PC REVUE

Všetko závisí od ľudí

Fíha, tak toto bol iný september. Málokedy som tak veľa cestoval v tomto mesiaci ako práve teraz. A je to dobre, z redakčného stola v Bratislave síce môžeme napísať „akúsi“ reportáž, ale po prvých riadkoch vám bude jasné, že sme tam v skutočnosti neboli a obrázky nie sú naživo, ale všetky poskytli firmy alebo internet. To nie je cesta PC REVUE, chceme byť presne tam, kde sa veci predstavujú, a prinášať ich spracované zaujímavou formou.

Začalo sa to hneď na začiatku mesiaca, keď sme ako dosť veľká redakčná výprava zamierili na výstavu IFA do Berlína. Samozrejme, so všetkým, čo k tomu v PC REVUE patrí, teda s foto- a videovýbavou. Práve preto som šiel na výstavu autom, lebo výbavu za takmer 7000 eur určite nezverím na dopravu formou zapísanej batožiny a na palubu je to okato veľa. Aby sme mali kvalitu fotiek a videí takú, ako zvykneme ponúkať, treba mať poriadnu fyzickú výdrž na nosenie všetkého potrebného so sebou. Mám teraz vynikajúci plecniak, do ktorého sa zmestí všetko, a na IFA mi doslova prirástol k chrbtu. Uznávam však, že každý večer som už mal toho dosť a pripadal som si ako vysokohorský nosič v Tatrách. Nakrútili sme však pre vás výborné video, ktoré je plné priamych vstupov. Navyše na tom rozľahlom výstavisku sa už vyznám dobre a to je naozaj podstatné, ak potrebujete stihnúť všetky akcie, ktoré nasledujú v rýchlom slede za sebou.

PC REVUE

Čože je to päťdesiatka

Tí, ktorí si dobre pozreli predchádzajúce vydanie PC REVUE, prišli na to, že som dosiahol vek 50 rokov. Druhá strana augustového PC REVUE bola pre mňa prekvapením, pritom každý v redakcii o tom vedel, len ja nie :-). Snažím sa totiž, aby inzercia do PC REVUE nešla cezo mňa, a preto inzertné strany vidím až po vytlačení. Pri zhruba 20 000 výtlačkoch sa táto informácia dostala k dosť širokému spektru ľudí, a tak som mal čo robiť, aby som odpovedal na gratulácie po celý mesiac. Premýšľal som o téme na tento úvodník a rozhodol som sa pri tejto príležitosti zodpovedať otázku, ktorú mi často kladú kolegovia z branže. Ako som sa vlastne dostal k novinárčeniu a ako sa zmenil novinársky život za viac ako 20 rokov mojej praxe?

QUARK

Milí priatelia,

začiatok školského roku je štart pedagógov do boja s nevedomosťami, menšou či väčšou snahou študentov i žiakov niečo sa naučiť, ale aj uliať sa, ako aj štart celého školského systému urobiť všetko, čo dá, len aby sa naša vzdelanostná úroveň zvýšila. Je to nesmierne ťažké, nie iba preto, že máme školy, kde sa dá kúpiť vzdelanie, alebo že jestvujú cesty, ako si vážení občania (kým sa na to nepríde) zadovažujú akademické tituly. Raz mi nejde do hlavy, načo im sú, načo klamú, podvádzajú, dávajú úplatky, aby vyzerali múdrejšie. Zrejme netušia, že zbytočne, asi ešte vždy nezbadali, že tituly im rozum nepridali, hanby za to hodne.

PC REVUE - OpenPark

Paradoxné paralely

Medzi „ajtíkmi“ svojho času koloval obľúbený vtip „o skúsenostiach s prechodom z Girlfriend 1.0 na Wife 1.0“ a jeho upravené či rozšírené verzie. Mužské polovičky sa pri jeho čítaní usmievali, prikyvujúc s porozumením, a ako sa tvárili naše lepšie polovičky, radšej nechcite vedieť... :-) Pre zábudlivcov pripájam na záver pôvodné znenie.

Je to, samozrejme, iba vtip a tak ho treba aj brať, má však niečo do seba. Je totiž pravda, že medzi človekom a počítačom existuje zo „systémového“ hľadiska naozaj viacero pozoruhodne príbuzných znakov. Obe „entity“ majú nejaký svoj hardvér, softvér, komunikačné rozhrania, snímače, akčné jednotky atď. Zaujímavá je napríklad otázka softvéru a jeho manažmentu na oboch stranách. Niekedy zvykne „blbnúť“, z času na čas ho treba vyčistiť, odstrániť nepoužívané ovládače, ale niekedy pomôže iba poriadny piatkový „reset“. Niekto sa o svoj softvér stará celý život, priebežne si ho aktualizuje na novšie verzie, dopĺňa funkcionalitu, vylaďuje, odstraňuje bugy. Iní zase skončia svoj vývojový cyklus odchodom zo školy či vstupom do stavu manželského a udržiavajú sa v prevádzkyschopnom stave s pôvodnou verziou softvéru až do finálneho shutdownu. Vidíme snahy, keď sa mladší hardvér pokúša natiahnuť si „dospelácky“ soft, alebo naopak, keď sa na staršom hardvéri niekto pokúša rozbehať najnovšiu verziu OS, v oboch prípadoch sa to často končí hlásením „general failure“.

PC REVUE - Open Park

Okuliare budúcnosti

Prednedávnom Google predstavil prvý prototyp okuliarov budúcnosti, ktoré dokážu prakticky všetko, čo dnešné smartfóny, plus niečo navyše. Sú ovládané hlasom a dokážu vytočiť číslo z kontaktov, spravovať poznámky, navigovať na určené miesto, zobraziť nový e-mail, urobiť fotografie či natočiť video. Vďaka pripojeniu na internet umožňujú všetko aj automaticky zdieľať. Predstavený koncept prototypu okuliarov využíva malý displej v rovine pravého oka a digitálnu kameru umiestnenú vedľa displeja. Vyzerajú trochu futuristicky a vcelku kompaktne. Prvé fotky aj videá získané pomocou zabudovanej kamery vyzerajú celkom dobre, podľa The New York Times by sa okuliare Google mohli na trhu objaviť už koncom roka.

Podobný koncept si osvojil aj Olympus, keď predstavil svoje „okuliare“, ale ide skôr o prídavný minidisplej, ktorý možno k bežným okuliarom uchytiť. Displej má pomerne nízke rozlíšenie (len 320 × 240 pixelov) a pomocou technológie Bluetooth sa dokáže spárovať s inteligentným telefónom. Nemá kameru ani kopec iných možností ako tie od Google.

PC REVUE

Kde je vôľa, tam je cesta 

Ako som už naznačil v predošlom úvodníku, moja ďalšia cesta smerovala do San Francisca. Toto mesto považujem za najkrajšie v USA, a to práve preto, že nie je americké. Je viac čínske, trochu európske a hlavne kozmopolitné. Letieť som mal v sobotu z Viedne Austrianom, čo dávalo dobrý predpoklad, že doletíme načas. Letisko vo Viedni sa za posledný mesiac zmenilo, je otvorený nový terminál, a ako to pri nových veciach býva, ešte všetko nefungovalo naplno. Pri prechode na terminál pre interkontinentálne lety sme tak chodili medzi stavebnými robotníkmi a v jednej časti aj cez pivnicu. Nový terminál je obrovský, Viedeň sa týmto stala bránou pri letoch zo západnej Európy do Ázie. Stratil sa však ten tak trochu rodinný charakter bývalého terminálu. Ten nový je postavený podľa jednotnej šablóny, a ak si nevšimnete textové označenie letiska, máte problém zistiť, či ste v Mníchove, Frankfurte alebo vo Viedni. Ale taký je dnes svet, volí sa najefektívnejšia cesta, na nejaké nostalgické spomienky nie je čas.

QUARK

Milí priatelia,

ku gastronómii mám veľmi pozitívny vzťah, no začína mi prekážať lavína televíznych relácií venovaných témam, ktoré so stravovaním súvisia. Pred niekoľkými rokmi sa objavil mladý Jamie Oliver, ktorý s fortieľom skúseného praktika a veľkou dávkou fantázie predvádzal svoje kuchárske umenie. Bolo to veľmi presvedčivé. Pomaly nebolo televízie, kde by Jamie nevystupoval, a aj v našich kníhkupectvách sa objavili jeho knihy receptov, rád i námetov. Pripadalo mi to ako zaujímavá šou, čo narušila obvyklý sortiment televíznych relácií. Možno práve jeho mediálne úspechy podnietili ďalších tvorcov a dnes pomaly niet TV stanice, kde sa nevarí, nehodnotí, neobjavujú sa zaujímavé jedlá.

QUARK

Milí priatelia,
tlačou prebehla správa, že v USA dlhodobo testovali auto bez vodiča. Najazdilo viac ako 870 000 km bez nehody. Presnejšie, s jednou nehodou. Mal ju na svedomí človek – vodič, ktorý sa snažil robotické auto preparkovať.

PC REVUE

Iný kraj, iný mrav

Za posledné dva mesiace som bol naozaj rozcestovaný, v priebehu 14 dní som bol na Ďalekom východe dvakrát. V predošlom úvodníku som opisoval pobyt v Číne a teraz sa pozrieme do Južnej Kórey, kde sme boli na pozvanie firmy Samsung. Aj keď to z pohľadu zo Slovenska vyzerá rovnako, krajiny v tomto regióne sa navzájom výrazne odlišujú. Južná Kórea, to je oveľa väčšia disciplína, obetavosť a aj hrdosť na svoju krajinu ako v Číne. Je zaujímavé, že domáci svoju krajinu nevolajú Kórea ako ľudia v „západnom svete“, ale Hanguk. Pýtal som sa, čo to znamená, a ak som to dobre pochopil, je to niečo ako republika veľkého národa Han. Od skončenia druhej svetovej vojny je Kórea rozdelená na severnú a južnú časť, pričom severnú časť volajú Čoson podľa 500 rokov trvajúceho kráľovstva. Rozdelenie cítiť všade, Južná Kórea žije v očakávaní nukleárneho útoku zo strany severného suseda. Keďže rozdelenie trvá už viac ako 60 rokov, pôvodné rodinné putá sú už často definitívne rozseknuté, údajne sa aj kórejčina v oboch častiach zmenila natoľko, že si vzájomne nie celkom dobre rozumejú. Večná škoda!

PC REVUE - OpenPark

Mobilná je budúcnosť. Sme na ňu ready? 


Tak som si dnes ráno v prehľade správ všimol info, že Facebook začal masovejšie zbierať telefónne čísla svojich používateľov, zdôvodňujúc to možnosťou obnovy hesla v prípade jeho zabudnutia. Keby som pár dní predtým nečítal analýzu predpovedajúcu, že ak sa Facebook viac neudomácni na mobilných zariadeniach, do roku 2020 sa dostane do úzadia (tak ako sa to „pritrafilo“ Yahoo), asi by som sa nad tým ani až tak nepozastavil. V kontexte s touto skutočnosťou mi však uvedená správa pripadá ako „nenápadný“ pokus reagovať na uvedenú hrozbu, ale najmä ako riadna „podpásovka“ na menej opatrných používateľov. Hoci možnosť obnovy hesla cez mobil používajú aj iní poskytovatelia, v prípade FCB táto snaha nadobúda trochu iný rozmer. Argumentácia možnosťou obnovenia zabudnutého hesla neobstojí, keďže to sa dá aj inými spôsobmi a bez použitia mobilu.