QUARK

Inovácie po kubánsky


Hoci sa slovo inovácie v poslednej dobe tak často skloňuje v súvislosti s vedou a hospodárskym rastom, nie sú ďaleko roky, kedy sme mohli takto pomenovať zlepšovacie návrhy či rozličné domáce riešenia z núdze. Nebolo náhradných súčiastok, nebolo moderného kvalitného náradia, prístrojov či strojov, nebolo dobrých materiálov, ale vynaliezavý domáci majster alebo remeselník si s mnohými problémami dal rady. Hľadali sa náhradné riešenia, nové cesty, iné postupy. K týmto spomienkam som sa vrátila pri nedávnej návšteve Kuby. Tento skanzen socializmu ponúka našincovi pohľad dozadu, do vlastnej nedávnej histórie. (Súčasne však predostiera aj mnoho otázok o hodnotách, blahobyte a šťastí.)

Popri historických a prírodných krásach je doprava jednou z neprehliadnuteľných stránok Kuby. Táto ostrovná krajina má 20 letísk, z nich je desať medzinárodných, no našťastie húfy lietadiel rozhodne krajinu nezamorujú. Na železničnej stanici v Havane, odkiaľ vypravujú dva (!) vlaky denne, čakajú ľudia hodiny, aby sa im ušiel lístok. Voľakedy rozkvitajúce železnice, vzor pre okolité krajiny Južnej Ameriky, sú momentálne úplne zdecimované. Autobusová doprava je na tom trošku lepšie, ale získať lístok do polorozpadnutého, no vraj klimatizovaného autobusu tiež nie je jednoduché. Čo sa týka mestskej autobusovej hromadnej dopravy v Havane, čaká vás dobrodružstvo. Autobusy jazdia nepravidelne a sú doslova natrieskané. Samozrejme, turistov vozia moderné čínske autobusy Yutong. Môžete sa však nechať odviezť bicyklovou rikšou, motorikšou či konským povozom. Hlavným zážitkom pre cudzinca je však osobná doprava. Pri nej sa tu zastavil čas, a tak si v tomto najväčšom múzeu na svete môžete zblízka obzrieť cadillac, plymouth, lincol, buic, ford či simcu zo 40. až 60. rokov, ale aj žiguli, ladu a moskvič zo sovietskej éry. Motocyklov sa nájde poskromnejšie. Samozrejme, že uvidíte aj zopár moderných vozidiel, tie sú však v zanedbateľnej menšine. Prečo? Starého veterána dostanete kúpiť za päťtisíc dolárov, moderná malá Kia Picanto však vyjde na dvadsaťtisíc. Aby Kubánci udržali veterány ako-tak v prevádzkovom stave, musia doslova čarovať. Využívajú pri tom svoju šikovnosť a tvorivosť, netradičné materiály i spôsoby, ako nahradiť zodratý motor, zničené ložiská, odpadávajúce dvere. Reštauratér by si trhal vlasy, ale autá stále jazdia. Čo na tom, že majú kolesá o dve čísla menšie alebo motor z inej značky alebo že sa predné okienko dá zatvoriť len dômyselnou manipuláciou dvoch drôtikov? Hlavne, že sa auto ráno z parkoviska pohne. Udržiavanie týchto automobilových starčekov pri živote akýmkoľvek spôsobom smelo môžeme nazvať inováciami. Lebo bez nich by tie staré mašiny asi odpočívali na vrakovisku. Je potom zážitkom viesť sa v aute, ktoré stená, kvíli, trasie sa, hrkoce a napriek tomu naďalej brázdi cesty. Mimochodom cesty. Často neudržiavané, hrboľaté, s neskutočnými jamami, na vidieku aj bez asfaltu, a tak tam dopravu zabezpečujú kone. Okolo Havany dal Fidel v rámci svojej veľkolepej vízie rozvoja dopravy postaviť v šesťdesiatych rokoch minulého storočia štvorprúdovú diaľnicu. Nad ňou mali viesť mimoúrovňové križovatky, spájajúce odľahlé usadlosti s diaľnicou. Jeho vízie sa však, prekvapivo, nenaplnili. Po diaľnici sa natriasajú konské povozy, raz za čas prejde auto či autobus, na ktoré striehne húf stopárov, čakajúcich pod nikam nevedúcimi nadjazdmi. Zostali ako pamiatka na plánované mimoúrovňové križovatky a stali sa z nich iba slnečníky pre čakajúcich stopárov. Podnikaví Kubánci si dokonca pod niektorými otvorili stánky s občerstvením. Ďalšou kubánskou dopravnou inováciou sú dopravní zefektívňovači. Je to funkcia príslušníkov (alebo príslušníčok), oficiálne zastavujúcich na diaľnici tých pár áut a autobusov, čo tadiaľ prechádzajú, aby im stopárov pribalili na voľné sedadlá. Aj tak sa rieši kubánska dopravná otázka. Ešte by sa všeličo našlo, čo by bolo hodné spomenúť na tému inovácií, ale zmestí sa už len jedna. Týka sa motocyklov. Ak sa motocyklu vypáli žiarovka, jazdec má smolu. Zohnať novú nie je vôbec jednoduché, trvá to dlho, a tak jazdí potme alebo s baterkou. Ak sa mu však rozbije zadné odrazové sklíčko, na to má náhradné riešenie – za sedadlo si zavesí cédečko, ktoré svetlo tiež odráža. A je to.

Ach, Kuba je úžasná krajina.


QUARK 6/2014 Editorial
Autor: Jana Matejíčková