Známi z počítačovej branže sa ma pýtajú, čo si myslím o tom, aký bude biznis tento rok. Hoci zo všetkých strán zaznievajú skôr pochmúrno-pesimistické nálady a predpovede, snažím sa im dodať trochu nadšenia, optimizmu, rád, ako na to, a presviedčam ich, že to možno nebude až také zlé. Nie som si však istý, či nepresviedčam len ich, ale tak trochu aj seba.
Hoci naozaj neočakávam zásadné zlomy, v niektorých oblastiach a dokonca konkrétnych firmách sa obávam výrazných prepadov, veľkých prekvapení a sklamania na konci finančného roku. Pravdepodobne dôjde k spomaleniu rastu, možno aj k poklesu a je dosť možné, že prvá polovica roku nebude veľmi slávna. Môžeme očakávať pokles predaja „železa“. Situáciu, naopak, môže vylepšiť nárast predaja softvéru a služieb. Celkovú bilanciu môže, ale nemusí zachrániť koniec roka. Veľkou neznámou zostáva postoj slovenských firiem v otázke príprav ich informačných systémov na rok 2000 (ak už nie je neskoro). Nejasný je aj časový horizont príchodu očakávaných zahraničných investorov, ktorí by do slovenských podnikov mohli priniesť okrem osvedčených systémov riadenia aj prostriedky na nákup technológií a infraštruktúry. Domáce zdroje v súčasnej situácii veľa vody nenamútia. Štátna správa bude tento rok škrtiť výdavky do IT, množstvo veľkých podnikov má problémy so zabezpečením základnej prevádzky a na investície do IT ani nepomýšľa. Máme tu ešte domácich používateľov, ktorí sami osebe negenerujú veľký zisk, kupujú lacné počítače, softvér si „zháňajú“ pod rukou a zo služieb sú ochotní platiť maximálne tak pripojenie do internetu. Zostávajú malé a stredné podniky, ktoré síce predstavujú najväčší potenciál rastu, ale vyžadujú si veľkú starostlivosť, osvetu a celkovo iný prístup (na ktorý naše veľké počítačové firmy nie sú zvyknuté, pripravené a do tohto segmentu sa im veľmi nechce).
Rozmýšľal som preto, ako by sa dalo z uvedenej situácie dostať. Hľadal som nejaké prekvapujúco jednoduché riešenie, skratku, ktorá by nás zdvihla na úroveň vyspelejších krajín. Premýšľal som, ale nič prevratné ma nenapadlo. Nijaká skratka neexistuje. Nezostáva nám teda nič iné ako sa vybrať tou istou cestou ako ostatní a radšej ešte pridať do kroku, lebo zaostávame. Cestou, ktorá vôbec nie je atraktívna, no je jediná možná. (Ako by povedal básnik: „Naspäť cesta nemožná, napred ísť sa musí.“) Obávam sa, že keď začnem na nasledujúcich riadkoch vymenúvať „budovateľské“ heslá, ktoré by nás mali sprevádzať na tejto pomyselnej ceste, vystavujem sa riziku vypískania. Rád to však znesiem, dúfajúc, že aspoň pár percentám z nás tým trochu vstúpim do duše.
Najväčšou prekážkou, ktorú musíme prekonať, je zmena nášho individuálneho myslenia. Ak sa to nezmení, nečakajme ani zmenu celej spoločnosti. Takže: prestaňme konečne plakať a sťažovať sa. Prestaňme sa neustále „rýpať“ v komplexoch a problémoch. Prestaňme podvádzať sami seba a svoje okolie. Buďme pracovitejší a zodpovednejší. Buďme trpezlivejší a vytrvalejší. Buďme praktickejší. Buďme vnímavejší. Buďme, buďme, buďme…
Tento odsek som začal potrebou morálno-charakterovej zmeny myslenia, ukončím ho druhou, takisto nesmierne dôležitou potrebou, a to potrebou odborného rastu. Jednou z vecí, ktorú treba v tejto krajine zmeniť (a to sa už týka našej branže), je úroveň počítačovej vzdelanosti, povedomia, IT kultúry. A preto pokračujem v budovateľskom tóne:
Investujme do svojho vzdelania, zvyšujme si odbornú kvalifikáciu, študujme odbornú literatúru, učme sa používať nové technológie, experimentujme. Ale nebuďme len zahľadení do seba a do svojej odbornosti. Rozprávajme sa o odborných problémoch, vymieňajme si názory, využívajme svoje vedomosti v praxi. Sledujme udalosti okolo seba, dianie vo svete počítačov na Slovensku, v okolitých krajinách, v západnej Európe, v USA (je to veľmi poučné). Pozorujme, ako sa úspešne (hoci vôbec nie ľahko) robí biznis vo vyspelejších okolitých krajinách. Prestaňme už rozprávať a poďme konečne robiť.
Zaujímavé čítanie vám praje
Martin Drobný
PC REVUE 3/1999 Editorial
Autor: Martin Drobný
pondelok 1. marca 1999
pondelok 1. februára 1999
PC REVUE
Okno do redakčnej kuchyne
Jednou z dôležitých obsahových zmien, ktorú ste si v minulom ročníku mohli všimnúť, bolo znovuobjavenie sa porovnávacích testov, ktoré sme začali do PCR zaraďovať v druhej polovici roka. Dôvodov na „prestávku“ bolo viacero, ale všetky mali jedného spoločného menovateľa, a to ich mimoriadne vysokú náročnosť. Urobiť kvalitné porovnanie vybranej skupiny produktov nie je jednoduchá záležitosť. Vyžaduje si to získanie reprezentatívnej vzorky zariadení od predajcov, ich testovanie, meranie, zhromaždenie výsledkov, ich objektívne porovnanie a zhodnotenie. Keď už je všetko skompletované a z tlačiarne prídu hotové výtlačky nového čísla, vyzerá to všetko veľmi jednoducho. V skutočnosti je za tým hŕba skrytej práce: od množstva mailov, telefonátov až po výbušné diskusie, vysvetľovanie názorov, a to všetko spojené s množstvom nervozity z blížiaceho sa termínu uzávierky.
A dôvod, prečo sme sa k testom znovu vrátili, je len jeden, ale dôležitý: ich vysoká čitateľská atraktívnosť. Hoci aj my v redakcii sme vždy veľmi zvedaví, ako sa jednotlivé produkty „predvedú“, ako testy dopadnú, už dopredu sa „tešíme“ na „ohlas“ firiem. Hoci niektoré časti hodnotenia budú vždy subjektívne (dizajn, kvalita tlače atď.), konkrétne merania sú veľmi presne kvantifikovateľné a my sa snažíme postupovať maximálne objektívne, vyvážene a spravodlivo. Pri tejto príležitosti by som preto rád verejne deklaroval, že nie je naším úmyslom nijaký produkt, resp. firmu, ktorá nám ho dodala, naším hodnotením poškodiť a, naopak, iný produkt/firmu neodôvodnene vyzdvihnúť do popredia. A ak by niekto v budúcnosti predsa len mal pocit, že niečo také sa stalo, nech sa so mnou alebo s kolegom, ktorý mal test na starosti, spojí a celú vec prešetríme. Ak dokázateľne urobíme chybu my, ospravedlníme sa a vyvodíme z toho dôsledky. Ak nie, aspoň si vysvetlíme celú záležitosť, vyhneme sa zbytočným nedorozumeniam a predídeme prípadnému konfliktu. Stáva sa totiž, že vedúci zástupcovia firiem sú na nás niekedy zbytočne namrzení, hoci chyba sa nestala na „našej strane prijímača“, len preto, že nie sú o celej záležitosti dostatočne informovaní. Už viackrát sme napríklad boli obvinení, že sme testovali starší model produktu sťažujúcej sa firmy, hoci konkurencia dodala do testov najnovší model. Neskôr sa však ukázalo, že v čase testovania (len pre úplnosť dodávam, že všetky produkty sa testujú naraz, súčasne) daný model ešte nebol uvedený na trh alebo ho vo firme v tom čase ešte nemali k dispozícii. Netreba zabúdať ani na to, že medzi termínom uverejnenia výsledkov v časopise a samotným testovaním je zhruba dvojmesačný rozdiel. Venoval som sa tejto téme tak trochu podrobnejšie preto, aby sa zabránilo zbytočnému napätiu. Celý proces testovania už máme systémovo dobre podchytený, a ako som sa už zmienil, snažíme sa byť maximálne spravodliví a objektívni. Hoci nejakému „šumu“ sa asi nikdy nevyhneme, veľmi by som si želal, aby sme si navykli na takéto druhy súťaženia a porovnávania.
V redakčnej pošte sa objavilo pár ohlasov, že recenzie na produkty sú priveľmi opisné, povrchné, sú málo zaujímavé a že sme príliš komerční, venujeme sa len drahým produktom, ktoré si len málokto môže dovoliť kúpiť, a nepredstavujeme aj lacné zariadenia pre bežných „smrteľníkov“. Chcel by som na tieto ohlasy reagovať. Napísať zaujímavú recenziu aj na štandardný, bežný produkt nie je až také ľahké, ako sa zdá na prvý pohľad. Nedá sa ani pri každom produkte ísť úplne do hĺbky, testovať ho niekoľko týždňov či mesiacov. Jednak ich od firiem bežne dostávame na jeden-dva týždne, a keby nám ich aj nechávali dlhšie, aj tak by sme asi nestihli všetky naozaj „hĺbkovo“ zrecenzovať. Takže musíme robiť kompromis. No môžeme a aj plánujeme urobiť zmenu – na vybrané produkty pripravíme hlbšiu recenziu a ostatné produkty predstavíme „len“ formou technického opisu. Obidva typy materiálov budú graficky, ale aj rozsahom ľahko odlíšiteľné, aby náhodou nedošlo k zámene. Uvidíme, či sa takáto zmena ujme.
K otázke preferovania drahých zariadení azda len toľko: Po prvé si myslím, že to nie je celkom pravda. Spektrum predstavovaných zariadení je naozaj veľmi široké, od párstokorunových až po párstotisíckorunové. Okrem toho PCR má aj široké spektrum čitateľov: od individuálnych používateľov, ktorí kupujú z vlastných prostriedkov a sú cenovo citlivejší, až po ľudí z prostredia podnikov, ktorí majú pri investovaní do techniky náročnejšie požiadavky a trochu veľkorysejší rozpočet. Usilujeme sa vyberať nové produkty, technologicky alebo inak zaujímavé, a tie sú zvyčajne v čase uvádzania na trh naozaj o niečo drahšie, hoci ich cena môže po krátkom čase aj výrazne klesnúť. A predstavovať zariadenia typu second hand by bolo v časopise ako PCR predsa len zásahom trochu mimo. Ale ak so mnou nesúhlasíte, rád si vypočujem iný názor. V redakcii sa už tešíme na ohlasy na naše inovácie, nezabudnite preto vyplniť anketový lístok s vašimi názormi na PCR – môžete vyhrať Psion!
Dúfam, že veľa z vás „skalných“ si nezabudlo predplatiť PCR aj na tento rok! Odporúčajte nás aj vašim známym a kolegom, veľmi radi privítame „novú krv“! Pre všetkých predplatiteľov sme na tento rok pripravili rôzne výhody a jednou z nich hneď teraz je súťaž o atraktívne ceny (pozri stranu...).
Zaujímavé čítanie nového čísla vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 2/1999 Editorial
Autor: Martin Drobný
Jednou z dôležitých obsahových zmien, ktorú ste si v minulom ročníku mohli všimnúť, bolo znovuobjavenie sa porovnávacích testov, ktoré sme začali do PCR zaraďovať v druhej polovici roka. Dôvodov na „prestávku“ bolo viacero, ale všetky mali jedného spoločného menovateľa, a to ich mimoriadne vysokú náročnosť. Urobiť kvalitné porovnanie vybranej skupiny produktov nie je jednoduchá záležitosť. Vyžaduje si to získanie reprezentatívnej vzorky zariadení od predajcov, ich testovanie, meranie, zhromaždenie výsledkov, ich objektívne porovnanie a zhodnotenie. Keď už je všetko skompletované a z tlačiarne prídu hotové výtlačky nového čísla, vyzerá to všetko veľmi jednoducho. V skutočnosti je za tým hŕba skrytej práce: od množstva mailov, telefonátov až po výbušné diskusie, vysvetľovanie názorov, a to všetko spojené s množstvom nervozity z blížiaceho sa termínu uzávierky.
A dôvod, prečo sme sa k testom znovu vrátili, je len jeden, ale dôležitý: ich vysoká čitateľská atraktívnosť. Hoci aj my v redakcii sme vždy veľmi zvedaví, ako sa jednotlivé produkty „predvedú“, ako testy dopadnú, už dopredu sa „tešíme“ na „ohlas“ firiem. Hoci niektoré časti hodnotenia budú vždy subjektívne (dizajn, kvalita tlače atď.), konkrétne merania sú veľmi presne kvantifikovateľné a my sa snažíme postupovať maximálne objektívne, vyvážene a spravodlivo. Pri tejto príležitosti by som preto rád verejne deklaroval, že nie je naším úmyslom nijaký produkt, resp. firmu, ktorá nám ho dodala, naším hodnotením poškodiť a, naopak, iný produkt/firmu neodôvodnene vyzdvihnúť do popredia. A ak by niekto v budúcnosti predsa len mal pocit, že niečo také sa stalo, nech sa so mnou alebo s kolegom, ktorý mal test na starosti, spojí a celú vec prešetríme. Ak dokázateľne urobíme chybu my, ospravedlníme sa a vyvodíme z toho dôsledky. Ak nie, aspoň si vysvetlíme celú záležitosť, vyhneme sa zbytočným nedorozumeniam a predídeme prípadnému konfliktu. Stáva sa totiž, že vedúci zástupcovia firiem sú na nás niekedy zbytočne namrzení, hoci chyba sa nestala na „našej strane prijímača“, len preto, že nie sú o celej záležitosti dostatočne informovaní. Už viackrát sme napríklad boli obvinení, že sme testovali starší model produktu sťažujúcej sa firmy, hoci konkurencia dodala do testov najnovší model. Neskôr sa však ukázalo, že v čase testovania (len pre úplnosť dodávam, že všetky produkty sa testujú naraz, súčasne) daný model ešte nebol uvedený na trh alebo ho vo firme v tom čase ešte nemali k dispozícii. Netreba zabúdať ani na to, že medzi termínom uverejnenia výsledkov v časopise a samotným testovaním je zhruba dvojmesačný rozdiel. Venoval som sa tejto téme tak trochu podrobnejšie preto, aby sa zabránilo zbytočnému napätiu. Celý proces testovania už máme systémovo dobre podchytený, a ako som sa už zmienil, snažíme sa byť maximálne spravodliví a objektívni. Hoci nejakému „šumu“ sa asi nikdy nevyhneme, veľmi by som si želal, aby sme si navykli na takéto druhy súťaženia a porovnávania.
V redakčnej pošte sa objavilo pár ohlasov, že recenzie na produkty sú priveľmi opisné, povrchné, sú málo zaujímavé a že sme príliš komerční, venujeme sa len drahým produktom, ktoré si len málokto môže dovoliť kúpiť, a nepredstavujeme aj lacné zariadenia pre bežných „smrteľníkov“. Chcel by som na tieto ohlasy reagovať. Napísať zaujímavú recenziu aj na štandardný, bežný produkt nie je až také ľahké, ako sa zdá na prvý pohľad. Nedá sa ani pri každom produkte ísť úplne do hĺbky, testovať ho niekoľko týždňov či mesiacov. Jednak ich od firiem bežne dostávame na jeden-dva týždne, a keby nám ich aj nechávali dlhšie, aj tak by sme asi nestihli všetky naozaj „hĺbkovo“ zrecenzovať. Takže musíme robiť kompromis. No môžeme a aj plánujeme urobiť zmenu – na vybrané produkty pripravíme hlbšiu recenziu a ostatné produkty predstavíme „len“ formou technického opisu. Obidva typy materiálov budú graficky, ale aj rozsahom ľahko odlíšiteľné, aby náhodou nedošlo k zámene. Uvidíme, či sa takáto zmena ujme.
K otázke preferovania drahých zariadení azda len toľko: Po prvé si myslím, že to nie je celkom pravda. Spektrum predstavovaných zariadení je naozaj veľmi široké, od párstokorunových až po párstotisíckorunové. Okrem toho PCR má aj široké spektrum čitateľov: od individuálnych používateľov, ktorí kupujú z vlastných prostriedkov a sú cenovo citlivejší, až po ľudí z prostredia podnikov, ktorí majú pri investovaní do techniky náročnejšie požiadavky a trochu veľkorysejší rozpočet. Usilujeme sa vyberať nové produkty, technologicky alebo inak zaujímavé, a tie sú zvyčajne v čase uvádzania na trh naozaj o niečo drahšie, hoci ich cena môže po krátkom čase aj výrazne klesnúť. A predstavovať zariadenia typu second hand by bolo v časopise ako PCR predsa len zásahom trochu mimo. Ale ak so mnou nesúhlasíte, rád si vypočujem iný názor. V redakcii sa už tešíme na ohlasy na naše inovácie, nezabudnite preto vyplniť anketový lístok s vašimi názormi na PCR – môžete vyhrať Psion!
Dúfam, že veľa z vás „skalných“ si nezabudlo predplatiť PCR aj na tento rok! Odporúčajte nás aj vašim známym a kolegom, veľmi radi privítame „novú krv“! Pre všetkých predplatiteľov sme na tento rok pripravili rôzne výhody a jednou z nich hneď teraz je súťaž o atraktívne ceny (pozri stranu...).
Zaujímavé čítanie nového čísla vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 2/1999 Editorial
Autor: Martin Drobný
piatok 1. januára 1999
PC REVUE
BEŽNÝ POUŽÍVATEĽ?
Zisťujem, že vlastne ani neviem, kto je bežný používateľ. Som to ja, ste to vy alebo je to niekto, o kom už síce každý počul, ale nikto ho ešte podobne ako Yetiho nevidel? Hoci aj my často „operujeme“ v PCR v recenziách slovami „inštaláciu tejto karty by zvládol aj bežný používateľ“, neviem, či naozaj presne vieme, akú mieru vedomostí, nadania, zručnosti či nadšenia podvedome tomuto „bežnému používateľovi“ všeobecne prisudzujeme. Je to každý používateľ, ktorý prichádza do styku s počítačom, často aj nie celkom dobrovoľne, napríklad v práci? Alebo to je používateľ, ktorý prichádza do styku s počítačom z vlastného záujmu, nadšenia. Ktorý si bez problémov nainštaluje a naswitchuje novú základnú dosku, len tak pre potešenie sa „vŕta“ v komprimačných algoritmoch, pokúša sa programovať v Jave, či so susedmi v paneláku hrá po sieti hlboko do noci počítačové hry? Neviem, asi to bude niečo medzi tým. Kto je to profesionálny používateľ, to je asi všetkým jasné, ale aký je ten súčasný „bežný“ používateľ, si veru netrúfam odpovedať. Ale možno to ani nie je až také dôležité. Tej rôznorodosti, úrovní vedomosti, stupňov zručnosti, šikovnosti atď. je toľko, že sa len ťažko dá určiť interval, od akej úrovne po akú možno hovoriť o bežnom používateľovi. Preto bude asi zmysluplnejšie pokúsiť sa určiť tú spodnú úroveň, hranicu vedomostí, šikovnosti atď., ktorú by budúci „bežný“ používateľ mal mať. Naschvál hovorím budúci, pretože mám na mysli hlavne budúcu generáciu používateľov. Tú generáciu, pre ktorú už bude práca s počítačom, internetom, elektronickými informáciami naozaj proklamovanou druhou gramotnosťou.
Požiadavky technickej zdatnosti kladené na dnešného „bežného“ používateľa sú podstatne vyššie ako tie, ktorým asi budú vystavení tí budúci používatelia. Súčasná generácia používateľov má naozaj často nadpriemerné technické vedomosti, zručnosť a skúsenosti. Schopnosti, ktoré sa vypracovali nutnosťou obchádzať nespočetné obmedzenia hardvéru, nekompatibilitu či nespoľahlivosť softvéru. Tá súčasná generácia skladala zápočty z informatiky ešte s balíkom diernych štítkov v ruke a s PC sa oboznamovala v čase ich zrodu. Zažila éru ZX Spectrum, x86 a prvých slušovických 286-tiek. Zažila príchod jednotlivých generácií procesorov, verzií operačných systémov, aplikácií, počítačových technológií a prekonávanie z toho vyplývajúcich prekážok ich dostatočne vycvičilo a „zocelilo“. Táto éra sa už nezopakuje, a hoci prídu iné technológie a iné problémy, len ťažko by sme mohli od „bežných“ používateľov vyžadovať takú vysokú mieru technickej zdatnosti.
Predpokladám a súčasne dúfam, že používateľ sa v budúcnosti bude čoraz menej stretávať s chybovými hláseniami, s „modrou obrazovkou“, padaním systému atď. a bude sa môcť viac venovať podstate svojej práce. Tá bude najčastejšie tkvieť vo vyhľadávaní, tvorbe, upravovaní informačného obsahu a jeho ďalšom používaní a zhodnocovaní, pridávaní ďalšej hodnoty. Často spomínaná informačná spoločnosť totiž nespočíva v technológiách a ich používaní, ako sa mnohí možno mylne domnievajú, ale v práci s informáciami, v ich dostupnosti, v ich ďalšom využívaní. Informačné technológie sú len nástroj. A úlohou budúceho používateľa by nemalo byť vedieť si tieto nástroje opravovať, riešiť technické problémy, ale ich vedieť dobre používať, poznať ich možnosti, prednosti, obmedzenia.
A teda aké schopnosti by mal mať bežný používateľ „budúcnosti“? Hoci sa to mnohým bude zdať samozrejmé, budúci bežný používateľ by sa mal bez problémov orientovať v grafickom používateľskom rozhraní (nesmejte sa a skúste napríklad staršiu nepočítačovú generáciu naučiť pracovať s myšou…). Mal by zvládnuť akýkoľvek bežný kancelársky softvér. Mal by zvládnuť jednoduchú administráciu a údržbu počítača, a to až do času, kým aj tá nebude spoľahlivo zautomatizovaná. Mal by si vedieť pripojiť jednoduché periférie (tlačiareň, skener…), vedieť ich rozchodiť a, samozrejme, aj používať. Mal by sa vedieť orientovať v internete, používať elektronickú poštu a možno by mal zvládať aj základy publikovania na webe. Toto by asi mohol byť ten základný stupeň vedomostí, ktoré by „bežný“ používateľ budúcnosti mal zvládať. Toto by mala byť základná úroveň, ktorá by sa mala vyučovať v školách a ktorá sa bude automaticky u neho predpokladať a vyžadovať napríklad pri nástupe do prvého zamestnania.
Nechcem „púšťať hrôzu“, ale bežným používateľom by v budúcnosti mala byť vo väčšej či menšej miere, v rôznej forme a intenzite asi prevažná väčšina aktívnej populácie. Neviem, či to je pozitívne konštatovanie, ale je dobré o tom vedieť a možno sa na to aj pripraviť. Mám na mysli napríklad zostavovanie učebných plánov, v ktorých ešte často vidno snahu „vygenerovávať“ každý rok zástupy algoritmicky mysliacich programátorov, čo často vyvoláva odpor časti študentov k počítačom. Budúci bežný používateľ by možno mal byť trochu aj zvedavý, túžiaci dozvedieť sa viac, ako je to nevyhnutné minimum. A v tom radi pomôžeme aj my s naším spoločným PCR, ktoré mu bude, dúfam, slúžiť ako dobrý spoločník a sprievodca „tajomným“ svetom počítačov.
Príjemné čítanie prvého tohtoročného čísla vám želá Martin Drobný
PC REVUE 1/1999 Editorial
Autor: Martin Drobný
Zisťujem, že vlastne ani neviem, kto je bežný používateľ. Som to ja, ste to vy alebo je to niekto, o kom už síce každý počul, ale nikto ho ešte podobne ako Yetiho nevidel? Hoci aj my často „operujeme“ v PCR v recenziách slovami „inštaláciu tejto karty by zvládol aj bežný používateľ“, neviem, či naozaj presne vieme, akú mieru vedomostí, nadania, zručnosti či nadšenia podvedome tomuto „bežnému používateľovi“ všeobecne prisudzujeme. Je to každý používateľ, ktorý prichádza do styku s počítačom, často aj nie celkom dobrovoľne, napríklad v práci? Alebo to je používateľ, ktorý prichádza do styku s počítačom z vlastného záujmu, nadšenia. Ktorý si bez problémov nainštaluje a naswitchuje novú základnú dosku, len tak pre potešenie sa „vŕta“ v komprimačných algoritmoch, pokúša sa programovať v Jave, či so susedmi v paneláku hrá po sieti hlboko do noci počítačové hry? Neviem, asi to bude niečo medzi tým. Kto je to profesionálny používateľ, to je asi všetkým jasné, ale aký je ten súčasný „bežný“ používateľ, si veru netrúfam odpovedať. Ale možno to ani nie je až také dôležité. Tej rôznorodosti, úrovní vedomosti, stupňov zručnosti, šikovnosti atď. je toľko, že sa len ťažko dá určiť interval, od akej úrovne po akú možno hovoriť o bežnom používateľovi. Preto bude asi zmysluplnejšie pokúsiť sa určiť tú spodnú úroveň, hranicu vedomostí, šikovnosti atď., ktorú by budúci „bežný“ používateľ mal mať. Naschvál hovorím budúci, pretože mám na mysli hlavne budúcu generáciu používateľov. Tú generáciu, pre ktorú už bude práca s počítačom, internetom, elektronickými informáciami naozaj proklamovanou druhou gramotnosťou.
Požiadavky technickej zdatnosti kladené na dnešného „bežného“ používateľa sú podstatne vyššie ako tie, ktorým asi budú vystavení tí budúci používatelia. Súčasná generácia používateľov má naozaj často nadpriemerné technické vedomosti, zručnosť a skúsenosti. Schopnosti, ktoré sa vypracovali nutnosťou obchádzať nespočetné obmedzenia hardvéru, nekompatibilitu či nespoľahlivosť softvéru. Tá súčasná generácia skladala zápočty z informatiky ešte s balíkom diernych štítkov v ruke a s PC sa oboznamovala v čase ich zrodu. Zažila éru ZX Spectrum, x86 a prvých slušovických 286-tiek. Zažila príchod jednotlivých generácií procesorov, verzií operačných systémov, aplikácií, počítačových technológií a prekonávanie z toho vyplývajúcich prekážok ich dostatočne vycvičilo a „zocelilo“. Táto éra sa už nezopakuje, a hoci prídu iné technológie a iné problémy, len ťažko by sme mohli od „bežných“ používateľov vyžadovať takú vysokú mieru technickej zdatnosti.
Predpokladám a súčasne dúfam, že používateľ sa v budúcnosti bude čoraz menej stretávať s chybovými hláseniami, s „modrou obrazovkou“, padaním systému atď. a bude sa môcť viac venovať podstate svojej práce. Tá bude najčastejšie tkvieť vo vyhľadávaní, tvorbe, upravovaní informačného obsahu a jeho ďalšom používaní a zhodnocovaní, pridávaní ďalšej hodnoty. Často spomínaná informačná spoločnosť totiž nespočíva v technológiách a ich používaní, ako sa mnohí možno mylne domnievajú, ale v práci s informáciami, v ich dostupnosti, v ich ďalšom využívaní. Informačné technológie sú len nástroj. A úlohou budúceho používateľa by nemalo byť vedieť si tieto nástroje opravovať, riešiť technické problémy, ale ich vedieť dobre používať, poznať ich možnosti, prednosti, obmedzenia.
A teda aké schopnosti by mal mať bežný používateľ „budúcnosti“? Hoci sa to mnohým bude zdať samozrejmé, budúci bežný používateľ by sa mal bez problémov orientovať v grafickom používateľskom rozhraní (nesmejte sa a skúste napríklad staršiu nepočítačovú generáciu naučiť pracovať s myšou…). Mal by zvládnuť akýkoľvek bežný kancelársky softvér. Mal by zvládnuť jednoduchú administráciu a údržbu počítača, a to až do času, kým aj tá nebude spoľahlivo zautomatizovaná. Mal by si vedieť pripojiť jednoduché periférie (tlačiareň, skener…), vedieť ich rozchodiť a, samozrejme, aj používať. Mal by sa vedieť orientovať v internete, používať elektronickú poštu a možno by mal zvládať aj základy publikovania na webe. Toto by asi mohol byť ten základný stupeň vedomostí, ktoré by „bežný“ používateľ budúcnosti mal zvládať. Toto by mala byť základná úroveň, ktorá by sa mala vyučovať v školách a ktorá sa bude automaticky u neho predpokladať a vyžadovať napríklad pri nástupe do prvého zamestnania.
Nechcem „púšťať hrôzu“, ale bežným používateľom by v budúcnosti mala byť vo väčšej či menšej miere, v rôznej forme a intenzite asi prevažná väčšina aktívnej populácie. Neviem, či to je pozitívne konštatovanie, ale je dobré o tom vedieť a možno sa na to aj pripraviť. Mám na mysli napríklad zostavovanie učebných plánov, v ktorých ešte často vidno snahu „vygenerovávať“ každý rok zástupy algoritmicky mysliacich programátorov, čo často vyvoláva odpor časti študentov k počítačom. Budúci bežný používateľ by možno mal byť trochu aj zvedavý, túžiaci dozvedieť sa viac, ako je to nevyhnutné minimum. A v tom radi pomôžeme aj my s naším spoločným PCR, ktoré mu bude, dúfam, slúžiť ako dobrý spoločník a sprievodca „tajomným“ svetom počítačov.
Príjemné čítanie prvého tohtoročného čísla vám želá Martin Drobný
PC REVUE 1/1999 Editorial
Autor: Martin Drobný
utorok 1. decembra 1998
PC REVUE
Dúfam, že budete súhlasiť s tvrdením, že spoločným úsilím sa nám PCR opäť podarilo posunúť na vyššiu kvalitatívnu úroveň. Zlepšila sa polygrafická úroveň, prešli sme na nový matný papier, objednávkové lístky sú na tvrdom kartóne s pohodlnou perforáciou, recyklovaný papier v Servise sme nahradili kvalitnejším. Zlepšili sme spravodajstvo, pribudli nové seriály, začali sme robiť pravidelné porovnávacie testy, ktoré sú veľmi žiadané, hoci ich príprava je naozaj dosť náročná. Pribudla samostatná sekcia Linuxu, pribudla Poradňa atď.
O tom, že od budúceho roku sa mení cena, viete už z predchádzajúceho čísla. Som si istý, že vám nemusím predkladať argumenty, prečo sme k tomuto kroku museli pristúpiť. Všetci, ktorí nás dlhodobo sledujú, poznajú našu cenovú politiku a vedia, že chceme byť cenovo dostupní širokej počítačovej verejnosti. Pravdu povediac, doteraz sa nám to darilo len s naozaj veľkým vypätím síl a možno to bez preháňania považovať za menší zázrak. Ak však chceme robiť kvalitné PCR aj v budúcom roku, bez zvýšenia ceny to jednoducho nejde. Dúfam, že nová cena vás neodradí a že nám zachováte svoju priazeň.
Pri tejto príležitosti sa chcem poďakovať všetkým kolegom z redakcie za obrovské pracovné nasadenie a za kus srdca, ktorý do tejto práce dávajú. Chcem sa poďakovať aj všetkým našim prispievateľom, že nám pomáhajú svojimi kvalitnými článkami zlepšovať úroveň PCR. A ďakujeme aj vám, našim čitateľom, za dôveru vyjadrenú tým, že si PCR predplácate alebo kupujete v stánku. Ďakujeme za všetky prejavy podpory či pochvaly, ktoré nám pomáhajú „prežiť“ v ťažkých situáciách, keď štrajkuje technika, keď nestíhame, keď sa nič nedarí, pretože nám to dodáva potrebnú iskierku energie, povzbudenia, že to, čo robíme, má zmysel a význam. Isteže, počas roka sa urobili aj chyby, ktoré nás mrzia, poučili sme sa z nich a budeme si dávať väčší pozor, aby sa neopakovali. Preto, hoci je to možno zvláštne, vítame aj kritické upozornenia, ktoré nám pomáhajú ďalej sa zlepšovať.
Na záver tejto časti príhovoru by som chcel zopakovať výzvu všetkým potenciálnym prispievateľom, že naše „dvere“ sú im stále otvorené a môžu nám posielať svoje návrhy na články, seriály, nápady atď. Ale aj ostatných čitateľov chcem poprosiť o vyjadrenie ich názoru, čo by ešte chceli v PCR vidieť, ktoré témy ich zaujímajú, ktoré oblasti máme posilniť a ktoré, naopak, trochu utlmiť. Ak chcete hneď zobrať pero do rúk, kontaktné informácie nájdete vľavo v tiráži.
A čo nás čaká budúci rok? Dúfajme, že sa priveľmi neskomplikuje ekonomická situácia. Nechcel by som, aby to vyzeralo ako kuvikanie, ale treba sa pripraviť, že budúci rok nebude celkom jednoduchý, a to nielen u nás doma, ale aj vo svete.
O rok budeme stáť zoči-voči problému prechodu cez rok 2000 (Year 2000-Y2k), ktorý sa týka naozaj všetkých. Hoci neverím, že by sa ešte našiel niekto v počítačovej branži, kto by o tomto probléme nepočul, obávam sa, že mnohých správcov IS zastihne 31. december budúceho roku nepripravených. Obávam sa, že podliehame falošnému uspokojeniu, že prečítaním si článku v novinách alebo účasťou na nejakej odbornej konferencii sme sa už (správcovia IS) voči problému roku 2000 stali automaticky imúnnymi. Posledná štúdia spoločnosti Gartner Group napríklad odhaduje, že budúci rok budú musieť firmy investovať do riešenia tohto problému skoro polovicu svojich investícií do IT. Celkové náklady by podľa tejto štúdie mohli dosiahnuť až neuveriteľných 300 až 600 miliárd USD, čo by mohlo výrazne ovplyvniť rozvoj a inováciu celých odvetví IT. Niektoré IT firmy z toho budú určite profitovať, iné to asi tvrdo postihne. Celosvetový finančno-priemyselný komplex je nesmierne citlivý na rôzne výkyvy, na finančné krízy, pohyb kurzov, aféry atď. A tak len dúfajme, že sa tento zažitý systém dokáže včas prispôsobiť zmenám, ktoré so sebou prinesie problém Y2k alebo iné pohyby v IT priemysle. Netreba síce podliehať panike, ale treba sa začať vážne a veľmi rýchlo zaoberať naozaj reálnymi problémami a hrozbami.
Ešte raz teda zopakujem, že tento rok nám toho dal naozaj veľa, za čo ďakujeme a držte nám palce, aby to tak bolo aj budúci rok.
Na záver želanie. Okrem všetkých tradičných koncoročných vinšov by som tento rok pridal jeden špeciálny. Želám nám všetkým, aby sme viac snívali, aby sme mali svoje vízie, ale aj konkrétne plány. A aby sme za svojimi cieľmi trpezlivo, ale tvrdošijne išli. Ľudia, ktorí nesnívajú, ktorí nemajú svoje vízie, „tajné túžby“, plány, ciele, sú ako telá bez duše. A preto pokoj v duši celý budúci rok a zaujímavé čítanie decembrového čísla vám už tradične želá
Martin Drobný
PC REVUE 12/1998 Editorial
Autor: Martin Drobný
O tom, že od budúceho roku sa mení cena, viete už z predchádzajúceho čísla. Som si istý, že vám nemusím predkladať argumenty, prečo sme k tomuto kroku museli pristúpiť. Všetci, ktorí nás dlhodobo sledujú, poznajú našu cenovú politiku a vedia, že chceme byť cenovo dostupní širokej počítačovej verejnosti. Pravdu povediac, doteraz sa nám to darilo len s naozaj veľkým vypätím síl a možno to bez preháňania považovať za menší zázrak. Ak však chceme robiť kvalitné PCR aj v budúcom roku, bez zvýšenia ceny to jednoducho nejde. Dúfam, že nová cena vás neodradí a že nám zachováte svoju priazeň.
Pri tejto príležitosti sa chcem poďakovať všetkým kolegom z redakcie za obrovské pracovné nasadenie a za kus srdca, ktorý do tejto práce dávajú. Chcem sa poďakovať aj všetkým našim prispievateľom, že nám pomáhajú svojimi kvalitnými článkami zlepšovať úroveň PCR. A ďakujeme aj vám, našim čitateľom, za dôveru vyjadrenú tým, že si PCR predplácate alebo kupujete v stánku. Ďakujeme za všetky prejavy podpory či pochvaly, ktoré nám pomáhajú „prežiť“ v ťažkých situáciách, keď štrajkuje technika, keď nestíhame, keď sa nič nedarí, pretože nám to dodáva potrebnú iskierku energie, povzbudenia, že to, čo robíme, má zmysel a význam. Isteže, počas roka sa urobili aj chyby, ktoré nás mrzia, poučili sme sa z nich a budeme si dávať väčší pozor, aby sa neopakovali. Preto, hoci je to možno zvláštne, vítame aj kritické upozornenia, ktoré nám pomáhajú ďalej sa zlepšovať.
Na záver tejto časti príhovoru by som chcel zopakovať výzvu všetkým potenciálnym prispievateľom, že naše „dvere“ sú im stále otvorené a môžu nám posielať svoje návrhy na články, seriály, nápady atď. Ale aj ostatných čitateľov chcem poprosiť o vyjadrenie ich názoru, čo by ešte chceli v PCR vidieť, ktoré témy ich zaujímajú, ktoré oblasti máme posilniť a ktoré, naopak, trochu utlmiť. Ak chcete hneď zobrať pero do rúk, kontaktné informácie nájdete vľavo v tiráži.
A čo nás čaká budúci rok? Dúfajme, že sa priveľmi neskomplikuje ekonomická situácia. Nechcel by som, aby to vyzeralo ako kuvikanie, ale treba sa pripraviť, že budúci rok nebude celkom jednoduchý, a to nielen u nás doma, ale aj vo svete.
O rok budeme stáť zoči-voči problému prechodu cez rok 2000 (Year 2000-Y2k), ktorý sa týka naozaj všetkých. Hoci neverím, že by sa ešte našiel niekto v počítačovej branži, kto by o tomto probléme nepočul, obávam sa, že mnohých správcov IS zastihne 31. december budúceho roku nepripravených. Obávam sa, že podliehame falošnému uspokojeniu, že prečítaním si článku v novinách alebo účasťou na nejakej odbornej konferencii sme sa už (správcovia IS) voči problému roku 2000 stali automaticky imúnnymi. Posledná štúdia spoločnosti Gartner Group napríklad odhaduje, že budúci rok budú musieť firmy investovať do riešenia tohto problému skoro polovicu svojich investícií do IT. Celkové náklady by podľa tejto štúdie mohli dosiahnuť až neuveriteľných 300 až 600 miliárd USD, čo by mohlo výrazne ovplyvniť rozvoj a inováciu celých odvetví IT. Niektoré IT firmy z toho budú určite profitovať, iné to asi tvrdo postihne. Celosvetový finančno-priemyselný komplex je nesmierne citlivý na rôzne výkyvy, na finančné krízy, pohyb kurzov, aféry atď. A tak len dúfajme, že sa tento zažitý systém dokáže včas prispôsobiť zmenám, ktoré so sebou prinesie problém Y2k alebo iné pohyby v IT priemysle. Netreba síce podliehať panike, ale treba sa začať vážne a veľmi rýchlo zaoberať naozaj reálnymi problémami a hrozbami.
Ešte raz teda zopakujem, že tento rok nám toho dal naozaj veľa, za čo ďakujeme a držte nám palce, aby to tak bolo aj budúci rok.
Na záver želanie. Okrem všetkých tradičných koncoročných vinšov by som tento rok pridal jeden špeciálny. Želám nám všetkým, aby sme viac snívali, aby sme mali svoje vízie, ale aj konkrétne plány. A aby sme za svojimi cieľmi trpezlivo, ale tvrdošijne išli. Ľudia, ktorí nesnívajú, ktorí nemajú svoje vízie, „tajné túžby“, plány, ciele, sú ako telá bez duše. A preto pokoj v duši celý budúci rok a zaujímavé čítanie decembrového čísla vám už tradične želá
Martin Drobný
PC REVUE 12/1998 Editorial
Autor: Martin Drobný
nedeľa 1. novembra 1998
PC REVUE
Svetlejšie zajtrajšky
Keď som bol ešte chlapec, v tom čase práve zbláznený do sci-fi literatúry, mal som aj jednu knižku od istého ruského prognostika, ktorý predpovedal, kam sa asi stav ľudskej vedy a techniky dostane v tom-ktorom obdobi. Predpovedané obdobie sa začínalo niekde okolo 90. rokov tohto storočia a končilo sa tuším okolo roku 2050. Veľmi rád som sa pozeral najmä na tabuľku, v ktorej boli rozpísané jednotlivé „míľniky“, a počítal som, koľko rokov ešte chýba, kým pristanú ľudia na Marse, kým sa objavia kozmické lode letiace rýchlosťou svetla, kedy sa očakáva prvý kontakt s mimozemskou civilizáciou, kedy budú zostrojené prvé androidy, prvé počítače s umelou inteligenciou, kedy sa objavia lieky proti rakovine, kedy metódy predlžujúce ľudský život na 120 rokov atď. Bolo tam toho omnoho viac a škoda, že tú knižku akosi neviem nájsť, pretože by som celkom rád porovnal, čo všetko sa už stalo realitou a čo asi aj naďalej zostane len utópiou. Dobre si však pamätám, že tam nebola zmienka ani o internete, ani o pécečkách, ktovie prečo... Na túto knižku som si spomenul prednedávnom, keď sa mi do rúk dostalo niekoľko zaujímavých materiálov opisujúcich nie prognózy, ale reálne projekty bežiace vo výskumných laboratóriách po celom svete. Projekty, ktoré by mohli svoje výsledky prakticky prezentovať už v priebehu dvoch či piatich rokov. Veľmi zaujímavé bolo napríklad zistenie, že nie procesory, počítače a infokomunikačné technológie budú hybnými silami ekonomiky budúceho tisícročia, ale bude to prekvapujúco biológia. Bude to najmä genetické inžinierstvo, ale aj ďalšie oblasti, ktoré vygenerujú obrovskú inovačnú vlnu v poľnohospodárstve, medicíne a priemysle. Ponúkam vám pár tém projektov, ktoré síce na jednej strane vyzerajú úžasne lákavo, ale na druhej tak trochu aj znepokojujúco. Veď posúďte sami. Ako sa vám napríklad pozdáva projekt na vyšľachtenie odrôd kukurice, bavlny či sóje, ktoré budú odolné voči svojim prirodzeným škodcom, chorobám, budú mať vyššiu nutričnú hodnotu, na kravy či ovce, ktoré budú vo svojom mlieku vyrábať lieky? Ako lákavo vyzerá projekt o stimulácii génov, ktoré by prinútili rakovinové bunky k samodeštrukcii, protirakovinových vakcínach, ktoré by stimulovali schopnosť imunitného systému nachádzať a ničiť nádory. Ako povzbudzujúco musia pôsobiť informácie o projektoch s rastovými faktormi, ktoré pomocou génovej manipulácie alebo bunkovými implantátmi môžu ochrániť organizmus od degenerácie nervov, spôsobenej chorobou alebo úrazom. Zaujímavé, nie? Možno už pri narodení budú bábätkám tetovať na pliecko ich genetický čiarový kód…
Vyzerá to naozaj tak, že asi budeme zdravší a budeme dlhšie žiť. Na jednej strane to síce môže spôsobiť úžasný prínos pre ekonomiku (zníženie nákladov na zdravotníctvo, zvýšenie poľnohospodárskej výnosnosti atď.), ale určite to prinesie pre obrovský nárast počtu starších ľudí veľké zmeny v demografickom zložení obyvateľstva, z toho vyplývajúce možné sociálne problémy, o ďalších dôsledkoch a následných efektoch pravdepodobne nemáme ani potuchy. To, že teraz sa do pozornosti čoraz viac dostáva biológia, však neznamená, že IT je na konci s dychom. Absolútnym hitom sú napríklad nanotechnológie, pomocou ktorých sa chcú vedci neskôr dostať až na takú úroveň, že budú schopní zostavovať ľubovoľné materiály atóm po atóme. V Bellových laboratóriách sa chcú napríklad do roku 2010 dostať so šírkou hradla integrovaných obvodov na úroveň 50 nanometrov, čo je vzdialenosť predstavujúca zhruba 300 atómov zoradených vedľa seba. Pre úplnosť dodávam, že v súčasnosti sa procesory najčastejšie vyrábajú 0,25-mikrónovou technológiou, horúcou novinkou je oznámenie spoločnosti Texas Instruments o ich 0,07-mikrónovej technológii výroby procesorov CMOS.
Molekulárna elektronika, ktorá sa niekedy označuje populárnym termínom nanotechnológia, však umožňuje budovať kompletné miniatúrne elektromechanické systémy, integrované obvody vybavené senzormi a akčnými jednotkami, motormi. Pre takéto systémy sa ujalo označenie MEMS (Micro Electro Mechanical Systems) a v podstate môžu predstavovať skutočne funkčný „nanopočítač“, ktorý môže byť rovnako vybavený svojím vlastným operačným systémom a podľa spôsobu použitia aj ďalším prídavným zariadením, „aplikačným softvérom“ a prostriedkami na komunikáciu s okolitým prostredím. Na písanie o tom, kde všade by takéto nanopočítače našli uplatnenie, by bol určite vhodnejší samostatný článok, pretože ich praktické nasadenie môže znamenať skutočnú revolúciu. Na tieto účely radšej prenechám priestor „skutočným vizionárom“, ktorí sa určite radi zhostia takejto úlohy v rámci príležitostného kľúčového príhovoru pred médiami…
Z technického pohľadu vyzerá budúcnosť nesmierne zaujímavo a z tých ostatných pohľadov si farbu „okuliarov“ ani len netrúfam odhadovať. Vyzerá to však tak, že sme ešte stále len na začiatku. A to znie lákavo, nie?
A aby vám náhodou neušiel vlak s „aktuálnymi informáciami“ a aby ste boli pri tom, neostáva mi nič iné, len tradičné: Čítajte PC REVUE. A aby aj novembrové číslo bolo pre vás zaujímavé a poučné, to vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 11/1998 Editorial
Autor: Martin Drobný
Keď som bol ešte chlapec, v tom čase práve zbláznený do sci-fi literatúry, mal som aj jednu knižku od istého ruského prognostika, ktorý predpovedal, kam sa asi stav ľudskej vedy a techniky dostane v tom-ktorom obdobi. Predpovedané obdobie sa začínalo niekde okolo 90. rokov tohto storočia a končilo sa tuším okolo roku 2050. Veľmi rád som sa pozeral najmä na tabuľku, v ktorej boli rozpísané jednotlivé „míľniky“, a počítal som, koľko rokov ešte chýba, kým pristanú ľudia na Marse, kým sa objavia kozmické lode letiace rýchlosťou svetla, kedy sa očakáva prvý kontakt s mimozemskou civilizáciou, kedy budú zostrojené prvé androidy, prvé počítače s umelou inteligenciou, kedy sa objavia lieky proti rakovine, kedy metódy predlžujúce ľudský život na 120 rokov atď. Bolo tam toho omnoho viac a škoda, že tú knižku akosi neviem nájsť, pretože by som celkom rád porovnal, čo všetko sa už stalo realitou a čo asi aj naďalej zostane len utópiou. Dobre si však pamätám, že tam nebola zmienka ani o internete, ani o pécečkách, ktovie prečo... Na túto knižku som si spomenul prednedávnom, keď sa mi do rúk dostalo niekoľko zaujímavých materiálov opisujúcich nie prognózy, ale reálne projekty bežiace vo výskumných laboratóriách po celom svete. Projekty, ktoré by mohli svoje výsledky prakticky prezentovať už v priebehu dvoch či piatich rokov. Veľmi zaujímavé bolo napríklad zistenie, že nie procesory, počítače a infokomunikačné technológie budú hybnými silami ekonomiky budúceho tisícročia, ale bude to prekvapujúco biológia. Bude to najmä genetické inžinierstvo, ale aj ďalšie oblasti, ktoré vygenerujú obrovskú inovačnú vlnu v poľnohospodárstve, medicíne a priemysle. Ponúkam vám pár tém projektov, ktoré síce na jednej strane vyzerajú úžasne lákavo, ale na druhej tak trochu aj znepokojujúco. Veď posúďte sami. Ako sa vám napríklad pozdáva projekt na vyšľachtenie odrôd kukurice, bavlny či sóje, ktoré budú odolné voči svojim prirodzeným škodcom, chorobám, budú mať vyššiu nutričnú hodnotu, na kravy či ovce, ktoré budú vo svojom mlieku vyrábať lieky? Ako lákavo vyzerá projekt o stimulácii génov, ktoré by prinútili rakovinové bunky k samodeštrukcii, protirakovinových vakcínach, ktoré by stimulovali schopnosť imunitného systému nachádzať a ničiť nádory. Ako povzbudzujúco musia pôsobiť informácie o projektoch s rastovými faktormi, ktoré pomocou génovej manipulácie alebo bunkovými implantátmi môžu ochrániť organizmus od degenerácie nervov, spôsobenej chorobou alebo úrazom. Zaujímavé, nie? Možno už pri narodení budú bábätkám tetovať na pliecko ich genetický čiarový kód…
Vyzerá to naozaj tak, že asi budeme zdravší a budeme dlhšie žiť. Na jednej strane to síce môže spôsobiť úžasný prínos pre ekonomiku (zníženie nákladov na zdravotníctvo, zvýšenie poľnohospodárskej výnosnosti atď.), ale určite to prinesie pre obrovský nárast počtu starších ľudí veľké zmeny v demografickom zložení obyvateľstva, z toho vyplývajúce možné sociálne problémy, o ďalších dôsledkoch a následných efektoch pravdepodobne nemáme ani potuchy. To, že teraz sa do pozornosti čoraz viac dostáva biológia, však neznamená, že IT je na konci s dychom. Absolútnym hitom sú napríklad nanotechnológie, pomocou ktorých sa chcú vedci neskôr dostať až na takú úroveň, že budú schopní zostavovať ľubovoľné materiály atóm po atóme. V Bellových laboratóriách sa chcú napríklad do roku 2010 dostať so šírkou hradla integrovaných obvodov na úroveň 50 nanometrov, čo je vzdialenosť predstavujúca zhruba 300 atómov zoradených vedľa seba. Pre úplnosť dodávam, že v súčasnosti sa procesory najčastejšie vyrábajú 0,25-mikrónovou technológiou, horúcou novinkou je oznámenie spoločnosti Texas Instruments o ich 0,07-mikrónovej technológii výroby procesorov CMOS.
Molekulárna elektronika, ktorá sa niekedy označuje populárnym termínom nanotechnológia, však umožňuje budovať kompletné miniatúrne elektromechanické systémy, integrované obvody vybavené senzormi a akčnými jednotkami, motormi. Pre takéto systémy sa ujalo označenie MEMS (Micro Electro Mechanical Systems) a v podstate môžu predstavovať skutočne funkčný „nanopočítač“, ktorý môže byť rovnako vybavený svojím vlastným operačným systémom a podľa spôsobu použitia aj ďalším prídavným zariadením, „aplikačným softvérom“ a prostriedkami na komunikáciu s okolitým prostredím. Na písanie o tom, kde všade by takéto nanopočítače našli uplatnenie, by bol určite vhodnejší samostatný článok, pretože ich praktické nasadenie môže znamenať skutočnú revolúciu. Na tieto účely radšej prenechám priestor „skutočným vizionárom“, ktorí sa určite radi zhostia takejto úlohy v rámci príležitostného kľúčového príhovoru pred médiami…
Z technického pohľadu vyzerá budúcnosť nesmierne zaujímavo a z tých ostatných pohľadov si farbu „okuliarov“ ani len netrúfam odhadovať. Vyzerá to však tak, že sme ešte stále len na začiatku. A to znie lákavo, nie?
A aby vám náhodou neušiel vlak s „aktuálnymi informáciami“ a aby ste boli pri tom, neostáva mi nič iné, len tradičné: Čítajte PC REVUE. A aby aj novembrové číslo bolo pre vás zaujímavé a poučné, to vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 11/1998 Editorial
Autor: Martin Drobný
štvrtok 1. októbra 1998
PC REVUE
Kto za to všetko môže?
Pôvodne som už mal napísaný úplne iný príhovor, ale neskôr som usúdil, že ešte nenastala vhodná doba na jeho uverejnenie, tak som ho odložil do špeciálneho „foldera“, záložky či „šanóna“, sadol som za „kíbord“ a pripravil nový príhovor, ktorý, myslím, lepšie zapadne do súčasnej klímy, a to nielen tej spoločenskej, ale aj tej počítačovej.
Tento príhovor píšem začiatkom septembra, už dostatočne znechutený prebiehajúcou volebnou kampaňou, ale ešte vôbec netušiac, ako dopadnú výsledky volieb. Vy, držiac v rukách októbrové číslo PCR, to už viete, ale nech už dopadli, tak alebo onak, určite budú opäť na jednej strane „víťazi“ a na druhej „porazení“, kto však bude búchať šampanským a kto škrípať zubami, neviem. A hoci všetkým ide o naše „blaho“ (alebo aspoň tak nejako to všetci deklarujú), neočakávam nejakú zásadnú zmenu v doterajšom vývoji po nástupe novej garnitúry. Prečo? Pretože platí nielen to, že každá krajina má takú vládu, akú si zaslúži, a to, že vyspelosť vlády je len verným obrazom vyspelosti národa, ale aj to, že akákoľvek múdra a šikovná vláda je odsúdená na neúspech, pokiaľ samotná spoločnosť nie je v poriadku, pokiaľ je v nej niečo zlé, ak je spoločnosť chorá. A myslím si, že s tou našou spoločnosťou naozaj niečo nie je v poriadku. Veď sa len stačí pozrieť do ulíc, obchodov, panelákov, autobusov, ako sa ľudia k sebe navzájom správajú. Zovšadiaľ len nechuť, pesimizmus, samé sťažnosti. Samozrejme, za všetko môže niekto iný, aj za to, ako poctivo si plníme úlohy v práci, v škole, v úradoch, akú harmonickú atmosféru máme doma v rodine atď. Hovorím príliš všeobecne? Dobre, priestoru mám málo, tak len jeden príklad našej „choroby“. Všetci motoristi, ktorí sa pohybujú v meste alebo na výpadovkách, mi isto potvrdia, že to, čo sa už niekoľko rokov deje na našich cestách, už naozaj nie je normálne. Tá obrovská miera agresivity, spupnosti a netolerancie, ktorú niektorí vodiči predvádzajú svojím arogantným „štýlom“ jazdy, špeciálne pri predbiehaní je naozaj údesná. Neverím, že jedinou úchylkou takéhoto „dravca“ je jeho spôsob jazdy a že inak je to slušný človek, nedajbože úspešný manažér. Okrem toho tu je veľká skupina ináč v podstate „normálnych“ šoférov, až na to, že bez rozpakov zaparkujú auto pred východom z garáže, že radšej by si dali zašiť oko, ako by sa mali na vás pozrieť a pustiť vás pred seba, keď sa, zúfalo signalizujúc, neviete dostať z vedľajšej ulice na hlavnú. Že na chodníku zaparkujú tak šikovne, že chodci budú musieť jeho auto obchádzať po rušnej ulici, riskujúc svoje zrazenie, že si na panelákovom sídlisku vytrvalým stláčaním klaksóna s obľubou vyvolávajú „kamoša“ z horného poschodia, že považujú dokonca už aj zákonom ustanovené dávanie prednosti chodcom na prechode bez svetelného značenia za prejav slabosti či duševného obmedzenia, atď. Mohol by som ešte dlho pokračovať. A nielen o situácii z našich ciest, veď to vidíme všade, ale príklad z ciest celkom verne odráža stav celej spoločnosti. Neviem, niekde sa stala chyba, niečo tu je choré, ale nie je to niekto iný, sme to my všetci, každý z nás. Kde sú nejaké ideály, morálne princípy alebo aspoň zásady slušného správania či normálnych medziľudských vzťahov, ľudskosť, ústretovosť, ochota pomôcť či milý úsmev? Kde sa stratili?
Tak to by bola výnimočná a príležitostná správa o stave spoločnosti z domova. A čo svet (teraz však už ten počítačový)? Aj tu sa niečo sa deje a mnohí asi aj tušia čo. Pravdepodobne však nikto presne nevie, aký bude výsledok prebiehajúcich procesov. Viaceré udalosti z posledných dvoch rokov naznačujú, že nielen vo svete PC, lež aj v komunikačnom a networkingovom priemysle dôjde v blízkej budúcnosti k veľkým zmenám. A budú to zmeny, ktoré síce postupným, ale zásadným spôsob zmenia charakter celého priemyslu. Nachádzame sa v situácii očakávania a približovania sa k akémusi kvalitatívnemu skoku. Básnik by použil prirovnanie o odpudzujúcej húsenici, ktorá sa zakuklí, aby z kukly neskôr vyletel nádherný motýľ.
Podľa čoho usudzujem, že počítačový priemysel očakávajú zmeny? Sú to jednak správy oznamujúce, že už aj tradične silné a zdravé spoločnosti sa dostávajú vďaka zostrenému tlaku do ťažkostí. Je to pohlcovanie firiem s nižšou kapitalizáciou, spájanie sa firiem pôsobiacich v komplementárnych odvetviach. Sú to nové formy objednávania produktov a služieb, nové spôsoby obchodovania. Sú to zmeny v distribučných kanáloch, nové technológie, produkty a služby atď.
A ako by mal vyzerať motýľ, ktorý by sa z toho všetkého mal vykľuť? Neviem, ťažko predikovať, ako sa budú správať jednotlivé firmy, aké prekvapujúce technológie sa objavia, aké nečakané situácie môžu nastať. V každom prípade však očakávam - a nie je to nič prekvapujúce -, že sa zmenší počet kľúčových firiem, že sa tri hlavné oblasti - počítačový, komunikačný a networkingový priemysel - budú čoraz viac prelínať, až sa spoja do jediného, informačného. Že sa čoraz menší dôraz bude dávať na konkrétne technológie a produkty a čoraz väčší význam nadobudne samotný informačný obsah. Takisto očakávam, že veľká zmena postihne celú koncepciu PC, že padnú mnohé technologické obmedzenia, že nebudú problémy s nízkymi prenosovými rýchlosťami na internete, nebudú problémy s pamäťovou kapacitou atď. Ale možno bude všetko úplne ináč. Uvidíme, čakajme a z pohodlného kresla, listujúc PCR, sledujme, čo sa bude diať. Príjemné čítanie októbrového čísla vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 10/1998 Editorial
Autor: Martin Drobný
Pôvodne som už mal napísaný úplne iný príhovor, ale neskôr som usúdil, že ešte nenastala vhodná doba na jeho uverejnenie, tak som ho odložil do špeciálneho „foldera“, záložky či „šanóna“, sadol som za „kíbord“ a pripravil nový príhovor, ktorý, myslím, lepšie zapadne do súčasnej klímy, a to nielen tej spoločenskej, ale aj tej počítačovej.
Tento príhovor píšem začiatkom septembra, už dostatočne znechutený prebiehajúcou volebnou kampaňou, ale ešte vôbec netušiac, ako dopadnú výsledky volieb. Vy, držiac v rukách októbrové číslo PCR, to už viete, ale nech už dopadli, tak alebo onak, určite budú opäť na jednej strane „víťazi“ a na druhej „porazení“, kto však bude búchať šampanským a kto škrípať zubami, neviem. A hoci všetkým ide o naše „blaho“ (alebo aspoň tak nejako to všetci deklarujú), neočakávam nejakú zásadnú zmenu v doterajšom vývoji po nástupe novej garnitúry. Prečo? Pretože platí nielen to, že každá krajina má takú vládu, akú si zaslúži, a to, že vyspelosť vlády je len verným obrazom vyspelosti národa, ale aj to, že akákoľvek múdra a šikovná vláda je odsúdená na neúspech, pokiaľ samotná spoločnosť nie je v poriadku, pokiaľ je v nej niečo zlé, ak je spoločnosť chorá. A myslím si, že s tou našou spoločnosťou naozaj niečo nie je v poriadku. Veď sa len stačí pozrieť do ulíc, obchodov, panelákov, autobusov, ako sa ľudia k sebe navzájom správajú. Zovšadiaľ len nechuť, pesimizmus, samé sťažnosti. Samozrejme, za všetko môže niekto iný, aj za to, ako poctivo si plníme úlohy v práci, v škole, v úradoch, akú harmonickú atmosféru máme doma v rodine atď. Hovorím príliš všeobecne? Dobre, priestoru mám málo, tak len jeden príklad našej „choroby“. Všetci motoristi, ktorí sa pohybujú v meste alebo na výpadovkách, mi isto potvrdia, že to, čo sa už niekoľko rokov deje na našich cestách, už naozaj nie je normálne. Tá obrovská miera agresivity, spupnosti a netolerancie, ktorú niektorí vodiči predvádzajú svojím arogantným „štýlom“ jazdy, špeciálne pri predbiehaní je naozaj údesná. Neverím, že jedinou úchylkou takéhoto „dravca“ je jeho spôsob jazdy a že inak je to slušný človek, nedajbože úspešný manažér. Okrem toho tu je veľká skupina ináč v podstate „normálnych“ šoférov, až na to, že bez rozpakov zaparkujú auto pred východom z garáže, že radšej by si dali zašiť oko, ako by sa mali na vás pozrieť a pustiť vás pred seba, keď sa, zúfalo signalizujúc, neviete dostať z vedľajšej ulice na hlavnú. Že na chodníku zaparkujú tak šikovne, že chodci budú musieť jeho auto obchádzať po rušnej ulici, riskujúc svoje zrazenie, že si na panelákovom sídlisku vytrvalým stláčaním klaksóna s obľubou vyvolávajú „kamoša“ z horného poschodia, že považujú dokonca už aj zákonom ustanovené dávanie prednosti chodcom na prechode bez svetelného značenia za prejav slabosti či duševného obmedzenia, atď. Mohol by som ešte dlho pokračovať. A nielen o situácii z našich ciest, veď to vidíme všade, ale príklad z ciest celkom verne odráža stav celej spoločnosti. Neviem, niekde sa stala chyba, niečo tu je choré, ale nie je to niekto iný, sme to my všetci, každý z nás. Kde sú nejaké ideály, morálne princípy alebo aspoň zásady slušného správania či normálnych medziľudských vzťahov, ľudskosť, ústretovosť, ochota pomôcť či milý úsmev? Kde sa stratili?
Tak to by bola výnimočná a príležitostná správa o stave spoločnosti z domova. A čo svet (teraz však už ten počítačový)? Aj tu sa niečo sa deje a mnohí asi aj tušia čo. Pravdepodobne však nikto presne nevie, aký bude výsledok prebiehajúcich procesov. Viaceré udalosti z posledných dvoch rokov naznačujú, že nielen vo svete PC, lež aj v komunikačnom a networkingovom priemysle dôjde v blízkej budúcnosti k veľkým zmenám. A budú to zmeny, ktoré síce postupným, ale zásadným spôsob zmenia charakter celého priemyslu. Nachádzame sa v situácii očakávania a približovania sa k akémusi kvalitatívnemu skoku. Básnik by použil prirovnanie o odpudzujúcej húsenici, ktorá sa zakuklí, aby z kukly neskôr vyletel nádherný motýľ.
Podľa čoho usudzujem, že počítačový priemysel očakávajú zmeny? Sú to jednak správy oznamujúce, že už aj tradične silné a zdravé spoločnosti sa dostávajú vďaka zostrenému tlaku do ťažkostí. Je to pohlcovanie firiem s nižšou kapitalizáciou, spájanie sa firiem pôsobiacich v komplementárnych odvetviach. Sú to nové formy objednávania produktov a služieb, nové spôsoby obchodovania. Sú to zmeny v distribučných kanáloch, nové technológie, produkty a služby atď.
A ako by mal vyzerať motýľ, ktorý by sa z toho všetkého mal vykľuť? Neviem, ťažko predikovať, ako sa budú správať jednotlivé firmy, aké prekvapujúce technológie sa objavia, aké nečakané situácie môžu nastať. V každom prípade však očakávam - a nie je to nič prekvapujúce -, že sa zmenší počet kľúčových firiem, že sa tri hlavné oblasti - počítačový, komunikačný a networkingový priemysel - budú čoraz viac prelínať, až sa spoja do jediného, informačného. Že sa čoraz menší dôraz bude dávať na konkrétne technológie a produkty a čoraz väčší význam nadobudne samotný informačný obsah. Takisto očakávam, že veľká zmena postihne celú koncepciu PC, že padnú mnohé technologické obmedzenia, že nebudú problémy s nízkymi prenosovými rýchlosťami na internete, nebudú problémy s pamäťovou kapacitou atď. Ale možno bude všetko úplne ináč. Uvidíme, čakajme a z pohodlného kresla, listujúc PCR, sledujme, čo sa bude diať. Príjemné čítanie októbrového čísla vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 10/1998 Editorial
Autor: Martin Drobný
utorok 1. septembra 1998
PC REVUE
Tak čo, moji milí? Už ste po dovolenke? Čo to bolo tento rok? Makarska, Kréta, Ibiza alebo Zemplínska šírava? Nech už to bolo kdekoľvek, dúfam, že ste si príjemne oddýchli a dokázali ste „vypnúť“ z každodenného pracovného vypätia a stresu. Ja som bol pár dní v Terchovských dierach a bolo to super. Polozili sme po rebríkoch a reťaziach Tiesňavy, dali sme si takú „light“ verziu kaňoningu v Bielom potoku a hneď mi bolo lepšie na tele aj na duši. Ozaj, keď už sme pri tej light verzii, mám pre vás niečo na pobavenie. Minule sa mi do rúk dostal jeden týždenník, kde som sa v „recenzii“ na W98 dočítal, že „Plus98 obsahuje aj svetelnú verziu obrázkového programu Nakresli si…“. To ten program sviští asi rýchlosťou svetla… Nuž, takto to vyzerá, keď laik robí doslovný preklad. Ale čo, aspoň som sa zasmial. Dosť bolo irónie, času je málo, poďme do práce. Z hľadiska počítačového biznisu vstupujeme do zvlášť dôležitého obdobia roka. Škatule sa budú presúvať opäť o niečo rýchlejšie a koruny sa budú púšťať z ruky akosi ľahšie. Očakávania zo strany predajcov sú velikánske, otázkou zostáva, či sa aj naplnia. A zvlášť to platí pre tento rok, keď máme voľby, čo pre štátny sektor vždy znamená signál na stop akýmkoľvek investíciám alebo, naopak, náhlivé „rozpúšťanie“ peňazí z fondov, kým ešte nejaké sú. Ale nie sú to len voľby, čo tento rok ovplyvnia počítačový biznis na Slovensku. Je to aj meniaca sa situácia v počítačovom priemysle vo svete a na Slovensku do toho ešte vstupuje mierne stagnujúci počítačový trh, nedostatočná rozvinutosť obchodno-predajných vzťahov medzi počítačovými firmami navzájom, medzi firmou a zákazníkom atď. O tom, ako sa počítačové firmy presadia v budúcich rokoch, bude rozhodovať práve to, ako sa prispôsobia zmeneným podmienkam, ako zvýšia produktivitu, ako zefektívnia činnosť. Pre „podvyživený“ marketing, chabý záujem o skutočné potreby zákazníka či nedostatočnú kooperáciu medzi firmami sme „stúpali do duše“ v predchádzajúcich číslach najmä našim domácim predajcom. Tentoraz by som rád trochu „stúpil do duše“ zákazníkom, osobitne tým, ktorí sú vo vedení menších či stredných firiem. Práve oni totiž majú na starosti všetko: od každodennej prevádzky firmy cez jej strategické smerovanie do budúcnosti. Majú najlepší prehľad o tokoch informácií, dokumentov, kompetenciách a tým aj o nedostatkoch v činnosti, problémoch, rezervách atď. A čo je dôležité, rozhodujú o strategických investíciách. Je jasné, že sú zavalení každodennou agendou a nestíhajú (tak ako my všetci…), ale bolo by viac ako žiaduce, keby sa začali zaujímať o to, ako by sa pomocou počítačových technológií dalo zefektívniť napríklad spracovanie každodennej agendy. A potom komunikácia medzi pracovníkmi vnútri firmy a komunikácia s obchodnými partnermi, so zákazníkmi. A účtovníctvo, sledovanie skladových zásob, peňažných prostriedkov, platobný styk atď. Pod využívaním počítačových technológií nemám na mysli jeden sólo počítač s T602-kou na sekretariáte a jeden s účtovníctvom „zbastleným“ vo foxke či cliperi na ekonomickom úseku. Je to najmä toľko omieľaná práca v sieti, používanie elektronickej pošty v rámci lokálnej siete či cez internet, zdieľanie tlačiarní, dokumentov, kontaktov, jednoducho všetkých potrebných informácií. Je to práca na spoločných projektoch, vytvorenie prezentácie na webe atď. Sú to všetko témy, ktorým sa v PCR pravidelne venujeme. V tejto súvislosti by som nechcel radiť alebo poúčať, ale myslím, že riadiaci pracovníci by sa mali podstatne viac zaujímať o to, čo všetko im počítačové technológie môžu naozaj priniesť, čo sa deje vo svete, aká je domáca ponuka, aké sú možnosti, aké sú produkty, riešenia. A potom, ak už raz zistia, aký prínos to môže znamenať pre ich firmu, musia vo svojom samovzdelávaní pokračovať na vyššej úrovni. Nemôžu napríklad naslepo zveriť ani zavedenie jednoduchého informačného systému odborníkom, hoci aj z odporúčanej počítačovej firmy. Musia mať vlastný názor a predstavu o zmysluplnosti a efektívnosti vynaložených prostriedkov a tak či tak musia pri zavádzaní systému byť v obraze pre nevyhnutné konzultácie pri zavádzaní systému. Nikto iný to za nich neurobí. Stále viac a viac sa práve takéto vedomosti budú považovať za druhú gramotnosť. Skôr či neskôr budeme musieť my všetci vedieť používať a využívať počítačové technológie. Tak prečo čakať? Príjemné čítanie septembrového čísla vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 9/1998 Editorial
Autor: Martin Drobný
Martin Drobný
PC REVUE 9/1998 Editorial
Autor: Martin Drobný
sobota 1. augusta 1998
PC REVUE
Go fast or go out…
V biznise, a v tom počítačovom to platí dvojnásobne, nie je miesto pre nostalgiu, emócie či romantické predstavy o živote. Presviedčame sa o tom čoraz intenzívnejšie každý deň. Naposledy som si to výrazne uvedomil v polovici júna, keď padla posledná prekážka brániaca odkúpeniu spoločnosti Digital firmou Compaq a začal sa proces ich fyzického spájania. Hoci sa ešte v januári, najmä zo strany Digitalu, hovorilo o fúzii a o tom, že Digital bude pôsobiť pod svojou vlastnou obchodnou značkou, teraz skôr zaznieva označenie akvizícia a je už úplne jasné, že s tradičným logom Digitalu sa už nestretneme. Končí sa tak jedna kapitola „kroniky IT“, začína sa ďalšia a život pokračuje ďalej. Nie je to prvý ani posledný príklad toho, čo sa deje v súčasnom počítačovom a komunikačnom priemysle, ale necháva nám niekoľko dôležitých odkazov. Po prvé dôkaz toho, že sa zmenila doba, že sa zmenil spôsob, akým sa robí biznis, a podmienky na dosiahnutie úspechu na trhu. Po druhé sa potvrdzuje, že (bohužiaľ) nie je ani také dôležité, akými špičkovými technológiami alebo produktmi disponujete, ale to, ako ich viete predať. Po ďalšie: nie je podstatná tradícia, skúsenosti, potenciál, ale momentálna trhová hodnota a záujmy akcionárov. No a na záver: ak chcete prežiť, musíte byť dostatočne veľkí a silní, ale zároveň schopní veľmi rýchlo reagovať na meniace sa podmienky na trhu a v celom priemysle. Ak to nedokážete, choďte z biznisu preč radšej skôr, ako si „rozbijete nos“, alebo veľmi rýchlo nájdite niekoho, kto by vás chcel kúpiť.
Hoci niekomu sa na prvý pohľad môže zdať, že počítačový priemysel tam „vo svete“ je príliš ďaleko a nás sa netýka, nie je to celkom pravda. Princípy toho, ako sa robí obchod, meniace sa podmienky na trhu, konkurenčný tlak atď. fungujú aj u nás, azda v trochu modifikovanej podobe. Možno to niekedy vyzerá trochu „zvláštne“, keď sa nás experti „zvonka“ snažia naučiť, ako sa robí biznis na Slovensku, a o miestnych podmienkach nemajú ani potuchy. Napriek tomu by som však odporúčal pozorne ich počúvať a vybrať si z toho, čo hovoria, podstatu. Musím sa priznať, že nie som veľmi „business oriented“, ale v jednom majú tí „kapitalisti“ asi pravdu. Základom úspešného biznisu je sofistikovaný, adresný a najmä agresívny marketing. Viem, že to nie je nič nové ani objavné, veď sme to počuli už x-krát. Treba však ísť viac do hĺbky a zistiť, čo všetko sa pod týmto termínom skrýva. Naštudovať si literatúru, sledovať odbornú tlač, vycestovať do sveta alebo si zaplatiť kurz. V každom prípade však treba, aby sme boli podstatne aktívnejší. Je už taká doba „Go fast or go out…“
Príjemné čítanie augustového čísla vám želá
P.S.: Ozaj, vedeli ste, že presne pred piatimi rokmi, v auguste 1993, vyšlo prvé číslo PCR? Hmmm, ako dávno to bolo a čo všetko sa za ten čas zmenilo…
PC REVUE 8/1998 Editorial
Autor: Martin Drobný
V biznise, a v tom počítačovom to platí dvojnásobne, nie je miesto pre nostalgiu, emócie či romantické predstavy o živote. Presviedčame sa o tom čoraz intenzívnejšie každý deň. Naposledy som si to výrazne uvedomil v polovici júna, keď padla posledná prekážka brániaca odkúpeniu spoločnosti Digital firmou Compaq a začal sa proces ich fyzického spájania. Hoci sa ešte v januári, najmä zo strany Digitalu, hovorilo o fúzii a o tom, že Digital bude pôsobiť pod svojou vlastnou obchodnou značkou, teraz skôr zaznieva označenie akvizícia a je už úplne jasné, že s tradičným logom Digitalu sa už nestretneme. Končí sa tak jedna kapitola „kroniky IT“, začína sa ďalšia a život pokračuje ďalej. Nie je to prvý ani posledný príklad toho, čo sa deje v súčasnom počítačovom a komunikačnom priemysle, ale necháva nám niekoľko dôležitých odkazov. Po prvé dôkaz toho, že sa zmenila doba, že sa zmenil spôsob, akým sa robí biznis, a podmienky na dosiahnutie úspechu na trhu. Po druhé sa potvrdzuje, že (bohužiaľ) nie je ani také dôležité, akými špičkovými technológiami alebo produktmi disponujete, ale to, ako ich viete predať. Po ďalšie: nie je podstatná tradícia, skúsenosti, potenciál, ale momentálna trhová hodnota a záujmy akcionárov. No a na záver: ak chcete prežiť, musíte byť dostatočne veľkí a silní, ale zároveň schopní veľmi rýchlo reagovať na meniace sa podmienky na trhu a v celom priemysle. Ak to nedokážete, choďte z biznisu preč radšej skôr, ako si „rozbijete nos“, alebo veľmi rýchlo nájdite niekoho, kto by vás chcel kúpiť.
Hoci niekomu sa na prvý pohľad môže zdať, že počítačový priemysel tam „vo svete“ je príliš ďaleko a nás sa netýka, nie je to celkom pravda. Princípy toho, ako sa robí obchod, meniace sa podmienky na trhu, konkurenčný tlak atď. fungujú aj u nás, azda v trochu modifikovanej podobe. Možno to niekedy vyzerá trochu „zvláštne“, keď sa nás experti „zvonka“ snažia naučiť, ako sa robí biznis na Slovensku, a o miestnych podmienkach nemajú ani potuchy. Napriek tomu by som však odporúčal pozorne ich počúvať a vybrať si z toho, čo hovoria, podstatu. Musím sa priznať, že nie som veľmi „business oriented“, ale v jednom majú tí „kapitalisti“ asi pravdu. Základom úspešného biznisu je sofistikovaný, adresný a najmä agresívny marketing. Viem, že to nie je nič nové ani objavné, veď sme to počuli už x-krát. Treba však ísť viac do hĺbky a zistiť, čo všetko sa pod týmto termínom skrýva. Naštudovať si literatúru, sledovať odbornú tlač, vycestovať do sveta alebo si zaplatiť kurz. V každom prípade však treba, aby sme boli podstatne aktívnejší. Je už taká doba „Go fast or go out…“
Príjemné čítanie augustového čísla vám želá
P.S.: Ozaj, vedeli ste, že presne pred piatimi rokmi, v auguste 1993, vyšlo prvé číslo PCR? Hmmm, ako dávno to bolo a čo všetko sa za ten čas zmenilo…
PC REVUE 8/1998 Editorial
Autor: Martin Drobný
pondelok 1. júna 1998
PC REVUE
Niečo visí vo vzduchu Asi málokoho prekvapím konštatovaním, že počítačový trh na Slovensku zaznamenáva v súčasnosti určité zlomové obdobie. Bežná verejnosť to možno neregistruje, ale predajcovia počítačov, komponentov či periférií viac ako dobre vedia, čo naznačujem. Obchodníci chodia, pýtajú sa, čo sa deje, a sťažujú sa, že im zle ide biznis. Vraj sa nepredáva, podniky nemajú peniaze, platobná disciplína je zlá atď. V ekonomickej terminológii sa v tejto súvislosti niekedy objavuje hrôzostrašný termín recesia. Jej vážnosť a hĺbku napriek reportom analytických a prieskumných spoločností môžeme len odhadovať. Odhad IDC hovorí napríklad o jednopercentnom poklese predaja v minulom roku. Na jednej strane sa rozpráva o výborných makroekonomických výsledkoch, ale na druhej strane naše podniky nemajú peniaze na oveľa prozaickejšie veci ako na budovanie podnikových informačných systémov či modernej komunikačnej infraštruktúry, o dvojročných inovačných cykloch už existujúcich inštalácií informačných systémov ani nehovoriac. Rozvinutosť spotrebiteľského trhu je zatiaľ malá (podľa IDC domácnosti pokryli len 6,8 % predaja počítačov), absolútna väčšina predaja smeruje do väčších podnikov, štátnej správy. Na druhej strane predajcovia konštatujú, že výsledky za prvé mesiace tohto roku sú v porovnaní s tým minulým oveľa slabšie. No treba súčasne dodať, že napriek sťaženým podmienkam v hre stále zostávajú všetky kľúčové počítačové firmy. Séria prekvapujúcich bankrotov sa zatiaľ nekonala. Za tejto situácie ťažko odhadnúť, v ktorom bode vývoja podľa pomyselnej Gaussovej krivky sa asi nachádzame, ale napriek tomu je určite najvyšší čas začať hľadať východiská z neutešeného stavu. Aké sú možnosti? Nie je ich asi príliš veľa, ale jednou z nich by mohla byt orientácia na nové segmenty trhu, objavenie nových typov zákazníkov. Poľom skoro neoraným sú napríklad menšie a stredné firmy rôznorodého zamerania, ktoré sa aj všade vo svete tešia v súčasnosti veľkej pozornosti celého počítačového priemyslu. Sú to také podniky, ktoré by veľmi účelne mohli začať využívať „prevratné“ technológie, ako je komunikácia v lokálnej počítačovej sieti, zdieľanie tlačiarní, dokumentov, prístup k vnútropodnikovým databázam, spoločné plánovanie, práca na projektoch, komunikácia prostredníctvom elektronickej pošty, kontrolovaný prístup na Internet atď. Ide o technológie, ktoré pomôžu zefektívniť tok informácií vo firme, zvýšiť produktivitu práce, skvalitniť spôsob riadenia podniku, a tak v konečnom dôsledku získať konkurenčnú výhodu. Sú to všetko zákazníci, ktorí by veľmi radi začali využívať všetky tieto „novinky“ za predpokladu, že budú o nich vedieť a že im s ich implementáciou niekto pomôže. Všetkým, ktorí sa pohybujú v počítačovej branži, sú tieto technológie, pochopiteľne, známe, ale im nie. Nemajú samostatné výpočtové stredisko ani správcu informačného systému. Musia sa spoliehať na vlastné sily a na solídnosť svojho dodávateľa produktov či služieb. Nového zákazníka si preto bude treba nielen nájsť, ale si ho aj „vychovať“. To znamená, že bude treba podstatne viac energie investovať do jeho vzdelávania, do osvety, popularizácie počítačových technológií. Možno na to využiť rôzne formy a prostriedky. Určite sa do tohto procesu v ešte väčšej miere zapojíme aj my v redakcii a budeme sa snažiť prostredníctvom PCR a IW sprístupniť počítačové technológie ešte širšej počítačovej verejnosti. To, že treba začať konať, jasne naznačil aj Cofax, ktorý je tentoraz za nami už o niečo skôr. Dôvod? Chýbali skoro všetci reprezentanti svetových značiek počítačov, takmer úplne sa vytratili stredne veľké počítačové firmy, absentovala hlavná skupina významných distribútorov počítačov a počítačových komponentov, na výstave takmer neboli zastúpené svetové softvérové firmy. Zo strany návštevníkov na výstave prevládala mládež a sem-tam sa objavili zástupcovia väčších podnikov. Plus neidentifikovateľná masa laikov. Aj tu na výstave absentuje stredný prúd, napríklad zástupcovia spomenutých menších a stredných firiem, ktorí by si na výstave radi urobili obraz o ponuke, novinkách, prípadne sa rozhodli pre vhodného dodávateľa. Návštevníci, ktorí sú zvedaví, nehanbia sa opýtať, ktorí sú primerane kvalifikovanými partnermi do debaty so zástupcami firiem. Určite je viac príčin, prečo je situácia s počítačovými výstavami na Slovensku taká, aká je. Určite sa však počítačové firmy začnú na výstavy vracať v momente, keď na nich budú môcť naozaj osloviť potenciálneho zákazníka. (Podrobnejšiu reportáž z Cofaxu nájdete vo vnútri čísla.) Preto, všetci, ktorí majú záujem pomôcť nám v osvete a popularizácii počítačových technológií, sú vítaní. Chcem súčasne apelovať aj na zástupcov počítačových firiem, lebo ide najmä o ich nových zákazníkov. Takže poďme na vec. Príjemné čítanie preddovolenkového čísla PCR vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 6/1998 Editorial
Autor: Martin Drobný
Martin Drobný
PC REVUE 6/1998 Editorial
Autor: Martin Drobný
piatok 1. mája 1998
PC REVUE
Nedávno ma príjemne prekvapila prognóza analytikov spoločnosti Forrester Research, podľa ktorej by sa mal podiel zastúpenia PC v amerických domácnostiach zvýšiť do roku 2002 z doterajších zhruba 40 % až na 60 %. Na prvý pohľad to možno nie je mimoriadne prekvapujúce, veď ceny PC priebežne klesajú. Keď sa však spätne pozrieme, ako sa spomalil v posledných rokoch prienik PC do amerických domácností, predikovanie skoku o 20 %, ktorý sa má dosiahnuť len za 4 roky, je viac ako signifikantný. Dôvod doterajšieho pomalšieho rastu bol pomerne jednoduchý: cena PC bola vzhľadom na výšku rodinného rozpočtu pre určitú časť domácností ešte stále neúnosná. V minulom roku sa však situácia s príchodom zostáv pod 1000 dolárov začala meniť a tempo rastu predaja sa začalo zvyšovať. PC výraznejšie prenikajú aj do domácností s nižšími príjmami a počítač sa tak čoskoro možno naozaj stane bežným domácim spotrebičom, podobne ako TV alebo audioveža. Analytici predpovedajú, že v druhej polovici roku uvedú výrobcovia značkových počítačov na trh zostavy s cenou pod 600 dolárov. A posledné slovo sa vraj ešte stále nepovedalo… Toľko predpoveď.
Amerika je Amerika, je to všetko pekné, ale my tu v Európe a zvlášť v jej strednej a východnej časti o takejto rozšírenosti počítačov medzi bežnými používateľmi môžeme len snívať. Neviem, či existujú prieskumy o prieniku počítačov do slovenských domácností, ale obávam sa, že to zo známych dôvodov nebude príliš významné číslo. Ročne sa u nás predá asi 60-70-tisíc počítačov. Absolútna väčšina z tohto počtu putuje do podnikovej sféry. Zaostávame v počte počítačov pripadajúcich na jednotku obyvateľstva či v počte používateľov pripojených na Internet aj v porovnaní so susednými krajinami, s ktorými pritom máme porovnateľné hospodárske výsledky. V ČR sa napr. za minulý rok predalo podľa IDC asi 233 000 počítačov, a to ešte minulý rok zaznamenali vzhľadom na nepriaznivú ekonomickú situáciu pokles predaja. Na Slovensku sa za minulý rok predalo podľa IDC asi 70 000 počítačov, z čoho 60 000 bolo desktopov, asi 8 700 notebookov a zvyšok predstavovali servery. Zjednodušene to znamená, že napriek podobnému ekonomickému prostrediu či množstvu peňazí medzi ľuďmi sa u nás nekupuje toľko počítačov, ako by sa malo. Hoci takéto kritérium hodnotenia informačnej vyspelosti krajiny poriadne kríva, lepšie momentálne nemám. Kde je chyba? Sú u nás počítače ešte stále drahou „zábavou“?
Neznačkový „lokálny“ počítač, na ktorom ako-tak bez problémov spustíte W95, sa dá kúpiť za 18-20 000 korún bez DPH, za značkový musíte zaplatiť zhruba dvojnásobok. Pokiaľ vám však nebude prekážať počítač „z druhej ruky“, za 5- 10-tisíc korún sa môžete dostať k 486-kám či slabším Pentiám, postupne vyraďovaným napríklad zo zahraničných bánk. Je to neúnosne veľa? Iste, za „nadupaný“ multimediálny počítač či za výkonnú grafickú stanicu zaplatíte o dosť viac, ale pre bežného používateľa stačí aj jednoduchšia zostava, na ktorej spustí kancelárske aplikácie, účtovníctvo, výučbový program či webový prehliadač. Ceny všetkých kedysi drahých počítačových komponentov medzičasom klesli, takže za 16 MB RAM zaplatíte 1000 korún, za 1,2 GB disk dáte 4000 korún a 14“ monitor kúpite už aj pod 5000 korún (bez DPH). Ceny procesorov rovnako klesajú každý mesiac, a to Intel&Co chystajú na tento rok ešte dramatickejšie kroky. Ostatné komponenty - grafická karta, základná doska, myš, skrinka, zdroj - to sú všetko „párstokorunové“ záležitosti. Takže sú naozaj počítače ešte stále luxusnou záležitosťou? Iste, niekedy chýbajú peniaze na oveľa prozaickejšie veci, ale pokiaľ existuje cieľ, cesta na získanie prostriedkov sa skôr či neskôr vždy nájde. Treba hlavne chcieť a niečo pre to aj urobiť. To sa týka najmä „tinejdžerov“. Brigáda, pôžička, sporenie, lízing… čokoľvek, každý podľa svojich možností a potrieb, postupne, per partes. Treba sa zbaviť nášho typického postoja „muchy, zjedzte ma“. Netreba sa sťažovať a vyplakávať nad nespravodlivosťou osudu, ale zobrať konečne „opraty“ do vlastných rúk a pomôcť si, ako sa dá. Ale to už trochu odbočujem…
Takže osobne si myslím, že problém nie je len v peniazoch. Minimálne porovnateľnou prekážkou brániacou väčšiemu rozvoju využívania počítačov, Internetu atď. u nás je nižšia úroveň „počítačového“ povedomia. Ľudia ešte často nevedia oceniť praktický prínos využívania počítačov v menšej firme či v domácnosti. Manažeri nepoznajú všetky možnosti počítačových technológií, ktoré im pomôžu zlepšiť vnútrofiremný tok informácií, obeh či zdieľanie dokumentov, komunikáciu so zákazníkom. Nie všetci vieme, ako sa počítače dajú využiť aj v samovzdelávaní, pri rešeršovaní a archivácii údajov, pri príprave školskej či vedeckej práce, pri tvorbe hudobnej, výtvarnej či spisovateľskej prvotiny. Nevieme, že Internet je možné využiť aj na niečo iné ako na pozeranie „hanbatých“ serverov či posielanie „žartovných“ e-mailov kamarátom. Iste, máme množstvo veľmi šikovných a nadaných profesionálov, programátorov, správcov sietí, grafikov, technikov, vývojárov, ale tí netvoria masy. Pre naozaj široké využívanie počítačov treba, aby si práve bežní potenciálni používatelia uvedomili potrebu využívania počítačov, resp. aby poznali ich praktické možnosti, aby ich vedeli využívať, aby ich prostredníctvom vedeli skvalitniť, zefektívniť, zjednodušiť svoju prácu, odbornosť, prístup k informáciám, rozšíriť svoje možnosti komunikácie. Preto napriek tomu, že sa píše rok 1998 a mnohým sa možno moje slová zdajú trochu archaické, spoločenská potreba šírenia osvety a popularizácie stále trvá. Rád by som preto vyzval všetkých zdatnejších používateľov, aby pomohli a zapojili sa do tejto neľahkej úlohy. Ľudom treba vysvetľovať, radiť, pomáhať, treba sa stať vo svojom okolí akýmsi „evanjelistom“ a objasňovať im, na čo všetko sa vlastne počítače dajú využiť, a pritom sa človek nemusí stať ich otrokom. Aj my v PCR sa budeme snažiť vyhradiť priestor aj pre bežných používateľov a poskytovať viac praktických rád, postupov, prehľadov atď., aby sme neboli vyhradení len pre odbornú verejnosť. Ak preto máte záujem zapojiť sa do tohto procesu, každá pomoc je vítaná. Príjemné čítanie májového čísla vám želá
A nezabudnite, že nielen počítačom je človek živý,
a hlavne si všimnite, že vonku je máj!
PC REVUE 5/1998 Editorial
Autor: Martin Drobný
Amerika je Amerika, je to všetko pekné, ale my tu v Európe a zvlášť v jej strednej a východnej časti o takejto rozšírenosti počítačov medzi bežnými používateľmi môžeme len snívať. Neviem, či existujú prieskumy o prieniku počítačov do slovenských domácností, ale obávam sa, že to zo známych dôvodov nebude príliš významné číslo. Ročne sa u nás predá asi 60-70-tisíc počítačov. Absolútna väčšina z tohto počtu putuje do podnikovej sféry. Zaostávame v počte počítačov pripadajúcich na jednotku obyvateľstva či v počte používateľov pripojených na Internet aj v porovnaní so susednými krajinami, s ktorými pritom máme porovnateľné hospodárske výsledky. V ČR sa napr. za minulý rok predalo podľa IDC asi 233 000 počítačov, a to ešte minulý rok zaznamenali vzhľadom na nepriaznivú ekonomickú situáciu pokles predaja. Na Slovensku sa za minulý rok predalo podľa IDC asi 70 000 počítačov, z čoho 60 000 bolo desktopov, asi 8 700 notebookov a zvyšok predstavovali servery. Zjednodušene to znamená, že napriek podobnému ekonomickému prostrediu či množstvu peňazí medzi ľuďmi sa u nás nekupuje toľko počítačov, ako by sa malo. Hoci takéto kritérium hodnotenia informačnej vyspelosti krajiny poriadne kríva, lepšie momentálne nemám. Kde je chyba? Sú u nás počítače ešte stále drahou „zábavou“?
Neznačkový „lokálny“ počítač, na ktorom ako-tak bez problémov spustíte W95, sa dá kúpiť za 18-20 000 korún bez DPH, za značkový musíte zaplatiť zhruba dvojnásobok. Pokiaľ vám však nebude prekážať počítač „z druhej ruky“, za 5- 10-tisíc korún sa môžete dostať k 486-kám či slabším Pentiám, postupne vyraďovaným napríklad zo zahraničných bánk. Je to neúnosne veľa? Iste, za „nadupaný“ multimediálny počítač či za výkonnú grafickú stanicu zaplatíte o dosť viac, ale pre bežného používateľa stačí aj jednoduchšia zostava, na ktorej spustí kancelárske aplikácie, účtovníctvo, výučbový program či webový prehliadač. Ceny všetkých kedysi drahých počítačových komponentov medzičasom klesli, takže za 16 MB RAM zaplatíte 1000 korún, za 1,2 GB disk dáte 4000 korún a 14“ monitor kúpite už aj pod 5000 korún (bez DPH). Ceny procesorov rovnako klesajú každý mesiac, a to Intel&Co chystajú na tento rok ešte dramatickejšie kroky. Ostatné komponenty - grafická karta, základná doska, myš, skrinka, zdroj - to sú všetko „párstokorunové“ záležitosti. Takže sú naozaj počítače ešte stále luxusnou záležitosťou? Iste, niekedy chýbajú peniaze na oveľa prozaickejšie veci, ale pokiaľ existuje cieľ, cesta na získanie prostriedkov sa skôr či neskôr vždy nájde. Treba hlavne chcieť a niečo pre to aj urobiť. To sa týka najmä „tinejdžerov“. Brigáda, pôžička, sporenie, lízing… čokoľvek, každý podľa svojich možností a potrieb, postupne, per partes. Treba sa zbaviť nášho typického postoja „muchy, zjedzte ma“. Netreba sa sťažovať a vyplakávať nad nespravodlivosťou osudu, ale zobrať konečne „opraty“ do vlastných rúk a pomôcť si, ako sa dá. Ale to už trochu odbočujem…
Takže osobne si myslím, že problém nie je len v peniazoch. Minimálne porovnateľnou prekážkou brániacou väčšiemu rozvoju využívania počítačov, Internetu atď. u nás je nižšia úroveň „počítačového“ povedomia. Ľudia ešte často nevedia oceniť praktický prínos využívania počítačov v menšej firme či v domácnosti. Manažeri nepoznajú všetky možnosti počítačových technológií, ktoré im pomôžu zlepšiť vnútrofiremný tok informácií, obeh či zdieľanie dokumentov, komunikáciu so zákazníkom. Nie všetci vieme, ako sa počítače dajú využiť aj v samovzdelávaní, pri rešeršovaní a archivácii údajov, pri príprave školskej či vedeckej práce, pri tvorbe hudobnej, výtvarnej či spisovateľskej prvotiny. Nevieme, že Internet je možné využiť aj na niečo iné ako na pozeranie „hanbatých“ serverov či posielanie „žartovných“ e-mailov kamarátom. Iste, máme množstvo veľmi šikovných a nadaných profesionálov, programátorov, správcov sietí, grafikov, technikov, vývojárov, ale tí netvoria masy. Pre naozaj široké využívanie počítačov treba, aby si práve bežní potenciálni používatelia uvedomili potrebu využívania počítačov, resp. aby poznali ich praktické možnosti, aby ich vedeli využívať, aby ich prostredníctvom vedeli skvalitniť, zefektívniť, zjednodušiť svoju prácu, odbornosť, prístup k informáciám, rozšíriť svoje možnosti komunikácie. Preto napriek tomu, že sa píše rok 1998 a mnohým sa možno moje slová zdajú trochu archaické, spoločenská potreba šírenia osvety a popularizácie stále trvá. Rád by som preto vyzval všetkých zdatnejších používateľov, aby pomohli a zapojili sa do tejto neľahkej úlohy. Ľudom treba vysvetľovať, radiť, pomáhať, treba sa stať vo svojom okolí akýmsi „evanjelistom“ a objasňovať im, na čo všetko sa vlastne počítače dajú využiť, a pritom sa človek nemusí stať ich otrokom. Aj my v PCR sa budeme snažiť vyhradiť priestor aj pre bežných používateľov a poskytovať viac praktických rád, postupov, prehľadov atď., aby sme neboli vyhradení len pre odbornú verejnosť. Ak preto máte záujem zapojiť sa do tohto procesu, každá pomoc je vítaná. Príjemné čítanie májového čísla vám želá
A nezabudnite, že nielen počítačom je človek živý,
a hlavne si všimnite, že vonku je máj!
PC REVUE 5/1998 Editorial
Autor: Martin Drobný
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)