Na tento mesiac som pre vás pripravil dva postrehy.
Prvý: Nemali ste niekedy pokušenie žiť v inom čase – dajme tomu o pár desiatok či stoviek rokov späť v minulosti a zažiť atmosféru tej ktorej historickej epochy? A čo takto urobiť si výlet do budúcnosti, pozrieť sa, ako bude vyzerať koexistencia človek – počítač o niekoľko desiatok či stoviek rokov? Aká bude kvalita života v „bájnej“ informačnej spoločnosti, aké to bude, mať neobmedzený prístup k informáciám, zdrojom doteraz nepoznanej zábavy a komunikačných možností. Dozvedieť sa, ako dopadne súperenie medzi počítačovými gigantmi, ktorý a aký operačný systém a procesor sa nakoniec presadí, aká IT infraštruktúra sa bude používať.
Neviem, či na to máme dostatok predstavivosti, ale zvedavosti by každý z nás mal určite dosť. Hoci aj ja by som veľmi rád „nakukol“ do budúcnosti, napriek tomu sa celkom teším tomu, že žijeme teraz, v tejto dobe, ktorá je ešte stále veľmi vzrušujúca. Veľmi si cením osudovú príležitosť, že naša generácia si mohla „vychutnať“ aj prehistóriu – dobu diernych štítkov a pások, cobolu a fortranu – a zažiť aj éru nástupu osobných počítačov od ZX Spektra, PMD-čka, prvého Xt-čka až po súčasné pécečká, aj vývojové etapy jednotlivých OS, aj nástup internetu. Možno si to teraz neuvedomujeme, ale táto doba sa už nikdy nebude opakovať. V budúcnosti sa po užívatelia už budú čoraz menej zaujímať a aj musieť starať o technickú podstatu počítačov, riešiť problémy s pripojením na internet atď. A témy o nastaveniach BIOS-u, preinštalovávaní driverov a pretaktovávaní procesorov budú už len milou spomienkou na dávnu pioniersku éru.
Druhý: Často sa o masmédiách hovorí ako o siedmej veľmoci. A na ozaj, správne podané výsledky investigatívnej žurnalistiky často spôsobujú dramatické pohyby v krajine, pády politikov či celých vlád. Masmédiá majú silu ovládať nálady v spoločnosti a vytvárať názory, ktoré si masy veľmi ľahko osvojujú.
Na druhej strane tu máme internet, ktorý okrem toho, že je úžasne bohatým informačným zdrojom, je najmä obrovským komunikačným priestorom. Priestorom na výmenu názorov, na vyjadrovanie postojov, pocitov a perspektívne aj na hlasovanie. Áno, časy, keď sa z internetu stane aj jedna veľká hlasovacia miestnosť, časy elektronického referenda či volieb, nie sú už tak ďaleko v nedohľadne.
A predstavte si, čo sa stane, keď sa spojí sila médií a potenciál obrovských možností internetu, resp. občanov doň pripojených a zaujímajúcich sa o dianie v spoločnosti. A nielen zaujímajúcich sa, ale neskôr aj snažiacich sa podieľať sa na spolurozhodovaní a riadení krajiny, mesta či obce. Kontrolovať štátnu a verejnú správu, dohliadať na spravodlivé a efektívne rozdeľovanie spoločných prostriedkov, poukazovať na nečestnosť, korupciu, upozorňovať na byrokratických úradníkov atď. Nebolo by to lákavé, mať možnosť odvolať sprofanovaného politika jedným „klikom“?.
Spojenie médií, internetu a informačných technológií môže spôsobiť výmenu doterajšieho spoločensko-politicko-ekonomického systému za iný, nový. A ja dúfam, že výkonnejší, efektívnejší a spravodlivejší. Jednoducho lepší.
Možno sa to zdá byť veľmi ďalekou víziou, ale možno budeme prekvapení. Internet je mimo kontroly akéhokoľvek politického či ekonomického subjektu. Ak aj médiá zostanú mimo kontroly politikov, všetko bude závisieť od dobrých občianskych iniciatív a rozumných projektov. Nápady by boli, len škoda, že toho času je tak málo. Uvidíme. Pozorujme, čo sa bude diať, možno to bude ešte
zaujímavé.
Príjemné čítanie marcového čísla vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 3/2000 Editorial
Autor: Martin Drobný
streda 1. marca 2000
utorok 1. februára 2000
PC REVUE
Za tento príhovor ma možno mnohí nebudú mať radi. Asi som však masochista, a tak toto riziko dobrovoľne podstúpim.
Tradične ku koncu roku ma vzdialené príbuzenstvo alebo kamaráti kamarátov oslovujú a pýtajú radu pri výbere a kúpe nového počítača či inej spríbuznenej techniky. Kúpychtivci často pritom prichádzajú už s dosť jasnou predstavou, čo by to malo byť: „Aspoň taká 600-megahertzová Pentium trojka, minimálne tých 256 MB RAM, aspoň 20 GB na disku, DVD mechanika a všetko, čo k tomu patrí.“ Keď sa ich však pýtam, aké zázraky na tom chcú robiť, tak na 90 % sú to jednoduché kancelárske aplikácie, koketovanie s grafikou či behanie po internete. Niekedy ich potom presviedčam, že na to, čo s tým chcú robiť, by im možno stačila aj zostava za nejakých 20-tisíc korún, a nie 50- či 60-tisíc. No väčšinou si poviem, nech si so svojimi peniazmi robia, čo chcú. Veď je to koniec koncov ich vec, keď na to majú. Naozaj ma však štve, keď vidím operovať s takýmito „veľkorysými rozpočtami“ aj v prípade, že nejde o súkromné peniaze, ale o anonymné „peniaze nás daňových poplatníkov“. Nepáči sa mi, keď vidím, že do štátneho podniku sa nakúpia nové výkonné zostavy na pracoviská, kde počítač pripojený na centrálny server slúži len ako znakový terminál. Nepáči sa mi, keď vidím pretrvávať tradíciu, že vedúci pracovník musí mať o triedu výkonnejší a lepšie vybavený počítač ako jeho podriadení, pretože sa to „v jeho postavení očakáva“... A vôbec mu pritom neprekáža, že ho vie ledva zapnúť.
Kontraktovanie techniky do štátneho sektora je určite na dlhšie rozprávanie, ale jednu poznámku si predsa len neodpustím: súčasná miera korupcie je obludná a drzosť kompetentných úradníkov, ktorí si bez mihnutia oka vypýtajú príslušné percentá, je nehorázna. Najlepšie na tom je, ako sa v rámci akože objektívneho posudzovania jednotlivých ponúk výberového konania utajujú akékoľvek informácie o priebehu výberu. Objektívnym prístupom by však malo byť, práve naopak, uvoľnenie všetkých relevantných informácií pre čo najširšie auditórium. Možno to bude znieť priveľmi radikálne, ale čo tak dať tieto informácie na verejný internet, prípadne k nim otvoriť aj diskusiu? Poznámky či cenné rady tretích nezávislých strán by pritom často mohli upozorniť na prípadné riziká niektorých riešení, odporúčať úpravy či dokonca usporiť nejaké prostriedky atď. Ale to by si potom „kvalifikovaní odborníci“ nemali za čo vypýtať bakšiš...
Využívanie internetu v pracovnom procese na nepracovné účely je pomerne málo diskutovaná a ešte menej preskúmaná skutočnosť. Pravdou však je, že všade na svete, Slovensko nevynímajúc, kde dostali pracovníci prístup na internet, zaznamenali významný pokles produktivity práce. Málokto odolá pokušeniu odskočiť si na svoj obľúbený „sajt“ pozrieť si nové správy, kurzy, počasie, vtipy, erotické obrázky atď. A keď už človek niečo zaujímavé, zábavné či pikantné na tom internete nájde, musí to predsa poslať svojim kamarátom, kolegom či príbuzenstvu. A tak medzi podnikmi putujú súbory s príponou mp3, mpeg, avi, gif či jpg, o ktorých sa dá len ťažko predpokladať, že majú niečo do činenia so skutočnou náplňou práce odosielateľa. Verím, že je to určite zaujímavejšie ako vyplňovanie nudných výkazov, ale ak už, tak nech sa to robí po pracovnom čase. „Ak už“ znamená „ak je zamestnávateľ taký veľkorysý“, že je ochotný uhradiť všetky náklady spojené s takou činnosťou: elektrickú energiu, kúrenie, zníženú priepustnosť internetového pripojenia, miesto na disku atď. Zdá sa vám to malicherné? Mne ani nie, veď ide o skutočné náklady, ktoré niekto musí zaplatiť. A o možnosti nákazy vírusom nenápadne privandrovaným z internetu a prípadných následkoch som sa radšej ani nezmienil (osobne by som spúšťanie mailových príloh s príponou .exe charakterizoval ako hrubé ohrozenie bezpečnosti).
Čo bolo spoločným menovateľom týchto pár postrehov? Nehospodárne nakladanie s finančnými prostriedkami, technickým vybavením a pracovnou silou. Mohol by som v takýchto príkladoch pokračovať ďalej, ale princíp zostáva rovnaký. Ak tie peniaze nemusí niekto dávať z vlastného vrecka, nebude nikdy strážiť efektívne využívanie techniky a pracovného času zamestnancov. Očakávať, že v dnešnej dobe, keď sa tak príšerne devastujú vážnejšie morálne princípy, sa bude niekto hrať na poctivosť, šetrnosť, pracovitosť, zodpovednosť atď., je asi trochu naivné. Určite svoju úlohu zohrá privatizácia, hoci sprivatizovať štátnu či verejnú správu bude zatiaľ asi trochu problematické... Časť problémov sa dá riešiť aj technickými opatreniami, bezpečnostnou politikou, kontrolou a pod. Kľúčový však stále je ľudský faktor a tu už nezostáva nič iné, iba apelovať na známy vyšší princíp. A ak ani to nepomôže, potom sa nečudujme, že tu je a naďalej bude nízka produktivita práce, že tu je a bude prebujnená administratíva, že vybavovanie úradných záležitostí trvá tak dlho, že je spoločnosť taká skorumpovaná... Zostane to tak, pokiaľ sa sami nezmeníme.
Viete, keď sa povie, že „ide predsa o peniaze nás všetkých“, vyznieva to tak trochu frázovito, ale ono to je naozaj pravda! Zaujímavé čítanie februárového čísla vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 2/2000 Editorial
Autor: Martin Drobný
Tradične ku koncu roku ma vzdialené príbuzenstvo alebo kamaráti kamarátov oslovujú a pýtajú radu pri výbere a kúpe nového počítača či inej spríbuznenej techniky. Kúpychtivci často pritom prichádzajú už s dosť jasnou predstavou, čo by to malo byť: „Aspoň taká 600-megahertzová Pentium trojka, minimálne tých 256 MB RAM, aspoň 20 GB na disku, DVD mechanika a všetko, čo k tomu patrí.“ Keď sa ich však pýtam, aké zázraky na tom chcú robiť, tak na 90 % sú to jednoduché kancelárske aplikácie, koketovanie s grafikou či behanie po internete. Niekedy ich potom presviedčam, že na to, čo s tým chcú robiť, by im možno stačila aj zostava za nejakých 20-tisíc korún, a nie 50- či 60-tisíc. No väčšinou si poviem, nech si so svojimi peniazmi robia, čo chcú. Veď je to koniec koncov ich vec, keď na to majú. Naozaj ma však štve, keď vidím operovať s takýmito „veľkorysými rozpočtami“ aj v prípade, že nejde o súkromné peniaze, ale o anonymné „peniaze nás daňových poplatníkov“. Nepáči sa mi, keď vidím, že do štátneho podniku sa nakúpia nové výkonné zostavy na pracoviská, kde počítač pripojený na centrálny server slúži len ako znakový terminál. Nepáči sa mi, keď vidím pretrvávať tradíciu, že vedúci pracovník musí mať o triedu výkonnejší a lepšie vybavený počítač ako jeho podriadení, pretože sa to „v jeho postavení očakáva“... A vôbec mu pritom neprekáža, že ho vie ledva zapnúť.
Kontraktovanie techniky do štátneho sektora je určite na dlhšie rozprávanie, ale jednu poznámku si predsa len neodpustím: súčasná miera korupcie je obludná a drzosť kompetentných úradníkov, ktorí si bez mihnutia oka vypýtajú príslušné percentá, je nehorázna. Najlepšie na tom je, ako sa v rámci akože objektívneho posudzovania jednotlivých ponúk výberového konania utajujú akékoľvek informácie o priebehu výberu. Objektívnym prístupom by však malo byť, práve naopak, uvoľnenie všetkých relevantných informácií pre čo najširšie auditórium. Možno to bude znieť priveľmi radikálne, ale čo tak dať tieto informácie na verejný internet, prípadne k nim otvoriť aj diskusiu? Poznámky či cenné rady tretích nezávislých strán by pritom často mohli upozorniť na prípadné riziká niektorých riešení, odporúčať úpravy či dokonca usporiť nejaké prostriedky atď. Ale to by si potom „kvalifikovaní odborníci“ nemali za čo vypýtať bakšiš...
Využívanie internetu v pracovnom procese na nepracovné účely je pomerne málo diskutovaná a ešte menej preskúmaná skutočnosť. Pravdou však je, že všade na svete, Slovensko nevynímajúc, kde dostali pracovníci prístup na internet, zaznamenali významný pokles produktivity práce. Málokto odolá pokušeniu odskočiť si na svoj obľúbený „sajt“ pozrieť si nové správy, kurzy, počasie, vtipy, erotické obrázky atď. A keď už človek niečo zaujímavé, zábavné či pikantné na tom internete nájde, musí to predsa poslať svojim kamarátom, kolegom či príbuzenstvu. A tak medzi podnikmi putujú súbory s príponou mp3, mpeg, avi, gif či jpg, o ktorých sa dá len ťažko predpokladať, že majú niečo do činenia so skutočnou náplňou práce odosielateľa. Verím, že je to určite zaujímavejšie ako vyplňovanie nudných výkazov, ale ak už, tak nech sa to robí po pracovnom čase. „Ak už“ znamená „ak je zamestnávateľ taký veľkorysý“, že je ochotný uhradiť všetky náklady spojené s takou činnosťou: elektrickú energiu, kúrenie, zníženú priepustnosť internetového pripojenia, miesto na disku atď. Zdá sa vám to malicherné? Mne ani nie, veď ide o skutočné náklady, ktoré niekto musí zaplatiť. A o možnosti nákazy vírusom nenápadne privandrovaným z internetu a prípadných následkoch som sa radšej ani nezmienil (osobne by som spúšťanie mailových príloh s príponou .exe charakterizoval ako hrubé ohrozenie bezpečnosti).
Čo bolo spoločným menovateľom týchto pár postrehov? Nehospodárne nakladanie s finančnými prostriedkami, technickým vybavením a pracovnou silou. Mohol by som v takýchto príkladoch pokračovať ďalej, ale princíp zostáva rovnaký. Ak tie peniaze nemusí niekto dávať z vlastného vrecka, nebude nikdy strážiť efektívne využívanie techniky a pracovného času zamestnancov. Očakávať, že v dnešnej dobe, keď sa tak príšerne devastujú vážnejšie morálne princípy, sa bude niekto hrať na poctivosť, šetrnosť, pracovitosť, zodpovednosť atď., je asi trochu naivné. Určite svoju úlohu zohrá privatizácia, hoci sprivatizovať štátnu či verejnú správu bude zatiaľ asi trochu problematické... Časť problémov sa dá riešiť aj technickými opatreniami, bezpečnostnou politikou, kontrolou a pod. Kľúčový však stále je ľudský faktor a tu už nezostáva nič iné, iba apelovať na známy vyšší princíp. A ak ani to nepomôže, potom sa nečudujme, že tu je a naďalej bude nízka produktivita práce, že tu je a bude prebujnená administratíva, že vybavovanie úradných záležitostí trvá tak dlho, že je spoločnosť taká skorumpovaná... Zostane to tak, pokiaľ sa sami nezmeníme.
Viete, keď sa povie, že „ide predsa o peniaze nás všetkých“, vyznieva to tak trochu frázovito, ale ono to je naozaj pravda! Zaujímavé čítanie februárového čísla vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 2/2000 Editorial
Autor: Martin Drobný
sobota 1. januára 2000
PC REVUE
Tak čo, ako to dopadlo? Ako ste prežili magickú polnoc a prehupnutie do roku 2000? Zavretí v pivnici so zásobou sviečok, kompótov a liehovým varičom alebo vo víre bujarej zábavy, obklopení bublinkami, girlandami a zábavnou pyrotechnikou? Alebo nedajbože v plnej pohotovosti vo firme, pripravení riešiť prípadné problémy prechodu systémov vašich zákazníkov na nový letopočet? No a ako to prežili vaše počítače, peniaze v banke či banálny programovateľný regulátor domáceho kúrenia? Bolo všetko O.K? Dúfam, že áno a že vo vašom prípade všetky hororové predpovede boli len zbytočným kuvikaním.
Oficiálne novoročné príhovory už asi máte za sebou a určite v nich vzhľadom na výnimočnosť tohto roku zazneli frázy aj na tému Slovensko a informačná spoločnosť, informačné superdiaľnice atď. Neviem, ako vy, ale ja sa už stávam alergickým, keď sa k téme počítače, internet a informačná spoločnosť vyjadrujú naši politici – a je úplne jedno, či sú z vládnej koalície alebo opozície. To, že frázami zastierajú svoju nekompetentnosť, ma niekedy pobaví, niekedy podráždi, ale čo ma naozaj hnevá, je ich neschopnosť uvedomiť si ozajstný význam a potenciál informačných technológií a zaujať k ich podpore naozaj pragmatický, ale radikálny postoj. Ten môže byť vyjadrený nielen formou priamych finančných investícií do vybraných oblastí, vytvorením proaktívneho prostredia či legislatívnymi opatreniami, ale aj odstránením niektorých pretrvávajúcich deformácií. To, že mi predseda parlamentu sľúbi, že sa porozpráva s predstaviteľmi Slovenských telekomunikácií o možnosti poskytovať prístup na internet pre školy zadarmo, je síce fajn, ale veľmi dobre tuším, kde sa to asi skončí.
Hoci niečo sa predsa len deje – pripravujú sa návrhy zákonov o informáciách, o reklame na internete, o digitálnom podpise –, je to primálo, má to priveľmi úradnícky charakter, a čo je hlavné, chýba tu jednotná, zmysluplná a pragmatická koncepcia.
Samozrejme, budovanie informačnej spoločnosti nie je len otázka vlády a jej podpory týmto procesom. Závisí to našťastie aj od potenciálu samotných informačných technológií, ktoré vďaka svojej podstate vyvíjajú obrovský tlak na spoločnosť a vynútia si pozornosť, ako aj od iniciatívy samotných občanov.
Informačné technológie sa neustále dostávajú bližšie k ľuďom, ich používanie bude čoraz jednoduchšie, už to nebudú len nudné, komplikované a „padavé” sivé pécečká, ktorými budeme vstupovať do verejných či podnikových informačných systémov, pripájať sa na internet či komunikovať s okolitým svetom. Budú to čoraz častejšie netradičné exotické nonPC zariadenia, „komputerizované” bežné domáce spotrebiče, mobilné telefóny s prístupom na internet či verejné informačné kiosky, ktoré budú aj pre „nekomputerových” používateľov predstavovať vstupnú bránu k elektronickým informáciám, službám a komunikácii.
Príchod týchto zariadení a s nimi spojených služieb by konečne mohol osloviť širšiu nepočítačovú verejnosť, ľudí, pre ktorých je akýkoľvek počítačový GUI príliš komplikovaný a zvládnu v najlepšom prípade obsluhu bankomatu. Hoci to vyznelo možno trochu pejoratívne, nemusí byť každý, kto ne ovláda obsluhu počítača, prácu s aplikáciami či navigáciu v internete, nevyhnutne out. V tejto súvislosti ma prekvapuje fakt, že ani ministerstvo školstva nemá celkom jasno, či chce na hodinách informatiky urobiť zo študentov budúcich programátorov, vývojárov alebo bežných používateľov.
Mali by sme sa asi zbaviť predstavy, že ak smerujeme do informačnej spoločnosti, musí každý občan mať aspoň určitú úroveň počítačovej gramotnosti. To, ako je teraz spoločnosť čierno-bielo rozdelená na tábor tých, ktorí počítače ovládajú, bavia ich či sa nimi živia, a na tábor tých, ktorí s nimi nechcú a ani nemôžu mať nič spoločné, už možno onedlho nebude pravda. Vďaka novým technológiám, produktom a službám, o ktorých sme už písali a ešte písať budeme, vznikne množstvo medziúrovní medzi týmito dvoma krajnými stavmi, ako aj nová a veľká masa používateľov, ktorá bude k elektronickým informáciám pristupovať bez toho, aby ovládala podstatu IP protokolu či konfigurovanie smerovača. To však neznamená, že „kasta” expertov či vyspelejších používateľov príde o svoj džob a nevyhnutne musí „degenerovať” na úroveň spotrebiteľov. Práve naopak, nástup nových technológií pre „masy” vyvolá obrovský dopyt po ich službách.
Niečo o tom, čo sa v tejto oblasti chystá a na čo sa môžeme tešiť v blízkej či trochu vzdialenejšej budúcnosti, vám prezradí cover story tohto čísla s názvom Vízie 2000. Príjemné čítanie novoročného čísla, pevné zdravie, rodinnú pohodu, dobré medziľudské vzťahy a menej frustrácie a depresií zo sveta okolo nás vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 1/2000 Editorial
Autor: Martin Drobný
Oficiálne novoročné príhovory už asi máte za sebou a určite v nich vzhľadom na výnimočnosť tohto roku zazneli frázy aj na tému Slovensko a informačná spoločnosť, informačné superdiaľnice atď. Neviem, ako vy, ale ja sa už stávam alergickým, keď sa k téme počítače, internet a informačná spoločnosť vyjadrujú naši politici – a je úplne jedno, či sú z vládnej koalície alebo opozície. To, že frázami zastierajú svoju nekompetentnosť, ma niekedy pobaví, niekedy podráždi, ale čo ma naozaj hnevá, je ich neschopnosť uvedomiť si ozajstný význam a potenciál informačných technológií a zaujať k ich podpore naozaj pragmatický, ale radikálny postoj. Ten môže byť vyjadrený nielen formou priamych finančných investícií do vybraných oblastí, vytvorením proaktívneho prostredia či legislatívnymi opatreniami, ale aj odstránením niektorých pretrvávajúcich deformácií. To, že mi predseda parlamentu sľúbi, že sa porozpráva s predstaviteľmi Slovenských telekomunikácií o možnosti poskytovať prístup na internet pre školy zadarmo, je síce fajn, ale veľmi dobre tuším, kde sa to asi skončí.
Hoci niečo sa predsa len deje – pripravujú sa návrhy zákonov o informáciách, o reklame na internete, o digitálnom podpise –, je to primálo, má to priveľmi úradnícky charakter, a čo je hlavné, chýba tu jednotná, zmysluplná a pragmatická koncepcia.
Samozrejme, budovanie informačnej spoločnosti nie je len otázka vlády a jej podpory týmto procesom. Závisí to našťastie aj od potenciálu samotných informačných technológií, ktoré vďaka svojej podstate vyvíjajú obrovský tlak na spoločnosť a vynútia si pozornosť, ako aj od iniciatívy samotných občanov.
Informačné technológie sa neustále dostávajú bližšie k ľuďom, ich používanie bude čoraz jednoduchšie, už to nebudú len nudné, komplikované a „padavé” sivé pécečká, ktorými budeme vstupovať do verejných či podnikových informačných systémov, pripájať sa na internet či komunikovať s okolitým svetom. Budú to čoraz častejšie netradičné exotické nonPC zariadenia, „komputerizované” bežné domáce spotrebiče, mobilné telefóny s prístupom na internet či verejné informačné kiosky, ktoré budú aj pre „nekomputerových” používateľov predstavovať vstupnú bránu k elektronickým informáciám, službám a komunikácii.
Príchod týchto zariadení a s nimi spojených služieb by konečne mohol osloviť širšiu nepočítačovú verejnosť, ľudí, pre ktorých je akýkoľvek počítačový GUI príliš komplikovaný a zvládnu v najlepšom prípade obsluhu bankomatu. Hoci to vyznelo možno trochu pejoratívne, nemusí byť každý, kto ne ovláda obsluhu počítača, prácu s aplikáciami či navigáciu v internete, nevyhnutne out. V tejto súvislosti ma prekvapuje fakt, že ani ministerstvo školstva nemá celkom jasno, či chce na hodinách informatiky urobiť zo študentov budúcich programátorov, vývojárov alebo bežných používateľov.
Mali by sme sa asi zbaviť predstavy, že ak smerujeme do informačnej spoločnosti, musí každý občan mať aspoň určitú úroveň počítačovej gramotnosti. To, ako je teraz spoločnosť čierno-bielo rozdelená na tábor tých, ktorí počítače ovládajú, bavia ich či sa nimi živia, a na tábor tých, ktorí s nimi nechcú a ani nemôžu mať nič spoločné, už možno onedlho nebude pravda. Vďaka novým technológiám, produktom a službám, o ktorých sme už písali a ešte písať budeme, vznikne množstvo medziúrovní medzi týmito dvoma krajnými stavmi, ako aj nová a veľká masa používateľov, ktorá bude k elektronickým informáciám pristupovať bez toho, aby ovládala podstatu IP protokolu či konfigurovanie smerovača. To však neznamená, že „kasta” expertov či vyspelejších používateľov príde o svoj džob a nevyhnutne musí „degenerovať” na úroveň spotrebiteľov. Práve naopak, nástup nových technológií pre „masy” vyvolá obrovský dopyt po ich službách.
Niečo o tom, čo sa v tejto oblasti chystá a na čo sa môžeme tešiť v blízkej či trochu vzdialenejšej budúcnosti, vám prezradí cover story tohto čísla s názvom Vízie 2000. Príjemné čítanie novoročného čísla, pevné zdravie, rodinnú pohodu, dobré medziľudské vzťahy a menej frustrácie a depresií zo sveta okolo nás vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 1/2000 Editorial
Autor: Martin Drobný
streda 1. decembra 1999
PC REVUE
Posledný príhovor tohto tisícročia by asi mal byť niečím výnimočný. Obávam sa však, že mi nebolo nadelené potrebné „básnické črevo“, a tak, prosím, nečakajte hlbokomyseľné filozofické úvahy o príchode nového milénia, vstupe ľudstva do novej historickej epochy atď. Aj tak tým budeme do silvestrovskej polnoci zaplavovaní zo všetkých strán až-až. Zostanem radšej pri klasike a zhodnotím, čo tento rok priniesol pre PCR a pre svet IT na Slovensku.
PCR vďakabohu aj tento rok pokračovalo v trende postupného zvyšovania kvality časopisu, posilňovania svojho renomé ako rešpektovaného zdroja informácií zo sveta IT. Niektorým sa možno tempo zmien zdá pomalé, ale môžem všetkých ubezpečiť, že vzhľadom na podmienky, v ktorých odborné časopisy u nás existujú (resp. prežívajú), mi to, v akej tlačovej podobe a obsahovej kvalite PCR vychádza, pripadá ako malý zázrak. Samozrejme, ako všade inde, za všetkým sú peniaze, a keďže nemáme za sebou štedrého zahraničného investora, môžeme sa aj my prikrývať len takou perinou, na akú máme. Ak k tomu navyše pridáme našu snahu zostať cenovo čo najdostupnejšími, aby sa informácie zo sveta IT mohli dostať aj k cenovo citlivejším čitateľom, myslím, že prirovnanie k zázraku až tak veľmi nepokrivkáva. Veď si stačí zobrať do ruky kalkulačku, odhadnúť a spočítať vstupy, výstupy a zistíte, že ľudia, ktorí tento časopis pripravujú, sú buď šialenci, alebo dobrodruhovia. Akoby to nestačilo, pridávajú sa k tomu ďalšie faktory. Nočnou morou sú napríklad neplatiči, či už zo strany inzerentov, resp. ich reklamných agentúr, alebo distribučných spoločností. Rovnako aj spolupráca s mnohými počítačovými firmami by mohla byť podstatne lepšia, veľa z nich si ešte neuvedomilo, že dobrá komunikácia s odborným počítačovým magazínom je výhodná najmä pre nich. Robiť časopis za takejto situácie chce naozaj značnú dávku odvahy, trpezlivosti, vytrvalosti a pevných nervov. Možno by sa dalo ísť aj inou cestou, radikálne zdvihnúť cenu časopisu, cenu inzercie, stať sa luxusným médiom „len pre profesionálnych používateľov“ alebo „len pre decision makerov“ (teda tých, ktorí za podnik podpisujú kontrakty), vydávať časopis v pártisícovom náklade a tváriť sa pri tom dôležito a správne imidžovo. Ale o to nám predsa nejde.
Takže hoci vydávať PCR nie je vôbec „prechádzkou ružovým sadom“, budeme sa snažiť pokračovať v nastúpenom trende a prinášať informácie zo sveta IT v čo najlepšom pomere výkon/cena, tak ako ste si na to pri PCR už zvykli. Ak k tomu pripočítam plánované ďalšie vylepšenia v grafike, nové typy článkov, inovované spravodajstvo na webe, archív článkov na CD atď., myslím, že sa máme/ máte na čo tešiť. Držte palce, aby nám to vyšlo.
Pre ľudí pohybujúcich sa vo svete IT priniesol tento rok veľa zmien a mnohé z nich boli dosť negatívne. Otriasali sa distribučné kanály, predajcovia IT, softvérové domy, systémoví integrátori. Niektoré firmy museli prepúšťať, niektoré vymeniť vedenie či dokonca zavrieť kancelárie. Nebol to jednoduchý rok. Iste aj tu za väčšinou problémov sú peniaze, ale neraz to nie je len otázka peňazí. Mnohé firmy ešte nepochopili, že zákazníka si treba vzdelávať, či už priamo, alebo prostredníctvom médií, že so zákazníkom treba pracovať. Mnohé firmy sa ešte nenaučili pri ponuke dodávky IT či komplexného riešenia pozerať sa očami zákazníka. Nepochopili, že sa treba naučiť riešiť jeho problémy či požiadavky v jeho podmienkach a možnostiach a nielen „vnútiť“ mu produkty a odovzdať faktúru. Mnohé firmy ešte stále buď podceňujú marketing, alebo veľmi nešťastne a neefektívne oboznamujú so svojou ponukou potenciálnych zákazníkov. Mnohé firmy sa ešte nenaučili efektívne ponúkať a predávať služby, svoje vedomosti, skúsenosti, expertízu. Najmä menšie firmy ešte stále vidia svoju budúcnosť v posúvaní škatúľ. A takto by som mohol pokračovať ďalej. Isteže, problémov bolo tento rok oveľa viac. Či už to bol pohyb kurzu koruny, pretrvávajúca absencia trhu malých a stredných firiem, neplatiči, vysoké daňové zaťaženie, všadeprítomná korupcia, nekompetentnosť úradníkov, prepojenie politických a ekonomických záujmov atď. Na podaktoré z nich majú firmy aký-taký dosah, na iné vôbec nie. V každom prípade však najhorším riešením by bolo čakať na vládu alebo na zahraničných investorov, ktorí odstránia problémy, ozdravia trh, vytvoria podmienky a prinesú peniaze. Treba zobrať rozum do hrsti, analyzovať vlastné možnosti, výhody, potenciál, podmienky na trhu, potreby a možnosti zákazníkov, poradiť sa, nechať sa poučiť a pozrieť sa, ako sa to robí inde vo svete, a vyvodiť si z toho závery, zmeniť model podnikania. Som však optimista a verím, že situácia sa už čoskoro zlepší. Dúfam, že tento rok nebude v pamäti mnohých firiem označený prívlastkom čierny, ale bude pre nich aj určitým poučením a pomôže im posunúť sa na kvalitatívne vyššiu úroveň.
Do budúceho roku vám želám výkonnejšie počítače, spoľahlivejší OS, rýchlejšiu linku na internet, ale rovnako, samozrejme, aj dobré zdravie, rodinnú pohodu, bezkonfliktné medziľudské vzťahy a po koj v duši. Dúfam, že v takejto zostave sa budeme stretávať aj budúci rok a nasledujúce roky. Na tieto stretnutia a zaujímavé čítanie posledného čísla tohto tisícročia sa teší
Martin Drobný
PC REVUE 12/1999 Editorial
Autor: Martin Drobný
PCR vďakabohu aj tento rok pokračovalo v trende postupného zvyšovania kvality časopisu, posilňovania svojho renomé ako rešpektovaného zdroja informácií zo sveta IT. Niektorým sa možno tempo zmien zdá pomalé, ale môžem všetkých ubezpečiť, že vzhľadom na podmienky, v ktorých odborné časopisy u nás existujú (resp. prežívajú), mi to, v akej tlačovej podobe a obsahovej kvalite PCR vychádza, pripadá ako malý zázrak. Samozrejme, ako všade inde, za všetkým sú peniaze, a keďže nemáme za sebou štedrého zahraničného investora, môžeme sa aj my prikrývať len takou perinou, na akú máme. Ak k tomu navyše pridáme našu snahu zostať cenovo čo najdostupnejšími, aby sa informácie zo sveta IT mohli dostať aj k cenovo citlivejším čitateľom, myslím, že prirovnanie k zázraku až tak veľmi nepokrivkáva. Veď si stačí zobrať do ruky kalkulačku, odhadnúť a spočítať vstupy, výstupy a zistíte, že ľudia, ktorí tento časopis pripravujú, sú buď šialenci, alebo dobrodruhovia. Akoby to nestačilo, pridávajú sa k tomu ďalšie faktory. Nočnou morou sú napríklad neplatiči, či už zo strany inzerentov, resp. ich reklamných agentúr, alebo distribučných spoločností. Rovnako aj spolupráca s mnohými počítačovými firmami by mohla byť podstatne lepšia, veľa z nich si ešte neuvedomilo, že dobrá komunikácia s odborným počítačovým magazínom je výhodná najmä pre nich. Robiť časopis za takejto situácie chce naozaj značnú dávku odvahy, trpezlivosti, vytrvalosti a pevných nervov. Možno by sa dalo ísť aj inou cestou, radikálne zdvihnúť cenu časopisu, cenu inzercie, stať sa luxusným médiom „len pre profesionálnych používateľov“ alebo „len pre decision makerov“ (teda tých, ktorí za podnik podpisujú kontrakty), vydávať časopis v pártisícovom náklade a tváriť sa pri tom dôležito a správne imidžovo. Ale o to nám predsa nejde.
Takže hoci vydávať PCR nie je vôbec „prechádzkou ružovým sadom“, budeme sa snažiť pokračovať v nastúpenom trende a prinášať informácie zo sveta IT v čo najlepšom pomere výkon/cena, tak ako ste si na to pri PCR už zvykli. Ak k tomu pripočítam plánované ďalšie vylepšenia v grafike, nové typy článkov, inovované spravodajstvo na webe, archív článkov na CD atď., myslím, že sa máme/ máte na čo tešiť. Držte palce, aby nám to vyšlo.
Pre ľudí pohybujúcich sa vo svete IT priniesol tento rok veľa zmien a mnohé z nich boli dosť negatívne. Otriasali sa distribučné kanály, predajcovia IT, softvérové domy, systémoví integrátori. Niektoré firmy museli prepúšťať, niektoré vymeniť vedenie či dokonca zavrieť kancelárie. Nebol to jednoduchý rok. Iste aj tu za väčšinou problémov sú peniaze, ale neraz to nie je len otázka peňazí. Mnohé firmy ešte nepochopili, že zákazníka si treba vzdelávať, či už priamo, alebo prostredníctvom médií, že so zákazníkom treba pracovať. Mnohé firmy sa ešte nenaučili pri ponuke dodávky IT či komplexného riešenia pozerať sa očami zákazníka. Nepochopili, že sa treba naučiť riešiť jeho problémy či požiadavky v jeho podmienkach a možnostiach a nielen „vnútiť“ mu produkty a odovzdať faktúru. Mnohé firmy ešte stále buď podceňujú marketing, alebo veľmi nešťastne a neefektívne oboznamujú so svojou ponukou potenciálnych zákazníkov. Mnohé firmy sa ešte nenaučili efektívne ponúkať a predávať služby, svoje vedomosti, skúsenosti, expertízu. Najmä menšie firmy ešte stále vidia svoju budúcnosť v posúvaní škatúľ. A takto by som mohol pokračovať ďalej. Isteže, problémov bolo tento rok oveľa viac. Či už to bol pohyb kurzu koruny, pretrvávajúca absencia trhu malých a stredných firiem, neplatiči, vysoké daňové zaťaženie, všadeprítomná korupcia, nekompetentnosť úradníkov, prepojenie politických a ekonomických záujmov atď. Na podaktoré z nich majú firmy aký-taký dosah, na iné vôbec nie. V každom prípade však najhorším riešením by bolo čakať na vládu alebo na zahraničných investorov, ktorí odstránia problémy, ozdravia trh, vytvoria podmienky a prinesú peniaze. Treba zobrať rozum do hrsti, analyzovať vlastné možnosti, výhody, potenciál, podmienky na trhu, potreby a možnosti zákazníkov, poradiť sa, nechať sa poučiť a pozrieť sa, ako sa to robí inde vo svete, a vyvodiť si z toho závery, zmeniť model podnikania. Som však optimista a verím, že situácia sa už čoskoro zlepší. Dúfam, že tento rok nebude v pamäti mnohých firiem označený prívlastkom čierny, ale bude pre nich aj určitým poučením a pomôže im posunúť sa na kvalitatívne vyššiu úroveň.
Do budúceho roku vám želám výkonnejšie počítače, spoľahlivejší OS, rýchlejšiu linku na internet, ale rovnako, samozrejme, aj dobré zdravie, rodinnú pohodu, bezkonfliktné medziľudské vzťahy a po koj v duši. Dúfam, že v takejto zostave sa budeme stretávať aj budúci rok a nasledujúce roky. Na tieto stretnutia a zaujímavé čítanie posledného čísla tohto tisícročia sa teší
Martin Drobný
PC REVUE 12/1999 Editorial
Autor: Martin Drobný
pondelok 1. novembra 1999
PC REVUE
S hrôzou som zistil, že sme sa dostali k predposlednému príhovoru tohto roku, desaťročia, storočia a obávam sa, že aj tisícročia. Keďže posledný príhovor v roku je už tradične vyhradený na rekapituláciu uplynulého roku, toho, čo sa nám s PCR za tých 12 mesiacov podarilo dosiahnuť, je toto asi posledná príležitosť aspoň trochu nazrieť do budúcnosti ešte pred magickou zmenou letopočtu.
Keď som bol malý chlapec, rok 2000 sa mi zdal strašne ďaleko a vďaka zdravej závislosti od S-F (sci-fi) literatúry som mal hlavu plnú robotov, časopriestorového cestovania vo vesmíre a superpočítačov, veď to poznáte. Už som z toho, bohužiaľ, vyrástol a získal nezdravo realistický pohľad na svet okolo nás. To, čo sa pripravuje vo vývojových laboratóriách po celom svete, však naznačuje, že vedecká fikcia a budúca realita možno nie sú až také vzdialené. Šancu opustiť laboratóriá majú väčšinou len tie projekty, ktoré zaujmú vojenský priemysel, alebo tie, ktoré budú cenovo dostupné a bude ich kupovať masa spotrebiteľov. Tým, čo na projektoch budúcnosti zaujíma vojakov, vás radšej ani nebudem strašiť. Všetci sme však náruživí konzumenti, a preto z nás spotrebiteľský hlad po digitálnej zábave, vzdelávaní, komunikácii robí vďačných zákazníkov pre vývojové projekty z oblasti informačných technológií. A napriek tomuto nevinnému úvodu budeme možno poriadne prekvapení tým, čo sa na nás v týchto vývojových laboratóriách chystá.
Mnohé z tých projektov, o ktorých snívali autori S-F literatúry či filmov a prognostici v 70. – 80. rokoch, zostali naozaj len v rovine fantázie, ale mnohé – a možno podstatne bujarejšie projekty – môžu uzrieť svetlo sveta o desať, dvadsať či päťdesiat rokov. Nechcem sa hrať na vizionára, ktorý vie viac ako ostatní a rád ohuruje vďačných poslucháčov, chcem vám len predostrieť niečo z toho, o čom sa potichu vo svete hovorí. A o čom sa hovorí? Napríklad o nanotechnológiách, ktoré prinesú hardvérové komponenty či robotické mechanizmy v molekulárnej veľkosti. Po sieti si tak budete môcť stiahnuť už nielen softvér, ale aj hardvér v podobe akéhosi receptu, molekulárneho vzorca , z ktorého „vyrastie“ v špeciálnom „inkubátore“ po pridaní „rastovej suroviny“ do normálnej veľkosti napríklad nový model domáceho mixéra. Autori S-F poviedok sa možno až tak nemýlili, keď predpovedali supervýkonné počítače, vybavené umelou inteligenciou, ktoré prekonajú IQ svojho ľudského stvoriteľa, a robotov, ktorí nahradia človeka aj v najnáročnejších profesiách. Ak si Moorov zákon uchová svoju platnosť aj v budúcom tisícročí, už okolo roku 2020 vraj bude „surová“ výpočtová sila 100 miliárd počítačových neurónov prepojených 100 biliónmi nervových spojení dostupná v osobnom počítači za 1000 USD. O 10 rokov neskôr by pri takomto vývoji mohol vraj vzniknúť počítač, ktorý bude mať „IQ výkon“ až tisíc ľudských mozgov.
Hovorí sa o prerastaní hardvérových implantátov do biologického tkaniva človeka, o mikroskopických „počítačoch“ umiestnených vo vnemových zónach mozgu, ktoré budú vedieť vytvárať virtuálnu realitu neodlíšiteľnú od skutočnosti alebo, naopak, prispôsobenú či vylepšenú realitu. To okrem potenciálneho nebezpečenstva straty vlastnej identity na jednej strane môže priniesť na druhej strane úplne nové formy učenia sa, cestovania, komunikácie, zábavy atď. Koncom budúceho storočia budú vraj už len malé spoločenstvá ľudí existovať v ich prirodzenej biologickej podstate, lebo väčšina ľudstva vraj prenesie svoju myseľ do elektronických obvodov.
Hovorí sa, že z internetu, poskladaného z čoraz väčšieho počtu počítačov, senzorov, telemetrických zariadení, videokamier, mikrofónov a akčných členov, môže vzniknúť samoučiaci sa a samoopravujúci sa umelý „organizmus“. A ak sa vyplnia kuvičie hlasy niektorých „prorokov“ šermujúcich vztýčeným ukazovákom, môže nám tu potichu a nenápadne vzniknúť neovládateľná gigantická digitálna kreatúra.
Znie to šialene? Asi áno. Ale skúste odhadnúť, čo z toho je naozaj len S-F a čo budúca vedecká realita. Zdajú sa vám niektoré z tých vízií príliš nebezpečné či pochmúrne? Áno, máte pravdu. Človek mal odjakživa problém ovládnuť zbrane a zariadenia, ktoré sám objavil či vyrobil. Treba sa asi len spoľahnúť na prirodzený inštinkt a pud sebazáchovy, ktorý by zabránil samozničeniu, ochránil ľudské spoločenstvo pred vlastnými monštruóznymi výplodmi či znemožnil transformáciu ľudskej spoločnosti do niečoho umelého, neprirodzeného, deformovaného. Zdá sa vám to priveľmi utopické a fantazmagorické? Kiežby. Rád by som vás teraz upokojil, že som si to všetko len vymyslel. Ale nie je to tak. Viete, čo by mne osobne stačilo ku šťastiu (teda pokiaľ sa bavíme o IT...) v tom budúcom tisícročí? Nie až tak veľa: jednoduchý, rýchly a bezpečný prístup k informáciám. Mať prístup k nim, kdekoľvek a kedykoľvek to budem chcieť. Môcť ich efektívne a tvorivo využívať pri svojej práci, zábave, vzdelávaní, komunikácii atď. A takto ušetrený čas venovať rodine, športu, kamarátom a trochu aj sebe. To by mi ku šťastiu celkom stačilo. A všetky tie frankensteinovské projekty radšej nech zostanú len v podobe vízií a nikdy neuskutočnených projektov. Ste zvedaví, ako to celé dopadne? Počkajte si na budúce tisícročie!
Príjemné čítanie novembrového čísla PCR vám želá Martin Drobný
PC REVUE 11/1999 Editorial
Autor: Martin Drobný
Keď som bol malý chlapec, rok 2000 sa mi zdal strašne ďaleko a vďaka zdravej závislosti od S-F (sci-fi) literatúry som mal hlavu plnú robotov, časopriestorového cestovania vo vesmíre a superpočítačov, veď to poznáte. Už som z toho, bohužiaľ, vyrástol a získal nezdravo realistický pohľad na svet okolo nás. To, čo sa pripravuje vo vývojových laboratóriách po celom svete, však naznačuje, že vedecká fikcia a budúca realita možno nie sú až také vzdialené. Šancu opustiť laboratóriá majú väčšinou len tie projekty, ktoré zaujmú vojenský priemysel, alebo tie, ktoré budú cenovo dostupné a bude ich kupovať masa spotrebiteľov. Tým, čo na projektoch budúcnosti zaujíma vojakov, vás radšej ani nebudem strašiť. Všetci sme však náruživí konzumenti, a preto z nás spotrebiteľský hlad po digitálnej zábave, vzdelávaní, komunikácii robí vďačných zákazníkov pre vývojové projekty z oblasti informačných technológií. A napriek tomuto nevinnému úvodu budeme možno poriadne prekvapení tým, čo sa na nás v týchto vývojových laboratóriách chystá.
Mnohé z tých projektov, o ktorých snívali autori S-F literatúry či filmov a prognostici v 70. – 80. rokoch, zostali naozaj len v rovine fantázie, ale mnohé – a možno podstatne bujarejšie projekty – môžu uzrieť svetlo sveta o desať, dvadsať či päťdesiat rokov. Nechcem sa hrať na vizionára, ktorý vie viac ako ostatní a rád ohuruje vďačných poslucháčov, chcem vám len predostrieť niečo z toho, o čom sa potichu vo svete hovorí. A o čom sa hovorí? Napríklad o nanotechnológiách, ktoré prinesú hardvérové komponenty či robotické mechanizmy v molekulárnej veľkosti. Po sieti si tak budete môcť stiahnuť už nielen softvér, ale aj hardvér v podobe akéhosi receptu, molekulárneho vzorca , z ktorého „vyrastie“ v špeciálnom „inkubátore“ po pridaní „rastovej suroviny“ do normálnej veľkosti napríklad nový model domáceho mixéra. Autori S-F poviedok sa možno až tak nemýlili, keď predpovedali supervýkonné počítače, vybavené umelou inteligenciou, ktoré prekonajú IQ svojho ľudského stvoriteľa, a robotov, ktorí nahradia človeka aj v najnáročnejších profesiách. Ak si Moorov zákon uchová svoju platnosť aj v budúcom tisícročí, už okolo roku 2020 vraj bude „surová“ výpočtová sila 100 miliárd počítačových neurónov prepojených 100 biliónmi nervových spojení dostupná v osobnom počítači za 1000 USD. O 10 rokov neskôr by pri takomto vývoji mohol vraj vzniknúť počítač, ktorý bude mať „IQ výkon“ až tisíc ľudských mozgov.
Hovorí sa o prerastaní hardvérových implantátov do biologického tkaniva človeka, o mikroskopických „počítačoch“ umiestnených vo vnemových zónach mozgu, ktoré budú vedieť vytvárať virtuálnu realitu neodlíšiteľnú od skutočnosti alebo, naopak, prispôsobenú či vylepšenú realitu. To okrem potenciálneho nebezpečenstva straty vlastnej identity na jednej strane môže priniesť na druhej strane úplne nové formy učenia sa, cestovania, komunikácie, zábavy atď. Koncom budúceho storočia budú vraj už len malé spoločenstvá ľudí existovať v ich prirodzenej biologickej podstate, lebo väčšina ľudstva vraj prenesie svoju myseľ do elektronických obvodov.
Hovorí sa, že z internetu, poskladaného z čoraz väčšieho počtu počítačov, senzorov, telemetrických zariadení, videokamier, mikrofónov a akčných členov, môže vzniknúť samoučiaci sa a samoopravujúci sa umelý „organizmus“. A ak sa vyplnia kuvičie hlasy niektorých „prorokov“ šermujúcich vztýčeným ukazovákom, môže nám tu potichu a nenápadne vzniknúť neovládateľná gigantická digitálna kreatúra.
Znie to šialene? Asi áno. Ale skúste odhadnúť, čo z toho je naozaj len S-F a čo budúca vedecká realita. Zdajú sa vám niektoré z tých vízií príliš nebezpečné či pochmúrne? Áno, máte pravdu. Človek mal odjakživa problém ovládnuť zbrane a zariadenia, ktoré sám objavil či vyrobil. Treba sa asi len spoľahnúť na prirodzený inštinkt a pud sebazáchovy, ktorý by zabránil samozničeniu, ochránil ľudské spoločenstvo pred vlastnými monštruóznymi výplodmi či znemožnil transformáciu ľudskej spoločnosti do niečoho umelého, neprirodzeného, deformovaného. Zdá sa vám to priveľmi utopické a fantazmagorické? Kiežby. Rád by som vás teraz upokojil, že som si to všetko len vymyslel. Ale nie je to tak. Viete, čo by mne osobne stačilo ku šťastiu (teda pokiaľ sa bavíme o IT...) v tom budúcom tisícročí? Nie až tak veľa: jednoduchý, rýchly a bezpečný prístup k informáciám. Mať prístup k nim, kdekoľvek a kedykoľvek to budem chcieť. Môcť ich efektívne a tvorivo využívať pri svojej práci, zábave, vzdelávaní, komunikácii atď. A takto ušetrený čas venovať rodine, športu, kamarátom a trochu aj sebe. To by mi ku šťastiu celkom stačilo. A všetky tie frankensteinovské projekty radšej nech zostanú len v podobe vízií a nikdy neuskutočnených projektov. Ste zvedaví, ako to celé dopadne? Počkajte si na budúce tisícročie!
Príjemné čítanie novembrového čísla PCR vám želá Martin Drobný
PC REVUE 11/1999 Editorial
Autor: Martin Drobný
piatok 1. októbra 1999
PC REVUE
Môžete mi veriť, že radšej by som v príhovoroch písal o trendoch, víziách, nových technológiách, o tom, kam smeruje celý tento fascinujúci priemysel, atď. Keďže však vidím, aká je situácia doma, aké sú problémy s domácim trhom, jeho nevyspelosťou, nerozvinutosťou, finančnou suchotou, nízkym IT povedomím verejnosti, stále sa mi to zdá trochu odtrhnuté od reality, a tak musím pokračovať a opakovať sa vo svojich výchovno-osvetovo-popularizačných príhovoroch. Viem, že vám s tým už leziem na nervy, ale verte mi, že to treba. Každodenný kontakt s domácim trhom a porovnávanie s tým, ako veci fungujú u nás a inde vo svete, ma k tomu jednoducho nútia.
Začnem verejnosťou, budúcimi možnými zákazníkmi alebo aspoň možnými používateľmi. Vo všeobecnosti totiž ešte stále prevláda názor, že počítače a všetko, čo je s tým spojené, je určené buď pre profesionálnych používateľov, alebo pre „kockatých“ nadšencov. Že bežného občana sa tieto technické veci netýkajú, nemajú mu čo ponúknuť, nemôžu mu byť užitočné. Veci súvisiace s počítačmi, komunikáciami, informačnými technológiami sa nás však budú týkať čoraz viac a budú stále väčšmi zasahovať do nášho-vášho každodenného života. A kto sa chce od týchto vecí dištancovať, pripravuje sa o možnosť hrať aktívnu rolu v budúcnosti, získať či udržať si dobré zamestnanie, spríjemniť si život, objaviť nové možnosti komunikácie, zjednodušiť či zefektívniť si množstvo každodenných procedúr. Je však dôležité nájsť správnu formu ich využívania a k tomu mať primeranú mieru potrebných vedomostí. Nie každý musí byť nevyhnutne profesionálny používateľ, stačí byť bežným používateľom, ktorý má aspoň základné znalosti a má záujem si ich postupne podľa potreby rozširovať. Bolo by veľmi želateľné, keby takýchto bežných používateľov bolo čo najviac, keby aspoň tá základná úroveň vedomostí bola samozrejmosťou.
Je dobré, že po ukončení každého školského roku pribudne ďalšia generácia šikovných mladých ľudí, ktorým nerobí problém pohybovať sa na internete, komunikovať, vytvárať webové stránky, po užívať softvér na osobnú produktivitu. Časť z nich sa hrá aj s Linuxom, niektorí vedia spravovať komerčný UNIX, Novell či NT, vedia si poskladať počítač, navrhnúť projekt siete, z niektorých sa stanú profesionálni programátori, vývojári či konzultanti. Menej dobrou správou je, že ich nie je až tak veľa, väčšinou vychádzajú z technicky orientovaných univerzít. Netechnické smery vysokých škôl a stredné školy, ktoré sa nešpecializujú na informatiku, však majú nedostatočné technické zázemie a málo vyškolených pedagógov. V tejto situácii by preto bolo veľmi potrebné, keby ste vy, ktorí čítate tento časopis, pomáhali ďalej šíriť počítačovú osvetu. Pritiahnuť ľudí vo svojom okolí bližšie k IT, dať im základné vedomosti a nasmerovať ich, čo majú robiť, keď sa chcú dozvedieť viac (napr. čítať PCR...).
A čo tí, ktorí aktívne pôsobia na počítačovom trhu? Predaj je slabý a všetci čakajú na „svetlejšie zajtrajšky“. Distribútori zápasia s logistikou, hotovosťou, maržami a dorážajú ich straty na kurzových rozdieloch. Predajcovia bojujú o holú existenciu, tešia sa z každého predaného komponentu či nedajbože počítača. Relatívne dobre sa majú softvérové domy, ktoré vyvíjajú aplikácie pre zahraničie, či systémoví integrátori, ktorí majú podpísané kontrakty na niekoľko rokov dopredu.
A zákazníci? Domáci používatelia a malé firmy sú síce vďačnými zákazníkmi pre komponenty, periférie či skladačky, softvér však zásadne nekupujú a zo služieb využívajú maximálne prístup na internet. Aspoň že ich je pomerne dosť. Stredne veľkí zákazníci a rovnako stredne veľké počítačové firmy, ktoré by ich obslúžili, zatiaľ absentujú, hoci všade vo svete trh menších a stredných firiem (SMB) predstavuje jeden z najväčších potenciálov rastu. My si na ich nástup budeme musieť nejaký čas počkať, kým nám tu nevyrastú a neobjavia potrebu využívať IT. Štátna správa, finančný sektor, veľké priemyselné podniky, to je svet, ktorý síce ešte stále potrebuje budovať svoju IT infraštruktúru, ale momentálne na to nemajú dostatok finančných zdrojov.
Spoločným menovateľom všetkých skupín zákazníkov je nedostatok peňazí a nízka miera povedomia o možnostiach IT a prínose ich využívania. Nie som rád, že momentálne je málo peňazí, ale mohlo by to mať aspoň jeden priaznivý efekt, a to taký, že podniky budú podstatne pozornejšie (aspoň v to dúfam) sledovať praktický prínos prostriedkov investovaných do IT a ich efektívnejšieho využívania.
Spoločným menovateľom všetkých skupín dodávateľov IT je rovnako nedostatok peňazí, ktorý by im dovoľoval preklenúť „obdobia sucha“, eventuálne ponúknuť takéto preklenutie aj svojím zákazníkom neštandardnými formami napr. outsourcingom, prenájmom techniky či softvéru atď. Ďalším slabým miestom je proaktívny marketing. Rovnako chýba schopnosť vysvetliť zákazníkom praktický prínos využívania IT a zdôvodniť náklady na vybudovanie či rozšírenie IT infraštruktúry.
So skutočnosťou, že je nedostatok peňazí, asi nič nenarobíme, ale s tým ostatným možno áno. Základom je, aby sme pomohli zvýšiť úroveň povedomia o možnostiach IT, o praktickom prínose ich využívania atď., teda o všetkom, o čom stále donekonečna rozprávame. Je to celé o osvete, popularizácii, o vzdelávaní. Asi sú aj fascinujúcejšie témy, ale verte mi, je to potrebné!
Množstvo užitočných a zaujímavých informácií pri listovaní októbrového čísla vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 10/1999 Editorial
Autor: Martin Drobný
Začnem verejnosťou, budúcimi možnými zákazníkmi alebo aspoň možnými používateľmi. Vo všeobecnosti totiž ešte stále prevláda názor, že počítače a všetko, čo je s tým spojené, je určené buď pre profesionálnych používateľov, alebo pre „kockatých“ nadšencov. Že bežného občana sa tieto technické veci netýkajú, nemajú mu čo ponúknuť, nemôžu mu byť užitočné. Veci súvisiace s počítačmi, komunikáciami, informačnými technológiami sa nás však budú týkať čoraz viac a budú stále väčšmi zasahovať do nášho-vášho každodenného života. A kto sa chce od týchto vecí dištancovať, pripravuje sa o možnosť hrať aktívnu rolu v budúcnosti, získať či udržať si dobré zamestnanie, spríjemniť si život, objaviť nové možnosti komunikácie, zjednodušiť či zefektívniť si množstvo každodenných procedúr. Je však dôležité nájsť správnu formu ich využívania a k tomu mať primeranú mieru potrebných vedomostí. Nie každý musí byť nevyhnutne profesionálny používateľ, stačí byť bežným používateľom, ktorý má aspoň základné znalosti a má záujem si ich postupne podľa potreby rozširovať. Bolo by veľmi želateľné, keby takýchto bežných používateľov bolo čo najviac, keby aspoň tá základná úroveň vedomostí bola samozrejmosťou.
Je dobré, že po ukončení každého školského roku pribudne ďalšia generácia šikovných mladých ľudí, ktorým nerobí problém pohybovať sa na internete, komunikovať, vytvárať webové stránky, po užívať softvér na osobnú produktivitu. Časť z nich sa hrá aj s Linuxom, niektorí vedia spravovať komerčný UNIX, Novell či NT, vedia si poskladať počítač, navrhnúť projekt siete, z niektorých sa stanú profesionálni programátori, vývojári či konzultanti. Menej dobrou správou je, že ich nie je až tak veľa, väčšinou vychádzajú z technicky orientovaných univerzít. Netechnické smery vysokých škôl a stredné školy, ktoré sa nešpecializujú na informatiku, však majú nedostatočné technické zázemie a málo vyškolených pedagógov. V tejto situácii by preto bolo veľmi potrebné, keby ste vy, ktorí čítate tento časopis, pomáhali ďalej šíriť počítačovú osvetu. Pritiahnuť ľudí vo svojom okolí bližšie k IT, dať im základné vedomosti a nasmerovať ich, čo majú robiť, keď sa chcú dozvedieť viac (napr. čítať PCR...).
A čo tí, ktorí aktívne pôsobia na počítačovom trhu? Predaj je slabý a všetci čakajú na „svetlejšie zajtrajšky“. Distribútori zápasia s logistikou, hotovosťou, maržami a dorážajú ich straty na kurzových rozdieloch. Predajcovia bojujú o holú existenciu, tešia sa z každého predaného komponentu či nedajbože počítača. Relatívne dobre sa majú softvérové domy, ktoré vyvíjajú aplikácie pre zahraničie, či systémoví integrátori, ktorí majú podpísané kontrakty na niekoľko rokov dopredu.
A zákazníci? Domáci používatelia a malé firmy sú síce vďačnými zákazníkmi pre komponenty, periférie či skladačky, softvér však zásadne nekupujú a zo služieb využívajú maximálne prístup na internet. Aspoň že ich je pomerne dosť. Stredne veľkí zákazníci a rovnako stredne veľké počítačové firmy, ktoré by ich obslúžili, zatiaľ absentujú, hoci všade vo svete trh menších a stredných firiem (SMB) predstavuje jeden z najväčších potenciálov rastu. My si na ich nástup budeme musieť nejaký čas počkať, kým nám tu nevyrastú a neobjavia potrebu využívať IT. Štátna správa, finančný sektor, veľké priemyselné podniky, to je svet, ktorý síce ešte stále potrebuje budovať svoju IT infraštruktúru, ale momentálne na to nemajú dostatok finančných zdrojov.
Spoločným menovateľom všetkých skupín zákazníkov je nedostatok peňazí a nízka miera povedomia o možnostiach IT a prínose ich využívania. Nie som rád, že momentálne je málo peňazí, ale mohlo by to mať aspoň jeden priaznivý efekt, a to taký, že podniky budú podstatne pozornejšie (aspoň v to dúfam) sledovať praktický prínos prostriedkov investovaných do IT a ich efektívnejšieho využívania.
Spoločným menovateľom všetkých skupín dodávateľov IT je rovnako nedostatok peňazí, ktorý by im dovoľoval preklenúť „obdobia sucha“, eventuálne ponúknuť takéto preklenutie aj svojím zákazníkom neštandardnými formami napr. outsourcingom, prenájmom techniky či softvéru atď. Ďalším slabým miestom je proaktívny marketing. Rovnako chýba schopnosť vysvetliť zákazníkom praktický prínos využívania IT a zdôvodniť náklady na vybudovanie či rozšírenie IT infraštruktúry.
So skutočnosťou, že je nedostatok peňazí, asi nič nenarobíme, ale s tým ostatným možno áno. Základom je, aby sme pomohli zvýšiť úroveň povedomia o možnostiach IT, o praktickom prínose ich využívania atď., teda o všetkom, o čom stále donekonečna rozprávame. Je to celé o osvete, popularizácii, o vzdelávaní. Asi sú aj fascinujúcejšie témy, ale verte mi, je to potrebné!
Množstvo užitočných a zaujímavých informácií pri listovaní októbrového čísla vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 10/1999 Editorial
Autor: Martin Drobný
streda 1. septembra 1999
PC REVUE
Minule som sa skoro pohádal s marketingovym manažérom istej IT firmy, keď prišla na pretras otázka oslovovania veľkých zákazníkov v našej branži prostredníctvom médií. Nesúhlasil som totiž s názorom, že na dosiahnutie obchodného úspechu ich firmy je v marketingu dôležitejšie orientovať sa najmä na business decision makerov, teda podnikových vrcholových manažérov, v súčasnosti väčšinou generálnych, obchodných, výrobných či finančných riaditeľov, ktorí po úspešných "rokovaniach" robia tie dôležité rozhodnutia a podpisujú kontrakty (hovoríme o IT firme orientujúcej sa na podnikové prostredie, a teda nie na masový trh).
A prečo sa mi tento postoj nepozdával? Z dvoch dôvodov. Po prvé, samozrejme, aj preto, lebo nám, otvorene povedané, takto niekedy uniká aj taká dôležitá inzercia. PCR ani IW nie sú biznis magazíny a nie som až taký optimista, aby som si myslel, že generálni riaditelia veľkých podnikov čítajú po večeroch vo voľnom čase odborný magazín typu PCR, resp. IW (ak sa mýlim, opravte ma a pošlite mi povzbudzujúci mailík :-). Okrem toho dosť pochybujem, či dnešní generálni riaditelia veľkých podnikov vôbec majú čas niečo čítať, a ak áno, tak nie som si istý, či sa im prípadná inzercia IT firmy nestratí medzi inzerátmi na autá, životné poistenie či stavebné sporenie.
A už vôbec neverím tomu, že sa naši "kapitáni priemyslu" rozhodujú o 10 či 100-miliónových investíciách do IT na základe inzercie v biznis magazíne. Rozumnejšie sa mi zdá umiestňovať inzerciu do odborného časopisu, z ktorého čerpajú informácie IT manažéri a často im slúži ako hlavný zdroj informácií. V prípade odborného magazínu obsah inzercie priamo korešponduje so zameraním časopisu a príjmy z inzercie slúžia na to, aby odborný časopis mohol prinášať odborné články, vzdelávať čitateľov, robiť osvetu a popularizáciu IT.
Druhá vec, ktorá má privádza do úžasu, je nezmysel, aby o investíciách veľkého podniku do IT rozhodoval decision maker, ktorý v IT nemá (bez urážky) potrebné zázemie, vedomosti, skúsenosti, prehľad atď. Česť výnimkám! V lepšom prípade sa opiera o odporúčania svojho podnikového IT manažéra, správcu IS, riaditeľa či vedúceho odboru informatiky, ktorý však v podnikovej hierarchii stojí na „trochu" nižšej pozícii a nemá potrebné rozhodovacie kompetencie. O miliónových investíciách rozhoduje človek, ktorý nevie posúdiť ich opodstatnenosť. Nie je to čudné? Možno ani veľmi nie, keď sa obzrieme späť do minulosti a spomenieme si, ako sa IT postupne dostávali do podnikového prostredia, na obdobie sálových počítačov, terminálov, bielych plášťov atď. Na obdobie, keď IT hrali len podpornú úlohu pri chode podniku. Keď ľudia z IT oddelení boli považovaní za tak trochu strelených čudáckych technokratov. Teraz však je už iná doba, význam správneho nasadenia a využívania IT v podnikovom prostredí je obrovský a stále bude rásť, takže už teraz to je a čoraz viac bude existenčná otázka prežitia podniku v konkurenčnom prostredí. Pokiaľ IT dokážu sprístupniť manažmentu nové informácie pre rozhodovanie, pomôžu znížiť skladové zásoby či administratívu, skrátiť dobu dodania produktu na trh či zlešiť tok finančných prostriedkov v podniku, musí byť ich postavenie v rámci podnikových priorít trochu vyššie, ako je to v súčasnoti. A to už nehovorím o ďalších možnostiach IT, ako je zlepšenie podpory zákazníkov, vytváranie nových distribučných kanálov či pružnosť prispôsobenia sa na zmeny trhového prostredia.
Prihováram sa preto, aby vrcholový manažment podnikov venoval väčšiu pozornosť významu a postaveniu IT, prehodnotil zaradenie svojich IT manažérov a prizval ich do užšieho vedenia podniku, aby sa mohli podieľať na riadení podniku, aby mohli informovať o nových možnostiach IT, ponúkať lepšie riešenia, nové služby atď. Na druhej strane by IT manažéri, ktorí majú v prevažnej väčšine technické vzdelanie, mali rozšíriť svoje vedomosti o infomácie z oblasti ekonomiky, podnikového manažmentu, výroby atď. Tým manažérom, ktorí budú vybavení takýmto kombinovaným vzdelaním, garantujem, že záujem o ich služby bude obrovský. Tento odkaz zvlášť posielam aj čerstvým či budúcim absolventom vysokých škôl. A zvlášť by som ešte zdôraznil aj nutnosť neustáleho vzdelávania sa a sledovania diania v IT branži, ktorá sa mení a vyvíja naozaj dramaticky. Ak preto hľadáte správny zdroj, mám pre vás tip. Hádajte aký?
Zaujímavé čítanie septembrového čísla vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 9/1999 Editorial
Autor: Martin Drobný
A prečo sa mi tento postoj nepozdával? Z dvoch dôvodov. Po prvé, samozrejme, aj preto, lebo nám, otvorene povedané, takto niekedy uniká aj taká dôležitá inzercia. PCR ani IW nie sú biznis magazíny a nie som až taký optimista, aby som si myslel, že generálni riaditelia veľkých podnikov čítajú po večeroch vo voľnom čase odborný magazín typu PCR, resp. IW (ak sa mýlim, opravte ma a pošlite mi povzbudzujúci mailík :-). Okrem toho dosť pochybujem, či dnešní generálni riaditelia veľkých podnikov vôbec majú čas niečo čítať, a ak áno, tak nie som si istý, či sa im prípadná inzercia IT firmy nestratí medzi inzerátmi na autá, životné poistenie či stavebné sporenie.
A už vôbec neverím tomu, že sa naši "kapitáni priemyslu" rozhodujú o 10 či 100-miliónových investíciách do IT na základe inzercie v biznis magazíne. Rozumnejšie sa mi zdá umiestňovať inzerciu do odborného časopisu, z ktorého čerpajú informácie IT manažéri a často im slúži ako hlavný zdroj informácií. V prípade odborného magazínu obsah inzercie priamo korešponduje so zameraním časopisu a príjmy z inzercie slúžia na to, aby odborný časopis mohol prinášať odborné články, vzdelávať čitateľov, robiť osvetu a popularizáciu IT.
Druhá vec, ktorá má privádza do úžasu, je nezmysel, aby o investíciách veľkého podniku do IT rozhodoval decision maker, ktorý v IT nemá (bez urážky) potrebné zázemie, vedomosti, skúsenosti, prehľad atď. Česť výnimkám! V lepšom prípade sa opiera o odporúčania svojho podnikového IT manažéra, správcu IS, riaditeľa či vedúceho odboru informatiky, ktorý však v podnikovej hierarchii stojí na „trochu" nižšej pozícii a nemá potrebné rozhodovacie kompetencie. O miliónových investíciách rozhoduje človek, ktorý nevie posúdiť ich opodstatnenosť. Nie je to čudné? Možno ani veľmi nie, keď sa obzrieme späť do minulosti a spomenieme si, ako sa IT postupne dostávali do podnikového prostredia, na obdobie sálových počítačov, terminálov, bielych plášťov atď. Na obdobie, keď IT hrali len podpornú úlohu pri chode podniku. Keď ľudia z IT oddelení boli považovaní za tak trochu strelených čudáckych technokratov. Teraz však je už iná doba, význam správneho nasadenia a využívania IT v podnikovom prostredí je obrovský a stále bude rásť, takže už teraz to je a čoraz viac bude existenčná otázka prežitia podniku v konkurenčnom prostredí. Pokiaľ IT dokážu sprístupniť manažmentu nové informácie pre rozhodovanie, pomôžu znížiť skladové zásoby či administratívu, skrátiť dobu dodania produktu na trh či zlešiť tok finančných prostriedkov v podniku, musí byť ich postavenie v rámci podnikových priorít trochu vyššie, ako je to v súčasnoti. A to už nehovorím o ďalších možnostiach IT, ako je zlepšenie podpory zákazníkov, vytváranie nových distribučných kanálov či pružnosť prispôsobenia sa na zmeny trhového prostredia.
Prihováram sa preto, aby vrcholový manažment podnikov venoval väčšiu pozornosť významu a postaveniu IT, prehodnotil zaradenie svojich IT manažérov a prizval ich do užšieho vedenia podniku, aby sa mohli podieľať na riadení podniku, aby mohli informovať o nových možnostiach IT, ponúkať lepšie riešenia, nové služby atď. Na druhej strane by IT manažéri, ktorí majú v prevažnej väčšine technické vzdelanie, mali rozšíriť svoje vedomosti o infomácie z oblasti ekonomiky, podnikového manažmentu, výroby atď. Tým manažérom, ktorí budú vybavení takýmto kombinovaným vzdelaním, garantujem, že záujem o ich služby bude obrovský. Tento odkaz zvlášť posielam aj čerstvým či budúcim absolventom vysokých škôl. A zvlášť by som ešte zdôraznil aj nutnosť neustáleho vzdelávania sa a sledovania diania v IT branži, ktorá sa mení a vyvíja naozaj dramaticky. Ak preto hľadáte správny zdroj, mám pre vás tip. Hádajte aký?
Zaujímavé čítanie septembrového čísla vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 9/1999 Editorial
Autor: Martin Drobný
nedeľa 1. augusta 1999
PC REVUE
Máme za sebou polovicu roka, čo je dobrá príležitosť na rekapituláciu toho, čo sme dosiahli za tento čas. Keď sme v januári zvýšili cenu časopisu, s určitými obavami sme čakali na prvé správy o predaji v stánkoch a o počte predplatiteľov, keďže sme vedeli, že vstupujeme do nie veľmi priaznivého roku... Naše obavy sa našťastie (zatiaľ!) nepotvrdili a my sme vám za doterajšiu dôveru, ktorú ste vyjadrili predplatením alebo kupovaním PCR v stánku, naozaj vďační. Nezostali sme však pri uspokojení sa a verbálnom vyjadrení vďaky. Pokračovali sme v doterajšom trende poskytovať čoraz väčšie množstvo informácií s pridanou hodnotou. Od januára sme do každého čísla pripravili komplexný porovnávací test alebo prehľadový článok. V každom čísle sme pre vás v spolupráci s partnermi pripravili jednu alebo dokonca dve súťaže o atraktívne ceny: počítače, tlačiarne, disky atď. Spustili sme nové rubriky Grafika a Siete, pribudli nové seriály atď. Urobili sme menšie zmeny v grafike, zväčšil sa sadzobný rámec a pod., so snahou, aby sme vám na rovnakej ploche mohli poskytovať väčšie množstvo informácií a v prehľadnejšej podobe. Keď už rekapitulujeme a spomenul som porovnávacie testy, rád by som sa pri nich krátko zastavil.
Chcel by som trochu poukázať na náročnosť ich výroby. Nie je totiž vôbec jednoduché dosiahnuť, aby sa príslušné modely produktov od všetkých relevantných výrobcov dostali do redakcie v danom termíne, aby boli dodané v stave podľa zadania, aby sa stihli v dohodnutom čase otestovať a porovnať. Aby sa namerané výsledky stihli spracovať, vyhodnotiť. Urobiť objektívne závery a spravodlivo prideliť body tiež nie je jednoduchá záležitosť. A navyše aj dosť nevďačná, keď vás nezriedkavo po zverejnení výsledkov obvinia dodávatelia produktov s umiestnením od tretieho miesta nižšie zo zaujatosti, z neobjektívnosti, nekompetentnosti, namerania nesprávnych výsledkov atď. Chcem preto zdôrazniť, že hoci naozaj nikto nie je neomylný, merania robíme veľmi starostlivo.
Striktne rozlišujeme kvantifikovateľné parametre od subjektívnych postrehov a podľa toho im aj prideľujeme rôznu váhu. Veľa času a diskusií venujeme celkovému vyhodnoteniu, celý proces sa však snažíme robiť naozaj poctivo a pozorne. Ak však bude niekto predsa len presvedčený, že čosi nie je v poriadku, radi si to v pokoji vydiskutujeme. V uverejňovaní porovnávacích testov budeme pokračovať aj naďalej. V tomto čísle sme pre vás pripravili veľký test procesorov a základných dosiek, v budúcom budú nasledovať počítače pre cenovo citlivého zákazníka, potom tlačiarne, monitory, notebooky atď. Na jeseň pre vás pripravujeme ďalšie prekvapenia. Budú pokračovať sponzorské súťaže o ceny a možno sa dostane rad konečne aj na cédečká. Priznám sa však, že zabezpečiť, aby sa vám do rúk dostalo každý mesiac nové číslo PCR nie je vôbec také jednoduché. Navyše v situácii, keď sa k súčasnému stavu slovenského hospodárstva a z toho vyplývajúcej slabej kúpyschopnosti, resp. „inzercieschopnosti“ a zlej platobnej disciplíny pridružia aj známe a hojne medializované problémy s distribúciou tlače. Niekedy to naozaj chce zanietenosť šialeného maniaka, výdrž hĺbkového potápača a trpezlivosť vychovávateľky v polepšovni. Nuž, aj takýto rozmer má vydávanie odborného časopisu. Preto dúfam, že nám aj naďalej zostanete verní a budete nás podporovať v úsilí vydávať kvalitný domáci počítačový magazín.
V tomto čísle som prerušil sériu „budovateľsko-výchovno-osvetových“ príhovorov našimi
vnútroredakčnými záležitosťami. Netešte sa, nabudúce pokračujeme ďalej... Už mám aj pripravenú tému: „decision makeri“ verzus IT manažéri.
Zatiaľ si užívajte leta a augustového čísla PCR, ktorého príjemné čítanie vám želá ...
Martin Drobný
PC REVUE 8/1999 Editorial
Autor: Martin Drobný
Chcel by som trochu poukázať na náročnosť ich výroby. Nie je totiž vôbec jednoduché dosiahnuť, aby sa príslušné modely produktov od všetkých relevantných výrobcov dostali do redakcie v danom termíne, aby boli dodané v stave podľa zadania, aby sa stihli v dohodnutom čase otestovať a porovnať. Aby sa namerané výsledky stihli spracovať, vyhodnotiť. Urobiť objektívne závery a spravodlivo prideliť body tiež nie je jednoduchá záležitosť. A navyše aj dosť nevďačná, keď vás nezriedkavo po zverejnení výsledkov obvinia dodávatelia produktov s umiestnením od tretieho miesta nižšie zo zaujatosti, z neobjektívnosti, nekompetentnosti, namerania nesprávnych výsledkov atď. Chcem preto zdôrazniť, že hoci naozaj nikto nie je neomylný, merania robíme veľmi starostlivo.
Striktne rozlišujeme kvantifikovateľné parametre od subjektívnych postrehov a podľa toho im aj prideľujeme rôznu váhu. Veľa času a diskusií venujeme celkovému vyhodnoteniu, celý proces sa však snažíme robiť naozaj poctivo a pozorne. Ak však bude niekto predsa len presvedčený, že čosi nie je v poriadku, radi si to v pokoji vydiskutujeme. V uverejňovaní porovnávacích testov budeme pokračovať aj naďalej. V tomto čísle sme pre vás pripravili veľký test procesorov a základných dosiek, v budúcom budú nasledovať počítače pre cenovo citlivého zákazníka, potom tlačiarne, monitory, notebooky atď. Na jeseň pre vás pripravujeme ďalšie prekvapenia. Budú pokračovať sponzorské súťaže o ceny a možno sa dostane rad konečne aj na cédečká. Priznám sa však, že zabezpečiť, aby sa vám do rúk dostalo každý mesiac nové číslo PCR nie je vôbec také jednoduché. Navyše v situácii, keď sa k súčasnému stavu slovenského hospodárstva a z toho vyplývajúcej slabej kúpyschopnosti, resp. „inzercieschopnosti“ a zlej platobnej disciplíny pridružia aj známe a hojne medializované problémy s distribúciou tlače. Niekedy to naozaj chce zanietenosť šialeného maniaka, výdrž hĺbkového potápača a trpezlivosť vychovávateľky v polepšovni. Nuž, aj takýto rozmer má vydávanie odborného časopisu. Preto dúfam, že nám aj naďalej zostanete verní a budete nás podporovať v úsilí vydávať kvalitný domáci počítačový magazín.
V tomto čísle som prerušil sériu „budovateľsko-výchovno-osvetových“ príhovorov našimi
vnútroredakčnými záležitosťami. Netešte sa, nabudúce pokračujeme ďalej... Už mám aj pripravenú tému: „decision makeri“ verzus IT manažéri.
Zatiaľ si užívajte leta a augustového čísla PCR, ktorého príjemné čítanie vám želá ...
Martin Drobný
PC REVUE 8/1999 Editorial
Autor: Martin Drobný
štvrtok 1. júla 1999
PC REVUE
Ticho visiace vo vzduchu počítačového biznisu je ubíjajúce. Všetci čakajú, kedy sa to znovu naštartuje, kedy začnú volať a chodiť zákazníci, kedy sa objavia veľké projekty, kedy bude viac peňazí medzi pospolitým ľudom. Očakáva sa, že možno v septembri či v októbri by mohlo dôjsť k zmene. Možno neskôr. Možno to bude lepšie až o rok. Ktovie. Teraz je však ešte len júl a čakať na spasenie alebo sa spoliehať na to, že treba len vydržať, a keď sa zlepší ekonomika, všetko bude ako predtým, sa mi nezdá najlepším riešením. Už to asi nebude tak, ako predtým. Finančné inštitúcie ukončili svoju expanziu, štátna správa bude dlhodobo škrtiť výdavky, veľké domáce výrobné podniky majú celkom iné problémy ako rozvíjať svoju IT infraštruktúru. Zostávajú malí a strední zákazníci (SMB), domáci spotrebitelia (SOHO) a podniky so zahraničnou účasťou. Začnime s rekapituláciou potenciálu týchto segmentov, ale radšej odzadu.
Najlepšie sú na tom asi podniky so zahraničnou účasťou. Disponujú finančnými prostriedkami a motiváciou na investovanie do IT. Manažment týchto podnikov často buduje svoju IT infraštruktúru na základe požiadavky zahraničného partnera, ktorý prináša konkrétne predstavy, skúsenosti a hlavne vedomie potreby budovania infokomunikačných systémov. Túto potrebu pritom vyvoláva jednoducho nevyhnutnosť konkurenčnej schopnosti v celosvetovej súťaži.
Trh domácich spotrebiteľov stále rastie a bolo by to ešte lepšie, len treba počkať, keď bude medzi ľuďmi trochu viac peňazí. Tento segment je hladný po informáciách, po nových produktoch. Vzdeláva sa sám z vlastnej vôle, nadšenia pre počítače, periférie, softvér, internet a všetko, čo s tým súvisí. Je však cenovo veľmi citlivý a na jednom zákazníkovi sa nedá veľa zarobiť. Na druhej strane tento segment nepotrebuje služby, lebo často si s prípadnými problémami poradí sám, ale čo je podstatné, je to masový trh a generuje veľké množstvo hoci aj malých obchodných príležitostí.
Trhu SMB som sa už viackrát venoval, a preto sa nechcem opakovať. Len by som pripomenul, že v tomto segmente sa síce skrýva veľký neobjavený potenciál. Na druhej strane tento typ zákazníka má výrazné špecifiká. Je takisto cenovo dosť citlivý, nerád platí za služby a často sa objavujú problémy s kompetenciami pri rozhodovaní o investíciách medzi vlastníkmi a manažmentom. Zásadným problémom však je, že tento typ zákazníka nie je dostatočne počítačovo gramotný (bez urážky). IT infraštruktúra tohto typu firiem sa často končí pri nezosieťovaných x86-kách s textovým editorom a účtovníctvom. Doteraz im stačilo to, čo majú, a nikto im zatiaľ jasne nevysvetlil, prečo by to mali zmeniť a čo im prípadná zmena prinesie. Takíto zákazníci chcú mať jasne zdôvodnený zmysel prípadných výdavkov a musia vedieť, že daná investícia sa im vráti v znížených prevádzkových nákladoch či skladových zásobách, vo zvýšení produktivity, efektívnosti práce, v lepšej schopnosti riadiť pobočky alebo prevádzky, v lepšej schopnosti komunikovať so zákazníkmi, obchodnými partnermi. A toto im nikto zatiaľ nezdôvodnil. Každý im ponúka len sólo produkt alebo službu, ale nikto riešenie konkrétnych potrieb s náznakom ekonomickej výhodnosti a návratnosti a so zdôvodnením nevyhnutnosti jednotlivých výdavkov. Samozrejme, že najlepší by bol zákazník, ktorý sa veľa nepýta, má štedrý rozpočet, rád investuje, nezaujíma ho návratnosť a po realizácii obchodu už o ňom viac nepočuť. Ale to sme mimo reálneho sveta. V skutočnosti to je presne naopak.
Chýba osveta, a to tak na strane zákazníkov, ako aj na strane dodávateľov, hoci sa teraz niektorí za toto tvrdenie asi urazia. Zákazník nepozná všetky možnosti infokomunikačných technológií, čo všetko by mu ich nasadenie mohlo priniesť, a preto si, samozrejme, ani nevie konkrétne predstaviť, ako by mohli pomôcť zlepšiť riadenie podniku, zvýšiť produktivitu, priniesť nové obchodné príležitosti atď. Dodávateľ síce možno perfektne ovláda technologickú podstatu infokomunikačných technológií, ale nevie sa na ne pozrieť očami zákazníka, vidieť ich praktický význam, nájsť uplatnenie v individuálnych podmienkach rôznych podnikov.
Dodávateľ by preto mal spolupracovať so zákazníkom pri analýze jeho podmienok a potrieb a predkladať mu možné riešenia. Keď sú problémy s financovaním, mal by sa snažiť nájsť cestu, ako by sa zákazník mohol k tomuto riešeniu dostať bez toho, aby finančne vykrvácal – prenájom, pôžička, outsourcing, lízing, spolufinancovanie atď. Získanie tohto typu zákazníka si určite vyžaduje trochu viac práce a času, ale je to istotne lepšie ako čakať na spasenie. Navyše ak je predpoklad, že tento zákazník bude rásť a bude musieť ďalej budovať svoju IT infraštruktúru. A bude potrebovať služby. Celý svet čoraz viac profituje zo služieb a čoraz menej na dodávkach železa. Veľmi ma napríklad prekvapilo, že sa u nás tento rok neobjavila záplava ponúk a inzerátov ponúkajúcich firmám pomoc s prechodom ich počítačov či celých informačných systémov cez rok 2000. Takáto príležitosť sa pritom už nezopakuje! Kedy si to konečne uvedomíme a prestaneme čakať na zázrak?
Zaujímavé a podnetné čítanie júlového čísla PCR vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 7/1999 Editorial
Autor: Martin Drobný
Najlepšie sú na tom asi podniky so zahraničnou účasťou. Disponujú finančnými prostriedkami a motiváciou na investovanie do IT. Manažment týchto podnikov často buduje svoju IT infraštruktúru na základe požiadavky zahraničného partnera, ktorý prináša konkrétne predstavy, skúsenosti a hlavne vedomie potreby budovania infokomunikačných systémov. Túto potrebu pritom vyvoláva jednoducho nevyhnutnosť konkurenčnej schopnosti v celosvetovej súťaži.
Trh domácich spotrebiteľov stále rastie a bolo by to ešte lepšie, len treba počkať, keď bude medzi ľuďmi trochu viac peňazí. Tento segment je hladný po informáciách, po nových produktoch. Vzdeláva sa sám z vlastnej vôle, nadšenia pre počítače, periférie, softvér, internet a všetko, čo s tým súvisí. Je však cenovo veľmi citlivý a na jednom zákazníkovi sa nedá veľa zarobiť. Na druhej strane tento segment nepotrebuje služby, lebo často si s prípadnými problémami poradí sám, ale čo je podstatné, je to masový trh a generuje veľké množstvo hoci aj malých obchodných príležitostí.
Trhu SMB som sa už viackrát venoval, a preto sa nechcem opakovať. Len by som pripomenul, že v tomto segmente sa síce skrýva veľký neobjavený potenciál. Na druhej strane tento typ zákazníka má výrazné špecifiká. Je takisto cenovo dosť citlivý, nerád platí za služby a často sa objavujú problémy s kompetenciami pri rozhodovaní o investíciách medzi vlastníkmi a manažmentom. Zásadným problémom však je, že tento typ zákazníka nie je dostatočne počítačovo gramotný (bez urážky). IT infraštruktúra tohto typu firiem sa často končí pri nezosieťovaných x86-kách s textovým editorom a účtovníctvom. Doteraz im stačilo to, čo majú, a nikto im zatiaľ jasne nevysvetlil, prečo by to mali zmeniť a čo im prípadná zmena prinesie. Takíto zákazníci chcú mať jasne zdôvodnený zmysel prípadných výdavkov a musia vedieť, že daná investícia sa im vráti v znížených prevádzkových nákladoch či skladových zásobách, vo zvýšení produktivity, efektívnosti práce, v lepšej schopnosti riadiť pobočky alebo prevádzky, v lepšej schopnosti komunikovať so zákazníkmi, obchodnými partnermi. A toto im nikto zatiaľ nezdôvodnil. Každý im ponúka len sólo produkt alebo službu, ale nikto riešenie konkrétnych potrieb s náznakom ekonomickej výhodnosti a návratnosti a so zdôvodnením nevyhnutnosti jednotlivých výdavkov. Samozrejme, že najlepší by bol zákazník, ktorý sa veľa nepýta, má štedrý rozpočet, rád investuje, nezaujíma ho návratnosť a po realizácii obchodu už o ňom viac nepočuť. Ale to sme mimo reálneho sveta. V skutočnosti to je presne naopak.
Chýba osveta, a to tak na strane zákazníkov, ako aj na strane dodávateľov, hoci sa teraz niektorí za toto tvrdenie asi urazia. Zákazník nepozná všetky možnosti infokomunikačných technológií, čo všetko by mu ich nasadenie mohlo priniesť, a preto si, samozrejme, ani nevie konkrétne predstaviť, ako by mohli pomôcť zlepšiť riadenie podniku, zvýšiť produktivitu, priniesť nové obchodné príležitosti atď. Dodávateľ síce možno perfektne ovláda technologickú podstatu infokomunikačných technológií, ale nevie sa na ne pozrieť očami zákazníka, vidieť ich praktický význam, nájsť uplatnenie v individuálnych podmienkach rôznych podnikov.
Dodávateľ by preto mal spolupracovať so zákazníkom pri analýze jeho podmienok a potrieb a predkladať mu možné riešenia. Keď sú problémy s financovaním, mal by sa snažiť nájsť cestu, ako by sa zákazník mohol k tomuto riešeniu dostať bez toho, aby finančne vykrvácal – prenájom, pôžička, outsourcing, lízing, spolufinancovanie atď. Získanie tohto typu zákazníka si určite vyžaduje trochu viac práce a času, ale je to istotne lepšie ako čakať na spasenie. Navyše ak je predpoklad, že tento zákazník bude rásť a bude musieť ďalej budovať svoju IT infraštruktúru. A bude potrebovať služby. Celý svet čoraz viac profituje zo služieb a čoraz menej na dodávkach železa. Veľmi ma napríklad prekvapilo, že sa u nás tento rok neobjavila záplava ponúk a inzerátov ponúkajúcich firmám pomoc s prechodom ich počítačov či celých informačných systémov cez rok 2000. Takáto príležitosť sa pritom už nezopakuje! Kedy si to konečne uvedomíme a prestaneme čakať na zázrak?
Zaujímavé a podnetné čítanie júlového čísla PCR vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 7/1999 Editorial
Autor: Martin Drobný
sobota 1. mája 1999
PC REVUE
Nemám rád všeobecné frázy o informačnej spoločnosti, informačných superdiaľniciach a pod. Ja som človek pragmatický a vždy sa snažím dopátrať k podstate vecí a zbaviť ich mätúcich a zavádzajúcich nánosov klišé a fráz. Pod informačnou spoločnosťou si predstavujem tesné spolunažívanie ľudskej spoločnosti s informačnými technológiami (IT), ktoré prinesie jednotlivcom aj celku novú (dúfajme, že lepšiu) kvalitu ich existencie. Táto nová kvalita sa môže prejaviť v oblasti vzdelávania, komunikácie, zábavy, podnikania, nakupovania, starostlivosti o zdravie atď., ale aj v oblasti riadenia celej spoločnosti. A práve táto posledná oblasť a možnosť jej skvalitnenia predstavuje podľa mňa najväčšiu výzvu, akej by sme mohli byť v blízkej budúcnosti vystavení a ktorá bude mať rozhodujúci vplyv na to, či budúca spoločnosť bude niesť prívlastok informačná.
Elektronická komercia, dištančné vzdelávanie, prístup k obrovskému množstvu informácií na serveroch pripojených do internetu či možnosť komunikácie cez e-mail, to všetko je super, ale prináša to úžitok len jednotlivcovi či skupine ľudí, podniku atď. Možnosť skvalitnenia riadenia celej spoločnosti však prináša úžitok všetkým alebo aspoň rozhodujúcej väčšine. Ale ako môžu IT samy osebe pomôcť skvalitniť riadenie celej spoločnosti? Jednoducho tým, že umožnia ľuďom medzi sebou komunikovať vo väčšej miere a v novej kvalite. Tým, že umožnia ľuďom vo väčšej miere prístup k informáciám. A konečne tým, že im umožnia na základe získaných informácií rozhodovať sa a prípadne aj spolupodieľať sa na riadení spoločnosti. Je to príliš všeobecné? Dobre, tak sa pozrime na konkrétne situácie a problémy dneška. Sledujete politické dianie? Zbytočná otázka, veď sme doň vťahovaní dennodenne. A ako sa vám pači správanie našich volených zástupcov ľudu? Stačí vám vyjadriť svoj názor na ďalšie smerovanie krajiny raz za štyri roky pri volebnej urne? Stotožňujete sa úplne s programom či konkrétnym správaním vami volenej politickej strany a jej zástupcov? Ako sa cítite pri priamych TV prenosoch z parlamentu? Necítite potrebu spolurozhodovať o dôležitých otázkach a ďalšom smerovaní celej spoločnosti? Dúfam, že tušíte, na čo narážam.
Momentálne sú sprostredkovateľmi komunikácie medzi pospolitým ľudom a jeho volenými zástupcami len elektronické a tlačové médiá. Ich možnosti sú obmedzené, ale napriek tomu je to zatiaľ jediná dostupná možnosť, ako môžu tieto strany navzájom komunikovať. A ľudia cítia potrebu vyjadrovať sa k dianiu. Dokumentuje to popularita takých relácií, ako je napr. Sito, Čierna skrinka či ďalšie televízne a rozhlasové relácie, kde občania môžu položiť otázku politikovi či prideliť mu svoj hlas či bod. Občania sa však nemôžu azda okrem referenda podieľať na rozhodovaní, na to prepožičali svoj hlas na štyri roky voleným zástupcom ľudu. A zveriť osud krajiny na štyri roky malej skupinke politikov sa mi zdá predsa len trochu veľký hazard. Najmä v krajinách, kde bola spoločenská morálka a charakterové vlastnosti jednotlivcov tak dlho devastované. Zdá sa, že tu hovoríme o občianskej spoločnosti a o prvkoch priamej demokracie. Na politologický, filozofický rozbor tejto témy rád prenechám priestor povolanejším. Ja by som len rád poukázal na to, že práve IT budú hrať rozhodujúcu úlohu aj v takej dôležitej úlohe, ako je riadenie krajiny. Bude, samozrejme, potrebné vybudovať potrebnú infraštruktúru. Zabezpečiť lacný a rýchly prístup k internetu pre každého, kto o to požiada. Všetkým, ktorí nemajú prístup k PC, umožniť prístup k verejným komunikačným terminálom. Investovať prostriedky do vzdelávania, vyškolenia ľudí, ako prostriedky IT používať. Nič nehovorím o finančnom zabezpečení takéhoto projektu, o riešení technických problémov a organizačných detailoch. To, hoci sa vám to asi nebude pozdávať, nebude až taký veľký problém. Najväčší problém bude, ako to už v takýchto situáciách býva, v zmene ľudského myslenia, v schopnosti a sile prekonať zaužívané postupy a zvyklosti. Ale to už je o inom.
Zaujímavé čítanie májového čísla vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 5/1999 Editorial
Autor: Martin Drobný
Elektronická komercia, dištančné vzdelávanie, prístup k obrovskému množstvu informácií na serveroch pripojených do internetu či možnosť komunikácie cez e-mail, to všetko je super, ale prináša to úžitok len jednotlivcovi či skupine ľudí, podniku atď. Možnosť skvalitnenia riadenia celej spoločnosti však prináša úžitok všetkým alebo aspoň rozhodujúcej väčšine. Ale ako môžu IT samy osebe pomôcť skvalitniť riadenie celej spoločnosti? Jednoducho tým, že umožnia ľuďom medzi sebou komunikovať vo väčšej miere a v novej kvalite. Tým, že umožnia ľuďom vo väčšej miere prístup k informáciám. A konečne tým, že im umožnia na základe získaných informácií rozhodovať sa a prípadne aj spolupodieľať sa na riadení spoločnosti. Je to príliš všeobecné? Dobre, tak sa pozrime na konkrétne situácie a problémy dneška. Sledujete politické dianie? Zbytočná otázka, veď sme doň vťahovaní dennodenne. A ako sa vám pači správanie našich volených zástupcov ľudu? Stačí vám vyjadriť svoj názor na ďalšie smerovanie krajiny raz za štyri roky pri volebnej urne? Stotožňujete sa úplne s programom či konkrétnym správaním vami volenej politickej strany a jej zástupcov? Ako sa cítite pri priamych TV prenosoch z parlamentu? Necítite potrebu spolurozhodovať o dôležitých otázkach a ďalšom smerovaní celej spoločnosti? Dúfam, že tušíte, na čo narážam.
Momentálne sú sprostredkovateľmi komunikácie medzi pospolitým ľudom a jeho volenými zástupcami len elektronické a tlačové médiá. Ich možnosti sú obmedzené, ale napriek tomu je to zatiaľ jediná dostupná možnosť, ako môžu tieto strany navzájom komunikovať. A ľudia cítia potrebu vyjadrovať sa k dianiu. Dokumentuje to popularita takých relácií, ako je napr. Sito, Čierna skrinka či ďalšie televízne a rozhlasové relácie, kde občania môžu položiť otázku politikovi či prideliť mu svoj hlas či bod. Občania sa však nemôžu azda okrem referenda podieľať na rozhodovaní, na to prepožičali svoj hlas na štyri roky voleným zástupcom ľudu. A zveriť osud krajiny na štyri roky malej skupinke politikov sa mi zdá predsa len trochu veľký hazard. Najmä v krajinách, kde bola spoločenská morálka a charakterové vlastnosti jednotlivcov tak dlho devastované. Zdá sa, že tu hovoríme o občianskej spoločnosti a o prvkoch priamej demokracie. Na politologický, filozofický rozbor tejto témy rád prenechám priestor povolanejším. Ja by som len rád poukázal na to, že práve IT budú hrať rozhodujúcu úlohu aj v takej dôležitej úlohe, ako je riadenie krajiny. Bude, samozrejme, potrebné vybudovať potrebnú infraštruktúru. Zabezpečiť lacný a rýchly prístup k internetu pre každého, kto o to požiada. Všetkým, ktorí nemajú prístup k PC, umožniť prístup k verejným komunikačným terminálom. Investovať prostriedky do vzdelávania, vyškolenia ľudí, ako prostriedky IT používať. Nič nehovorím o finančnom zabezpečení takéhoto projektu, o riešení technických problémov a organizačných detailoch. To, hoci sa vám to asi nebude pozdávať, nebude až taký veľký problém. Najväčší problém bude, ako to už v takýchto situáciách býva, v zmene ľudského myslenia, v schopnosti a sile prekonať zaužívané postupy a zvyklosti. Ale to už je o inom.
Zaujímavé čítanie májového čísla vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 5/1999 Editorial
Autor: Martin Drobný
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)