utorok 24. júla 2012
QUARK
Milí priatelia,
tlačou prebehla správa, že v USA dlhodobo testovali auto bez vodiča. Najazdilo viac ako 870 000 km bez nehody. Presnejšie, s jednou nehodou. Mal ju na svedomí človek – vodič, ktorý sa snažil robotické auto preparkovať.
štvrtok 5. júla 2012
PC REVUE
Iný kraj, iný mrav
Za posledné dva mesiace som bol naozaj rozcestovaný, v priebehu 14 dní som bol na Ďalekom východe dvakrát. V predošlom úvodníku som opisoval pobyt v Číne a teraz sa pozrieme do Južnej Kórey, kde sme boli na pozvanie firmy Samsung. Aj keď to z pohľadu zo Slovenska vyzerá rovnako, krajiny v tomto regióne sa navzájom výrazne odlišujú. Južná Kórea, to je oveľa väčšia disciplína, obetavosť a aj hrdosť na svoju krajinu ako v Číne. Je zaujímavé, že domáci svoju krajinu nevolajú Kórea ako ľudia v „západnom svete“, ale Hanguk. Pýtal som sa, čo to znamená, a ak som to dobre pochopil, je to niečo ako republika veľkého národa Han. Od skončenia druhej svetovej vojny je Kórea rozdelená na severnú a južnú časť, pričom severnú časť volajú Čoson podľa 500 rokov trvajúceho kráľovstva. Rozdelenie cítiť všade, Južná Kórea žije v očakávaní nukleárneho útoku zo strany severného suseda. Keďže rozdelenie trvá už viac ako 60 rokov, pôvodné rodinné putá sú už často definitívne rozseknuté, údajne sa aj kórejčina v oboch častiach zmenila natoľko, že si vzájomne nie celkom dobre rozumejú. Večná škoda!
PC REVUE - OpenPark
Mobilná je budúcnosť. Sme na ňu ready?
Tak som si dnes ráno v prehľade správ všimol info, že Facebook začal masovejšie zbierať telefónne čísla svojich používateľov, zdôvodňujúc to možnosťou obnovy hesla v prípade jeho zabudnutia. Keby som pár dní predtým nečítal analýzu predpovedajúcu, že ak sa Facebook viac neudomácni na mobilných zariadeniach, do roku 2020 sa dostane do úzadia (tak ako sa to „pritrafilo“ Yahoo), asi by som sa nad tým ani až tak nepozastavil. V kontexte s touto skutočnosťou mi však uvedená správa pripadá ako „nenápadný“ pokus reagovať na uvedenú hrozbu, ale najmä ako riadna „podpásovka“ na menej opatrných používateľov. Hoci možnosť obnovy hesla cez mobil používajú aj iní poskytovatelia, v prípade FCB táto snaha nadobúda trochu iný rozmer. Argumentácia možnosťou obnovenia zabudnutého hesla neobstojí, keďže to sa dá aj inými spôsobmi a bez použitia mobilu.
nedeľa 10. júna 2012
QUARK
Milí priatelia,
v našom vydavateľstve Perfekt, v ktorom vychádza aj časopis Quark, pripravujeme na vydanie veľmi zaujímavú knihu z pera popredných historikov, aká tu ešte vlastne nebola – Dejiny Uhorska. História tohto mnohonárodného štátu, ktorý vznikol v roku 1000 a trval do roku 1918, ako vieme, bola pestrá a búrlivá, takže sa je na čo tešiť. V pláne je i ďalšia nevšedná kniha – Kronika Jána z Turca. Autor, laický spisovateľ, sa v nej snažil zachytiť svoju dobu a kniha vyšla v latinčine po prvý raz 20. marca 1488 v Brne. Dnes, podľa všetkého, jestvujú už len tri exempláre. Jeden je v Turčianskom sv. Martine, v Slovenskej národnej knižnici. Ak sa nič nepredvídané nestane, na jeseň sa s ním bude môcť oboznámiť široká verejnosť v slovenskom preklade. Príprava vydania knihy po 500 rokoch už zamestnáva grafikov, dizajnérov a polygrafov. Je to nádherné dielo, máme sa na čo tešiť.
piatok 1. júna 2012
PC REVUE - OpenPark
Keď sa sci-fi mení na realitu
Všetci si dobre pamätáme kultové sci-fi snímky a zábery
z blízkej budúcnosti, kde sa autá preháňajú nielen po zemi, ale aj vo
vzduchu (Piaty element), ľudí obsluhujú androidi a kyborgovia, prípadne
proti nim bojujú (Terminátor a spol.) a vôbec budúcnosť sa hmýri
elektronickou háveďou rôzneho druhu.
Keď som tie filmy videl, vždy som tak potichu odhadoval, čo
z toho sa neskôr v budúcnosti naozaj zmení na realitu a čo
zostane len fikciou. Aj keď sa pokrok v niektorých technologických
oblastiach dá približne odhadnúť, napriek tomu ma prekvapuje jeho rýchlosť,
alternatívne smery vývoja a netradičné možnosti využitia. Niektoré novinky
nasvedčujú tomu, že sci-fi sa mení na realitu skôr, ako by sme si mysleli.
Možno ste zaregistrovali, že americký štát Nevada udelil
Googlu licenciu na testovanie áut autonómne jazdiacich na verejných cestách.
Takéto autá budú mať poznávacie značky s červeným pozadím, pričom v ľavej časti
značky sa bude nachádzať symbol nekonečna, ktorý má reprezentovať autá
budúcnosti, písmená AU a na dolnej strane nápis Autonomous Vehicle. Ak sa autá
časom dostanú do sériovej výroby, červené pozadie sa zmení na zelené.
PC REVUE
Aké to je, byť atrakciou
Priznávam, že napísať šťavnatý úvodník mi dá niekedy dosť
zabrať. Hlavne vtedy, keď sa cez mesiac nič také zaujímavé nestane. To však
určite nie je prípad tohto úvodníka. Počas minulých týždňov som sa nacestoval
až-až. Začalo sa to niekedy okolo voľných májových dní, keď spoločnosť Samsung
predstavovala Galaxy SIII v Londýne. Keďže sme na toto predstavenie
smerovali až päťdesiati zo Slovenska, zohnať letenky na pravidelné lety bolo
nemožné. Rozhodnutie tak padlo na súkromné lietadlo. To znie síce dobre, ale
v skutočnosti je to skôr záruka netušených zážitkov. Predvídavo sme vyštartovali
s dobrým časovým náskokom a leteli vrtuľovým ATR-kom smerom na
Londýn. „Vrtuliak“ je niečo iné ako dnešné prúdové lietadlá. Strašne hučí a v porovnaní
s „tryskáčmi“ sa vlastne vlečie ako slimák. Keď sme sa po hodinovom lete
dostali nad Nemecko, ozval sa po prvýkrát kapitán lietadla. A začal
skromne, tie slová si asi zapamätám do smrti. „Dobrý deň, mám pre vás mierne nepríjemnú správu.“ Priznávam, že v tejto
chvíli som čakal niečo také, že v Londýne prší, prípadne nás čaká
turbulencia, ale toto bolo iné.
utorok 15. mája 2012
QUARK
Milí priatelia,
na oslavovanom aj preklínanom internete som objavil rozhovor s docentom Milošom Mikušom. Netradičný. Napísal výbornú kuchársku knihu Kuchár v gatiach.
Naše vydavateľstvo sídli v Bratislave, na Karpatskej ulici, tu je aj naše kníhkupectvo. Nad vchodom má nápis Kníhkupectvo Vojtecha Zamarovského. Vzniklo v čase, keď pán Zamarovský chodil k nám na veľmi príjemné návštevy. Keďže bol výnimočný autor, výnimočným sme urobili jeho kníhkupectvo a odvtedy v ňom dostanete všetky knihy z nášho vydavateľstva, aj novinky, o 30 percent lacnejšie ako kdekoľvek inde. To v drahej súčasnosti nie je málo. Keď som podvečer odchádzal z vydavateľstva, stál pri predajni vysoký štyridsiatnik a chcel vedieť, či by sa nepatrilo Vojtechovi Zamarovskému venovať viac pozornosti. Súhlasil som, lebo to bol človek, ktorý sa napriek nepriazni osudu tvrdou prácou presadil a stal svetoznámym. Jeho život je univerzálny recept na úspech najmä dnes, keď nás z médií ohlupujú pozlátkami.
QUARK
Milí priatelia,
vo Francúzsku aj v Nemecku si ľudia uvedomili, že potraviny sú priveľmi významné pre život a nechať ich napospas neľútostnému, dravému a bezcitnému trhu, je cesta vedúca do pekla. Preto už dávnejšie začali preferovať domáce neanonymné výrobky, pod ktoré sa producent podpíše, ako to bolo desaťročia predtým. Opäť nesie za ich kvalitu aj osobnú zodpovednosť a najmä sa snaží ju presadiť za rozumnú cenu. Zistil, že stláčať cenu na úkor kvality, nie je dobrá cesta. Tento trend rýchle rastie a vnáša nazad do nášho života síce známu, ale úmyselne potláčanú filozofiu o nevyhnutnosti dobrých potravín pre zdravie. Prvé lastovičky sú aj u nás. Veľmi sa tomu teším, lebo niekedy mám dojem, že sme potratili rozum, keď kupujeme francúzsky cukor, nemecké maslo, poľské kurence, ba aj predražené argentínske mäso či ďalšie suroviny, o ktorých nič nevieme. A čo je hrôza, sami si dopestujeme už len 40 % potravín...
vo Francúzsku aj v Nemecku si ľudia uvedomili, že potraviny sú priveľmi významné pre život a nechať ich napospas neľútostnému, dravému a bezcitnému trhu, je cesta vedúca do pekla. Preto už dávnejšie začali preferovať domáce neanonymné výrobky, pod ktoré sa producent podpíše, ako to bolo desaťročia predtým. Opäť nesie za ich kvalitu aj osobnú zodpovednosť a najmä sa snaží ju presadiť za rozumnú cenu. Zistil, že stláčať cenu na úkor kvality, nie je dobrá cesta. Tento trend rýchle rastie a vnáša nazad do nášho života síce známu, ale úmyselne potláčanú filozofiu o nevyhnutnosti dobrých potravín pre zdravie. Prvé lastovičky sú aj u nás. Veľmi sa tomu teším, lebo niekedy mám dojem, že sme potratili rozum, keď kupujeme francúzsky cukor, nemecké maslo, poľské kurence, ba aj predražené argentínske mäso či ďalšie suroviny, o ktorých nič nevieme. A čo je hrôza, sami si dopestujeme už len 40 % potravín...
piatok 4. mája 2012
PC REVUE - OpenPark
Zdieľanie ako koncept budúcnosti
Bez mučenia sa priznávam, že sa mi páčia myšlienky open source filozofie. Nejde pritom len o softvér postavený na báze otvoreného zdrojového kódu, ale o samotný koncept. Zdieľanie informácií, vedomostí a skúseností každému, kto ich dokáže využiť na dobrú vec, zlepšenie a v konečnom dôsledku na prospech všetkých, je chvályhodné a vyvoláva vo mne „dobré vibrácie“ :-).
Koncept sprístupnenia informácií je pritom podstatne starší ako IT, veď napr. recepty si gazdinky vymieňali odnepamäti. Isteže, inú námahu treba vložiť do vytvorenia nového receptu na rebarborový koláč a inú na high-end server. Rozumiem tomu, že investície do vývoja a výskumu sa musia vrátiť, ale nerozumiem patentovým sporom, napr. sporu Apple vs. Samsung o tom, kto prvý použil plochý displej či zaoblené rohy tabletu. Podobný pokus som zaznamenal dávnejšie aj u nás, keď jednej firme schválili priemyselný vzor elektronickej výmeny ekonomických údajov. Išlo v princípe o „novú“ myšlienku, že firmy si nemusia vzájomne posielať papierové faktúry, ale iba ich elektronické verzie. A firma sa následne pokúšala vydierať všetky právne subjekty na Slovensku, ktoré využívajú elektronickú výmenu dokumentov, aby im zaplatili licenčné poplatky. To, že Úrad priemyselného vlastníctva SR schválil tento priemyselný vzor dávno po tom, ako existovala EDI, je minimálne hodné počudovania. Takýto prístup vo mne, naopak, vyvoláva „zlé vibrácie“. Sú však známe z histórie aj prípady, keď niektoré patenty boli dodatočne otvorené a sprístupnené. Henry Ford takto sprístupnil patent na dvojtaktový motor celej automobilovej verejnosti po tom, čo v roku 1911 vyhral súdny spor s Georgeom Seldonom, na základe čoho sa výrobcovia áut následne dohodli na vzájomnom sprístupnení svojich patentov bez akejkoľvek finančnej úhrady. Dosah na vtedajší rozvoj automobilového priemyslu bol obrovský.
Zdieľanie otvorených vedomostí, vedeckých poznatkov, odborných skúseností či zdrojového softvérového kódu je už dnes bežné, hoci ešte stále nevyužíva naplno svoj potenciál. Existuje aj zdieľanie obsahu (hudby, filmov, softvéru či elektronických kníh), v drvivej väčšine sa však pohybuje na hrane, resp. za hranicou autorského zákona. To je škoda, ľudia si aj v minulosti bežne fyzicky požičiavali CD, DVD či knihy, neviem, prečo neexistuje možnosť vytvorenia ich elektronického zdieľania, ktoré by však rešpektovalo aj právny poriadok. Súhlasím, že treba zaplatiť odmenu autorom, vydavateľom, distribútorom, ale prečo napríklad nezmeniť pravidlá na zdieľanie obsahu trochu staršieho dáta alebo obsahu, z ktorého sa predalo už toľko kópií, že príjmy vysoko prekročili primeraný zisk všetkých zúčastnených strán. Čo keby napr. film starý 5 rokov stál len pár centov? Náklady na jeho požičanie by sa mohli uhradiť z reklamy uverejnenej pred jeho začiatkom. Druhá možnosť je darovanie alebo výmena CD, DVD a kníh, ktoré sme už 100-krát čítali a videli, niekomu inému, kto by sa im potešil, výmenou za niečo iné, čo by zase potešilo nás. Takéto projekty už vo svete existujú, príkladom je Swap.com alebo u nás Odkomunity.sk.
Ak sme sa od zdieľania nehmotných vedomostí a informácií dostali k zdieľaniu obsahu, môžeme sa posunúť ešte ďalej. V jednom škandinávskom meste (neviem, či to bolo vo Švédsku alebo Dánsku) som si na námestí všimol veľa zaparkovaných nezamknutých (!) bicyklov. Miestni ma poučili, že tu funguje spoločné využívanie a požičiavanie podľa toho, kto ich kedy potrebuje. Je pravda, že to boli trochu staršie kúsky, ale boli úplne funkčné a pojazdné. Vieme si predstaviť, ako by niečo také dopadlo u nás... No nemusí to tak byť navždy, môžeme to zmeniť, chce to však podstatnú zmenu kultúry národa a spoločenského vedomia. Je to proces, ktorý síce chvíľku potrvá, ale je reálne uskutočniteľný aj u nás. Podobná blízka myšlienka je podeliť sa o voľné miesta v autách či nevyužívané miestnosti v domoch či bytoch. Car-sharingu ci house-sharingu sa venuje už množstvo subjektov a odborníci mu predpovedajú skvelú budúcnosť. Podobne sa dá spoločne využívať či vymieňať si oblečenie, lístky na podujatia, záhradné náčinie, počítačovú techniku a pod.
Spoluspotrebiteľstvo je koncept, ktorý by mohol podstatne zmeniť náš súčasný svet, futurológovia ho označujú ako megatrend nadchádzajúcich časov. Rozumná voľba dneška už nie je vlastniť, ale podeliť sa. Načo mať veci, ktoré nám doma ležia, pričom niekto iný ich potrebuje a využije. Samozrejme, chce to veľkú dôveru a podstatne vyššiu úroveň vedomia. To sú však atribúty, ktoré sú dosiahnuteľné, a ľudia, ktorí vyznávajú podobné hodnoty, sa nájdu. Samozrejme, zo začiatku si to vyžaduje istú dávku opatrnosti. Vedľajším efektom konceptu deľby je aj ochrana životného prostredia, pribrzdenie kolotoča nekonečnej spotreby a dobrý pocit z toho, že sme niekomu pomohli. Keď sa raz pozrieme späť do histórie, budeme sa čudovať, prečo sme vôbec kedysi mali potrebu vlastniť toľko vecí.
V tejto súvislosti sa mi vybavuje môj obľúbený Majk Spirit, ktorý v jednej zo svojich hitoviek hlása: „Verím na zdieľanie a nemyslím tým Facebook.“ Musíme však na to ešte trošku dozrieť... :-)
PC REVUE 5/2012 OpenPark
Autor: Martin Drobný
PC REVUE
Nalejme si čistého vína
Ako väčšina vecí aj toto sa začalo úplne nevinne. Jedna z firiem sa veľmi správne rozhodla pre netradičné predstavenie svojich produktov vo vodnom svete. Keďže dnes je taká doba, že firmy sa spájajú v rámci krajín do väčšieho celku a prirodzeným spojením navždy ostane Slovensko a Česko, cestovali sme do Prahy. Pri plánovaní podujatia som organizátorom hovoril, že českú diaľnicu D1 z duše nenávidím, a to hlavne v autobuse, preto sme šli netradične vlakom. A bolo to oveľa pohodlnejšie, navyše súčasťou vlaku bol aj jedálenský vozeň, a tak cesta ubiehala rýchlo. Ako to však vo vlaku chodí, veci položené na stole sa pohybujú, a tak sa niekde medzi Brnom a Prahou stalo, že sme zrealizovali neplánovaný crash test môjho notebooku. Som povestný tým, že notebook vytiahnem pri každej, aj úplne nevhodnej príležitosti, keďže mám vždy niečo nedorobené, a teraz sa mi to stalo takmer osudným. Na notebook sa totiž kompletne vyliala dvojdecová fľaška červeného vína. Zostal funkčný, ale na displej niesol stopy toho incidentu – pod fóliu sa dostali kvapky vína. Je zaujímavé, že z istého pohľadu je teraz displej v tých pofľakovaných plochách výrazne jasnejší než inde. Asi by som mal tento poznatok oznámiť ako „zlepšovák“ výrobcovi. Príslovie „vo víne je pravda“ asi platí. Zatiaľ som si na túto ornamentovú podobu displeja zvykol, a keďže mám notebook ešte v záruke, u mňa sa časom ešte určite niečo pritrafí a navštívim servis.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)
