PC REVUE - OpenPark

Dr. Jekyll a Mr. Hyde 

Tak som si povedal po kratšej odmlke, že trochu filozofie nikoho nezabije. A čo ťa nezabije, to ťa posilní :-). My ľudia tužíme v živote po rôznych veciach, ale jedno máme všetci spoločné – každý chce byť šťastný. Teda aspoň ja si neviem predstaviť niekoho, kto by chcel byť cieľavedome nešťastný, to by bolo asi trochu choré. Je síce pravda, že každého robí šťastným niečo iné, otázka je, či dokážeme rozoznať, či ide o pravé „organické“ šťastie alebo jeho „instantnú“ náhradu. Niekoho robí šťastným úspech v práci, atraktívny vzhľad, obdiv okolia, milujúci partner. Iného nakupovanie, dobrý film či technologické hračky :-). Nič z toho neodsudzujem, to všetko nám spríjemňuje život a patrí to k nám ľuďom. Ale sú to len náhradné „šťastia“, to skutočné k nám totiž nepríde zvonku, ale nájdeme ho iba vo svojom najhlbšom vnútri. Ako ich dokážeme rozlíšiť? Jednoducho, keď ho nájdeme budeme to hneď vedieť, cítiť, vnímať. A nebudeme na to potrebovať nijaké vonkajšie stimuly.

PC REVUE

Aj majster tesár sa utne

Tak tento mesiac to bolo celé o cestovaní. Osobne som bol na predstavení ASUS PadFone 2 v talianskom Miláne a aj na veľkolepom predstavení Microsoft Windows 8 v Paríži. Na cestu do Milána som si vybral lety a leteckú spoločnosť sám a takmer som to neskôr oľutoval. Celý let aj pobyt tu pritom prebiehal pokojne. Doleteli sme večer, v hlbokej noci sme si pozreli historické pamiatky tohto úžasného mesta a vypočuli aj miestnych umelcov. Predstavenie zariadenia na druhý deň stálo za to. Nemusel som nič vymýšľať, čo by som asi tak urobil ja, aby som tým novinárom dal skutočný materiál na tvorbu článkov.

PC REVUE - OpenPark

Smartfóny budúcnosti? Máme sa na čo tešiť...

Súčasný turbulentný vývoj smartfónov mi tak trochu pripomína vývoj desktopov spred „pár“ rokov. Aj vtedy sme sa dlhé obdobie naháňali za stále lepšími technickými parametrami (rýchlejší procesor, viac RAM, lepšia grafika...), až to v jednom momente na bežné využitie prestalo byť zaujímavé. Jasné, vývoj sa nezastavil, stále je čo zlepšovať. Je pre mňa napr. záhadou, že sa vo svete Wintel ešte stále nepodarilo vyriešiť okamžité používanie aplikácií po zapnutí počítača a musíme čakať na bootovanie OS či načítanie obsahu RAM z disku.  

Boli to zaujímavé časy, keď sme chodili na CeBIT obdivovať prvé počítače vybavené Pentiom. Kto mal viac ako 4 MB RAM, bol frajer a rozlíšenie viac ako 1024 × 768 bolo už dostupné len pre pánov CAD-istov. Dnes to je už skôr na pobavenie, súčasné bežné počítače hravo zvládnu všetky kancelárske aplikácie, surfovanie na nete, CAD, DTP, renderovanie 3D scén, prehrávanie HD videa, multitasking – a to všetko v rámci efektného GUI. Pritom doba, keď to nebolo až také samozrejmé, nebola až tak dávno. (Spomína si ešte niekto na DOS, WordPerfect, Venturu, BBS a spol.?)

PC REVUE

Všetko závisí od ľudí

Fíha, tak toto bol iný september. Málokedy som tak veľa cestoval v tomto mesiaci ako práve teraz. A je to dobre, z redakčného stola v Bratislave síce môžeme napísať „akúsi“ reportáž, ale po prvých riadkoch vám bude jasné, že sme tam v skutočnosti neboli a obrázky nie sú naživo, ale všetky poskytli firmy alebo internet. To nie je cesta PC REVUE, chceme byť presne tam, kde sa veci predstavujú, a prinášať ich spracované zaujímavou formou.

Začalo sa to hneď na začiatku mesiaca, keď sme ako dosť veľká redakčná výprava zamierili na výstavu IFA do Berlína. Samozrejme, so všetkým, čo k tomu v PC REVUE patrí, teda s foto- a videovýbavou. Práve preto som šiel na výstavu autom, lebo výbavu za takmer 7000 eur určite nezverím na dopravu formou zapísanej batožiny a na palubu je to okato veľa. Aby sme mali kvalitu fotiek a videí takú, ako zvykneme ponúkať, treba mať poriadnu fyzickú výdrž na nosenie všetkého potrebného so sebou. Mám teraz vynikajúci plecniak, do ktorého sa zmestí všetko, a na IFA mi doslova prirástol k chrbtu. Uznávam však, že každý večer som už mal toho dosť a pripadal som si ako vysokohorský nosič v Tatrách. Nakrútili sme však pre vás výborné video, ktoré je plné priamych vstupov. Navyše na tom rozľahlom výstavisku sa už vyznám dobre a to je naozaj podstatné, ak potrebujete stihnúť všetky akcie, ktoré nasledujú v rýchlom slede za sebou.

PC REVUE

Čože je to päťdesiatka

Tí, ktorí si dobre pozreli predchádzajúce vydanie PC REVUE, prišli na to, že som dosiahol vek 50 rokov. Druhá strana augustového PC REVUE bola pre mňa prekvapením, pritom každý v redakcii o tom vedel, len ja nie :-). Snažím sa totiž, aby inzercia do PC REVUE nešla cezo mňa, a preto inzertné strany vidím až po vytlačení. Pri zhruba 20 000 výtlačkoch sa táto informácia dostala k dosť širokému spektru ľudí, a tak som mal čo robiť, aby som odpovedal na gratulácie po celý mesiac. Premýšľal som o téme na tento úvodník a rozhodol som sa pri tejto príležitosti zodpovedať otázku, ktorú mi často kladú kolegovia z branže. Ako som sa vlastne dostal k novinárčeniu a ako sa zmenil novinársky život za viac ako 20 rokov mojej praxe?

QUARK

Milí priatelia,

začiatok školského roku je štart pedagógov do boja s nevedomosťami, menšou či väčšou snahou študentov i žiakov niečo sa naučiť, ale aj uliať sa, ako aj štart celého školského systému urobiť všetko, čo dá, len aby sa naša vzdelanostná úroveň zvýšila. Je to nesmierne ťažké, nie iba preto, že máme školy, kde sa dá kúpiť vzdelanie, alebo že jestvujú cesty, ako si vážení občania (kým sa na to nepríde) zadovažujú akademické tituly. Raz mi nejde do hlavy, načo im sú, načo klamú, podvádzajú, dávajú úplatky, aby vyzerali múdrejšie. Zrejme netušia, že zbytočne, asi ešte vždy nezbadali, že tituly im rozum nepridali, hanby za to hodne.

PC REVUE - OpenPark

Paradoxné paralely

Medzi „ajtíkmi“ svojho času koloval obľúbený vtip „o skúsenostiach s prechodom z Girlfriend 1.0 na Wife 1.0“ a jeho upravené či rozšírené verzie. Mužské polovičky sa pri jeho čítaní usmievali, prikyvujúc s porozumením, a ako sa tvárili naše lepšie polovičky, radšej nechcite vedieť... :-) Pre zábudlivcov pripájam na záver pôvodné znenie.

Je to, samozrejme, iba vtip a tak ho treba aj brať, má však niečo do seba. Je totiž pravda, že medzi človekom a počítačom existuje zo „systémového“ hľadiska naozaj viacero pozoruhodne príbuzných znakov. Obe „entity“ majú nejaký svoj hardvér, softvér, komunikačné rozhrania, snímače, akčné jednotky atď. Zaujímavá je napríklad otázka softvéru a jeho manažmentu na oboch stranách. Niekedy zvykne „blbnúť“, z času na čas ho treba vyčistiť, odstrániť nepoužívané ovládače, ale niekedy pomôže iba poriadny piatkový „reset“. Niekto sa o svoj softvér stará celý život, priebežne si ho aktualizuje na novšie verzie, dopĺňa funkcionalitu, vylaďuje, odstraňuje bugy. Iní zase skončia svoj vývojový cyklus odchodom zo školy či vstupom do stavu manželského a udržiavajú sa v prevádzkyschopnom stave s pôvodnou verziou softvéru až do finálneho shutdownu. Vidíme snahy, keď sa mladší hardvér pokúša natiahnuť si „dospelácky“ soft, alebo naopak, keď sa na staršom hardvéri niekto pokúša rozbehať najnovšiu verziu OS, v oboch prípadoch sa to často končí hlásením „general failure“.

PC REVUE - Open Park

Okuliare budúcnosti

Prednedávnom Google predstavil prvý prototyp okuliarov budúcnosti, ktoré dokážu prakticky všetko, čo dnešné smartfóny, plus niečo navyše. Sú ovládané hlasom a dokážu vytočiť číslo z kontaktov, spravovať poznámky, navigovať na určené miesto, zobraziť nový e-mail, urobiť fotografie či natočiť video. Vďaka pripojeniu na internet umožňujú všetko aj automaticky zdieľať. Predstavený koncept prototypu okuliarov využíva malý displej v rovine pravého oka a digitálnu kameru umiestnenú vedľa displeja. Vyzerajú trochu futuristicky a vcelku kompaktne. Prvé fotky aj videá získané pomocou zabudovanej kamery vyzerajú celkom dobre, podľa The New York Times by sa okuliare Google mohli na trhu objaviť už koncom roka.

Podobný koncept si osvojil aj Olympus, keď predstavil svoje „okuliare“, ale ide skôr o prídavný minidisplej, ktorý možno k bežným okuliarom uchytiť. Displej má pomerne nízke rozlíšenie (len 320 × 240 pixelov) a pomocou technológie Bluetooth sa dokáže spárovať s inteligentným telefónom. Nemá kameru ani kopec iných možností ako tie od Google.

PC REVUE

Kde je vôľa, tam je cesta 

Ako som už naznačil v predošlom úvodníku, moja ďalšia cesta smerovala do San Francisca. Toto mesto považujem za najkrajšie v USA, a to práve preto, že nie je americké. Je viac čínske, trochu európske a hlavne kozmopolitné. Letieť som mal v sobotu z Viedne Austrianom, čo dávalo dobrý predpoklad, že doletíme načas. Letisko vo Viedni sa za posledný mesiac zmenilo, je otvorený nový terminál, a ako to pri nových veciach býva, ešte všetko nefungovalo naplno. Pri prechode na terminál pre interkontinentálne lety sme tak chodili medzi stavebnými robotníkmi a v jednej časti aj cez pivnicu. Nový terminál je obrovský, Viedeň sa týmto stala bránou pri letoch zo západnej Európy do Ázie. Stratil sa však ten tak trochu rodinný charakter bývalého terminálu. Ten nový je postavený podľa jednotnej šablóny, a ak si nevšimnete textové označenie letiska, máte problém zistiť, či ste v Mníchove, Frankfurte alebo vo Viedni. Ale taký je dnes svet, volí sa najefektívnejšia cesta, na nejaké nostalgické spomienky nie je čas.

QUARK

Milí priatelia,

ku gastronómii mám veľmi pozitívny vzťah, no začína mi prekážať lavína televíznych relácií venovaných témam, ktoré so stravovaním súvisia. Pred niekoľkými rokmi sa objavil mladý Jamie Oliver, ktorý s fortieľom skúseného praktika a veľkou dávkou fantázie predvádzal svoje kuchárske umenie. Bolo to veľmi presvedčivé. Pomaly nebolo televízie, kde by Jamie nevystupoval, a aj v našich kníhkupectvách sa objavili jeho knihy receptov, rád i námetov. Pripadalo mi to ako zaujímavá šou, čo narušila obvyklý sortiment televíznych relácií. Možno práve jeho mediálne úspechy podnietili ďalších tvorcov a dnes pomaly niet TV stanice, kde sa nevarí, nehodnotí, neobjavujú sa zaujímavé jedlá.