Milí priatelia,
pred časom sa u nás konali Majstrovstvá sveta v hokeji. Nechcem komentovať výsledky, ale keď som videl bezpečnostné opatrenia – prehliadky, zákazy, príkazy, obmedzenia – zmocnil sa ma pocit, že sa začala nová etapa v našom živote. Návštevníci športových podujatí vedia, že nešlo o nič mimoriadne. Zdá sa vám však normálne, aby sa šport, ktorý má posilňovať telo a ovlažovať dušu, v tomto prípade poskytovať zábavu, stal príležitosťou na ohrozenie života? Napokon, názov priestoru, kde sa športové podujatia odohrávajú, to napovedá. Kedysi sme mali športové štadióny, dnes máme arény.
nedeľa 10. júla 2011
utorok 5. júla 2011
PC REVUE - OpenPark
Budúcnosť Facebooku
Sociálne siete výrazným spôsobom rozšírili a zmenili možnosti využívania internetu, a to ešte stále nepovedali posledné slovo. Rozmýšľali ste niekedy nad tým, ako by mohol napríklad Facebook vyzerať o 10, 20 alebo 50 rokov? Dosť ťažká úloha, keďže len pred pár rokmi (6 či 7?) nikto ani len netušil, že niečo ako FCB príde a že to raz bude taký fenomén. Všetci tušíme, že sociálne siete ako FCB majú ešte obrovský potenciál, ale netrúfame si odhadnúť, aké nové aplikácie či technológie ich dokážu využiť a posunúť úplne inde.
PC REVUE
Som Slovák a workoholik a nehanbím sa za to
Tento mesiac bolo cestovania až-až. V rozsahu 10 dní som bol postupne v Taliansku, Veľkej Británii, Nemecku a nakoniec v Českej republike. Sami uznáte, že to je riadna porcia a poriadne to zasiahne zabehaný pracovný proces pri príprave PC REVUE. Navyše aj moji kolegovia sa v júni riadne rozcestovali, a teda moje povinnosti sa nedali preniesť na nich :-). V podstate mi neostávalo nič iné ako pracovať bez ohľadu na miesto a čas. Na „služobkách“ je vždy množstvo časových prestávok, ktoré sa dajú účinne využiť na spracúvanie článkov a komunikáciu s redakciou a firmami.
Tento mesiac bolo cestovania až-až. V rozsahu 10 dní som bol postupne v Taliansku, Veľkej Británii, Nemecku a nakoniec v Českej republike. Sami uznáte, že to je riadna porcia a poriadne to zasiahne zabehaný pracovný proces pri príprave PC REVUE. Navyše aj moji kolegovia sa v júni riadne rozcestovali, a teda moje povinnosti sa nedali preniesť na nich :-). V podstate mi neostávalo nič iné ako pracovať bez ohľadu na miesto a čas. Na „služobkách“ je vždy množstvo časových prestávok, ktoré sa dajú účinne využiť na spracúvanie článkov a komunikáciu s redakciou a firmami.
sobota 4. júna 2011
QUARK
Milí priatelia,
mám doma škatuľu od banánov a je plná káblikov, napájacích zdrojov, slúchadiel, mobilov, čo doslúžili, MP3 prehrávačov, je tam aj cievkový diktafón, lampička pripojiteľná k USB, nefungujúce myši a množstvo ďalších podobných zaujímavostí. Vyhodiť ich je mi ľúto, použiteľné však už nie sú.
V škatuli je aj veľkú cennosť – procesor MHB 8080, osembiťák, čo je dnes už kuriozita. V osemdesiatych rokov bol základom všetkých osembitových počítačov, ktoré u nás jestvovali, a dostal som ho osobne od autora nášho pravdepodobne prvého osobného počítača Ing. Romana Kišša. Procesor vyrábala Tesla Piešťany v časoch, keď sa ešte u nás viac vyrábalo než sa k nám dovážalo. Roman má už 65 rokov a žije za morom. Jeho výtvor podnietil výrobu viacerých verzií osobného osembitového počítača PMD 85 a neskôr v Skalici konštrukciu počítačov Didaktik.
mám doma škatuľu od banánov a je plná káblikov, napájacích zdrojov, slúchadiel, mobilov, čo doslúžili, MP3 prehrávačov, je tam aj cievkový diktafón, lampička pripojiteľná k USB, nefungujúce myši a množstvo ďalších podobných zaujímavostí. Vyhodiť ich je mi ľúto, použiteľné však už nie sú.
V škatuli je aj veľkú cennosť – procesor MHB 8080, osembiťák, čo je dnes už kuriozita. V osemdesiatych rokov bol základom všetkých osembitových počítačov, ktoré u nás jestvovali, a dostal som ho osobne od autora nášho pravdepodobne prvého osobného počítača Ing. Romana Kišša. Procesor vyrábala Tesla Piešťany v časoch, keď sa ešte u nás viac vyrábalo než sa k nám dovážalo. Roman má už 65 rokov a žije za morom. Jeho výtvor podnietil výrobu viacerých verzií osobného osembitového počítača PMD 85 a neskôr v Skalici konštrukciu počítačov Didaktik.
štvrtok 2. júna 2011
PC REVUE - OpenPark
Návod na šťastie
Všetci túžime po šťastí. Nepotrebujeme poznať jeho pôvod, definíciu, zmysel a všetky jeho súvislosti. Stačí, keď vieme intuitívne nájsť zdroj, odkiaľ sa dá načerpať, prežívať príjemné pocity s ním spojené. Poznáme jeho niektoré spúšťače a snažíme sa organizovať si život tak, aby sme ich mali čo najviac, aby sme si príjemné pocity užívali čo najčastejšie a čo najdlhšie. Každý máme iné preferencie. Niekto ako spúšťač potrebuje rýchle auto alebo plnú chladničku piva, iný zase luxusnú dovolenku či nakupovanie značkových handier. Ďalší „fičia“ na „hormónoch šťastia“, ako sú endorfíny, serotoníny a spol., a využívajú ich príjemné biochemické účinky. Napchávajú sa čokoládou, trápia telo v posilňovni či skáču z mosta s gumou na nohe. Všetci však na dosiahnutie pocitu šťastia potrebujú nejaký spúšťač. Niekomu tie bežné nestačia, a tak experimentuje s niečím silnejším dymového, tekutého či práškového charakteru. Zážitky sú vraj síce intenzívnejšie, návraty či skôr pády do reality však oveľa bolestnejšie. Niekto získava pocit šťastia z prítomnosti svojho milovaného, z vydarených detí, zo zaujímavej práce. Inému zase stačí krátke spočinutie v nádhernej prírode, uprataná domácnosť či chutný nedeľný obed, keď je celá rodina pohromade.
Všetci túžime po šťastí. Nepotrebujeme poznať jeho pôvod, definíciu, zmysel a všetky jeho súvislosti. Stačí, keď vieme intuitívne nájsť zdroj, odkiaľ sa dá načerpať, prežívať príjemné pocity s ním spojené. Poznáme jeho niektoré spúšťače a snažíme sa organizovať si život tak, aby sme ich mali čo najviac, aby sme si príjemné pocity užívali čo najčastejšie a čo najdlhšie. Každý máme iné preferencie. Niekto ako spúšťač potrebuje rýchle auto alebo plnú chladničku piva, iný zase luxusnú dovolenku či nakupovanie značkových handier. Ďalší „fičia“ na „hormónoch šťastia“, ako sú endorfíny, serotoníny a spol., a využívajú ich príjemné biochemické účinky. Napchávajú sa čokoládou, trápia telo v posilňovni či skáču z mosta s gumou na nohe. Všetci však na dosiahnutie pocitu šťastia potrebujú nejaký spúšťač. Niekomu tie bežné nestačia, a tak experimentuje s niečím silnejším dymového, tekutého či práškového charakteru. Zážitky sú vraj síce intenzívnejšie, návraty či skôr pády do reality však oveľa bolestnejšie. Niekto získava pocit šťastia z prítomnosti svojho milovaného, z vydarených detí, zo zaujímavej práce. Inému zase stačí krátke spočinutie v nádhernej prírode, uprataná domácnosť či chutný nedeľný obed, keď je celá rodina pohromade.
PC REVUE
Šťastie z neba
Asi pred mesiacom prišiel Ondrej za mnou do kancelárie (pre mňa je domovom testroom, totálne plný škatúľ a všakovakých produktov) a postavil mi na stôl ďalšiu škatuľu s notebookom. Keďže mi rukami prejde do roka takmer dvesto notebookov, asi si viete predstaviť, že som svojmu šéfovi priveľkú pozornosť nevenoval. Ale keďže zostal pri mne stáť nezvyčajne dlho, spozornel som. A keď mi povedal zázračnú formulku: „Toto je notebook na crash test,“ ihneď sa mi objavila iskra v očiach. Najmä pri dodatku, že mám vymyslieť niečo nové, ako ho zničíme. Netrvalo dlho, vybehol som po schodoch hore za „šéfovcami“ a zahlásil im, že s ním skočíme z lietadla. Mali ste vidieť tie pohľady... Našťastie v PC REVUE sme naladení na jednu vlnu. Keďže chceme tvoriť kvalitné médium, musíme byť výnimoční. Tu nejde iba o ochotu zaplatiť za služobné cesty na redakčné náklady (a tie nie sú niekedy vôbec nízke), treba mať aj chuť pustiť sa niekedy do skutočných šialeností a netradičných vecí. A výsledok vôbec nie je zaručený. Myslím, že aktuálnym crash testom vám dokážeme, že na Slovensku sme z IT médií jedineční. Nebojíme sa ničoho, chceme ísť vždy ďalej ako ostatní, a ak treba do kvalitného obsahu investovať peniaze, spravíme to bez váhania.
Asi pred mesiacom prišiel Ondrej za mnou do kancelárie (pre mňa je domovom testroom, totálne plný škatúľ a všakovakých produktov) a postavil mi na stôl ďalšiu škatuľu s notebookom. Keďže mi rukami prejde do roka takmer dvesto notebookov, asi si viete predstaviť, že som svojmu šéfovi priveľkú pozornosť nevenoval. Ale keďže zostal pri mne stáť nezvyčajne dlho, spozornel som. A keď mi povedal zázračnú formulku: „Toto je notebook na crash test,“ ihneď sa mi objavila iskra v očiach. Najmä pri dodatku, že mám vymyslieť niečo nové, ako ho zničíme. Netrvalo dlho, vybehol som po schodoch hore za „šéfovcami“ a zahlásil im, že s ním skočíme z lietadla. Mali ste vidieť tie pohľady... Našťastie v PC REVUE sme naladení na jednu vlnu. Keďže chceme tvoriť kvalitné médium, musíme byť výnimoční. Tu nejde iba o ochotu zaplatiť za služobné cesty na redakčné náklady (a tie nie sú niekedy vôbec nízke), treba mať aj chuť pustiť sa niekedy do skutočných šialeností a netradičných vecí. A výsledok vôbec nie je zaručený. Myslím, že aktuálnym crash testom vám dokážeme, že na Slovensku sme z IT médií jedineční. Nebojíme sa ničoho, chceme ísť vždy ďalej ako ostatní, a ak treba do kvalitného obsahu investovať peniaze, spravíme to bez váhania.
sobota 14. mája 2011
BC MOBIL & TECHBOX
ĎAKUJEME VÁM
Som veľmi rád, že naša súťažná anketa, ktorú sme vyhlásili v poslednom vydaní BCMOBIL & TECHBOX 3-4/2011, ale i na TECHBOX.sk, sa u vás stretla s veľkou odozvou. Chceli sme vedieť, kto ste, naši milí čitatelia, aký je BCMOBIL & TECHBOX a čo vás v ňom najviac zaujíma. Priznám sa, že výsledky ankety ma miestami i prekvapili. Zároveň ma veľmi potešilo, že väčšina z vás nenechala poslednú otvorenú anketovú otázku prázdnu, a tak sme dostali množstvo podnetov a nápadov, z ktorých mnohé stoja za realizáciu. Samozrejme, prišla i kritika, ktorú si veľmi vážime a sľubujem vám, že každý jeden podnet, kladný i záporný, si v redakcii podrobne prediskutujeme. Veď vaša spokojnosť je naším motorom...
Som veľmi rád, že naša súťažná anketa, ktorú sme vyhlásili v poslednom vydaní BCMOBIL & TECHBOX 3-4/2011, ale i na TECHBOX.sk, sa u vás stretla s veľkou odozvou. Chceli sme vedieť, kto ste, naši milí čitatelia, aký je BCMOBIL & TECHBOX a čo vás v ňom najviac zaujíma. Priznám sa, že výsledky ankety ma miestami i prekvapili. Zároveň ma veľmi potešilo, že väčšina z vás nenechala poslednú otvorenú anketovú otázku prázdnu, a tak sme dostali množstvo podnetov a nápadov, z ktorých mnohé stoja za realizáciu. Samozrejme, prišla i kritika, ktorú si veľmi vážime a sľubujem vám, že každý jeden podnet, kladný i záporný, si v redakcii podrobne prediskutujeme. Veď vaša spokojnosť je naším motorom...
QUARK
Milí priatelia,
dnes sa nám zdá, že počítače máme k dispozícii od detstva a s mobilmi v ruke sme narodili... Pozbieral som zopár údajov, vylovil z (vlastnej) pamäti niekoľko osobných skúseností, že porozprávam o prvých počítačoch, ktoré sme používali. Rozhodol som sa zmeniť tému. Práve som na internete našiel niekoľko až posmešných poznámok na osembitové počítače, s ktorými sme začínali.
dnes sa nám zdá, že počítače máme k dispozícii od detstva a s mobilmi v ruke sme narodili... Pozbieral som zopár údajov, vylovil z (vlastnej) pamäti niekoľko osobných skúseností, že porozprávam o prvých počítačoch, ktoré sme používali. Rozhodol som sa zmeniť tému. Práve som na internete našiel niekoľko až posmešných poznámok na osembitové počítače, s ktorými sme začínali.
pondelok 9. mája 2011
PC REVUE - OpenPark
Som zelený utopista a hlásim sa k tomu :-)
Priznám sa, že nemám zo seba dobrý pocit, keď doma vynášam smeti. Robím to nejako pričasto a je ich nejako priveľa. Neprekáža mi tak samo vynášanie :) ako to, že ich my ľudia generujeme nejako mnoho. Keď si predstavím, koľko ich vygeneruje jeden panelák, koľko celé mesto…
Takisto mi asi rovnako ako vám pripadá čudné, že v obchodoch kupujeme zemiaky z Francúzska, cibuľu z Česka, paradajky zo Španielska a cesnak z Číny. Keď si predstavím, ako ďaleko museli cestovať, koľko energie spotrebovali na dopravu, klimatizáciu...
Priznám sa, že nemám zo seba dobrý pocit, keď doma vynášam smeti. Robím to nejako pričasto a je ich nejako priveľa. Neprekáža mi tak samo vynášanie :) ako to, že ich my ľudia generujeme nejako mnoho. Keď si predstavím, koľko ich vygeneruje jeden panelák, koľko celé mesto…
Takisto mi asi rovnako ako vám pripadá čudné, že v obchodoch kupujeme zemiaky z Francúzska, cibuľu z Česka, paradajky zo Španielska a cesnak z Číny. Keď si predstavím, ako ďaleko museli cestovať, koľko energie spotrebovali na dopravu, klimatizáciu...
PC REVUE
Umenie našich predkov
Ako zistíte v tomto vydaní PC REVUE a vo videoreportáži, tento mesiac sme boli na viacerých IT podujatiach. Je to tak už prakticky každý mesiac, je po kríze, firmy sa rozbehli a zaujímavých prezentácií je veľa. Ja osobne sa teším, keď môžem byť chvíľu doma. Cestovanie je síce zaujímavé, ale aj namáhavé, navyše stratíte veľa času. Jedno z podujatí minulý mesiac sa však výrazne líšilo od všetkých ostatných. Bola to naša návšteva v pivovare v Plzni. Tento známy producent piva si PC REVUE vybral z IT brandže ako jediné médium na svoju prezentáciu. Pred absolvovaním cesty som sa radšej detailne pýtal, čo všetko tu budeme vidieť, lebo len výlet, to určite nie je štýl PC REVUE. V okamihu, keď som nadobudol dojem, že súčasný pivovar sa už bez počítačov nezaobíde, bolo rozhodnuté – ideme. Navyše akcia zabrala len jeden pracovný deň, čo mi nadmieru vyhovovalo.
Cesta autobusom z Bratislavy do Plzne sa ako obyčajne podobala stredovekému mučeniu. Vyrazili sme podvečer po obávanej diaľnici do Prahy. Ja často chodím do hlavného mesta ČR a túto diaľnicu naozaj nemusím. Ako som však hneď zistil, v osobnom aute je to vlastne prvá trieda v porovnaní s autobusom. Ten ide celý čas v pravom jazdnom pruhu, ktorý je už výrazne poznačený nekonečným radom kamiónov. Po ceste som chcel aj niečo urobiť, preto som si zobral aj náhradnú batériu do notebooku. Moje písanie sa však často menilo na neplánovaný crash test, pričom mi notebook veselo poskakoval na kolenách a ja som aj vo vzduchu stláčal klávesy na klávesnici. Neskôr som našiel správnu polohu a dokončil už predtým rozpracovaný článok.
Zaujímavé to bolo aj s občerstvením počas cesty. Keď si v lietadle chcem vybrať nápoj, je to obyčajne pivo. Dôvodom je hlavne to, že ja som vždy smädný a pivo na rozdiel od všetkých ostatných nápojov dostanete tak, že vám letuška dá celú plechovku. Jednoducho je toho najviac. Ibaže po zavedení low-cost letov pivo nie je v štandardnom servise a často stojí nekresťanské peniaze. Aj tak si ho dávam, lebo aspoň u mňa najlepšie zahasí smäd. Problém mávam v zahraničí, pričom platí, že čím ďalej idem na západ od ČR, tým horšie. Najhoršie je na tom tento nápoj v USA, kde sa až na drobné výnimky nedá vôbec piť. Má to síce žltú farbu, trochu aj pení, ale chutí odporne. Keď cestujem autom, pijem tento nápoj v nealkoholickom vyhotovení. A keďže šoférujem skoro každý deň, v podstate som zabudol, ako skutočné pivo vlastne chutí. Z tohto stavu ma cesta do Plzne úplne dostala. Občerstvenie po ceste zaistil sám pivovar, a tak o dominantnom nápoji v takmer neobmedzenom množstve nemožno pochybovať.
Zabudol ešte spomenúť, že každé dva roky chodím na pravidelné lekárske prehliadky. Obyčajne to dopadne tak, že mi lekár oznámi, že moje pečeňové testy sú už jemne za povolenou hranicou a 10 minút mi dohovára, ako správne žiť a stravovať sa. Ja sa vyplaším, následne si asi mesiac dávam pozor a neskôr na to zabudnem. Problém je, že pečeň síce nebolí, ale nie sú s ňou žiadne žarty. Preto si raz za čas svoju preventívnu návštevu a dobré rady lekára pripomeniem a zase som chvíľku dobrý. Tentoraz som bol na prehliadke u lekára tri dni pred touto cestou. A div sa svete, po dobrých 15 rokoch som po prvýkrát počul, že moje výsledky sú skoro v norme a môj stav sa zlepšil. Naozaj som si dával pozor, často som sa strašil a začal som užívať každé ráno prírodné liečivá. Evidentne to pomohlo. Mal som teda pocit, že tentoraz nemusím začať tou poslušnou časťou môjho života, ale naopak, môžem si celkom dovoliť. Vedel som z programu, že návšteva sa začína večerou v špeciálnej reštaurácii, a tak som sa počas cesty skôr šetril na čapované pivo. Oproti časovému plánu sme však meškali asi dve hodiny, takže večera sa posunula už takmer k polnoci. To bolo nakoniec šťastie, lebo už som nebol v optimálnej kondícii na večeru vo veľkom štýle. Pivo však bolo vynikajúce a tatársky biftek k tomu bolo presne to, čo by ma určite dostalo do stavu, keď by sa lekár nad mojimi výsledkami zhrozil. Pil a jedol som preto s rozumom a skoro ráno ešte pred začiatkom exkurzie som dokončil aj druhý naplánovaný článok do tohto vydania PC REVUE.
O tom, ako to vyzerá priamo v prevádzke, sa dozviete z našej reportáže. Tu len pripomeniem, že takmer všetko tu riadi počítač. Týka sa to hlavne prípravy vody, ale aj monitorovania plniacej linky. Na tejto linke napr. vyhodnocujú počítače vibrácie a hluk jednotlivých súčastí a na základe toho dopredu vedia, že treba vymeniť už takmer opotrebovanú súčiastku. A technici tak urobia vo vhodnom čase bez toho, aby to výrazne ovplyvnilo celú prevádzku.
Napriek prešpikovaniu celej prevádzky počítačmi sa však vždy paralelne pripravuje pivo aj tradičnou, rokmi preverenou metódou. To preto, aby chutilo rovnako ako za čias prvého sladovníka, ktorý stál pri zrode piva tohto typu. A preto obe várky aj ochutnáva a porovnáva človek, žiadna chemická analýza. Ľudské zmysly sú totiž stále ďaleko nad všetkým počítačovým a nemyslím si, že by sa to niekedy zmenilo. Ako sme sa počas návštevy dozvedeli, treba hodnotiť chuť piva vo viacerých fázach jeho prechodu po jazyku, ďalej jeho farbu, vôňu, penu, a to všetko vo vzájomnej symbióze. Celý čas v Plzni som premýšľal nad tým, ako na ten dnes utajovaný recept vlastne prišli naši predkovia. Na tú pravú chuť totiž treba dodržať množstvo parametrov a postupov. A ak niekde v tomto procese urobíte chybu, obyčajne sa nedá odstrániť. Pritom pôvodný recept vznikal pred 170 rokmi, takže na nejaké sofistikované stroje sa vtedy nedalo veľmi spoliehať. Prvému sladovníkovi jednoducho stačila perfektná harmónia zmyslov, šikovnosti, zručnosti, usilovnosti a prezieravosti. Naši predkovia boli veľmi šikovní a poradili si v každej situácii aj bez moderných nástrojov.
Vrcholom našej návštevy – aspoň pre mňa – boli podzemné chodby. Tie sa tiahnu pod celým pivovarom a majú dĺžku takmer 9 km. Keď ste tu, ako keby ste sa ocitli v inom svete – žiadny signál mobilných operátorov, teda nijaké pozemské problémy. Aspoň na chvíľku ostáva uponáhľaný svet kdesi ďaleko, na vyššom poschodí. A práve tu chutí pivo najlepšie. Je totiž čerstvé, priamo z výroby, pri optimálnej teplote a bez filtrácie a pasterizácie. Čapuje sa priamo zo suda a pri jeho konzumácii vás nič neruší. Od toho, čo pijeme z plechovky uloženej v obchode dlhší čas na teple, je to naozaj poriadne ďaleko.
Na záver už len malé upozornenie – alkoholické pivo je len pre osoby nad 18 rokov a vždy pite s rozumom! Oplatí sa to. Bude vám vďačné vaše telo, ale aj vaši blízki. Príjemné čítanie májového vydania PC REVUE praje
22. apríla 2011, Ondrej Macko
PC REVUE 5/2011 Editorial
Autor: Ondrej Macko
Ako zistíte v tomto vydaní PC REVUE a vo videoreportáži, tento mesiac sme boli na viacerých IT podujatiach. Je to tak už prakticky každý mesiac, je po kríze, firmy sa rozbehli a zaujímavých prezentácií je veľa. Ja osobne sa teším, keď môžem byť chvíľu doma. Cestovanie je síce zaujímavé, ale aj namáhavé, navyše stratíte veľa času. Jedno z podujatí minulý mesiac sa však výrazne líšilo od všetkých ostatných. Bola to naša návšteva v pivovare v Plzni. Tento známy producent piva si PC REVUE vybral z IT brandže ako jediné médium na svoju prezentáciu. Pred absolvovaním cesty som sa radšej detailne pýtal, čo všetko tu budeme vidieť, lebo len výlet, to určite nie je štýl PC REVUE. V okamihu, keď som nadobudol dojem, že súčasný pivovar sa už bez počítačov nezaobíde, bolo rozhodnuté – ideme. Navyše akcia zabrala len jeden pracovný deň, čo mi nadmieru vyhovovalo.
Cesta autobusom z Bratislavy do Plzne sa ako obyčajne podobala stredovekému mučeniu. Vyrazili sme podvečer po obávanej diaľnici do Prahy. Ja často chodím do hlavného mesta ČR a túto diaľnicu naozaj nemusím. Ako som však hneď zistil, v osobnom aute je to vlastne prvá trieda v porovnaní s autobusom. Ten ide celý čas v pravom jazdnom pruhu, ktorý je už výrazne poznačený nekonečným radom kamiónov. Po ceste som chcel aj niečo urobiť, preto som si zobral aj náhradnú batériu do notebooku. Moje písanie sa však často menilo na neplánovaný crash test, pričom mi notebook veselo poskakoval na kolenách a ja som aj vo vzduchu stláčal klávesy na klávesnici. Neskôr som našiel správnu polohu a dokončil už predtým rozpracovaný článok.
Zaujímavé to bolo aj s občerstvením počas cesty. Keď si v lietadle chcem vybrať nápoj, je to obyčajne pivo. Dôvodom je hlavne to, že ja som vždy smädný a pivo na rozdiel od všetkých ostatných nápojov dostanete tak, že vám letuška dá celú plechovku. Jednoducho je toho najviac. Ibaže po zavedení low-cost letov pivo nie je v štandardnom servise a často stojí nekresťanské peniaze. Aj tak si ho dávam, lebo aspoň u mňa najlepšie zahasí smäd. Problém mávam v zahraničí, pričom platí, že čím ďalej idem na západ od ČR, tým horšie. Najhoršie je na tom tento nápoj v USA, kde sa až na drobné výnimky nedá vôbec piť. Má to síce žltú farbu, trochu aj pení, ale chutí odporne. Keď cestujem autom, pijem tento nápoj v nealkoholickom vyhotovení. A keďže šoférujem skoro každý deň, v podstate som zabudol, ako skutočné pivo vlastne chutí. Z tohto stavu ma cesta do Plzne úplne dostala. Občerstvenie po ceste zaistil sám pivovar, a tak o dominantnom nápoji v takmer neobmedzenom množstve nemožno pochybovať.
Zabudol ešte spomenúť, že každé dva roky chodím na pravidelné lekárske prehliadky. Obyčajne to dopadne tak, že mi lekár oznámi, že moje pečeňové testy sú už jemne za povolenou hranicou a 10 minút mi dohovára, ako správne žiť a stravovať sa. Ja sa vyplaším, následne si asi mesiac dávam pozor a neskôr na to zabudnem. Problém je, že pečeň síce nebolí, ale nie sú s ňou žiadne žarty. Preto si raz za čas svoju preventívnu návštevu a dobré rady lekára pripomeniem a zase som chvíľku dobrý. Tentoraz som bol na prehliadke u lekára tri dni pred touto cestou. A div sa svete, po dobrých 15 rokoch som po prvýkrát počul, že moje výsledky sú skoro v norme a môj stav sa zlepšil. Naozaj som si dával pozor, často som sa strašil a začal som užívať každé ráno prírodné liečivá. Evidentne to pomohlo. Mal som teda pocit, že tentoraz nemusím začať tou poslušnou časťou môjho života, ale naopak, môžem si celkom dovoliť. Vedel som z programu, že návšteva sa začína večerou v špeciálnej reštaurácii, a tak som sa počas cesty skôr šetril na čapované pivo. Oproti časovému plánu sme však meškali asi dve hodiny, takže večera sa posunula už takmer k polnoci. To bolo nakoniec šťastie, lebo už som nebol v optimálnej kondícii na večeru vo veľkom štýle. Pivo však bolo vynikajúce a tatársky biftek k tomu bolo presne to, čo by ma určite dostalo do stavu, keď by sa lekár nad mojimi výsledkami zhrozil. Pil a jedol som preto s rozumom a skoro ráno ešte pred začiatkom exkurzie som dokončil aj druhý naplánovaný článok do tohto vydania PC REVUE.
O tom, ako to vyzerá priamo v prevádzke, sa dozviete z našej reportáže. Tu len pripomeniem, že takmer všetko tu riadi počítač. Týka sa to hlavne prípravy vody, ale aj monitorovania plniacej linky. Na tejto linke napr. vyhodnocujú počítače vibrácie a hluk jednotlivých súčastí a na základe toho dopredu vedia, že treba vymeniť už takmer opotrebovanú súčiastku. A technici tak urobia vo vhodnom čase bez toho, aby to výrazne ovplyvnilo celú prevádzku.
Napriek prešpikovaniu celej prevádzky počítačmi sa však vždy paralelne pripravuje pivo aj tradičnou, rokmi preverenou metódou. To preto, aby chutilo rovnako ako za čias prvého sladovníka, ktorý stál pri zrode piva tohto typu. A preto obe várky aj ochutnáva a porovnáva človek, žiadna chemická analýza. Ľudské zmysly sú totiž stále ďaleko nad všetkým počítačovým a nemyslím si, že by sa to niekedy zmenilo. Ako sme sa počas návštevy dozvedeli, treba hodnotiť chuť piva vo viacerých fázach jeho prechodu po jazyku, ďalej jeho farbu, vôňu, penu, a to všetko vo vzájomnej symbióze. Celý čas v Plzni som premýšľal nad tým, ako na ten dnes utajovaný recept vlastne prišli naši predkovia. Na tú pravú chuť totiž treba dodržať množstvo parametrov a postupov. A ak niekde v tomto procese urobíte chybu, obyčajne sa nedá odstrániť. Pritom pôvodný recept vznikal pred 170 rokmi, takže na nejaké sofistikované stroje sa vtedy nedalo veľmi spoliehať. Prvému sladovníkovi jednoducho stačila perfektná harmónia zmyslov, šikovnosti, zručnosti, usilovnosti a prezieravosti. Naši predkovia boli veľmi šikovní a poradili si v každej situácii aj bez moderných nástrojov.
Vrcholom našej návštevy – aspoň pre mňa – boli podzemné chodby. Tie sa tiahnu pod celým pivovarom a majú dĺžku takmer 9 km. Keď ste tu, ako keby ste sa ocitli v inom svete – žiadny signál mobilných operátorov, teda nijaké pozemské problémy. Aspoň na chvíľku ostáva uponáhľaný svet kdesi ďaleko, na vyššom poschodí. A práve tu chutí pivo najlepšie. Je totiž čerstvé, priamo z výroby, pri optimálnej teplote a bez filtrácie a pasterizácie. Čapuje sa priamo zo suda a pri jeho konzumácii vás nič neruší. Od toho, čo pijeme z plechovky uloženej v obchode dlhší čas na teple, je to naozaj poriadne ďaleko.
Na záver už len malé upozornenie – alkoholické pivo je len pre osoby nad 18 rokov a vždy pite s rozumom! Oplatí sa to. Bude vám vďačné vaše telo, ale aj vaši blízki. Príjemné čítanie májového vydania PC REVUE praje
22. apríla 2011, Ondrej Macko
PC REVUE 5/2011 Editorial
Autor: Ondrej Macko
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)