitosti atď.
Význam IT je síce obrovský, ale na to, aby sa naozaj uplatnil, je potrebné, aby sa vytvoril silný spoločenský tlak na ich presadenie sa. Tento tlak musí vychádzať zo všetkých strán, zo štátnych orgánov, od politikov, top manažérov, od osobností spoločenského a kultúrneho života, od občianskych iniciatív a, samozrejme, z médií. Dôležité je pritom uvedomiť si, že ide o spoločný záujem, a nie o individuálny prospech alebo aspoň zviditeľnenie sa (tak ako to býva na Slovensku dobrým zvykom...).
Našťastie už aj na Slovensku sa začíname pomaly spamätávať. V parlamente sa schválil zákon o prístupe k informáciám, pripravuje sa návrh zákona o elektronickom podpise, realizuje sa projekt masívneho sprístupnenia internetu v školách atď. Sú to však ešte len prvé lastovičky, chýbajú mechanizmy a štruktúry, ktoré by koncepčne a systémovo monitorovali a koordinovali tieto procesy. Dúfajme, že spoločenský tlak bude dostatočne silný na to, aby sa tieto transformačné procesy zrýchlili a zdôraznili, aby sme nezostali tou malou, neznámou krajinou, známou chovom oviec a výrobou bryndze, ktorú tak dobre vystihla Timrava vo svojom románe „Ťapákovci“...
Príjemné čítanie júlového čísla vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 7/2000 Editorial
Autor: Martin Drobný
My Slováci sme asi začarovaný národ. Tisíc rokov sme trpeli v područí iných, Tatármi počínajúc a komunistami končiac, a keď sme sa už konečne zbavili nenávideného „jarma“, nevieme sa spamätať z toľkej slobody. Vládnuca elita, či už sú to politici bažiaci po moci, alebo manažéri-tunelári, bezočivo pľundruje túto krajinu, hádam ešte ničivejšie ako nájazdy Tatárov. My tu „dole“ nadávame na tých „hore“, v skutočnosti však nie sme omnoho lepší. Poznamenaní desaťročiami „budovania socializmu“ sa spoliehame, že nám niekto dá niečo zadarmo, že štát sa o nás postará. Sme ufrflaní, zatrpknutí, plní komplexov, pesimizmu a beznádeje, sťažujeme sa a fňukáme. Stále mám taký pocit, ako keby sme sa – tento národ, táto krajina – nevedeli zbaviť nejakej dávnej starej kliatby. Kliatby, ktorá spôsobuje, že sa akosi ťažko zaraďujeme medzi ostatné vyspelé, civilizované a kultúrne národy sveta.
Tak v čom je problém? Existuje východisko z tejto situácie? Musí prísť princ a pobiť sa s drakom? Musí prejsť biblických 40 rokov, aby z púšte našla cestu von až tá nová generácia, nepoznamenaná starým hriechom?
Môžeme síce čakať na zázrak, ale obávam sa, že pomôcť si musíme sami. A ako? Tajný recept nemám, poznám len síce ošúchané, ale v praxi fungujúce pravdy. Ako napríklad tú, že vzdelávaním, rozširovaním si vedomostí, získavaním skúseností si zvyšujeme svoju hodnotu, možnosť uplatnenia sa, možnosť vo väčšej miere zobrať osud do vlastných rúk.
V tej našej IT branži to platí dvojnásobne. Po odborných profesiách – vývojároch, programátoroch, informatikoch, analytikoch, konzultantoch – je stále veľký dopyt, ktorý v nadchádzajúcom úsilí budovať informačnú spoločnosť bude ešte rásť. Vyspelé krajiny už majú nedo statok vlastných odborníkov, a preto pripravujú dokonca špeciálne prisťahovalecké podmienky na pritiahnutie IT odborníkov z iných, ekonomicky menej vyspelých krajín, kde ich ohodnotenie nie je adekvátne. To predstavuje riziko, že aj tých zopár, čo ich tu ešte zostalo, si nakoniec pobalí kufre a odíde.
Je zrejmé, že v budúcnosti sa sila krajiny nebude merať podľa počtu vojakov či jadrových hlavíc. Budúce súperenie svetových mocností, či už ekonomické, ale koniec koncov aj to vojenské, bude prebiehať na bojisku, kde vzduchom budú lietať maximálne tak pakety a bity. Od schopnosti efektívne využívať možnosti IT budú závisieť ekonomické procesy, spoločensko-politický rytmus každej krajiny. Kým si tento moment dostatočne neuvedomíme, nezaradíme sa medzi vyspelé krajiny sveta. Nedocenenie významu IT môže mať vplyv na celú ekonomiku, ktorá nebude stačiť s dychom s ekonomikami IT vyspelejších krajín. V tomto súperení nepôjde len o kvantitu, ale najmä o kvalitu či invenciu. Je výborné a môžeme byť hrdí na to, že máme pár vynikajúcich vedcov, inžinierov, víťazov matematických či programátorských olympiád. Ale, bohužiaľ, to nestačí. Potrebujeme masu vzdelaných, rozhľadených a skúsených odborníkov, ktorí by dokázali pre transformovať túto krajinu prostredníctvom IT na kvalitatívne vyššiu úroveň. Na úroveň, ktorá nám umožní zefektívniť ekonomiku, sprehľadniť rozhodovacie procesy a vládnutie našich politikov, odstrániť byrokraciu, vytvoriť nové pracovné príležitosti atď.
Význam IT je síce obrovský, ale na to, aby sa naozaj uplatnil, je potrebné, aby sa vytvoril silný spoločenský tlak na ich presadenie sa. Tento tlak musí vychádzať zo všetkých strán, zo štátnych orgánov, od politikov, top manažérov, od osobností spoločenského a kultúrneho života, od občianskych iniciatív a, samozrejme, z médií. Dôležité je pritom uvedomiť si, že ide o spoločný záujem, a nie o individuálny prospech alebo aspoň zviditeľnenie sa (tak ako to býva na Slovensku dobrým zvykom...).
Našťastie už aj na Slovensku sa začíname pomaly spamätávať. V parlamente sa schválil zákon o prístupe k informáciám, pripravuje sa návrh zákona o elektronickom podpise, realizuje sa projekt masívneho sprístupnenia internetu v školách atď. Sú to však ešte len prvé lastovičky, chýbajú mechanizmy a štruktúry, ktoré by koncepčne a systémovo monitorovali a koordinovali tieto procesy. Dúfajme, že spoločenský tlak bude dostatočne silný na to, aby sa tieto transformačné procesy zrýchlili a zdôraznili, aby sme nezostali tou malou, neznámou krajinou, známou chovom oviec a výrobou bryndze, ktorú tak dobre vystihla Timrava vo svojom románe „Ťapákovci“...
Príjemné čítanie júlového čísla vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 7/2000 Editorial
Autor: Martin Drobný
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)