Milí priatelia,
tá naša Európska únia ma neprestáva prekvapovať. Popri globálnych problémoch predvlani riešila aj ceny romingových poplatkov. Potešilo ma to síce, lebo boli nekresťansky vysoké, no nerozumel som, prečo sa do toho mieša. Minulý rok prišli ďalšie dve perly. Najskôr plánovaný zákaz používania lekárskych ortuťových teplomerov a potom likvidácia klasických, z Edisonových čias pochádzajúcich žiaroviek. Dúfam, že nie je prejavom mojej paranoje, ak predpokladám, že za všetkým je, ako sa tomu elegantne hovorí, lobing. Pri digitálnych teplomeroch je aj jasné, aký. Napokon, jasné je to aj pri úsporných žiarovkách, iba ma prekvapuje argumentácia. Skutočne, sú úspornejšie, no aj oveľa drahšie a je len málo aplikácií, v domácnosti možno ani jedna, kde by sa ekonómia úsporných svietidiel dostala do návratnosti. Ak ide o celospoločenské prínosy, napríklad nutnosť potreby nižšieho inštalovaného príkonu, asi by to mal platiť niekto iný než spotrebiteľ. Čakám, čo prinesú nadchádzajúce mesiace a ak by v Bruseli nevedeli, čo treba riešiť, mám zopár tipov. Napríklad ich vlastnú byrokraciu. Niekedy sa zdá, že riadiace orgány si vystačia sami, že už ani nás, ostatných, nepotrebujú. Prídu na to, že by sa mali sami ekonomizovať a racionalizovať?
Ale nechoďme do sveta, doma je toho tiež dosť. Pred rokom som sa na tomto mieste veľmi čudoval, že na Týždeň vedy a techniky neposlali štáb z STV a verejne, tiež na tomto mieste, som sa pýtal generálneho riaditeľa, prečo? Odpoveď nestačila prísť, lebo ho odvolali. Nemyslím si, že to mám na svedomí, no bojím sa teraz opýtať pani generálnej riaditeľky Slovenského rozhlasu, kam sa podela z rozhlasového vysielania ľudová hudba, ktorej je tam menej ako šafranu, aby to nedopadlo podobne. Koncom roka totiž náš folklórny skvost Lúčnica oslavoval šesťdesiate narodeniny. Mal som potešenie (a aké!) byť na poslednom vystúpení, kde sa po šnúre koncertov lúčil s publikom profesor Nosáľ, ktorý je vlastne synonymom tej manifestácie mladosti, radosti z pohybu a ľudového umenia. Veď viem, že nám ho svet závidí. V hľadisku bola aj veľká skupina mládencov a diev, ktoré by človek čítajúci náš masový mediálny štýl-bulvár hľadal buď na diskotéke, alebo správnom ívnte či žúrke. Tie veľké detiská tak nadšene aplaudovali po každom čísle, že otázka - prečo aspoň Slovenský rozhlas nehrá častejšie náš nádherný folklór, lebo to určite nie je mŕtvy žáner - je viac než legitímna.
Asi dosť legitímna je aj otázka, komu zišlo na um zavádzať nové autolekárničky. Odpoveď by sa iste našla. Je zaujímavé, ako spoločný záujem spája aj rozdielnych ľudí. Myslím tých, čo zákon schválili: Máme vysokú nehodovosť na cestách? Jasné! Hlavnou príčinou toho je všeobecná ignorácia zákona, predpisov, slušnosti, zvykov aj logiky
a pravidiel v smere vertikály - zhora, ale aj to, že sme najskôr zrušili dopravnú výchovu na školách, potom aj zdravotnú výchovu v autoškolách a teraz to chceme, presnejšie, niektorí to chcú, nahradiť novými lekárničkami. Veríte, že nejde o lobovanie? Milí moji, kto z vás dokáže, ale naozaj, zastaviť krvácanie z tepny? Radšej si dajte do mobilu č. 112, aby ste ho v prípadnej tragickej chvíli nezabudli. To je pri dnešnom stave našej zdravotnej výchovy najistejšie a najefektívnejšie.
Veľa šťastia a peknú zimu Vám želá
Eduard Drobný
QUARK 2/2009 Editorial
Autor: Eduard Drobný
streda 4. februára 2009
štvrtok 15. januára 2009
PC REVUE - OpenPark
Nečakajme na Marshallov plán!
Zatiaľ to vyzerá tak, že finančná kríza a hospodárska recesia, ktorá mátoží po celom svete naokolo, sa nás až tak veľmi nedotkne a vyhliadky o pár percent nižšieho rastu hospodárstva či pár sto prepustených zamestnancov nie sú až také katastrofické. Som však typ „realistického optimistu“ J, a preto zakaždým, keď počúvam správy spoza hraníc, myslím, že cunami k nám ešte vlastne nedorazila, zatiaľ sa len trošku sčerila hladina. Ale obávam sa, že dorazí.
Nechcem strašiť, len upozorňujem a súčasne nabádam, vidiac, čo sa deje vo svete, aby sme využili momentálnu výhodu časového oneskorenia a pripravili sa na ňu. Vonku krachujú známe spoločnosti, prepúšťajú sa kvantá ľudí, vládne panika, smútok, neistota, beznádej. Ľudia sú zúfalí, čakajú, že sa o nich niekto postará. Kto to má byť? Zamestnávateľ? Vláda? Európska únia? Svetová banka? Obávam sa, že keď dôjde k najhoršiemu a vyčerpajú sa všetky „záchranné kolesá“, každý bude musieť zobrať svoj osud do vlastných rúk a plávať, ako vie. A platí to rovnako pre firmu, štát alebo bežného občana. História nám v tomto smere poskytuje množstvo poučných príkladov. Isteže, v krízových situáciách ešte zostáva spolupatričnosť, solidarita, viac či menej fungujúca na rôznych úrovniach (rodina, komunita, firma, štát...), tá však „len“ pomáha prežiť, ale neprináša východiská.
Ja by som chcel ponúknuť trochu iný pohľad na túto situáciu, ktorý súčasne môže priniesť aj východiská. Krízy boli, sú a budú. Táto je len trochu iná, našťastie nie je vyvolaná vojnou alebo prírodnou katastrofou, ale starou, nezaplátanou „verziou“ kapitalizmu (kedy už nahodia update...? :-)), prílišnou virtualizáciou ekonomiky, slabinami finančného systému a nedostatočným manažovaním podnikateľských rizík. Plus máme tu globalizáciu, takže sme v tom všetci a nemôžeme sa spoliehať na nejaký spásonosný Marshallov plán. Ale máme nové informačné a komunikačné technológie. To je dosť podstatné, je v nich ukrytý obrovský potenciál.
Je tu však aj iný pohľad – nebrať súčasnú situáciu ako niečo deštruktívne a negatívne (hoci v podstate to také asi je), ale ako veľkú príležitosť. Príležitosť na zmenu. A je na každom z nás, či to bude zmena k lepšiemu. Rúcajú sa staré systémy, zabehané pravidlá, rozloženie síl, podiely na trhu atď. Za normálnej situácie, keď sú všetky karty už rozdané, by ste museli čakať roky na svoj kariérny postup, na predbehnutie konkurencie a získanie lepšej biznis pozície, na rozbehnutie vysnívaného projektu. Teraz bude príležitosť rozdať nové karty a vy môžete byť pri tom! Chvíľu bude vládnuť neistota, chaos, panika, ale potom sa veci upokoja, búrka prehrmí, začne sa vytvárať nový systém, nové pravidlá a ten, kto bude pripravený a rýchlo zareaguje, vyhráva. A v hre bude minimálne do najbližšej ďalšej krízy. Nemusí nevyhnutne vyhrať najsilnejší, najrýchlejší, ale ten, kto používa hlavu a vie sa najlepšie prispôsobiť zmeneným podmienkam. Ostatní majú smolu. Drsné, ale taký je kolobeh života...
Na to, aby ste patrili k tej prvej skupine, treba niečo urobiť. Začal by som osobnou inventúrou, SWOT analýzou toho, v čom som dobrý, kde mám slabé miesta, aké mám príležitosti, výhody a, naopak, nedostatky. A potom si treba dať cieľ, povedať si, kam sa chcem posunúť. Ak si treba doplniť vzdelanie, naštudovať si nové veci, absolvovať kurz, treba ísť do toho! A nakoniec zostáva už len mať oči otvorené, vnímať svet okolo seba, rozpoznávať, kde je aká príležitosť, a rozmýšľať, ako by sa dali veci zlepšiť. Potom môžete prísť za šéfom a povedať mu, že máte super nápad, ako rozbehnúť v rámci firmy nový projekt, ako by sa dali zefektívniť niektoré vnútropodnikové procesy, a viete, ako na to. Ak to firme naozaj pomôže, každý rozumný šéf takúto iniciatívu príslušne ocení. Ale nechoďte za šéfom s tým, že chcete pridať (najmä keď je kríza na obzore), ak ani vy neponúkate nič navyše. O tom som počul nedávno dobrý vtip: Príde zamestnanec za vedúcim a hovorí: „Šéfko, chcel by som pridať!“ Vedúci naňho prekvapene pozerá, potom ho potľapká po pleci a s úsmevom povie: „To ma teší, tak pridajte...“ :-)
Alebo vás už nebaví byť zamestnancom? Tak to zmeňte a choďte do vlastného biznisu! Pozerajte sa okolo seba, rozmýšľajte, ako by sa čo mohlo zlepšiť, a inovujte! Možností a príležitostí je na mraky, stačí sa len poobzerať. Slovensko je v mnohých smeroch zatiaľ stále „panenská krajina“. Ale ak vás aj tak nechce „kopnúť múza“, stačí len nakuknúť poza kopce a nabrať inšpiráciu.
Prichádza zmena, tak buďme na ňu pripravení. Nebedákajme, ako bolo dobre za komunistov a nech sa o nás táto vláda postará. Učme sa, vzdelávajme sa, investujme do seba, získavajme nové zručnosti a skúsenosti. A rozmýšľajme! Ostatné už príde samo. Aj po búrke znovu vykukne slniečko a ukáže sa dúha... :-)
PC REVUE 1/2009 OpenPark
Autor: Martin Drobný
Zatiaľ to vyzerá tak, že finančná kríza a hospodárska recesia, ktorá mátoží po celom svete naokolo, sa nás až tak veľmi nedotkne a vyhliadky o pár percent nižšieho rastu hospodárstva či pár sto prepustených zamestnancov nie sú až také katastrofické. Som však typ „realistického optimistu“ J, a preto zakaždým, keď počúvam správy spoza hraníc, myslím, že cunami k nám ešte vlastne nedorazila, zatiaľ sa len trošku sčerila hladina. Ale obávam sa, že dorazí.
Nechcem strašiť, len upozorňujem a súčasne nabádam, vidiac, čo sa deje vo svete, aby sme využili momentálnu výhodu časového oneskorenia a pripravili sa na ňu. Vonku krachujú známe spoločnosti, prepúšťajú sa kvantá ľudí, vládne panika, smútok, neistota, beznádej. Ľudia sú zúfalí, čakajú, že sa o nich niekto postará. Kto to má byť? Zamestnávateľ? Vláda? Európska únia? Svetová banka? Obávam sa, že keď dôjde k najhoršiemu a vyčerpajú sa všetky „záchranné kolesá“, každý bude musieť zobrať svoj osud do vlastných rúk a plávať, ako vie. A platí to rovnako pre firmu, štát alebo bežného občana. História nám v tomto smere poskytuje množstvo poučných príkladov. Isteže, v krízových situáciách ešte zostáva spolupatričnosť, solidarita, viac či menej fungujúca na rôznych úrovniach (rodina, komunita, firma, štát...), tá však „len“ pomáha prežiť, ale neprináša východiská.
Ja by som chcel ponúknuť trochu iný pohľad na túto situáciu, ktorý súčasne môže priniesť aj východiská. Krízy boli, sú a budú. Táto je len trochu iná, našťastie nie je vyvolaná vojnou alebo prírodnou katastrofou, ale starou, nezaplátanou „verziou“ kapitalizmu (kedy už nahodia update...? :-)), prílišnou virtualizáciou ekonomiky, slabinami finančného systému a nedostatočným manažovaním podnikateľských rizík. Plus máme tu globalizáciu, takže sme v tom všetci a nemôžeme sa spoliehať na nejaký spásonosný Marshallov plán. Ale máme nové informačné a komunikačné technológie. To je dosť podstatné, je v nich ukrytý obrovský potenciál.
Je tu však aj iný pohľad – nebrať súčasnú situáciu ako niečo deštruktívne a negatívne (hoci v podstate to také asi je), ale ako veľkú príležitosť. Príležitosť na zmenu. A je na každom z nás, či to bude zmena k lepšiemu. Rúcajú sa staré systémy, zabehané pravidlá, rozloženie síl, podiely na trhu atď. Za normálnej situácie, keď sú všetky karty už rozdané, by ste museli čakať roky na svoj kariérny postup, na predbehnutie konkurencie a získanie lepšej biznis pozície, na rozbehnutie vysnívaného projektu. Teraz bude príležitosť rozdať nové karty a vy môžete byť pri tom! Chvíľu bude vládnuť neistota, chaos, panika, ale potom sa veci upokoja, búrka prehrmí, začne sa vytvárať nový systém, nové pravidlá a ten, kto bude pripravený a rýchlo zareaguje, vyhráva. A v hre bude minimálne do najbližšej ďalšej krízy. Nemusí nevyhnutne vyhrať najsilnejší, najrýchlejší, ale ten, kto používa hlavu a vie sa najlepšie prispôsobiť zmeneným podmienkam. Ostatní majú smolu. Drsné, ale taký je kolobeh života...
Na to, aby ste patrili k tej prvej skupine, treba niečo urobiť. Začal by som osobnou inventúrou, SWOT analýzou toho, v čom som dobrý, kde mám slabé miesta, aké mám príležitosti, výhody a, naopak, nedostatky. A potom si treba dať cieľ, povedať si, kam sa chcem posunúť. Ak si treba doplniť vzdelanie, naštudovať si nové veci, absolvovať kurz, treba ísť do toho! A nakoniec zostáva už len mať oči otvorené, vnímať svet okolo seba, rozpoznávať, kde je aká príležitosť, a rozmýšľať, ako by sa dali veci zlepšiť. Potom môžete prísť za šéfom a povedať mu, že máte super nápad, ako rozbehnúť v rámci firmy nový projekt, ako by sa dali zefektívniť niektoré vnútropodnikové procesy, a viete, ako na to. Ak to firme naozaj pomôže, každý rozumný šéf takúto iniciatívu príslušne ocení. Ale nechoďte za šéfom s tým, že chcete pridať (najmä keď je kríza na obzore), ak ani vy neponúkate nič navyše. O tom som počul nedávno dobrý vtip: Príde zamestnanec za vedúcim a hovorí: „Šéfko, chcel by som pridať!“ Vedúci naňho prekvapene pozerá, potom ho potľapká po pleci a s úsmevom povie: „To ma teší, tak pridajte...“ :-)
Alebo vás už nebaví byť zamestnancom? Tak to zmeňte a choďte do vlastného biznisu! Pozerajte sa okolo seba, rozmýšľajte, ako by sa čo mohlo zlepšiť, a inovujte! Možností a príležitostí je na mraky, stačí sa len poobzerať. Slovensko je v mnohých smeroch zatiaľ stále „panenská krajina“. Ale ak vás aj tak nechce „kopnúť múza“, stačí len nakuknúť poza kopce a nabrať inšpiráciu.
Prichádza zmena, tak buďme na ňu pripravení. Nebedákajme, ako bolo dobre za komunistov a nech sa o nás táto vláda postará. Učme sa, vzdelávajme sa, investujme do seba, získavajme nové zručnosti a skúsenosti. A rozmýšľajme! Ostatné už príde samo. Aj po búrke znovu vykukne slniečko a ukáže sa dúha... :-)
PC REVUE 1/2009 OpenPark
Autor: Martin Drobný
PC REVUE
Budete platiť kartou či v hotovosti? Azda peniazmi!
Držíte v rukách januárové vydanie PC REVUE, ktoré ste si už pravdepodobne kúpili za eurá. Aj keď sme boli aj v našom magazíne povinní uvádzať všetky ceny v duálnom zobrazení už od konca leta minulého roka, tvrdá realita sa ukázala až teraz. Prepočty na eurá boli podľa mňa zatiaľ skôr formalita – akési čísla, ktorých význam si uvedomoval len málokto. Dostali sme síce krásne modré eurokalkulačky, ale ich využitie by som videl skôr pri bežnom počítaní ako na konverziu mien. Od nového roka však namiesto povedzme dvoch desiatok tisíc korún dostaneme pri výplate na účet niečo medzi 600 až 700 eurami a to už asi každý zbadá. Treba sa s tým naučiť hospodáriť.
Prechod na euro, ako ho prežívame teraz, samozrejme, nakoniec zvládneme. Veď na Slovensku sme už prežili aj horšie. So záujmom som sledoval osud eurobalíčkov. Myslím, že sa dalo ľahko predpokladať, že ľudia sa postavia k tejto prvej možnosti na dotyk s euromincami so slovenským znakom na rube úplne inak, ako sa plánovalo. Počítalo sa s tým, že si ich kúpia predovšetkým ľudia, ktorí žijú skôr na vidieku a majú ďaleko k finančným inštitúciám. Keďže sa však dali kúpiť od 1. decembra 2008, bol to skôr vhodný mikulášsky alebo vianočný darček, po tisíckach ich kupovali firmy pre svojich zamestnancov ako darčeky na koniec roka. Ľudia sa hneď prvý deň zbláznili a stáli v dlhých radoch, akoby to bola nie prvá, ale posledná šanca. Prepukla doslova nákupná horúčka, aj keď nezmyslená. Tak či tak, kúpiť eurobalíček na pošte už na druhý deň po štarte ich predaja bol neriešiteľný problém. Teraz vám bankomaty vydávajú eurá, euromince sú všade okolo nás. Aj keď máme v obchode isté problémy s vydávaním drobných euromincí, po čase sa to dostane do svojich koľají. Otázka je, koľko nám to bude trvať. V susednom Rakúsku starší ľudia dodnes v hlave prepočítavajú ceny na bývalé šilingy, a to prešli na euro ešte v roku 2006. Problém s mincami a vôbec s novou menou ľahko vyriešite platbou kartou, lenže to by sme museli na Slovensku ešte trochu pridať. Práve o tom bude aj príbeh na tento mesiac.
Ako sa dozviete v tomto vydaní PC REVUE, v rámci našich netradičných predstavení sme tentoraz navštívili Poľsko. Výrobný závod GOODRAM je asi 60 kilometrov od hranice na severe Slovenska. Priznávam, že najradšej spím vo svojej posteli. Cestu som teda naplánoval tak, že vyrazím nekresťansky skoro a prídem relatívne normálne večer domov. Pritom si prezriem fabriku, natočím video, porozprávam sa so zamestnancami, niečo zjem a šup domov. Príliš ideálne na to, aby to bola pravda, však? :-)
Ako obyčajne cestou som testoval aj navigačný systém, čo samo osebe často prináša zážitky pri totálnom zablúdení aj na inak známej trase. Šiel som do Poľska cez Českú republiku a poviem vám, zlaté slovenské cesty. Dovtedy som ich považoval za rozbité a pomalé, ale v Poľsku som si uvedomil, že to môže byť fakt oveľa horšie. Oproti pôvodnému plánu som na stretnutie vo fabrike meškal asi hodinu, ale všetko sme stihli. Ľudia v GOODRAMe sú veľmi milí, počas obhliadky fabriky sme prišli na to, že nemusíme nevyhnutne komunikovať práve po anglicky. Poľštine sa dá rozumieť a oni sa zase minimálne tvárili, že rozumejú mojej zmesi slovenčiny a ruštiny. Stále mám ľudí z fabriky na ICQ a na angličtinu som už v ich prípade takmer zabudol, stačí nám slovanský jazyk. Počas obeda som sa ešte dozvedel, že nám prijatie eura už v tomto roku potichu závidia. No neviem, podľa mňa to bolo trošku skoro, ale mňa sa nikto nepýtal. V každom prípade som rád, že nám závidia... :-)
Samozrejme, na tankovanie mi počas dňa neostal čas. Keď som sa vracal domov, už som vedel, že moja najbližšia úloha bude nájsť čerpaciu stanicu. Keďže DPH radšej odvediem slovenskému daňovému úradu (azda z toho bude nejaký osoh), snažil som sa dostať čo najskôr na našu pôdu. Navigačný prístroj ma pri mojich improvizáciách s bočnými cestami dosť pomýlil a nakoniec som bol ten deň v Poľsku neplánovane dvakrát J. Prvá možnosť natankovania u nás bola v Čadci, a to v známej sieti čerpacích staníc. Celý šťastný som sa doslova na benzínové výpary dostal k vysnívanej stanici a hneď aj natankoval celkom doplna, vôbec si nevšímajúc okolie. Benzín v tom čase stál toľko ako v zlatom období pred krízou, teda bol neskutočne drahý. Účet za nádrž bol blízko 2000 korún. Toľko som v hotovosti nemal, ale platobná karta s jagavým logom banky zvučného mena ma hriala vo vrecku. Prišiel som zaplatiť – a zrazu to prišlo! Keďže som nevenoval pozornosť inak dosť viditeľnému oznamu, že dnes karty pre poruchu terminálu neberú, mal som riadny problém. Auto už malo plnú nádrž, ale zaplatiť nie je ako. Moja hotovosť bola tak na kávu, možno jeden sendvič k tomu, ak zohľadním ceny bežné na čerpacích staniciach. Pumpár nenavrhoval iné riešenia tejto situácie okrem privolania polície, čo som zase ja až tak horlivo neodsúhlasil. Navrhol som, že skočím do nejakého bankomatu a vyberiem si hotovosť. Lenže na nájdenie bankomatu som potreboval auto. Ako zálohu som ponúkol občiansky preukaz, to však bolo pumpárovi málo. Povedal mi, že to musia byť dva doklady, oba s mojou fotografiou a úradne vystavené. Pas už pri cestách po Európe nenosím – na hraničných priechodoch dnes už vôbec nezastavujete, nič nikomu neukazujete. No nechcem to dlho opisovať, ale zrazu som sedel v aute s nezaplateným benzínom, bez občianskeho a vodičského preukazu a nočnou Čadcou som sa hnal hľadať bankomat. Čo by sa stalo, keby ma v tejto chvíli zastavila policajná hliadka a ako by som im to všetko vysvetlil, neviem, ale niečo by som iste vymyslel. Príbeh má dobrý koniec, peniaze som zohnal, benzín zaplatil, domov prišiel tesne pred polnocou, šťastný a zdravý. Podrobnú správu o návšteve výrobného závodu v Poľsku si môžete prečítať v tomto vydaní, video zase pozrieť na DVD REVUE. Sami zvážite, či to všetko stálo za to. Ja si myslím, že áno.
Dnes však už cestujem vždy tak, že si nechám v peňaženke dosť hotovosti minimálne na benzín. Keď vidím, že platba kartou v menších obchodoch trvá na Slovensku stále možno dvakrát tak dlho ako hotovosťou, vždy radšej vytiahnem cash. A všímam si aj odkazy o nefunkčnom termináli.
V novom roku 2009 prajem všetkým našim čitateľom veľa zdravia a šťastia, ostaňte nám verní po celý rok.
17. decembra 2009, Ondrej Macko
PC REVUE 1/2009 Editorial
Autor: Ondrej Macko
Držíte v rukách januárové vydanie PC REVUE, ktoré ste si už pravdepodobne kúpili za eurá. Aj keď sme boli aj v našom magazíne povinní uvádzať všetky ceny v duálnom zobrazení už od konca leta minulého roka, tvrdá realita sa ukázala až teraz. Prepočty na eurá boli podľa mňa zatiaľ skôr formalita – akési čísla, ktorých význam si uvedomoval len málokto. Dostali sme síce krásne modré eurokalkulačky, ale ich využitie by som videl skôr pri bežnom počítaní ako na konverziu mien. Od nového roka však namiesto povedzme dvoch desiatok tisíc korún dostaneme pri výplate na účet niečo medzi 600 až 700 eurami a to už asi každý zbadá. Treba sa s tým naučiť hospodáriť.
Prechod na euro, ako ho prežívame teraz, samozrejme, nakoniec zvládneme. Veď na Slovensku sme už prežili aj horšie. So záujmom som sledoval osud eurobalíčkov. Myslím, že sa dalo ľahko predpokladať, že ľudia sa postavia k tejto prvej možnosti na dotyk s euromincami so slovenským znakom na rube úplne inak, ako sa plánovalo. Počítalo sa s tým, že si ich kúpia predovšetkým ľudia, ktorí žijú skôr na vidieku a majú ďaleko k finančným inštitúciám. Keďže sa však dali kúpiť od 1. decembra 2008, bol to skôr vhodný mikulášsky alebo vianočný darček, po tisíckach ich kupovali firmy pre svojich zamestnancov ako darčeky na koniec roka. Ľudia sa hneď prvý deň zbláznili a stáli v dlhých radoch, akoby to bola nie prvá, ale posledná šanca. Prepukla doslova nákupná horúčka, aj keď nezmyslená. Tak či tak, kúpiť eurobalíček na pošte už na druhý deň po štarte ich predaja bol neriešiteľný problém. Teraz vám bankomaty vydávajú eurá, euromince sú všade okolo nás. Aj keď máme v obchode isté problémy s vydávaním drobných euromincí, po čase sa to dostane do svojich koľají. Otázka je, koľko nám to bude trvať. V susednom Rakúsku starší ľudia dodnes v hlave prepočítavajú ceny na bývalé šilingy, a to prešli na euro ešte v roku 2006. Problém s mincami a vôbec s novou menou ľahko vyriešite platbou kartou, lenže to by sme museli na Slovensku ešte trochu pridať. Práve o tom bude aj príbeh na tento mesiac.
Ako sa dozviete v tomto vydaní PC REVUE, v rámci našich netradičných predstavení sme tentoraz navštívili Poľsko. Výrobný závod GOODRAM je asi 60 kilometrov od hranice na severe Slovenska. Priznávam, že najradšej spím vo svojej posteli. Cestu som teda naplánoval tak, že vyrazím nekresťansky skoro a prídem relatívne normálne večer domov. Pritom si prezriem fabriku, natočím video, porozprávam sa so zamestnancami, niečo zjem a šup domov. Príliš ideálne na to, aby to bola pravda, však? :-)
Ako obyčajne cestou som testoval aj navigačný systém, čo samo osebe často prináša zážitky pri totálnom zablúdení aj na inak známej trase. Šiel som do Poľska cez Českú republiku a poviem vám, zlaté slovenské cesty. Dovtedy som ich považoval za rozbité a pomalé, ale v Poľsku som si uvedomil, že to môže byť fakt oveľa horšie. Oproti pôvodnému plánu som na stretnutie vo fabrike meškal asi hodinu, ale všetko sme stihli. Ľudia v GOODRAMe sú veľmi milí, počas obhliadky fabriky sme prišli na to, že nemusíme nevyhnutne komunikovať práve po anglicky. Poľštine sa dá rozumieť a oni sa zase minimálne tvárili, že rozumejú mojej zmesi slovenčiny a ruštiny. Stále mám ľudí z fabriky na ICQ a na angličtinu som už v ich prípade takmer zabudol, stačí nám slovanský jazyk. Počas obeda som sa ešte dozvedel, že nám prijatie eura už v tomto roku potichu závidia. No neviem, podľa mňa to bolo trošku skoro, ale mňa sa nikto nepýtal. V každom prípade som rád, že nám závidia... :-)
Samozrejme, na tankovanie mi počas dňa neostal čas. Keď som sa vracal domov, už som vedel, že moja najbližšia úloha bude nájsť čerpaciu stanicu. Keďže DPH radšej odvediem slovenskému daňovému úradu (azda z toho bude nejaký osoh), snažil som sa dostať čo najskôr na našu pôdu. Navigačný prístroj ma pri mojich improvizáciách s bočnými cestami dosť pomýlil a nakoniec som bol ten deň v Poľsku neplánovane dvakrát J. Prvá možnosť natankovania u nás bola v Čadci, a to v známej sieti čerpacích staníc. Celý šťastný som sa doslova na benzínové výpary dostal k vysnívanej stanici a hneď aj natankoval celkom doplna, vôbec si nevšímajúc okolie. Benzín v tom čase stál toľko ako v zlatom období pred krízou, teda bol neskutočne drahý. Účet za nádrž bol blízko 2000 korún. Toľko som v hotovosti nemal, ale platobná karta s jagavým logom banky zvučného mena ma hriala vo vrecku. Prišiel som zaplatiť – a zrazu to prišlo! Keďže som nevenoval pozornosť inak dosť viditeľnému oznamu, že dnes karty pre poruchu terminálu neberú, mal som riadny problém. Auto už malo plnú nádrž, ale zaplatiť nie je ako. Moja hotovosť bola tak na kávu, možno jeden sendvič k tomu, ak zohľadním ceny bežné na čerpacích staniciach. Pumpár nenavrhoval iné riešenia tejto situácie okrem privolania polície, čo som zase ja až tak horlivo neodsúhlasil. Navrhol som, že skočím do nejakého bankomatu a vyberiem si hotovosť. Lenže na nájdenie bankomatu som potreboval auto. Ako zálohu som ponúkol občiansky preukaz, to však bolo pumpárovi málo. Povedal mi, že to musia byť dva doklady, oba s mojou fotografiou a úradne vystavené. Pas už pri cestách po Európe nenosím – na hraničných priechodoch dnes už vôbec nezastavujete, nič nikomu neukazujete. No nechcem to dlho opisovať, ale zrazu som sedel v aute s nezaplateným benzínom, bez občianskeho a vodičského preukazu a nočnou Čadcou som sa hnal hľadať bankomat. Čo by sa stalo, keby ma v tejto chvíli zastavila policajná hliadka a ako by som im to všetko vysvetlil, neviem, ale niečo by som iste vymyslel. Príbeh má dobrý koniec, peniaze som zohnal, benzín zaplatil, domov prišiel tesne pred polnocou, šťastný a zdravý. Podrobnú správu o návšteve výrobného závodu v Poľsku si môžete prečítať v tomto vydaní, video zase pozrieť na DVD REVUE. Sami zvážite, či to všetko stálo za to. Ja si myslím, že áno.
Dnes však už cestujem vždy tak, že si nechám v peňaženke dosť hotovosti minimálne na benzín. Keď vidím, že platba kartou v menších obchodoch trvá na Slovensku stále možno dvakrát tak dlho ako hotovosťou, vždy radšej vytiahnem cash. A všímam si aj odkazy o nefunkčnom termináli.
V novom roku 2009 prajem všetkým našim čitateľom veľa zdravia a šťastia, ostaňte nám verní po celý rok.
17. decembra 2009, Ondrej Macko
PC REVUE 1/2009 Editorial
Autor: Ondrej Macko
streda 14. januára 2009
QUARK
Milí priatelia,
koncom novembra sme sa zúčastnili na viacerých akciách Týždňa vedy a techniky, veľkého sviatku vedcov, výskumníkov, ale i vynálezcov, organizátorov aj propagátorov vedeckého a technického rozvoja. Absolvovali sme viacero podujatí vrátane oceňovania aspoň niektorých z našich najlepších aj z radov mladých. Bolo príjemné uvedomiť si, ako sa spoločnosť snaží aj takto ukázať, že si vedecko-výskumnú prácu váži. Veda je totiž
hybnou silou celého nášho života, toho každodenného nevynímajúc. Napokon, na ďalších stranách ešte o tom bude reč. Program bol rovnako ako po minulé roky bohatý, no myslím, že do budúcoročného podujatia by sa mal zaradiť cyklus prednášok alebo aspoň jedna, na tému - nevysvetliteľné javy okolo nás. Prvý, ktorý ma trápi už veľmi dlho, je záhadné strácanie sa písacích potrieb - pier, ceruziek aj fixiek. Pred pár rokmi som čítal, že ročne sa na svete vyrobí asi 15 miliárd písacích potrieb. A kde sú? Kedysi som si kupoval drahé perá, ktoré výborne písali. No po pár dňoch zmizli rovnako ako prepisovačka za tri koruny. Otázka znie - kde sú všetky tie perá, keď, ako viem, rovnaké problémy má každý z nás? Jediné vysvetlenie - musia ich likvidovať nejaké bytosti alebo zariadenia, ktoré sú neviditeľné, veľmi akčné, pracujú s bezodpadovými technológiami. Ale prečo? Kto ich riadi? Kto im dodáva energiu? Kto...?
Keď začali lietať na niektorých linkách výkriky najmodernejšej leteckej techniky - britsko-francúzske nadzvukové Concordy, bola to vtedy veľká sláva. Rozhodne väčšia ako ich stiahnutie z prevádzky, ktorému, mimochodom, predchádzali škaredé havárie. Lietadlá boli určené pre všetkých, čo sa ponáhľali a potrebovali sa dostať napríklad z Londýna do New Yorku za 4 hodiny. Doteraz som nepochopil, prečo sa niekto potrebuje dostať z jedného miesta na druhé práve za takýto čas, no neviem si vysvetliť, čo urobili s ušetreným časom. Myslíte, že ho preflámovali? To by bolo príjemné. Alebo pracovali? To by možno bolo pre niekoho užitočné, len neviem, či aj potrebné. Alebo
ako ho využili?
Podobné otázniky sa mi vynárajú aj v súvislosti s internetom, veď vďaka nemu lietajú naše obrázky aj texty po serveroch a počítačoch, až nakoniec skončia v tlačiarni. Ešte pred pár rokmi sme sa s kolegami v tlačiarni poznali. Dnes poznáme adresu ich servera. Nedávno som bol v tlačiarni na rokovaní a keď som zacítil vôňu tlačiarenskej farby, uvedomil som si, o čo nás internet pripravil. A kde je ten získaný čas? Platí, že čím viac zariadení nám ho šetrí, tým ho máme menej? Ak áno, je to veľmi zlé a treba s tým niečo robiť. Veď napokon, nieže nebudeme mať čas, my nebudeme vôbec! Počítače si však samé neporadia....
Mohol by som pokračovať, ale načo, vieme, o čo ide. Myslíte, že je to téma pre vedcov? Obchodníkov? ....Alebo treba hľadať časožrúta? Individuálneho? Spoločného?
Čo myslíte? Dajte vedieť.
QUARK 1/2009 Editorial
Autor: Eduard Drobný
koncom novembra sme sa zúčastnili na viacerých akciách Týždňa vedy a techniky, veľkého sviatku vedcov, výskumníkov, ale i vynálezcov, organizátorov aj propagátorov vedeckého a technického rozvoja. Absolvovali sme viacero podujatí vrátane oceňovania aspoň niektorých z našich najlepších aj z radov mladých. Bolo príjemné uvedomiť si, ako sa spoločnosť snaží aj takto ukázať, že si vedecko-výskumnú prácu váži. Veda je totiž
hybnou silou celého nášho života, toho každodenného nevynímajúc. Napokon, na ďalších stranách ešte o tom bude reč. Program bol rovnako ako po minulé roky bohatý, no myslím, že do budúcoročného podujatia by sa mal zaradiť cyklus prednášok alebo aspoň jedna, na tému - nevysvetliteľné javy okolo nás. Prvý, ktorý ma trápi už veľmi dlho, je záhadné strácanie sa písacích potrieb - pier, ceruziek aj fixiek. Pred pár rokmi som čítal, že ročne sa na svete vyrobí asi 15 miliárd písacích potrieb. A kde sú? Kedysi som si kupoval drahé perá, ktoré výborne písali. No po pár dňoch zmizli rovnako ako prepisovačka za tri koruny. Otázka znie - kde sú všetky tie perá, keď, ako viem, rovnaké problémy má každý z nás? Jediné vysvetlenie - musia ich likvidovať nejaké bytosti alebo zariadenia, ktoré sú neviditeľné, veľmi akčné, pracujú s bezodpadovými technológiami. Ale prečo? Kto ich riadi? Kto im dodáva energiu? Kto...?
Keď začali lietať na niektorých linkách výkriky najmodernejšej leteckej techniky - britsko-francúzske nadzvukové Concordy, bola to vtedy veľká sláva. Rozhodne väčšia ako ich stiahnutie z prevádzky, ktorému, mimochodom, predchádzali škaredé havárie. Lietadlá boli určené pre všetkých, čo sa ponáhľali a potrebovali sa dostať napríklad z Londýna do New Yorku za 4 hodiny. Doteraz som nepochopil, prečo sa niekto potrebuje dostať z jedného miesta na druhé práve za takýto čas, no neviem si vysvetliť, čo urobili s ušetreným časom. Myslíte, že ho preflámovali? To by bolo príjemné. Alebo pracovali? To by možno bolo pre niekoho užitočné, len neviem, či aj potrebné. Alebo
ako ho využili?
Podobné otázniky sa mi vynárajú aj v súvislosti s internetom, veď vďaka nemu lietajú naše obrázky aj texty po serveroch a počítačoch, až nakoniec skončia v tlačiarni. Ešte pred pár rokmi sme sa s kolegami v tlačiarni poznali. Dnes poznáme adresu ich servera. Nedávno som bol v tlačiarni na rokovaní a keď som zacítil vôňu tlačiarenskej farby, uvedomil som si, o čo nás internet pripravil. A kde je ten získaný čas? Platí, že čím viac zariadení nám ho šetrí, tým ho máme menej? Ak áno, je to veľmi zlé a treba s tým niečo robiť. Veď napokon, nieže nebudeme mať čas, my nebudeme vôbec! Počítače si však samé neporadia....
Mohol by som pokračovať, ale načo, vieme, o čo ide. Myslíte, že je to téma pre vedcov? Obchodníkov? ....Alebo treba hľadať časožrúta? Individuálneho? Spoločného?
Čo myslíte? Dajte vedieť.
QUARK 1/2009 Editorial
Autor: Eduard Drobný
streda 10. decembra 2008
BCMOBIL & TECHBOX
Už tri roky sme spolu! Áno priatelia, čitatelia a nadšenci moderných, nielen mobilných technológií a služieb, sme tu pre vás už celé tri roky. Presne 13. decembra 2005 totiž vyšlo prvé číslo časopisu ::bcmobil.sk. Keď sa pozerám na narastajúci počet čitateľov, nezostáva mi nič iné, len konštatovať, že ste si BC-čko obľúbili. Rok 2008 bol pre nás rokom veľkých zmien, ktoré ste si určite všimli. Hneď v úvode roka sa počnúc dvojčíslom 1-2/2008 oficiálne zmenil názov časopisu na BCMOBIL & TECHBOX, spolu s ním prišlo i nové logo. Verím, že ste si naň zvykli a naklonený štvorec lemujúci prvé písmená BC len tak neprehliadnete vo vašom novinovom stánku či u našich partnerov. Rovnako verím, že vášmu oku lahodia decentné titulky so známymi osobnosťami a bielym pozadím. Počas roka 2008 sme vám prinášali i zaujímavé reportáže priamo z podujatí ako Mobile World Congress, CeBIT či IFA 2008. V rovnakom duchu budeme pokračovať i v budúcom roku. Teší ma, že ste ocenili nové rubriky Príslušenstvo, Retro recenzie, Veľký prehľad, a tiež špeciality nášho magazínu, TECHBOX a NAVIBOX kde sa rozšíril počet testovaných produktov. Pre tých, ktorým by nestačili stránky venované GPS navigáciám v BC-čku, sme pripravili nový titul s rovnakým názvom NAVIBOX, ktorý vychádza polročne a aktuálne je v predaji už druhé číslo. Každý mesiac ste s nami mali možnosť vyhrať vždy iný mobilný telefón Samsung, súťaž práve vrcholí a v aktuálnom čísle hráte o top model Samsung i900 OMNIA.
Nedá mi v tejto chvíli nespomenúť niekoľko zaujímavých čísel. Od decembra 2005 sme k vám vypravili až 27 vydaní časopisu BCMOBIL & TECHBOX a 2 vydania časopisu NAVIBOX. Celkom ste si mohli prelistovať 2 016 strán, našli ste v nich 211 recenzií mobilných telefónov, viac ako trojnásobný počet recenzií ostatných produktov (príslušenstvo, fotoaparáty, notebooky, videokamery, LCD televízory, navigácie a i.), rozhovory s 25 osobnosťami či SMS súťaže o 28 mobilných telefónov. Ak by ste si všetky naše časopisy spolu postavili na váhu, zistili by ste, že ich hmotnosť je presne 6 239 gramov.
Rád by som preto poďakoval všetkým redaktorom a spolupracovníkom, ktorí sa podieľali a stále aktívne podieľajú na tvorbe časopisu, obchodným partnerom, ktorí vás o svojich produktoch a službách informujú prostredníctvom našich stránok, taktiež partnerom - distribútorom a predajcom našich časopisov, a najmä vám čitateľom za to, že nám zachovávate svoju priazeň. Za celú redakciu všetkým prajem príjemné prežitie Vianoc a šťastný Nový rok.
BCMOBIL & TECHBOX 12/2008 Editorial
Autor: Roman Calík
Nedá mi v tejto chvíli nespomenúť niekoľko zaujímavých čísel. Od decembra 2005 sme k vám vypravili až 27 vydaní časopisu BCMOBIL & TECHBOX a 2 vydania časopisu NAVIBOX. Celkom ste si mohli prelistovať 2 016 strán, našli ste v nich 211 recenzií mobilných telefónov, viac ako trojnásobný počet recenzií ostatných produktov (príslušenstvo, fotoaparáty, notebooky, videokamery, LCD televízory, navigácie a i.), rozhovory s 25 osobnosťami či SMS súťaže o 28 mobilných telefónov. Ak by ste si všetky naše časopisy spolu postavili na váhu, zistili by ste, že ich hmotnosť je presne 6 239 gramov.
Rád by som preto poďakoval všetkým redaktorom a spolupracovníkom, ktorí sa podieľali a stále aktívne podieľajú na tvorbe časopisu, obchodným partnerom, ktorí vás o svojich produktoch a službách informujú prostredníctvom našich stránok, taktiež partnerom - distribútorom a predajcom našich časopisov, a najmä vám čitateľom za to, že nám zachovávate svoju priazeň. Za celú redakciu všetkým prajem príjemné prežitie Vianoc a šťastný Nový rok.
BCMOBIL & TECHBOX 12/2008 Editorial
Autor: Roman Calík
štvrtok 4. decembra 2008
PC REVUE - OpenPark
Hej, bratia Lehmanovci, ukážte index!
Kladiem si otázku, či pred súčasnou prebiehajúcou finančnou krízou mali zúčastnené strany k dispozícii správne informácie, pravdivé údaje, ktoré by ich varovali pred nepriaznivým vývojom. Nejde mi do hlavy, že by finančné ústavy, ktoré investovali ťažké peniaze do svojich informačných systémov, nedisponovali softvérom, v ktorom by sa stretávali a vyhodnocovali údaje z ostatných vnútropodnikových IS a ktorý by spustil alarm, keby zaregistroval, akým smerom sa uberajú hodnoty kľúčových ukazovateľov. Ak majú napr. banky k dispozícii údaje o svojej aktuálnej likvidite, objeme poskytnutých úverov, vývoji úrokových sadzieb, miere vlastnej zaúverovanosti, vývoji na medzibankovom trhu, v investičných fondoch, kapitálovom trhu atď., určite sú známe pravidlá a zásady, ktoré hovoria, že ak príde medzi týmito údajmi k takej a takej korelácii, treba do systému zasiahnuť a niečo zmeniť, aby sa parametre systému stabilizovali. Samozrejme, že nežijeme v uzavretom, presne opísanom teoretickom systéme, ale v reálnom svete, do ktorého vývoja vstupuje množstvo vonkajších faktorov a udalostí, s ktorými treba tiež kalkulovať, takže musíme pracovať s pravdepodobnosťou, matematickou štatistikou a stochastikou. Softvér, ktorý analyzuje a vyhodnocuje „prevádzkové parametre“ podniku, môže predvídať ich ďalší vývoj len s určitou pravdepodobnosťou a manažment podniku ich môže meniť len s určitou kalkulovanou mierou rizika. Ak sa pracuje so zdravou mierou rizika a nepríde k neočakávanej udalosti mimoriadneho významu, červené svetlo by sa teoreticky nemalo nikdy rozsvietiť. Ak sa niektorý parameter blíži k hraničnej hodnote, zmenou ostatných parametrov dokáže manažment systém vyregulovať a dostať podnik zo zóny ohrozenia. Teda aspoň ja si to tak laicky predstavujem... :-)
Dobrým príkladom môže byť letecký dispečer manažujúci pohyb lietadiel v blízkosti letiska. Keďže aj on je „len“ človek, moderný riadiaci systém ho upozorní, ak sa kurz dvoch lietadiel dostáva do kolíznej situácie. A nielen jeho, ale aj pilotov daných lietadiel. Takže čo môže byť dôvodom, že finančné inštitúcie, ako ukazuje súčasná realita, neudržali svoje parametre na uzde a nevyviedli svoje podniky z kolízneho kurzu? Nemajú správne čísla? Alebo majú, ale nemajú „riadiaci“ systém, ktorý by ich varoval? Alebo majú a neposlúchli ho?
Je ešte jedna ďalšia možnosť, a to taká, že sa do kolíznych kurzov dostane podľa nášho príkladu naraz v tom istom čase priveľa lietadiel. Predstavme si fikciu, keby napr. okolo Frankfurtu bolo rozmiestnených 1000 rovnako veľkých megaletísk, aké tam majú teraz, kde tuším každú minútu pristáva jedno lietadlo. Môžu dispečeri zvládnuť premávku nad mestom, keď každé letisko si bude manažovať svoje lietadlá izolovane, nezávisle od ostatných? Asi ťažko, ani si nechcem predstaviť možné následky... Pomôže vydať administratívne opatrenie leteckého úradu zakazujúce, aby sa dve lietadlá dostali do vzájomnej vzdialenosti menšej ako 1000 metrov? Možno áno, ale letiská by museli drasticky obmedziť prevádzku, takže vlastne by nemohli reálne fungovať. Jedine keby ešte existoval nadradený riadiaci systém, ktorý by prepájal všetky letiská tak, aby všetci mali informáciu o pohybe všetkých ostatných lietadiel v priestore Frankfurtu. Ak sa niektoré letisko náhle zblázni, jeho lietadlá nenazdajky opustia pridelený koridor a „vlezú“ do susedného, susedné letisko bude vďaka nadradenému riadiacemu systému vedieť, že sa blíži nebezpečenstvo, pozastaví svoje lety a vyhne sa kolízii.
To isté by mohlo a malo platiť aj pre svetové finančné inštitúcie, ktoré sú takisto navzájom poprepájané, od seba závislé, takže ak sa do problémov dostane jedna z nich a ostatné to nevedia, môže ich pri svojom páde so sebou strhnúť. Mal by existovať „nadradený“ informačný systém, ktorý by parametricky vyhodnocoval zdravie každého z podnikov, jeho „kolízny“ kurz a túto informáciu, akýsi „index zdravia“, transparentne poskytoval všetkým zúčastneným podnikom. Keby existoval a finančné inštitúcie by ho používali, nemuseli by sa dostať do situácie, v ktorej sú teraz. Teda aspoň ja si to tak laicky predstavujem... :-)
PC REVUE 12/2008 OpenPark
Autor: Martin Drobný
Kladiem si otázku, či pred súčasnou prebiehajúcou finančnou krízou mali zúčastnené strany k dispozícii správne informácie, pravdivé údaje, ktoré by ich varovali pred nepriaznivým vývojom. Nejde mi do hlavy, že by finančné ústavy, ktoré investovali ťažké peniaze do svojich informačných systémov, nedisponovali softvérom, v ktorom by sa stretávali a vyhodnocovali údaje z ostatných vnútropodnikových IS a ktorý by spustil alarm, keby zaregistroval, akým smerom sa uberajú hodnoty kľúčových ukazovateľov. Ak majú napr. banky k dispozícii údaje o svojej aktuálnej likvidite, objeme poskytnutých úverov, vývoji úrokových sadzieb, miere vlastnej zaúverovanosti, vývoji na medzibankovom trhu, v investičných fondoch, kapitálovom trhu atď., určite sú známe pravidlá a zásady, ktoré hovoria, že ak príde medzi týmito údajmi k takej a takej korelácii, treba do systému zasiahnuť a niečo zmeniť, aby sa parametre systému stabilizovali. Samozrejme, že nežijeme v uzavretom, presne opísanom teoretickom systéme, ale v reálnom svete, do ktorého vývoja vstupuje množstvo vonkajších faktorov a udalostí, s ktorými treba tiež kalkulovať, takže musíme pracovať s pravdepodobnosťou, matematickou štatistikou a stochastikou. Softvér, ktorý analyzuje a vyhodnocuje „prevádzkové parametre“ podniku, môže predvídať ich ďalší vývoj len s určitou pravdepodobnosťou a manažment podniku ich môže meniť len s určitou kalkulovanou mierou rizika. Ak sa pracuje so zdravou mierou rizika a nepríde k neočakávanej udalosti mimoriadneho významu, červené svetlo by sa teoreticky nemalo nikdy rozsvietiť. Ak sa niektorý parameter blíži k hraničnej hodnote, zmenou ostatných parametrov dokáže manažment systém vyregulovať a dostať podnik zo zóny ohrozenia. Teda aspoň ja si to tak laicky predstavujem... :-)
Dobrým príkladom môže byť letecký dispečer manažujúci pohyb lietadiel v blízkosti letiska. Keďže aj on je „len“ človek, moderný riadiaci systém ho upozorní, ak sa kurz dvoch lietadiel dostáva do kolíznej situácie. A nielen jeho, ale aj pilotov daných lietadiel. Takže čo môže byť dôvodom, že finančné inštitúcie, ako ukazuje súčasná realita, neudržali svoje parametre na uzde a nevyviedli svoje podniky z kolízneho kurzu? Nemajú správne čísla? Alebo majú, ale nemajú „riadiaci“ systém, ktorý by ich varoval? Alebo majú a neposlúchli ho?
Je ešte jedna ďalšia možnosť, a to taká, že sa do kolíznych kurzov dostane podľa nášho príkladu naraz v tom istom čase priveľa lietadiel. Predstavme si fikciu, keby napr. okolo Frankfurtu bolo rozmiestnených 1000 rovnako veľkých megaletísk, aké tam majú teraz, kde tuším každú minútu pristáva jedno lietadlo. Môžu dispečeri zvládnuť premávku nad mestom, keď každé letisko si bude manažovať svoje lietadlá izolovane, nezávisle od ostatných? Asi ťažko, ani si nechcem predstaviť možné následky... Pomôže vydať administratívne opatrenie leteckého úradu zakazujúce, aby sa dve lietadlá dostali do vzájomnej vzdialenosti menšej ako 1000 metrov? Možno áno, ale letiská by museli drasticky obmedziť prevádzku, takže vlastne by nemohli reálne fungovať. Jedine keby ešte existoval nadradený riadiaci systém, ktorý by prepájal všetky letiská tak, aby všetci mali informáciu o pohybe všetkých ostatných lietadiel v priestore Frankfurtu. Ak sa niektoré letisko náhle zblázni, jeho lietadlá nenazdajky opustia pridelený koridor a „vlezú“ do susedného, susedné letisko bude vďaka nadradenému riadiacemu systému vedieť, že sa blíži nebezpečenstvo, pozastaví svoje lety a vyhne sa kolízii.
To isté by mohlo a malo platiť aj pre svetové finančné inštitúcie, ktoré sú takisto navzájom poprepájané, od seba závislé, takže ak sa do problémov dostane jedna z nich a ostatné to nevedia, môže ich pri svojom páde so sebou strhnúť. Mal by existovať „nadradený“ informačný systém, ktorý by parametricky vyhodnocoval zdravie každého z podnikov, jeho „kolízny“ kurz a túto informáciu, akýsi „index zdravia“, transparentne poskytoval všetkým zúčastneným podnikom. Keby existoval a finančné inštitúcie by ho používali, nemuseli by sa dostať do situácie, v ktorej sú teraz. Teda aspoň ja si to tak laicky predstavujem... :-)
PC REVUE 12/2008 OpenPark
Autor: Martin Drobný
PC REVUE
Do budúcnosti radšej vždy s úsmevom
Tak a je tu koniec roka 2008. Je to čas, keď sa patrí trochu sumarizovať a pozrieť sa do budúcnosti. Neskromne konštatujem, že sme sa počas tohto roka posunuli riadne dopredu. Presne pred rokom sme vám sľúbili veľkú predplatiteľskú súťaž, posilnenie prístupu k PC REVUE vo forme on-line, úplné verzie programov na DVD REVUE, zlepšenú grafiku a veľké testy. Ponuku v predplatiteľskej súťaži už poznáte, jej dominanciou sú práve notebooky, tak ako ste nás v mailoch žiadali. On-line vydanie PC REVUE existuje na adrese online.pcrevue.sk, počas budúceho roka ho ešte viac posilníme a zaktualizujeme. V decembrovom vydaní nájdete na DVD REVUE najnovšiu verziu programu Zoner PhotoStudio 11 Classic, a to bez časového obmedzenia a bez nutnosti registrácie na internete. Tak ako ste chceli. V každom vydaní v tomto roku sme mali na DVD REVUE úplné verzie programov. Softvérové firmy nám ich, prirodzene, nedávajú zadarmo, jednak ich kupujeme a na druhej strane sa firmy budú snažiť, aby ste prešli na vyššiu, ale už platenú verziu. S tým jednoducho treba počítať.
Ponuku veľkých testov asi nemusím spomínať, od januárového po decembrové vydanie ste našli v PC REVUE najviac porovnávacích testov hlavne z oblasti hardvéru. Podľa našej evidencie sme mali počas tohto roka zapožičaných viac ako 1000 produktov. Zaviedli sme netradičné reportáže z celého sveta, aké nenájdete nikde inde. A pridali sme ešte v jednej často žiadanej činnosti – vo videorecenziách. Tie navyše možno nájsť na internete ešte predtým, ako ich zverejníme v magazíne, sú teda vysoko aktuálne. Na dôvažok sa partnersky podieľame na príprave magazínu Klik, ktorý si môžete pozrieť v sobotu popoludní na SVT1 alebo kedykoľvek na internete. Grafickú stránku nášho magazínu väčšinou chválite, veď sa aj riadne snažíme. Podčiarknuté a sčítané, prinášame viac zaujímavostí v prehľadnej a príťažlivej podobe, a to nielen vo forme tlačeného textu, ale aj on-line a vo forme videa. Je to požiadavka dnešnej doby a sme na ňu pripravení. V tomto trende budeme ďalej pokračovať.
Keď sme už pri tom, často sa ma známi pýtajú, ako možno každý mesiac naplniť také rozsiahle PC REVUE zaujímavým obsahom. Na jeseň počet strán nášho magazínu dosahoval 160 strán a viac, čo je fakt riadne veľa, oveľa viac, ako nájdete v iných IT magazínoch. Verte, že je to každodenná práca, nehľadiac na sobotu a nedeľu či zaužívaný pracovný čas. Existuje mnoho ľudí, ktorí si chcú vyskúšať, aké je to spolupracovať s PC REVUE, a naša redakcia je im otvorená. Slovensko síce má talent, ale veru nikto učený z neba nespadol. Hlásia sa nám najmä mladí ľudia, študenti. Pre nás to znamená venovať sa im, a to s nepredpokladateľným výsledkom. Zistil som, že veľký problém je pravopis, na druhej strane som často pozitívne prekvapený odbornými znalosťami mladých ľudí. Asi najlepší zdroj nových myšlienok a zároveň aj vynikajúcich redaktorov sú tzv. konštruktívni kritici nášho magazínu. Podčiarkujem slovo konštruktívni a hneď to aj vysvetlím. Otvorene povedané, ani my nie sme neomylní a je jasné, že výnimočne zverejníme niečo, čo tak celkom nie je pravda :-). Napriek opakovanej kontrole sa to jednoducho stane. Som toho názoru, že chyby (ak sa fakt preukážu) si treba priznávať, a preto zverejňujeme opravy. Jeden z našich najlepších redaktorov s nami intenzívne spolupracuje odvtedy, ako mi dosť otvorene napísal, ako to s tými reproduktormi vlastne je :-). A veľmi si vážim, že moju ponuku, aby teda on napísal niečo odborné a čitateľsky zaujímavé, zobral pozitívne a odvtedy máme takéto testy na profesionálnej úrovni. A v tom čase to okrem iného znamenalo, že sme vozili rozmerné a ťažké produkty po nociach skoro na druhý koniec Slovenska. Ale investovali sme do toho peniaze i čas, skutočných talentov nie je až tak veľa. Žiaľ, existuje oveľa väčšia skupina ľudí, ktorí sa stávajú silnými hlavne v internetovej anonymite. Na internete som si už o našom magazíne toho prečítal veľa, často vyslovené lži. Našiel som dokonca sumu, ktorú požadujeme za ocenenie Víťaz testu v porovnávacích testoch. Priatelia, čestne vyhlasujem, že o tom by som musel asi niečo vedieť a určite neviem, navyše by to bolo aj technicky ťažko realizovateľné. Myslím, že najlepšie môžu hovoriť tí, ktorí od nás toto ocenenie dostali (a za 15 rokov sú ich možno stovky). Tí potvrdia, že ocenenia v PC REVUE určite nie sú na predaj. Mimochodom, tá suma za Víťaza testu, uvádzaná na internete, sa mi zdala nejaká nízka... :-) Prepáčte, len žartujem. Ocenenie Víťaz testu alebo Tip redakcie získava ten, kto vo vyhodnocovacej funkcii konkrétneho testu skončí na prvom mieste.
Všade počúvame, že žijeme v čase finančnej krízy a že bude veľmi ťažko. Negatívnych správ máte všade dosť, tak skúsim z iného súdka. Podľa mňa sa budeme mať v budúcom roku presne tak, ako sa budeme snažiť, aby sme sa mali. Veľa závisí od nás samých, veď žiadna kaša sa neje taká horúca, ako sa navarí. Viem, že skupina ľudí napr. v automobilkách prišla o prácu, aj my cítime, že firmy výrazne šetria, na druhej strane riadne poklesla cena benzínu i bytov vo väčších mestách. Napokon o pár dní klesnú sumy na všetkých cenovkách u nás viac ako 30-násobne. Je to fantastická správa, stačí si len odmyslieť, že v rovnakom pomere poklesnú aj sumy na našich bankových účtoch a výplatných páskach. Jednoducho, na každú vec sa dá pozrieť z tej lepšej stránky, len na to treba pozitívny vzťah k životu :-).
Z hľadiska nášho magazínu sa pozeráme dopredu optimisticky. PC REVUE bude vaším skutočným sprievodcom svetom digitálneho veku aj v roku 2009, budeme ešte lepší, „onlineovejší“ a zábavnejší. Ostaneme aj pri netradičných reportážach a posilníme videorecenzie. Ostaňte aj vy s nami a sami uvidíte, ako sa nám to darí. Na záver ešte ďakujem všetkým svojim spolupracovníkom, redaktorom, marketingu, DTP oddeleniu a ďalšej podpore za svedomitú prácu počas celého roka. Bez tejto pomoci by PC REVUE v súčasnej podobe nemohlo vychádzať.
Vám všetkým prajem veľa zdravia a šťastia v novom roku a príjemné prežitie vianočných sviatkov aj pri čítaní tohto vydania nášho magazínu.
20. novembra 2008, Ondrej Macko
PC REVUE 12/2008 Editorial
Autor: Ondrej Macko
Tak a je tu koniec roka 2008. Je to čas, keď sa patrí trochu sumarizovať a pozrieť sa do budúcnosti. Neskromne konštatujem, že sme sa počas tohto roka posunuli riadne dopredu. Presne pred rokom sme vám sľúbili veľkú predplatiteľskú súťaž, posilnenie prístupu k PC REVUE vo forme on-line, úplné verzie programov na DVD REVUE, zlepšenú grafiku a veľké testy. Ponuku v predplatiteľskej súťaži už poznáte, jej dominanciou sú práve notebooky, tak ako ste nás v mailoch žiadali. On-line vydanie PC REVUE existuje na adrese online.pcrevue.sk, počas budúceho roka ho ešte viac posilníme a zaktualizujeme. V decembrovom vydaní nájdete na DVD REVUE najnovšiu verziu programu Zoner PhotoStudio 11 Classic, a to bez časového obmedzenia a bez nutnosti registrácie na internete. Tak ako ste chceli. V každom vydaní v tomto roku sme mali na DVD REVUE úplné verzie programov. Softvérové firmy nám ich, prirodzene, nedávajú zadarmo, jednak ich kupujeme a na druhej strane sa firmy budú snažiť, aby ste prešli na vyššiu, ale už platenú verziu. S tým jednoducho treba počítať.
Ponuku veľkých testov asi nemusím spomínať, od januárového po decembrové vydanie ste našli v PC REVUE najviac porovnávacích testov hlavne z oblasti hardvéru. Podľa našej evidencie sme mali počas tohto roka zapožičaných viac ako 1000 produktov. Zaviedli sme netradičné reportáže z celého sveta, aké nenájdete nikde inde. A pridali sme ešte v jednej často žiadanej činnosti – vo videorecenziách. Tie navyše možno nájsť na internete ešte predtým, ako ich zverejníme v magazíne, sú teda vysoko aktuálne. Na dôvažok sa partnersky podieľame na príprave magazínu Klik, ktorý si môžete pozrieť v sobotu popoludní na SVT1 alebo kedykoľvek na internete. Grafickú stránku nášho magazínu väčšinou chválite, veď sa aj riadne snažíme. Podčiarknuté a sčítané, prinášame viac zaujímavostí v prehľadnej a príťažlivej podobe, a to nielen vo forme tlačeného textu, ale aj on-line a vo forme videa. Je to požiadavka dnešnej doby a sme na ňu pripravení. V tomto trende budeme ďalej pokračovať.
Keď sme už pri tom, často sa ma známi pýtajú, ako možno každý mesiac naplniť také rozsiahle PC REVUE zaujímavým obsahom. Na jeseň počet strán nášho magazínu dosahoval 160 strán a viac, čo je fakt riadne veľa, oveľa viac, ako nájdete v iných IT magazínoch. Verte, že je to každodenná práca, nehľadiac na sobotu a nedeľu či zaužívaný pracovný čas. Existuje mnoho ľudí, ktorí si chcú vyskúšať, aké je to spolupracovať s PC REVUE, a naša redakcia je im otvorená. Slovensko síce má talent, ale veru nikto učený z neba nespadol. Hlásia sa nám najmä mladí ľudia, študenti. Pre nás to znamená venovať sa im, a to s nepredpokladateľným výsledkom. Zistil som, že veľký problém je pravopis, na druhej strane som často pozitívne prekvapený odbornými znalosťami mladých ľudí. Asi najlepší zdroj nových myšlienok a zároveň aj vynikajúcich redaktorov sú tzv. konštruktívni kritici nášho magazínu. Podčiarkujem slovo konštruktívni a hneď to aj vysvetlím. Otvorene povedané, ani my nie sme neomylní a je jasné, že výnimočne zverejníme niečo, čo tak celkom nie je pravda :-). Napriek opakovanej kontrole sa to jednoducho stane. Som toho názoru, že chyby (ak sa fakt preukážu) si treba priznávať, a preto zverejňujeme opravy. Jeden z našich najlepších redaktorov s nami intenzívne spolupracuje odvtedy, ako mi dosť otvorene napísal, ako to s tými reproduktormi vlastne je :-). A veľmi si vážim, že moju ponuku, aby teda on napísal niečo odborné a čitateľsky zaujímavé, zobral pozitívne a odvtedy máme takéto testy na profesionálnej úrovni. A v tom čase to okrem iného znamenalo, že sme vozili rozmerné a ťažké produkty po nociach skoro na druhý koniec Slovenska. Ale investovali sme do toho peniaze i čas, skutočných talentov nie je až tak veľa. Žiaľ, existuje oveľa väčšia skupina ľudí, ktorí sa stávajú silnými hlavne v internetovej anonymite. Na internete som si už o našom magazíne toho prečítal veľa, často vyslovené lži. Našiel som dokonca sumu, ktorú požadujeme za ocenenie Víťaz testu v porovnávacích testoch. Priatelia, čestne vyhlasujem, že o tom by som musel asi niečo vedieť a určite neviem, navyše by to bolo aj technicky ťažko realizovateľné. Myslím, že najlepšie môžu hovoriť tí, ktorí od nás toto ocenenie dostali (a za 15 rokov sú ich možno stovky). Tí potvrdia, že ocenenia v PC REVUE určite nie sú na predaj. Mimochodom, tá suma za Víťaza testu, uvádzaná na internete, sa mi zdala nejaká nízka... :-) Prepáčte, len žartujem. Ocenenie Víťaz testu alebo Tip redakcie získava ten, kto vo vyhodnocovacej funkcii konkrétneho testu skončí na prvom mieste.
Všade počúvame, že žijeme v čase finančnej krízy a že bude veľmi ťažko. Negatívnych správ máte všade dosť, tak skúsim z iného súdka. Podľa mňa sa budeme mať v budúcom roku presne tak, ako sa budeme snažiť, aby sme sa mali. Veľa závisí od nás samých, veď žiadna kaša sa neje taká horúca, ako sa navarí. Viem, že skupina ľudí napr. v automobilkách prišla o prácu, aj my cítime, že firmy výrazne šetria, na druhej strane riadne poklesla cena benzínu i bytov vo väčších mestách. Napokon o pár dní klesnú sumy na všetkých cenovkách u nás viac ako 30-násobne. Je to fantastická správa, stačí si len odmyslieť, že v rovnakom pomere poklesnú aj sumy na našich bankových účtoch a výplatných páskach. Jednoducho, na každú vec sa dá pozrieť z tej lepšej stránky, len na to treba pozitívny vzťah k životu :-).
Z hľadiska nášho magazínu sa pozeráme dopredu optimisticky. PC REVUE bude vaším skutočným sprievodcom svetom digitálneho veku aj v roku 2009, budeme ešte lepší, „onlineovejší“ a zábavnejší. Ostaneme aj pri netradičných reportážach a posilníme videorecenzie. Ostaňte aj vy s nami a sami uvidíte, ako sa nám to darí. Na záver ešte ďakujem všetkým svojim spolupracovníkom, redaktorom, marketingu, DTP oddeleniu a ďalšej podpore za svedomitú prácu počas celého roka. Bez tejto pomoci by PC REVUE v súčasnej podobe nemohlo vychádzať.
Vám všetkým prajem veľa zdravia a šťastia v novom roku a príjemné prežitie vianočných sviatkov aj pri čítaní tohto vydania nášho magazínu.
20. novembra 2008, Ondrej Macko
PC REVUE 12/2008 Editorial
Autor: Ondrej Macko
pondelok 1. decembra 2008
QUARK
To, čo sa práve valí po svete ako cunami a nikto nevie, kde a hlavne kedy sa to skončí, je tragické. KRÍZA. Škoda, že najviac na ňu doplatia tí, čo za to vôbec nemôžu. Neobíde ani hlavných aktérov. Spravodlivosť jestvuje. Ale, sprievodné efekty sú niekedy až na počudovanie. Francúzsky prezident tvrdí, že ju má na svedomí najmä absencia regulačných zásahov do živelnosti a divokého „podnikania“.
Český prezident zasa vyhlasuje, že na vine sú snahy štátov zasahovať do samoregulačného procesu trhu. Takže opak. My dobre vieme, že trh, aj keď to roky hlása pán prezident Klaus, ktorého si inak vážim, ani náhodou všetko nerieši.
Národohospodári sa zhodujú, že všetko majú na svedomí až fanatické a bezhraničné túžby po ziskoch nerešpektujúce ani prirodzené zábrany. Vzniká systém, ktorý je samočinne neregulovateľný a logicky havaruje. Podobne ako keď narastie stromu väčšia koruna, než dokáže kmeň udržať. Asi by to chcelo kapitalizmus s ľudskou tvárou.
Len raz neviem, prečo na tieto maniakálne snahy má doplácať väčšina ľudstva. Pred pár dňami som bol s humanitárnym pracovníkom z Kene. Spomínal 60 000 detí z Nairobi a okolia, ktoré nemajú denne ani na jedno teplé jedlo. Kradnú – fetujú. Gigantické sociálne rozdiely na našej planéte majú byť druhou príčinou súčasnej krízy.
Ale poďme od globálnych problémov ku každodenným.
V októbri som sa vybral na knižný veľtrh do Frankfurtu nad Mohanom. Na letisku som sa dozvedel, že v lietadle niet voľných miest. 10 minút pred odletom ma zavolali (bolo nás viac) a usadili v prvej triede. Reku, čo sa deje opýtal som sa dievčiny pri východe. Vraj dnes bežne letecké spoločnosti predávajú viac lístkov, ako je miesta. Ak sa niekomu neujde miesto? Zaplatia 140 eur bolestného. Letecká doprava, ktorá mala svoju noblesu, sa degradovala na úroveň mestských autobusov.
Frankfurtský knižný veľtrh je naozaj obrovský. Vystavuje tu ročne asi 67 000 vystavovateľov. Jeho gigantičnosť mu odoberá ľudské parametre a ak je jednou z hlavných charakteristík kníh intimita, tak toto tu je megalomanská koncentrácia opaku. Bol som tam už veľakrát, ale stále viac sa mi zdá, že veľtrh sa odľudšťuje.
Nerád by som takouto bezvýchodiskovou témou končil ďalší úspešný ročník QUARK-u. Preto mi dovoľte zaželať nám všetkým, aby kríza čím skôr prestala strašiť, nech benzín ešte viac zlacnie, nech má každý prácu, sme zdraví a nech sa nám darí aj doma. Všetkým.
Váš
Eduard Drobný
QUARK 12/2008 Editorial
Autor: Eduard Drobný
Český prezident zasa vyhlasuje, že na vine sú snahy štátov zasahovať do samoregulačného procesu trhu. Takže opak. My dobre vieme, že trh, aj keď to roky hlása pán prezident Klaus, ktorého si inak vážim, ani náhodou všetko nerieši.
Národohospodári sa zhodujú, že všetko majú na svedomí až fanatické a bezhraničné túžby po ziskoch nerešpektujúce ani prirodzené zábrany. Vzniká systém, ktorý je samočinne neregulovateľný a logicky havaruje. Podobne ako keď narastie stromu väčšia koruna, než dokáže kmeň udržať. Asi by to chcelo kapitalizmus s ľudskou tvárou.
Len raz neviem, prečo na tieto maniakálne snahy má doplácať väčšina ľudstva. Pred pár dňami som bol s humanitárnym pracovníkom z Kene. Spomínal 60 000 detí z Nairobi a okolia, ktoré nemajú denne ani na jedno teplé jedlo. Kradnú – fetujú. Gigantické sociálne rozdiely na našej planéte majú byť druhou príčinou súčasnej krízy.
Ale poďme od globálnych problémov ku každodenným.
V októbri som sa vybral na knižný veľtrh do Frankfurtu nad Mohanom. Na letisku som sa dozvedel, že v lietadle niet voľných miest. 10 minút pred odletom ma zavolali (bolo nás viac) a usadili v prvej triede. Reku, čo sa deje opýtal som sa dievčiny pri východe. Vraj dnes bežne letecké spoločnosti predávajú viac lístkov, ako je miesta. Ak sa niekomu neujde miesto? Zaplatia 140 eur bolestného. Letecká doprava, ktorá mala svoju noblesu, sa degradovala na úroveň mestských autobusov.
Frankfurtský knižný veľtrh je naozaj obrovský. Vystavuje tu ročne asi 67 000 vystavovateľov. Jeho gigantičnosť mu odoberá ľudské parametre a ak je jednou z hlavných charakteristík kníh intimita, tak toto tu je megalomanská koncentrácia opaku. Bol som tam už veľakrát, ale stále viac sa mi zdá, že veľtrh sa odľudšťuje.
Nerád by som takouto bezvýchodiskovou témou končil ďalší úspešný ročník QUARK-u. Preto mi dovoľte zaželať nám všetkým, aby kríza čím skôr prestala strašiť, nech benzín ešte viac zlacnie, nech má každý prácu, sme zdraví a nech sa nám darí aj doma. Všetkým.
Váš
Eduard Drobný
QUARK 12/2008 Editorial
Autor: Eduard Drobný
QUARK - Redakčný monitor
Ako tradícia velí, na konci roka sa zamýšľame nad tým, čo práve končí. Neviem ako vám, ale mne tento dvetisícôsmy rok ubehol. Hrozitánsky rýchlo. Ak ste na tom rovnako, vitajte v klube. Musím však povedať, že sme s ním celkom spokojní. Prežili sme ho v zdraví, nemuseli sme zvyšovať cenu a hľadíme nádejne aj do blížiaceho sa jubilejného 15. ročníka. Čo si veľmi cením, sú tri DVD Futuris s výberom toho najlepšieho z popularizačnej rovnomennej európskej televíznej relácie, ktoré sme mohli vkladať do časopisu. Našli ste ich v troch číslach Quarku úplne bezplatne tak ako i tento mesiac. Napíšte nám, ako ste ich využili, či sa vám páčili a či máme pokračovať v ich zaraďovaní aj v budúcom roku – ak to bude možné. Postupne sa stávame mediálnym partnerom viacerých podujatí, o ktorých vás pravidelne informujeme. Za úspech považujem i to, že nás (vo väčšine prípadov ako jediné médium zo Slovenska) začala pozývať Európska komisia pre vedu a výskum na veľkú časť svojich podujatí. Nemenej si vážim rôzne súťaže, napríklad súťaž o týždenné používanie Nissanu Quasqai, ktorá zaznamenala nebývalý prílev súťažných odpovedí. Verte, že nám bolo ľúto vyžrebovať zo 467 správnych odpovedí iba jedinkého výhercu.
No nielen o tom sa chcem dnes s vami rozprávať. Rada by som totiž pripomenula, že o pár dní sú Vianoce. Jasné, že o tom viete, veď naše obchody nám to pripomínajú už od októbra, no ja by som vám chcela navrhnúť, aby ste pri uvažovaní o darčekoch zaradili do užšieho výberu aj predplatné na QUARK. Prečo? Takto získaný QUARK je lacnejší. Okrem toho, príde až k vám domov a nemusíte ho zháňať. Nemyslite si, že vždy je jednoduché náš časopis získať. Viem z nášho odbytového oddelenia o mnohých prípadoch, keď sa do niektorých stánkov občas časopis vôbec nedostane a potom tí, čo ho nezohnali, píšu listy. My im časopis pošleme, lenže ani naše rezervy nie sú veľké. Nehovoriac o dvojitom poštovnom – za list i za časopis. Jednoduchá pomoc? Predplatiť si časopis, aby sa niečo podobné nestalo. A nemenej dôležitý fakt je aj to, že chcem a určite aj vy, aby sa naša rodina, spoločenstvo čitateľov QUARK-u rozrastala. Najmä preto, že QUARK čítajú buď tí, čo sú múdri alebo čo sa nimi chcú stať. A netreba pripomínať, že vedomosti sú najväčším pokladom aj majetkom, ktorý nikto nemôže ukradnúť, ani ho neznehodnotí kríza, o ktorej píše v úvodníku náš pán riaditeľ.
Mám pre vás preto vianočnú ponuku: ak nám do 15. decembra napíšete, pre koho chcete predplatné objednať, pošleme vám obratom šek na zaplatenie predplatného spolu s darčekovou poukážkou na meno obdarovaného. Predplatné na rok 2009 je nemenné – za 12 čísel zaplatíte 420 Sk (13,94 €), čo je o 120 korún menej, ako by ste zaplatili za časopisy kúpené v novinovom stánku. Objednávací lístok nájdete na strane 2. Samozrejme, takýto darček môžete venovať svojim blízkym po celý rok.
V našom vydavateľstve Perfekt vyšla len nedávno kniha, ktorá sa dočkala vyše 10 miliónov výtlačkov, píšeme o nej na strane 40. Volá sa Zábavná fyzika. Viete si predstaviť, aká musí byť dobrá, keď jej toľko vytlačili a predali? Toto slovenské vydanie má však niečo, čoho sa ani jedna z tých miliónov kníh nedožila. Obsahuje cédečko so zábavnými pokusmi – animáciami. Aj toto je horúci tip na darček a dajte na moju radu, ak sa nepoponáhľate, môže sa vám neujsť a budete musieť čakať na jej ďalšie vydanie niekedy vo februári či marci.
A na záver ešte e-vianočné darčeky – je to sľubovaný zvukový Quark vo formáte MP3. MP3 Otvorte si našu webovú stránku www.quark.sk a stiahnite si bezplatne hodinové čítanie z tohoto decembrového čísla. Okrem toho, na portáli www.eQuark.sk vás čaká darček z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK. Jeho autorkou je Dr. Dagmar Senderáková z Katedry experimentálnej fyziky, odborníčka na holografiu, ktorá nám v krátkej animácii predvedie, ako jednoducho sa dá vymeniť koruna za euro...
Krásne a pokojné sviatky!
JANA MATEJÍČKOVÁ
QUARK 12/2008 Redakčný monitor
Autor: Jana Matejíčková
No nielen o tom sa chcem dnes s vami rozprávať. Rada by som totiž pripomenula, že o pár dní sú Vianoce. Jasné, že o tom viete, veď naše obchody nám to pripomínajú už od októbra, no ja by som vám chcela navrhnúť, aby ste pri uvažovaní o darčekoch zaradili do užšieho výberu aj predplatné na QUARK. Prečo? Takto získaný QUARK je lacnejší. Okrem toho, príde až k vám domov a nemusíte ho zháňať. Nemyslite si, že vždy je jednoduché náš časopis získať. Viem z nášho odbytového oddelenia o mnohých prípadoch, keď sa do niektorých stánkov občas časopis vôbec nedostane a potom tí, čo ho nezohnali, píšu listy. My im časopis pošleme, lenže ani naše rezervy nie sú veľké. Nehovoriac o dvojitom poštovnom – za list i za časopis. Jednoduchá pomoc? Predplatiť si časopis, aby sa niečo podobné nestalo. A nemenej dôležitý fakt je aj to, že chcem a určite aj vy, aby sa naša rodina, spoločenstvo čitateľov QUARK-u rozrastala. Najmä preto, že QUARK čítajú buď tí, čo sú múdri alebo čo sa nimi chcú stať. A netreba pripomínať, že vedomosti sú najväčším pokladom aj majetkom, ktorý nikto nemôže ukradnúť, ani ho neznehodnotí kríza, o ktorej píše v úvodníku náš pán riaditeľ.
Mám pre vás preto vianočnú ponuku: ak nám do 15. decembra napíšete, pre koho chcete predplatné objednať, pošleme vám obratom šek na zaplatenie predplatného spolu s darčekovou poukážkou na meno obdarovaného. Predplatné na rok 2009 je nemenné – za 12 čísel zaplatíte 420 Sk (13,94 €), čo je o 120 korún menej, ako by ste zaplatili za časopisy kúpené v novinovom stánku. Objednávací lístok nájdete na strane 2. Samozrejme, takýto darček môžete venovať svojim blízkym po celý rok.
V našom vydavateľstve Perfekt vyšla len nedávno kniha, ktorá sa dočkala vyše 10 miliónov výtlačkov, píšeme o nej na strane 40. Volá sa Zábavná fyzika. Viete si predstaviť, aká musí byť dobrá, keď jej toľko vytlačili a predali? Toto slovenské vydanie má však niečo, čoho sa ani jedna z tých miliónov kníh nedožila. Obsahuje cédečko so zábavnými pokusmi – animáciami. Aj toto je horúci tip na darček a dajte na moju radu, ak sa nepoponáhľate, môže sa vám neujsť a budete musieť čakať na jej ďalšie vydanie niekedy vo februári či marci.
A na záver ešte e-vianočné darčeky – je to sľubovaný zvukový Quark vo formáte MP3. MP3 Otvorte si našu webovú stránku www.quark.sk a stiahnite si bezplatne hodinové čítanie z tohoto decembrového čísla. Okrem toho, na portáli www.eQuark.sk vás čaká darček z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK. Jeho autorkou je Dr. Dagmar Senderáková z Katedry experimentálnej fyziky, odborníčka na holografiu, ktorá nám v krátkej animácii predvedie, ako jednoducho sa dá vymeniť koruna za euro...
Krásne a pokojné sviatky!
JANA MATEJÍČKOVÁ
QUARK 12/2008 Redakčný monitor
Autor: Jana Matejíčková
sobota 1. novembra 2008
BCMOBIL & TECHBOX
Akosi sme si už zvykli, že ku koncu roka bývajú ponuky mobilných operátorov najštedrejšie. Nie sú to len načasované slogany operátorov, skutočne je možné získať vybrané paušálne programy či mobilné telefóny výhodnejšie, ako kedykoľvek počas roka. Ak ste sa navyše u operátora vo vianočnej akcii pred dvoma rokmi zaviazali, vedzte, že práve teraz si veľmi dobre uvedomuje, že vás musí zaujať znova. Tento rok nám však Orange ukázal, že Vianoce nemusia byť len v zime. Počas leta totiž predstavil „vianočnú“ ponuku so Štedrým paušálom či Paušálom Deň, ktoré v sebe ukrývali i lákavé „neobmedzené“ volania vo vlastnej sieti operátora. Nechýbala ani súťaž o automobily. Tým, ktorí využili vianočnú kampaň operátora v roku 2006 spolu so službou Orange World Mini, ihneď svitlo, prečo sú Vianoce už v lete. Končila im totiž skrátená 18 mesačná viazanosť a bola by veľká škoda, keby zákazníci takto zvyknutí na množstvo pretelefonovaných minút mali prejsť na „bežný“ paušál. Pre operátora by tá škoda bola o to väčšia. Čo keby konkurenčný operátor ponúkol zaujímavejšiu ponuku? Ja taktiež patrím k takto zaviazaným, avšak rozhodol som sa počkať na pravú a verím, že ešte štedrejšiu vianočnú ponuku. Veď Orange World používam hlavne kvôli dátam, nie pre skrátenú viazanosť, aj keď tá určite poteší. Zatiaľ sa mi vždy oplatilo vyčkať do poslednej chvíle, kedy sa operátori vo svojich ponukách vyrovnávajú a často predbiehajú. Nie vždy sa to však oplatí, najmä ak máte záujem o kúpu akciového mobilného telefónu. Tie sa práve v tomto období rýchlo vypredávajú, najmä tie najvýhodnejšie a najžiadanejšie, a tak namiesto vysnívaného mobilu možno budete musieť urobiť kompromis a vybrať si iný.
Sám využívam služby viacerých operátorov, vrátane pevnej linky. Práve pri úprave tohto volacieho programu sa ma predajca opýtal, či si nechcem predĺžiť viazanosť aj na paušálnom programe. Určite to poznáte, dnes už na jednom mieste môžete vybaviť magentového mobilného aj pevného operátora. Hovorím si, veľmi rád, aktuálna akcia s veľkou zľavou na kúpu mobilného telefónu, zaujímavým dátovým balíkom a kupónom na nezanedbateľnú zľavu pre ďalší paušál stojí za zamyslenie. Ale, používam paušál Vianočné hovory nekonečno, ktorý mal už v tom čase oproti podobnému konkurenčnému paušálu niečo naviac, a to 50 minút volania do ktorejkoľvek siete. Vtom ma predajca operátora prekvapil, keď mi oznámil, že ak sa mi tento program páči, tak si ho môžem jednoducho predĺžiť, aj keď nie je v ponuke. Váhal som len pár sekúnd, získať totiž to, čo mi vyhovuje, navyše k tomu hodnotný telefón (vybral som si Nokiu 6220 classic za akciovú zľavnenú 1 Sk - 0,03 EUR) a ešte aj kupón s nezanedbateľnou zľavou, ktorý môže využiť moja priateľka... beriem! Padlo teda rozhodnutie. Síce boli takmer ešte dva mesiace do Štedrého dňa a ja som sa už zaviazal. Ale spokojný, aj keď len o deň neskôr operátor ponúkol v podstate identický program, ku ktorému pridal ďalších 50 minút do všetkých sietí. Na prvý pohľad sklamanie, ale stačí sa nad tým zamyslieť. Získal som veľmi výhodnú cenu mobilného telefónu, ktorá by už v prípade kúpy nového predstaveného programu nebola k dispozícii a navyše, vystačil som si s minútami aj predtým, takže navýšenie mi nevadí. Prečo o tom píšem? Vianoce sú totiž za dverami a ponúk operátorov bude nespočetné množstvo. Jednu bude striedať druhá a nech si vyberiete ktorúkoľvek z nich a príde hoci aj na druhý deň možno ešte lepšia, mali by ste byť so svojím výberom spokojní. Veď v čase, keď sa budete rozhodovať, si určite vyberiete najvýhodnejšiu ponuku pre vás. A aby som nezabudol, ak máte radi voľnosť a nepotrebujete nový telefón, nemusíte sa hneď zaviazať, existujú aj iné možnosti, tzv. férové.
Tentokrát vás nebudem sprevádzať obsahom časopisu, verím, že je natoľko zaujímavý, že si v ňom, podobne ako v ponukách našich operátorov, nájdete to najvhodnejšie pre vás. Ak sa vám páčil náš špeciál o GPS navigáciách NAVIBOX leto 2008, rozhodne by ste si nemali nechať ujsť nové číslo tohto unikátneho časopisu. Vo vašich stánkoch či u našich partnerov sa totiž objaví už 21. novembra 2008 a vedzte, že o zaujímavé informácie, veľké porovnávacie testy a recenzie, rozhovory či reportáže nebude núdza.
Za celú redakciu vám prajem príjemné čítanie.
Roman Calík
BCMOBIL & TECHBOX 11/2008 Editorial
Autor: Roman Calík
Sám využívam služby viacerých operátorov, vrátane pevnej linky. Práve pri úprave tohto volacieho programu sa ma predajca opýtal, či si nechcem predĺžiť viazanosť aj na paušálnom programe. Určite to poznáte, dnes už na jednom mieste môžete vybaviť magentového mobilného aj pevného operátora. Hovorím si, veľmi rád, aktuálna akcia s veľkou zľavou na kúpu mobilného telefónu, zaujímavým dátovým balíkom a kupónom na nezanedbateľnú zľavu pre ďalší paušál stojí za zamyslenie. Ale, používam paušál Vianočné hovory nekonečno, ktorý mal už v tom čase oproti podobnému konkurenčnému paušálu niečo naviac, a to 50 minút volania do ktorejkoľvek siete. Vtom ma predajca operátora prekvapil, keď mi oznámil, že ak sa mi tento program páči, tak si ho môžem jednoducho predĺžiť, aj keď nie je v ponuke. Váhal som len pár sekúnd, získať totiž to, čo mi vyhovuje, navyše k tomu hodnotný telefón (vybral som si Nokiu 6220 classic za akciovú zľavnenú 1 Sk - 0,03 EUR) a ešte aj kupón s nezanedbateľnou zľavou, ktorý môže využiť moja priateľka... beriem! Padlo teda rozhodnutie. Síce boli takmer ešte dva mesiace do Štedrého dňa a ja som sa už zaviazal. Ale spokojný, aj keď len o deň neskôr operátor ponúkol v podstate identický program, ku ktorému pridal ďalších 50 minút do všetkých sietí. Na prvý pohľad sklamanie, ale stačí sa nad tým zamyslieť. Získal som veľmi výhodnú cenu mobilného telefónu, ktorá by už v prípade kúpy nového predstaveného programu nebola k dispozícii a navyše, vystačil som si s minútami aj predtým, takže navýšenie mi nevadí. Prečo o tom píšem? Vianoce sú totiž za dverami a ponúk operátorov bude nespočetné množstvo. Jednu bude striedať druhá a nech si vyberiete ktorúkoľvek z nich a príde hoci aj na druhý deň možno ešte lepšia, mali by ste byť so svojím výberom spokojní. Veď v čase, keď sa budete rozhodovať, si určite vyberiete najvýhodnejšiu ponuku pre vás. A aby som nezabudol, ak máte radi voľnosť a nepotrebujete nový telefón, nemusíte sa hneď zaviazať, existujú aj iné možnosti, tzv. férové.
Tentokrát vás nebudem sprevádzať obsahom časopisu, verím, že je natoľko zaujímavý, že si v ňom, podobne ako v ponukách našich operátorov, nájdete to najvhodnejšie pre vás. Ak sa vám páčil náš špeciál o GPS navigáciách NAVIBOX leto 2008, rozhodne by ste si nemali nechať ujsť nové číslo tohto unikátneho časopisu. Vo vašich stánkoch či u našich partnerov sa totiž objaví už 21. novembra 2008 a vedzte, že o zaujímavé informácie, veľké porovnávacie testy a recenzie, rozhovory či reportáže nebude núdza.
Za celú redakciu vám prajem príjemné čítanie.
Roman Calík
BCMOBIL & TECHBOX 11/2008 Editorial
Autor: Roman Calík
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)