Hi-Fi veže všetkých krajín, spojte sa!
Toto číslo PCR je o víziách, preto som si dovolil pridať sa a pribaliť niečo vlastné. Po domácnosti sa nám potuluje množstvo cédečiek, ktoré sa presúvajú kdekade, samozrejme, väčšinou bez obalu. Dôsledok je jasný, poškriabané a obchytané cédečká sa časom nedajú prehrať. A veľakrát ide o tituly, ktoré sa už nedajú zohnať. Viem, že by som mal vždy urobiť kópie a pustiť do obehu iba tie, rovnako tak viem, že existujú služby na povrchovú úpravu poškodených CD. Ale realita býva prozaickejšia, pripomenú mi ju deti vždy, keď zbehnú večer do obývačky a oznámia, že „princ Bajaja zase koktá“ (hoci ten tuším v pôvodnej rozprávke naozaj koktal už od narodenia :-)).
Používanie CD médií v domácich audioprehrávačoch sa mi v dobe počítačových homemediacentier a iPodov zdá dosť archaické. Preto navrhujem vytvoriť novú generáciu domácich Hi-Fi audioveží či prenosných reproduktorových prehrávačov, ktoré budú obsahovať Flash SSD disk alebo 1,8" pevný disk, veľký dotykový displej a intuitívnu navigáciu á la iPod. Získame tak kvalitný priestorový zvuk s možnosťou výberu hudby alebo hovoreného slova naozaj na požiadanie. Stačí vytvoriť playlist takých 100 nahovorených rozprávok a deti majú vyriešený uspávací program na niekoľko týždňov až mesiacov :-). Jednotlivé audioprehrávače môžu byť vybavené čítačkou kariet flash tak, aby sa hudba dala prekopírovať a preniesť aj na iné audiozariadenia v dome alebo do auta, na MP3 prehrávač či do mobilu. Audiozariadenia môžu byť prípadne doplnené o Bluetooth, a keď sa navzájom spárujú, získajú možnosť bezdrôtovo si vymieňať súbory medzi sebou alebo si ich podľa potreby sťahovať z domáceho centrálneho servera. Keby sme v tejto myšlienkovej úvahe išli ešte ďalej a nechali takto spárovať audiozariadenia v rámci celého paneláka alebo skupinky domov, samozrejme, po vzájomnej dohode susedov, dostaneme lokálnu sieť P2P mimo infraštruktúry internetu, v rámci ktorej by si mohli účastníci neobmedzene zdieľať audioobsah podľa princípov, ktoré si individuálne dohodnú.
V tomto myšlienkovom koncepte neriešim technické otázky, ako dosah, počet párovaných zariadení, rýchlosť prenosu či bezpečnosť, ale nemám obavy, že nasledujúce generácie Bluetoothu by s tým mohli mať vážnejší problém. Napríklad nová verzia vysokorýchlostného Bluetoothu (zatiaľ s označením Bluetooth 3.0), ktorá by mala vzniknúť integráciou s ultra-wideband (UWB) rádiovou technológiou, by mala poskytnúť prenosové rýchlosti až do 480 Mbit/s.
Rovnako neriešim ani otázku ochrany distribučných práv autorsky chránených diel, hoci je otázne, či sa ich porušovania nedopúšťam už len tým, že chránené CD požičiam susedovi na pár dní. Prípadne nechám vežu v obývačke pustenú príliš nahlas, takže ju počuť až k tretím susedom... A to pritom neriešim otázku, že vlastne nemajú čo počúvať môjho Jamiroquaia, keď si nekúpili jeho CD... BTW hlasné počúvanie hudby sa mi stáva dosť často, sorry, susedia, v slúchadlách to však nie je ono...
Aby však bolo všetko v poriadku aj z právnej stránky, možno časom vznikne nový druh licencie na hromadné zdieľanie autorských diel, napr. hudby v uzavretých komunitách P2P. Nech je cena takýchto diel väčšia hoci aj 5-násobne, možno sa podarí vytvoriť fungujúci biznis model, ako s takouto komunitou P2P komunikovať a obchodovať. Bude to tak určite lepšie ako na nich poľovať a robiť z nich kriminálnikov.
No a obdobne by sa mohli prerobiť TV prijímače, resp. videorekordéry či počítačové mediacentrá tak, aby si susedia mohli chýbajúce časti obľúbeného seriálu, hudobné videoklipy či rodinné videoklipy zdieľať v rámci uzavretej komunitnej siete P2P.
Neviem, či nepíšem o niečom, čo už reálne existuje, ale ak nie, dúfam, že PC REVUE čítajú aj zahraniční výrobcovia spotrebnej elektroniky :-), nechajú sa inšpirovať a v dohľadnom čase prídu na trh s novou generáciou domácej spotrebnej audio- a videoelektroniky. Tantiémy za patenty mi, prosím, posielajte tak ako vždy na bankový účet číslo: 262 345 675... :-)
Zdroj: TS PCR
PC REVUE 1/2008 OpenPark
Autor: Martin Drobný
utorok 1. januára 2008
QUARK - Redakčný monitor
Ani sa nám v redakcii veriť nechcelo, keď sme pripravovali toto číslo Quarku, otvárajúce jeho 14. ročník existencie, že je za nami ďalší rok. Spomínali sme naň so zmiešanými pocitmi, pretože priniesol veľa zmien. Ak pôjdem chronologicky, zmenila sa grafika časopisu a pomenili sa rubriky, čo ste ohodnotili aj vy, čitatelia, pozitívne. Vďaka Agentúre na podporu výskumu a vývoja (APVV) nám pribudol popularizačný portál www.eQuark.sk, ktorého návštevnosť narastá a sme tomu veľmi radi. Ak nám vyjdú plány, ktoré s ním máme, bude ešte bohatší na rubriky a bude svojimi aktivitami podporovať aktívne vzdelávanie sa. Ďalšou novinkou bola osemstranová novinová príloha, prinášajúca rôzne informácie hlavne pre študentov. Potešil nás dobrý ohlas na ňu, a tak budeme pokračovať v jej štvrťročnej perióde. Smútok v srdciach nám potom zanechala veľkonočná strata našej dlhoročnej kolegyne Ivy Marešovej. Bola jednou zo zakladajúcich členiek redakčného kolektívu tohto časopisu a venovala mu svoje srdce. Musíme ísť ďalej už bez nej, hoci nezabúdame.
No a poslednou novinkou minulého roka bolo premiérové septembrové cédečko s knihou Vojtecha Zamarovského. Ohlas na tento krok bol naozaj nečakaný, preto sa budeme snažiť zohnať ďalšie finančné prostriedky na jeho pokračovanie. Plány máme aj v tomto roku veľké a ako ste si iste všimli, nehýbali sme s cenou časopisu. Veríme, že keď nám zostanete verní, zvládneme finančné úskalia a budeme sa zo všetkých síl usilovať pripravovať zaujímavý časopis.
Ešte by som sa rada vrátila k tomu, čím sme žili v polovici novembra minulého roka a bolo toho neúrekom. Samozrejme, najskôr sme dali dohromady toto číslo Quarku, aby sme mali možnosť stretnúť sa s vami aj v novom roku. Potom sme nakŕmili informáciami internetový portál eQuark, ktorý pravidelne zásobujeme všetkým, o čom si myslíme, že by vás mohlo zaujímať. Nuž a potom sa rozbehlo veľkolepé podujatie Týždeň vedy a techniky na Slovensku 2007. V novembrovom čísle Quarku sme vás o ňom informovali, dnes už máme za sebou maratón podujatí, ktoré sme v rámci neho absolvovali. (Vraciame sa k nemu aj na stránkach tohto čísla). Samozrejme, že sme nemohli byť pri všetkých akciách, na to je nás v redakcii málo, no to podstatné sme videli, počuli, zažili a s potešením konštatujem, že toto podujatie je z roka na rok lepšie a zaujímavejšie. Namiesto rozprávania o ňom, ktoré by bolo len dodatočným a trochu oneskoreným spravodajstvom, využijeme tipy, ktoré sme na akciách nazbierali, pri koncipovaní ďalších čísiel Quarku. Všeličo z toho je už zakomponované aj v pláne časopisu na tento rok.
Keďže vlani sme boli s naším projektom APVV úspešní, rozhodli sme sa pokračovať a rozšíriť obsah aj formy propagácie vedy, a pripravili sme jeho druhú časť. Navyše sme do projektu zapojili (v tejto chvíli bude presnejšie, ak poviem, že chceme zapojiť) i detských čitateľov, pretože s výchovou treba začať čím skôr. Ak projekt schvália, naším partnerom sa stane vysokonákladový detský časopis Fifík. Viaceré aktivity budeme rozvíjať spoločne, samozrejme s diferencovanou náročnosťou podľa veku. Nechcem predbiehať, ale ak to vyjde (a držte palce, aby nám projekt schválili), máme sa všetci na čo tešiť.
Miroslav Saniga sa stáva pomaly pravidelným monitorovým hosťom. Nebude tomu inak ani teraz. Stretli sme sa na bratislavskej knižnej výstave Bibliotéka, kde predstavoval svoju úplne novú knihu Rozjímanie s medveďmi.,Kniha vyšla vo vydavateľstve Veda a poviedku z nej ste už čítali v decembrovom čísle. Autorovi aj takto ešte raz blahoželám, ak dovolíte, aj vo vašom mene.
Jana Matejíčková
šéfredaktorka
QUARK 1/2008 Redakčný monitor
Autor: Jana Matejíčková
No a poslednou novinkou minulého roka bolo premiérové septembrové cédečko s knihou Vojtecha Zamarovského. Ohlas na tento krok bol naozaj nečakaný, preto sa budeme snažiť zohnať ďalšie finančné prostriedky na jeho pokračovanie. Plány máme aj v tomto roku veľké a ako ste si iste všimli, nehýbali sme s cenou časopisu. Veríme, že keď nám zostanete verní, zvládneme finančné úskalia a budeme sa zo všetkých síl usilovať pripravovať zaujímavý časopis.
Ešte by som sa rada vrátila k tomu, čím sme žili v polovici novembra minulého roka a bolo toho neúrekom. Samozrejme, najskôr sme dali dohromady toto číslo Quarku, aby sme mali možnosť stretnúť sa s vami aj v novom roku. Potom sme nakŕmili informáciami internetový portál eQuark, ktorý pravidelne zásobujeme všetkým, o čom si myslíme, že by vás mohlo zaujímať. Nuž a potom sa rozbehlo veľkolepé podujatie Týždeň vedy a techniky na Slovensku 2007. V novembrovom čísle Quarku sme vás o ňom informovali, dnes už máme za sebou maratón podujatí, ktoré sme v rámci neho absolvovali. (Vraciame sa k nemu aj na stránkach tohto čísla). Samozrejme, že sme nemohli byť pri všetkých akciách, na to je nás v redakcii málo, no to podstatné sme videli, počuli, zažili a s potešením konštatujem, že toto podujatie je z roka na rok lepšie a zaujímavejšie. Namiesto rozprávania o ňom, ktoré by bolo len dodatočným a trochu oneskoreným spravodajstvom, využijeme tipy, ktoré sme na akciách nazbierali, pri koncipovaní ďalších čísiel Quarku. Všeličo z toho je už zakomponované aj v pláne časopisu na tento rok.
Keďže vlani sme boli s naším projektom APVV úspešní, rozhodli sme sa pokračovať a rozšíriť obsah aj formy propagácie vedy, a pripravili sme jeho druhú časť. Navyše sme do projektu zapojili (v tejto chvíli bude presnejšie, ak poviem, že chceme zapojiť) i detských čitateľov, pretože s výchovou treba začať čím skôr. Ak projekt schvália, naším partnerom sa stane vysokonákladový detský časopis Fifík. Viaceré aktivity budeme rozvíjať spoločne, samozrejme s diferencovanou náročnosťou podľa veku. Nechcem predbiehať, ale ak to vyjde (a držte palce, aby nám projekt schválili), máme sa všetci na čo tešiť.
Miroslav Saniga sa stáva pomaly pravidelným monitorovým hosťom. Nebude tomu inak ani teraz. Stretli sme sa na bratislavskej knižnej výstave Bibliotéka, kde predstavoval svoju úplne novú knihu Rozjímanie s medveďmi.,Kniha vyšla vo vydavateľstve Veda a poviedku z nej ste už čítali v decembrovom čísle. Autorovi aj takto ešte raz blahoželám, ak dovolíte, aj vo vašom mene.
Jana Matejíčková
šéfredaktorka
QUARK 1/2008 Redakčný monitor
Autor: Jana Matejíčková
QUARK
Milí priatelia,
pred pár dňami som videl na kúsku (ešte) voľnej plochy v centre nášho hlavného mesta podivnú mašinku a dvoch mužov, ktorí s ňou čosi robili. Vyzeralo to na geologický prieskum, no žiadne stopy to nepotvrdzovali. Reku, opýtam sa. Jeden z nich sa obráti ku mne, a hovorí: – Poviem, čo robíme, ale povedzte, čo robíte vy. – Motám sa okolo časopisov a kníh, – odpovedal som. – A nejakého Jókaia nemáte? – zainteresovane sa spýtal. – Nie, – odvetil som, – my vydávame väčšinou vecnú literatúru. – A kde by som zohnal Čechova, poraďte, – zaujímal sa. – Či je na trhu Čechov, neviem, ale viem, že je Puškin, – pokračoval som v dialógu. – Fakt? Neviete, kto ho prekladal? – nasledovala zaujímavá otázka. – Nie, – povedal som, hoci sa mi zdalo, že to bol Ján Štrasser, – ale poviem vám, kto ho ilustroval. – Kto? – pokračoval zaujímavý dialóg. – Profesor Ondrejička, – hovorím. – Á, to je dobré, moja žena učila s jeho manželkou...
Na robotníka zaujímajúceho sa o literatúru som si spomenul pri nedávnom teste národa, ktorý vysielala pražská televízia Nova a bratislavská Markíza. Možno ste pozerali tento zaujímavý, výborne vymyslený a pripravený program, v ktorom, ako to u nás býva, neoslňovali divákov „celebrity“ svojou hlúposťou a nevzdelanosťou, naopak, išlo o to, kto viac vie a čo je výborné, vyhrali to mediálne známe tváre. Zachraňovali reputáciu hercom, ktorí sa vychvaľujú, že z matematiky prepadli a že fyzika i chémia boli pre nich márnením času, alebo inými prejavmi nevedomosti, akoby to bolo pravé hrdinstvo. Pritom vieme, že vedomosti sú poklad nad poklady.
Nie je dôležité, aj keď to, samozrejme, potešilo, že vyhrali Slováci. Bolo by možné komentovať aj niektoré otázky, lebo medzi tie vedomostné určite nepatrí určovanie, ako sa volá vlaňajšia česká SuperStar, niektorým sa zdalo prirýchle tempo, atď. Podstatné je, že dve komerčné televízie dokázali takýto program pripraviť a realizovať. Okrem iného ukázali verejnoprávnej televízii jednu z parkiet, na ktorej mala stáť práve ona a kde by si mala hľadať miesto.
Televízny test prišiel v pravý čas, priam vpadol do možno až pričastého zalamovania rúk, zdvihnutých ukazovákov a plamenných vyhlásení, ako to s nami ide dole vodou. Ukázal, že aj zábava, ak chcete reality šou, môže byť kultúrna, príťažlivá, dokáže vyvolať široký záujem, že to ide aj bez škandálov, suverénneho správania sa, že trápnosť a nevkus na obrazovke nie je jedinou možnosťou, ktorú ponúka súčasnosť. Výborné výsledky v preukázaných vedomostiach sú iba potvrdením našej vysokej všeobecnej vzdelanosti. Napokon, tí zo sveta biznisu to dobre vedia a chodia k nám aj kvôli našim školovaným pracovníkom.
Bol to veľmi príjemný večer a možnosť zapojiť sa do programu esemeskami ukázala, že posielanie SMS nemusí byť iba fintou na finančnú zbierku pre usporiadateľa. Bol to večer, ktorý aj potešil. Ako to stretnutie s robotníkom, ktorý sa zaujímal o literatúru. Mimochodom, naozaj išlo o geologický prieskum. Vlastne, podobný tomu vedomostnému...
Eduard Drobný
P.S.1 Pár dní po dopísaní tohto príhovoru prebehol Týždeň vedy a techniky na Slovensku 2007. Ak by ste tipovali, že napríklad pri slávnostnom oceňovaní vedcov boli kamery našej verejnoprávnej televízie, mýlili by ste sa. Zrejme tam o skutočné celebrity nemajú záujem. Ak by nebolo zákonom určené povinné platenie koncesionárskych poplatkov práve tejto inštitúcii, vedel by som, čo robiť. To, žiaľ, nejde. Preto sa verejne pýtam generálneho riaditeľa STV, Ing. Radima Hrehu, či ani takáto udalosť im nie je dosť dobrá. Odpoveď, ktorú nám nepochybne pán generálny riaditeľ pošle, uverejníme.
P.S.2 Nie všetky televízie ignorovali prehliadku ocenených vedcov za tento rok. Televízia JOJ tam mala svoj štáb...
QUARK 1/2008 Editorial
Autor: Eduard Drobný
pred pár dňami som videl na kúsku (ešte) voľnej plochy v centre nášho hlavného mesta podivnú mašinku a dvoch mužov, ktorí s ňou čosi robili. Vyzeralo to na geologický prieskum, no žiadne stopy to nepotvrdzovali. Reku, opýtam sa. Jeden z nich sa obráti ku mne, a hovorí: – Poviem, čo robíme, ale povedzte, čo robíte vy. – Motám sa okolo časopisov a kníh, – odpovedal som. – A nejakého Jókaia nemáte? – zainteresovane sa spýtal. – Nie, – odvetil som, – my vydávame väčšinou vecnú literatúru. – A kde by som zohnal Čechova, poraďte, – zaujímal sa. – Či je na trhu Čechov, neviem, ale viem, že je Puškin, – pokračoval som v dialógu. – Fakt? Neviete, kto ho prekladal? – nasledovala zaujímavá otázka. – Nie, – povedal som, hoci sa mi zdalo, že to bol Ján Štrasser, – ale poviem vám, kto ho ilustroval. – Kto? – pokračoval zaujímavý dialóg. – Profesor Ondrejička, – hovorím. – Á, to je dobré, moja žena učila s jeho manželkou...
Na robotníka zaujímajúceho sa o literatúru som si spomenul pri nedávnom teste národa, ktorý vysielala pražská televízia Nova a bratislavská Markíza. Možno ste pozerali tento zaujímavý, výborne vymyslený a pripravený program, v ktorom, ako to u nás býva, neoslňovali divákov „celebrity“ svojou hlúposťou a nevzdelanosťou, naopak, išlo o to, kto viac vie a čo je výborné, vyhrali to mediálne známe tváre. Zachraňovali reputáciu hercom, ktorí sa vychvaľujú, že z matematiky prepadli a že fyzika i chémia boli pre nich márnením času, alebo inými prejavmi nevedomosti, akoby to bolo pravé hrdinstvo. Pritom vieme, že vedomosti sú poklad nad poklady.
Nie je dôležité, aj keď to, samozrejme, potešilo, že vyhrali Slováci. Bolo by možné komentovať aj niektoré otázky, lebo medzi tie vedomostné určite nepatrí určovanie, ako sa volá vlaňajšia česká SuperStar, niektorým sa zdalo prirýchle tempo, atď. Podstatné je, že dve komerčné televízie dokázali takýto program pripraviť a realizovať. Okrem iného ukázali verejnoprávnej televízii jednu z parkiet, na ktorej mala stáť práve ona a kde by si mala hľadať miesto.
Televízny test prišiel v pravý čas, priam vpadol do možno až pričastého zalamovania rúk, zdvihnutých ukazovákov a plamenných vyhlásení, ako to s nami ide dole vodou. Ukázal, že aj zábava, ak chcete reality šou, môže byť kultúrna, príťažlivá, dokáže vyvolať široký záujem, že to ide aj bez škandálov, suverénneho správania sa, že trápnosť a nevkus na obrazovke nie je jedinou možnosťou, ktorú ponúka súčasnosť. Výborné výsledky v preukázaných vedomostiach sú iba potvrdením našej vysokej všeobecnej vzdelanosti. Napokon, tí zo sveta biznisu to dobre vedia a chodia k nám aj kvôli našim školovaným pracovníkom.
Bol to veľmi príjemný večer a možnosť zapojiť sa do programu esemeskami ukázala, že posielanie SMS nemusí byť iba fintou na finančnú zbierku pre usporiadateľa. Bol to večer, ktorý aj potešil. Ako to stretnutie s robotníkom, ktorý sa zaujímal o literatúru. Mimochodom, naozaj išlo o geologický prieskum. Vlastne, podobný tomu vedomostnému...
Eduard Drobný
P.S.1 Pár dní po dopísaní tohto príhovoru prebehol Týždeň vedy a techniky na Slovensku 2007. Ak by ste tipovali, že napríklad pri slávnostnom oceňovaní vedcov boli kamery našej verejnoprávnej televízie, mýlili by ste sa. Zrejme tam o skutočné celebrity nemajú záujem. Ak by nebolo zákonom určené povinné platenie koncesionárskych poplatkov práve tejto inštitúcii, vedel by som, čo robiť. To, žiaľ, nejde. Preto sa verejne pýtam generálneho riaditeľa STV, Ing. Radima Hrehu, či ani takáto udalosť im nie je dosť dobrá. Odpoveď, ktorú nám nepochybne pán generálny riaditeľ pošle, uverejníme.
P.S.2 Nie všetky televízie ignorovali prehliadku ocenených vedcov za tento rok. Televízia JOJ tam mala svoj štáb...
QUARK 1/2008 Editorial
Autor: Eduard Drobný
PC REVUE
Ako je to s informačnými technológiami na polícii?
Nedávno som musel využiť služby štátnej správy. Po 15 rokoch sme sa rozhodli vymeniť auto, moje Daewoo so slzou v oku putovalo k ďalšiemu majiteľovi a na jeho miesto sa dostal o niečo mladší ročník. Celý obchod sa uskutočnil pomocou internetu, ako som si overil, služby autobazárov sú určené hlavne pre tých, ktorí nemajú čas/chuť/možnosti na „elektronické obchodovanie“. Už len slogan bazárov v štýle Len u nás najvyššie výkupné a najnižšie predajné ceny ojazdených vozidiel mi nejako logicky nesedí.
S výmenou auta súvisí odhlásenie a prihlásenie vozidla. Pokiaľ si kupujete nové auto, s týmito procesmi obyčajne do styku ani neprídete. Na jednej strane by sa dalo povedať, buďte radi, na druhej strane o veľa prichádzate :). Je to skvelá šanca na posilnenie medziľudských vzťahov. Všetko sa totiž odohráva tak, že musíte mať dostatok informácií a komunikačných schopností na úspešné zvládnutie tohto procesu.
Všetko musíte vybaviť na policajnom útvare v mieste trvalého bydliska, čo je u mňa mimo hlavného mesta. Bežný človek postupuje tak, že príde na úrad radšej trochu skôr pred otváracími hodinami. Vtedy čaká pred zatvorenými vstupnými dverami budovy v riadnej zime. Už to je dosť ponižujúce, chcelo by to nejakú čakáreň. Dav sa po otvorení dverí rýchlo rozpŕchne k jednotlivým kanceláriám. V tomto zhone si ani nevšimnete, že dole napr. sedí informátor, ktorý by vám mohol poradiť či dať tlačivá, alebo že pri vchode je nástenka so všeobecnými informáciami. Spolu s pekným hlúčikom ľudí sa dostanete opäť k zatvoreným dverám príslušnej kancelárie. V mojom prípade na dverách kancelárie ani nikde nablízku nebolo napísané nič podrobnejšie, všetci sme zatiaľ len nemo čakali, nevedno na čo. Po chvíľke čakania sa otvorili dvere a pracovníčka vyhlásila: „Prehliadka bude o ôsmej,“ a dvere zatvorila. Dav spozornel, mnohým nebolo jasné, či je táto informácia určená práve im a čo to vlastne znamená. Čakajúci sa pomaly osmeľovali a pýtali skúsenejších, ako to tu vlastne chodí. A dozvedeli sme sa, že tu stojíme úplne zbytočne, bez potvrdenia o prehliadke auta sa veľa nevybaví. V skutočnosti tak rad pre tých skúsenejších vzniká vôbec nie pred budovou polície, ale na parkovisku na druhej strane ulice, kde treba stáť čo najbližšie k pravdepodobnému príchodu policajta. A potom čo najrýchlejšie utekať aj s potvrdením späť pred kanceláriu. Úplne ideálne je, ak ste dvaja, jeden stojí pri aute na parkovisku, druhý pred kanceláriou, takto optimalizujete čas čakania. To sa však nikde nedozviete, na to treba skúsenosti alebo pýtať sa všade naokolo... :) A to nespomínam stav, že ak dorazíte po skončení rannej prehliadky, na tú ďalšiu čakáte niekoľko hodín.
Pri neskoršom prihlasovaní auta som už patril medzi skúsenejších, všetky informácie som mal a aj som ich využil. Už sme boli dvaja, a to v ideálnom rozostavení, skvele rozbehnutá šachová partia. Keďže som chcel fakt minúť čo najmenej času, skúsil som dve minúty pred otváracími hodinami kúpiť kolok v predajni umiestnenej priamo v budove polície. Po vstúpení do dverí na mňa vrátnik vyštartoval. Údajne on je zodpovedný za podozrivé osoby, ktoré sú v budove, a ja musím nevyhnutne čakať vonku. Po dvoch minútach otvoril dvere a postil hlúčik dnu. Nedalo mi a spýtal som sa, ako za ten čas mohli tí údajní podozriví bez stopy zmiznúť, ale nepochodil som. Bolo jasné, že u neho s nejakou logikou nepochodím, všetko len podľa pravidiel. Na druhej sa v predpisoch vyznal a vedel naozaj poradiť. Stále však bol v prístupe k ľuďom veľmi odmeraný. No neviem, toto je zložka platená výhradne z našich daní a čakal by som aspoň náznak úsmevu. Tu som si však pripadal skôr ako tí podozriví.
Počas čakania pred kanceláriou však prídete na to, že v tejto hre existujú aj iné „levely“. Ak napr. človeku, ktorý bol pred vami, vnútri pridelia ŠPZ s číslom 776, môžete si byť istí, že vy teda 777 nedostanete ani omylom. Na to sú iní (ne)čakatelia. Počas státia v rade som zistil, že existujú ľudia, pre ktorých obmedzenia neplatia. Bez ostychu sa predbehnú (neverím, že absolvovali spomínanú technickú prehliadku) a sú vybavení ihneď. Na Slovensku sú všetci niečí známi, takže vaše skutočné miesto v rade ešte nič nehovorí o tom, kedy budete naozaj vybavení.
O niečo skôr som musel navštíviť policajné zastúpenie v Bratislave na Kopčianskej ulici. Tu je situácia iná, základom sú (pre osoby bez známych) časové lístky. Pri vstupe vás privíta šípka nakreslená rukou, označujúca, kde je vlastne vchod. Nejaký svetelný ukazovateľ odhadovaného stavu čakania tu zatiaľ nečakajte. Technická prehliadka na Kopčianskej prebieha neustále, nemusíte teda stihnúť dopredu neznámy termín, ale na vybavenie čakáte v ošarpanej chodbe. Nad okienkami sa zobrazujú čísla lístkov a vy ich napäto sledujete. Po čase prídete na to, že môžete pokojne odísť, ale v správnej chvíli sa musíte vrátiť. Podstatné je rozpoznať tú správnu chvíľu. A sme pri IT... :) Navrhujem, aby policajný zbor zaviedol webovú kameru, ktorou by si každý mohol pozrieť stav na chodbe. Jednoducho odbehnete späť do práce, spustíte si v malom okne pohľad na kameru a očkom sem-tam sledujete, kedy nastane vaša chvíľa. Alebo ešte lepšie, zadáte si vaše číslo a program vám v zadanom okamihu dopredu ohlási, že váš čas sa blíži. Vzhľadom na to, koľko je tu každý deň ľudí, bude táto stránka razom medzi najpopulárnejšími servermi a policajný zbor môže na reklamných banneroch prispieť ďalšou korunou napr. na toľko ospevovanú výstavbu diaľnic. Možno to znie ako utópia, ale dnes som v správach počul, že policajti už merajú rýchlosť na D1 vrtuľníkom, takže tu nič nie je nemožné.
Ľudia sú však veľmi vynaliezaví. Keď si do Googlu zadáte text Policajný zbor Kopčianska, na treťom mieste sa vám zobrazí inzerát Pohodlná časenka. Inzerent sľubuje, že vás zbaví zdĺhavého čakania v rade. Údajne stačí jeden deň dopredu zavolať a zadať čas, keď sa chcete dostaviť, a on vás počká aj s príslušnou časenkou. Síce sa nepíše, koľko to bude stáť, ale číslo na odvod DPH sa v inzeráte veru neuvádza. Tak neviem, či z tohto obchodu bude aj nejaký centimeter diaľnice... :)
Úspešný začiatok nového roka a príjemné čítanie januárového vydania praje
20. decembra 2007, Ondrej Macko
PC REVUE 1/2008 Editorial
Autor: Ondrej Macko
Nedávno som musel využiť služby štátnej správy. Po 15 rokoch sme sa rozhodli vymeniť auto, moje Daewoo so slzou v oku putovalo k ďalšiemu majiteľovi a na jeho miesto sa dostal o niečo mladší ročník. Celý obchod sa uskutočnil pomocou internetu, ako som si overil, služby autobazárov sú určené hlavne pre tých, ktorí nemajú čas/chuť/možnosti na „elektronické obchodovanie“. Už len slogan bazárov v štýle Len u nás najvyššie výkupné a najnižšie predajné ceny ojazdených vozidiel mi nejako logicky nesedí.
S výmenou auta súvisí odhlásenie a prihlásenie vozidla. Pokiaľ si kupujete nové auto, s týmito procesmi obyčajne do styku ani neprídete. Na jednej strane by sa dalo povedať, buďte radi, na druhej strane o veľa prichádzate :). Je to skvelá šanca na posilnenie medziľudských vzťahov. Všetko sa totiž odohráva tak, že musíte mať dostatok informácií a komunikačných schopností na úspešné zvládnutie tohto procesu.
Všetko musíte vybaviť na policajnom útvare v mieste trvalého bydliska, čo je u mňa mimo hlavného mesta. Bežný človek postupuje tak, že príde na úrad radšej trochu skôr pred otváracími hodinami. Vtedy čaká pred zatvorenými vstupnými dverami budovy v riadnej zime. Už to je dosť ponižujúce, chcelo by to nejakú čakáreň. Dav sa po otvorení dverí rýchlo rozpŕchne k jednotlivým kanceláriám. V tomto zhone si ani nevšimnete, že dole napr. sedí informátor, ktorý by vám mohol poradiť či dať tlačivá, alebo že pri vchode je nástenka so všeobecnými informáciami. Spolu s pekným hlúčikom ľudí sa dostanete opäť k zatvoreným dverám príslušnej kancelárie. V mojom prípade na dverách kancelárie ani nikde nablízku nebolo napísané nič podrobnejšie, všetci sme zatiaľ len nemo čakali, nevedno na čo. Po chvíľke čakania sa otvorili dvere a pracovníčka vyhlásila: „Prehliadka bude o ôsmej,“ a dvere zatvorila. Dav spozornel, mnohým nebolo jasné, či je táto informácia určená práve im a čo to vlastne znamená. Čakajúci sa pomaly osmeľovali a pýtali skúsenejších, ako to tu vlastne chodí. A dozvedeli sme sa, že tu stojíme úplne zbytočne, bez potvrdenia o prehliadke auta sa veľa nevybaví. V skutočnosti tak rad pre tých skúsenejších vzniká vôbec nie pred budovou polície, ale na parkovisku na druhej strane ulice, kde treba stáť čo najbližšie k pravdepodobnému príchodu policajta. A potom čo najrýchlejšie utekať aj s potvrdením späť pred kanceláriu. Úplne ideálne je, ak ste dvaja, jeden stojí pri aute na parkovisku, druhý pred kanceláriou, takto optimalizujete čas čakania. To sa však nikde nedozviete, na to treba skúsenosti alebo pýtať sa všade naokolo... :) A to nespomínam stav, že ak dorazíte po skončení rannej prehliadky, na tú ďalšiu čakáte niekoľko hodín.
Pri neskoršom prihlasovaní auta som už patril medzi skúsenejších, všetky informácie som mal a aj som ich využil. Už sme boli dvaja, a to v ideálnom rozostavení, skvele rozbehnutá šachová partia. Keďže som chcel fakt minúť čo najmenej času, skúsil som dve minúty pred otváracími hodinami kúpiť kolok v predajni umiestnenej priamo v budove polície. Po vstúpení do dverí na mňa vrátnik vyštartoval. Údajne on je zodpovedný za podozrivé osoby, ktoré sú v budove, a ja musím nevyhnutne čakať vonku. Po dvoch minútach otvoril dvere a postil hlúčik dnu. Nedalo mi a spýtal som sa, ako za ten čas mohli tí údajní podozriví bez stopy zmiznúť, ale nepochodil som. Bolo jasné, že u neho s nejakou logikou nepochodím, všetko len podľa pravidiel. Na druhej sa v predpisoch vyznal a vedel naozaj poradiť. Stále však bol v prístupe k ľuďom veľmi odmeraný. No neviem, toto je zložka platená výhradne z našich daní a čakal by som aspoň náznak úsmevu. Tu som si však pripadal skôr ako tí podozriví.
Počas čakania pred kanceláriou však prídete na to, že v tejto hre existujú aj iné „levely“. Ak napr. človeku, ktorý bol pred vami, vnútri pridelia ŠPZ s číslom 776, môžete si byť istí, že vy teda 777 nedostanete ani omylom. Na to sú iní (ne)čakatelia. Počas státia v rade som zistil, že existujú ľudia, pre ktorých obmedzenia neplatia. Bez ostychu sa predbehnú (neverím, že absolvovali spomínanú technickú prehliadku) a sú vybavení ihneď. Na Slovensku sú všetci niečí známi, takže vaše skutočné miesto v rade ešte nič nehovorí o tom, kedy budete naozaj vybavení.
O niečo skôr som musel navštíviť policajné zastúpenie v Bratislave na Kopčianskej ulici. Tu je situácia iná, základom sú (pre osoby bez známych) časové lístky. Pri vstupe vás privíta šípka nakreslená rukou, označujúca, kde je vlastne vchod. Nejaký svetelný ukazovateľ odhadovaného stavu čakania tu zatiaľ nečakajte. Technická prehliadka na Kopčianskej prebieha neustále, nemusíte teda stihnúť dopredu neznámy termín, ale na vybavenie čakáte v ošarpanej chodbe. Nad okienkami sa zobrazujú čísla lístkov a vy ich napäto sledujete. Po čase prídete na to, že môžete pokojne odísť, ale v správnej chvíli sa musíte vrátiť. Podstatné je rozpoznať tú správnu chvíľu. A sme pri IT... :) Navrhujem, aby policajný zbor zaviedol webovú kameru, ktorou by si každý mohol pozrieť stav na chodbe. Jednoducho odbehnete späť do práce, spustíte si v malom okne pohľad na kameru a očkom sem-tam sledujete, kedy nastane vaša chvíľa. Alebo ešte lepšie, zadáte si vaše číslo a program vám v zadanom okamihu dopredu ohlási, že váš čas sa blíži. Vzhľadom na to, koľko je tu každý deň ľudí, bude táto stránka razom medzi najpopulárnejšími servermi a policajný zbor môže na reklamných banneroch prispieť ďalšou korunou napr. na toľko ospevovanú výstavbu diaľnic. Možno to znie ako utópia, ale dnes som v správach počul, že policajti už merajú rýchlosť na D1 vrtuľníkom, takže tu nič nie je nemožné.
Ľudia sú však veľmi vynaliezaví. Keď si do Googlu zadáte text Policajný zbor Kopčianska, na treťom mieste sa vám zobrazí inzerát Pohodlná časenka. Inzerent sľubuje, že vás zbaví zdĺhavého čakania v rade. Údajne stačí jeden deň dopredu zavolať a zadať čas, keď sa chcete dostaviť, a on vás počká aj s príslušnou časenkou. Síce sa nepíše, koľko to bude stáť, ale číslo na odvod DPH sa v inzeráte veru neuvádza. Tak neviem, či z tohto obchodu bude aj nejaký centimeter diaľnice... :)
Úspešný začiatok nového roka a príjemné čítanie januárového vydania praje
20. decembra 2007, Ondrej Macko
PC REVUE 1/2008 Editorial
Autor: Ondrej Macko
sobota 1. decembra 2007
BCMOBIL & TECHBOX
Milí čitatelia,
presne 13. decembra 2005 vyšlo prvé číslo časopisu BCmobil.sk. Sú to už celé dva roky, čo sme s vami a to si zaslúži nielen šampanské, ale i odmenu pre vás, našich čitateľov! V každom čísle vám prinášame SMS súťaž, kde vyhrávate najmä mobilné telefóny. Výročie si zaslúži viac. Keďže pri našej práci najčastejšie používame dve mobilné zariadenia, notebook a mobilný telefón, práve o túto dvojicu môžete s nami hrať. Výhercami sa stanú dvaja z vás, opäť stačí len odpovedať na otázky, pričom pomoc nájdete v aktuálnych recenziách produktov. O multimediálny notebook HP Pavilion dv6670ec hráte do polovice januára, O2 Cocoon si však môžete rozbaliť už pod vianočným stromčekom.
V decembrovom čísle určite neprehliadnite tému s 29 tipmi na vianočný darček. Naším darčekom pre vás je okrem SMS súťaží aj väčší počet strán časopisu, kde si môžete prečítať ešte viac noviniek, tém a recenzií. Priamo v Londýne sme testovali foto telefón Samsung G800, ktorý ako jediný ponúka kombináciu optického zoomu a 5 Mpx fotoaparátu s xenónovým bleskom. Exkluzívne sme do redakcie získali i tretí touchphone HTC Touch Cruise a to takmer hneď po jeho predstavení. Nechýba ani multimediálna lahôdka Nokia N81 či pracovný smartfón Nokia E51. V rozširujúcej sa rubrike TECH BOX určite nevynechajte naše dojmy z LCD televízora Philips AUREA. V pokračovaní veľkých prehľadov sme si tento krát posvietili na domáce kiná. Skutočné kino v obývačke môžete mať dnes už aj vďaka Triple Play ponuke, kde pre vás sprehľadňujeme služby Orange Doma a Magio.
Rozšíril sa aj katalóg navigácií, totiž v novembri sme na slovenskom trhu oficiálne uvítali ďalšiu nádejnú značku NavRoad a pribudli aj očakávané navigácie Garmin, my sme pre vás pripravili test vlajkovej lode Garmin nüvi 760. Príjemným prekvapením predvianočnej ponuky je určite i navigácia Sony NV-U93TC s veľkým displejom a kvalitným navigačným softvérom.
A nezabudnite, už 7. februára 2008 sme tu opäť :)
Krásne Vianoce a šťastný Nový rok vám za celú redakciu praje
Roman Calík
šéfredaktor
BCMOBIL & TECHBOX 12/2007 Editorial
Autor: Roman Calík
presne 13. decembra 2005 vyšlo prvé číslo časopisu BCmobil.sk. Sú to už celé dva roky, čo sme s vami a to si zaslúži nielen šampanské, ale i odmenu pre vás, našich čitateľov! V každom čísle vám prinášame SMS súťaž, kde vyhrávate najmä mobilné telefóny. Výročie si zaslúži viac. Keďže pri našej práci najčastejšie používame dve mobilné zariadenia, notebook a mobilný telefón, práve o túto dvojicu môžete s nami hrať. Výhercami sa stanú dvaja z vás, opäť stačí len odpovedať na otázky, pričom pomoc nájdete v aktuálnych recenziách produktov. O multimediálny notebook HP Pavilion dv6670ec hráte do polovice januára, O2 Cocoon si však môžete rozbaliť už pod vianočným stromčekom.
V decembrovom čísle určite neprehliadnite tému s 29 tipmi na vianočný darček. Naším darčekom pre vás je okrem SMS súťaží aj väčší počet strán časopisu, kde si môžete prečítať ešte viac noviniek, tém a recenzií. Priamo v Londýne sme testovali foto telefón Samsung G800, ktorý ako jediný ponúka kombináciu optického zoomu a 5 Mpx fotoaparátu s xenónovým bleskom. Exkluzívne sme do redakcie získali i tretí touchphone HTC Touch Cruise a to takmer hneď po jeho predstavení. Nechýba ani multimediálna lahôdka Nokia N81 či pracovný smartfón Nokia E51. V rozširujúcej sa rubrike TECH BOX určite nevynechajte naše dojmy z LCD televízora Philips AUREA. V pokračovaní veľkých prehľadov sme si tento krát posvietili na domáce kiná. Skutočné kino v obývačke môžete mať dnes už aj vďaka Triple Play ponuke, kde pre vás sprehľadňujeme služby Orange Doma a Magio.
Rozšíril sa aj katalóg navigácií, totiž v novembri sme na slovenskom trhu oficiálne uvítali ďalšiu nádejnú značku NavRoad a pribudli aj očakávané navigácie Garmin, my sme pre vás pripravili test vlajkovej lode Garmin nüvi 760. Príjemným prekvapením predvianočnej ponuky je určite i navigácia Sony NV-U93TC s veľkým displejom a kvalitným navigačným softvérom.
A nezabudnite, už 7. februára 2008 sme tu opäť :)
Krásne Vianoce a šťastný Nový rok vám za celú redakciu praje
Roman Calík
šéfredaktor
BCMOBIL & TECHBOX 12/2007 Editorial
Autor: Roman Calík
PC REVUE - OpenPark
Informatizácia? Načo? A pre koho?
Vo všeobecnosti sa informatizácia spoločnosti považuje za dôležitú aj mimo IT komunity, aspoň každá vláda, ktorá bola práve pri moci, to deklarovala. V skutočnosti – a bolo to už X-krát povedané – bola jej praktická podpora naozaj iba verbálna a občania to takmer nijako nepocítili. Zažili sme niekoľko vládnych stratégií a pokusov o informatizáciu spoločnosti so známym výsledkom. Teraz prichádza neopakovateľná šanca využiť peniaze z EÚ, a keďže nás príslušná komisia EÚ tentoraz už „dokope“ tieto prostriedky využiť, verím, že sa niečo pohne. Bolo by mi však ľúto, keby sa opäť využili neefektívne. Problém je v samotnom chápaní významu informatizácie a jej možného prínosu pre občanov. Vo vládnych definíciách sa najčastejšie používajú termíny ako sprístupnenie IT, poskytovanie digitálneho obsahu a služieb občanom atď. A ako výsledok celého procesu sa neraz používa príklad rýchlejšieho vybavovania nových dokladov či elektronického podávania daňového priznania. To sa mi zdá trochu málo a nie pre každého zaujímavé.
Ak už sme pri definíciách, skúsme pracovať s termínmi ako nástroje a služby na zvýšenie kvality života občanov. Tomu možno skôr porozumejú. Následne si určime, na aké skupiny obyvateľstva sa má informatizácia sústreďovať. Pri veľkej miere zjednodušenia máme dve skupiny občanov, jedných IT aktívnych, ktorí nečakali na vládny megaprojekt, sú už dávno „zinformatizovaní“ a žiadnu špeciálnu vládnu starostlivosť nepotrebujú. Za veľkou digitálnou priepasťou sa nachádza druhá skupina občanov, ktorí nemajú ani vedomosti, ale ani potrebu byť „zinformatizovaní“, pretože ani nevedia, čo by im to dalo. Niekde na okrajoch oboch skupín sa nachádza sivá zóna nikoho, kde sú občania, ktorí už niečo vedia, ale IT používajú len veľmi obmedzene: na hry, čet a bezcieľne surfovanie. A myslím si, že táto skupina vôbec nie je malá, skôr naopak.
Prvým krokom akejkoľvek stratégie by preto mala byť osveta a popularizácia. Vysvetľovanie, na čo všetko môžu aj bežní občania IT využiť: na vyhľadanie lepšieho zamestnania, správnej školy pre deti, na vzdelávanie sa, na vykonávanie práce na diaľku, na komunikáciu so vzdialenou rodinou atď.
Na komunitné projekty, aby sa napríklad občania mohli vo väčšej miere zúčastňovať cez web na organizácii života v ich obci, spolurozhodovať o (ne)výstavbe benzínovej pumpy v centre dediny či inom prerozdelení financií pre obecnú školu, na osvetlenie a pod. Teda na veci, ktoré sa ich bytostne týkajú.
Ako ďalší krok by sa projekt informatizácie mal sústreďovať na vzdelávanie občanov, ako správne využívať IT, aké sú možnosti prístupu na internet a čo to stojí, že existuje komerčný softvér a ten neplatený, aké sú ich výhody/nevýhody, ako sa chrániť pred vírusmi, spywarom, ako chrániť deti pred nevhodným obsahom na internete atď.
Samozrejme, toto nie je nič nové, existujú „lastovičie“ projekty, ktoré rozbehli osvietenci vo svojom okolí, v danej komunite a plnia veľmi dôležitú funkciu. Žiaľ, sú iba ojedinelé a majú obmedzenú pôsobnosť. Prioritou a nosnou kostrou vládnej informatizácie by preto mali byť vzdelávanie, osveta a popularizácia v masovej miere, napríklad aj cez verejnoprávne masmédiá.
Pre časť populácie môže byť v ďalšom kroku určitou prekážkou prístup k počítačom a internetu. Tie sa totiž ešte z určitej zotrvačnosti stále považujú za finančne náročné, hoci si myslím, že sa situácia za posledné roky dosť podstatne zmenila. Nový slušný počítač sa dá zaobstarať už zhruba za 10 000 korún (používaný počítač z druhej ruky za zlomok tejto sumy) a prístup na internet možno získať už naozaj za pár stokorunáčok. Pre časť populácie to môže byť len otázka správnej priority. Ak sa rodinná rada na základe dobrých argumentov rozhodne, že to je dobrá investícia a užitočná vec pre všetkých príslušníkov, prostriedky sa určite nájdu. Pokiaľ daná domácnosť nie je v dobrej finančnej situácii, ale má eminentný záujem IT zmysluplne využívať, v takom prípade si viem predstaviť, že by za presne vymedzených podmienok podala pomocnú ruku aj vláda. Keby bol problém sprocesovať takýto projekt priamo s fyzickými osobami, určite by bol menší problém sprocesovať ho s obcami, ktoré by vo svojich priestoroch (škola, kultúrny dom či obecný úrad atď.) poskytli priestor na vytvorenie verejnej miestnosti vybavenej technikou a pripojením na web, prístupnej pre každého občana obce. V mnohých osvietených obciach to už takto funguje. Samozrejme, ak to má mať masový charakter, opäť musí do toho vstúpiť vláda. Peniaze na to mať bude, treba „len“ vymyslieť systém. Viem si predstaviť jednoduché špeciálne navrhnuté zostavy centrálne spravovaných počítačov s priateľským ovládaním, s predinštalovanými aplikáciami (štát predsa nebude podporovať hranie „strieľačiek“) a s nastaveným filtrovaním webového obsahu. Na ostatné „drobnosti“, ako stráženie miestností, platenie energií, spotrebného materiálu atď., už nie je problém vymyslieť systém. Stačí použiť trochu zdravého rozumu, nastaviť pravidlá, mať dobrú vôľu a ostatné už pôjde samo. Tak len dúfajme, že tentoraz to tí hore nepo(-píp-) a nepremárnia šancu, ktorá sa už naozaj nebude opakovať.
Ak máte iný či ďalší návrh, prípadne máte záujem vysloviť svoj názor k tejto téme, napíšte mi na adresu mdrobný@pcrevue.sk.
Zdroj: TS PCR
PC REVUE 12/2007 OpenPark
Autor: Martin Drobný
Vo všeobecnosti sa informatizácia spoločnosti považuje za dôležitú aj mimo IT komunity, aspoň každá vláda, ktorá bola práve pri moci, to deklarovala. V skutočnosti – a bolo to už X-krát povedané – bola jej praktická podpora naozaj iba verbálna a občania to takmer nijako nepocítili. Zažili sme niekoľko vládnych stratégií a pokusov o informatizáciu spoločnosti so známym výsledkom. Teraz prichádza neopakovateľná šanca využiť peniaze z EÚ, a keďže nás príslušná komisia EÚ tentoraz už „dokope“ tieto prostriedky využiť, verím, že sa niečo pohne. Bolo by mi však ľúto, keby sa opäť využili neefektívne. Problém je v samotnom chápaní významu informatizácie a jej možného prínosu pre občanov. Vo vládnych definíciách sa najčastejšie používajú termíny ako sprístupnenie IT, poskytovanie digitálneho obsahu a služieb občanom atď. A ako výsledok celého procesu sa neraz používa príklad rýchlejšieho vybavovania nových dokladov či elektronického podávania daňového priznania. To sa mi zdá trochu málo a nie pre každého zaujímavé.
Ak už sme pri definíciách, skúsme pracovať s termínmi ako nástroje a služby na zvýšenie kvality života občanov. Tomu možno skôr porozumejú. Následne si určime, na aké skupiny obyvateľstva sa má informatizácia sústreďovať. Pri veľkej miere zjednodušenia máme dve skupiny občanov, jedných IT aktívnych, ktorí nečakali na vládny megaprojekt, sú už dávno „zinformatizovaní“ a žiadnu špeciálnu vládnu starostlivosť nepotrebujú. Za veľkou digitálnou priepasťou sa nachádza druhá skupina občanov, ktorí nemajú ani vedomosti, ale ani potrebu byť „zinformatizovaní“, pretože ani nevedia, čo by im to dalo. Niekde na okrajoch oboch skupín sa nachádza sivá zóna nikoho, kde sú občania, ktorí už niečo vedia, ale IT používajú len veľmi obmedzene: na hry, čet a bezcieľne surfovanie. A myslím si, že táto skupina vôbec nie je malá, skôr naopak.
Prvým krokom akejkoľvek stratégie by preto mala byť osveta a popularizácia. Vysvetľovanie, na čo všetko môžu aj bežní občania IT využiť: na vyhľadanie lepšieho zamestnania, správnej školy pre deti, na vzdelávanie sa, na vykonávanie práce na diaľku, na komunikáciu so vzdialenou rodinou atď.
Na komunitné projekty, aby sa napríklad občania mohli vo väčšej miere zúčastňovať cez web na organizácii života v ich obci, spolurozhodovať o (ne)výstavbe benzínovej pumpy v centre dediny či inom prerozdelení financií pre obecnú školu, na osvetlenie a pod. Teda na veci, ktoré sa ich bytostne týkajú.
Ako ďalší krok by sa projekt informatizácie mal sústreďovať na vzdelávanie občanov, ako správne využívať IT, aké sú možnosti prístupu na internet a čo to stojí, že existuje komerčný softvér a ten neplatený, aké sú ich výhody/nevýhody, ako sa chrániť pred vírusmi, spywarom, ako chrániť deti pred nevhodným obsahom na internete atď.
Samozrejme, toto nie je nič nové, existujú „lastovičie“ projekty, ktoré rozbehli osvietenci vo svojom okolí, v danej komunite a plnia veľmi dôležitú funkciu. Žiaľ, sú iba ojedinelé a majú obmedzenú pôsobnosť. Prioritou a nosnou kostrou vládnej informatizácie by preto mali byť vzdelávanie, osveta a popularizácia v masovej miere, napríklad aj cez verejnoprávne masmédiá.
Pre časť populácie môže byť v ďalšom kroku určitou prekážkou prístup k počítačom a internetu. Tie sa totiž ešte z určitej zotrvačnosti stále považujú za finančne náročné, hoci si myslím, že sa situácia za posledné roky dosť podstatne zmenila. Nový slušný počítač sa dá zaobstarať už zhruba za 10 000 korún (používaný počítač z druhej ruky za zlomok tejto sumy) a prístup na internet možno získať už naozaj za pár stokorunáčok. Pre časť populácie to môže byť len otázka správnej priority. Ak sa rodinná rada na základe dobrých argumentov rozhodne, že to je dobrá investícia a užitočná vec pre všetkých príslušníkov, prostriedky sa určite nájdu. Pokiaľ daná domácnosť nie je v dobrej finančnej situácii, ale má eminentný záujem IT zmysluplne využívať, v takom prípade si viem predstaviť, že by za presne vymedzených podmienok podala pomocnú ruku aj vláda. Keby bol problém sprocesovať takýto projekt priamo s fyzickými osobami, určite by bol menší problém sprocesovať ho s obcami, ktoré by vo svojich priestoroch (škola, kultúrny dom či obecný úrad atď.) poskytli priestor na vytvorenie verejnej miestnosti vybavenej technikou a pripojením na web, prístupnej pre každého občana obce. V mnohých osvietených obciach to už takto funguje. Samozrejme, ak to má mať masový charakter, opäť musí do toho vstúpiť vláda. Peniaze na to mať bude, treba „len“ vymyslieť systém. Viem si predstaviť jednoduché špeciálne navrhnuté zostavy centrálne spravovaných počítačov s priateľským ovládaním, s predinštalovanými aplikáciami (štát predsa nebude podporovať hranie „strieľačiek“) a s nastaveným filtrovaním webového obsahu. Na ostatné „drobnosti“, ako stráženie miestností, platenie energií, spotrebného materiálu atď., už nie je problém vymyslieť systém. Stačí použiť trochu zdravého rozumu, nastaviť pravidlá, mať dobrú vôľu a ostatné už pôjde samo. Tak len dúfajme, že tentoraz to tí hore nepo(-píp-) a nepremárnia šancu, ktorá sa už naozaj nebude opakovať.
Ak máte iný či ďalší návrh, prípadne máte záujem vysloviť svoj názor k tejto téme, napíšte mi na adresu mdrobný@pcrevue.sk.
Zdroj: TS PCR
PC REVUE 12/2007 OpenPark
Autor: Martin Drobný
QUARK
Milí priatelia,
koncom leta nám zateplili panelák. Vítali sme to s radosťou a optimizmom, hoci sme presne nevedeli, čo nás čaká. Prišli lešenári a do chodieb nanosili balíky polystyrénu, čo už nebolo také radostné, ale vidina tepla to prekryla. Druhá, možno aj väčšia radosť nastala, keď zatepľovači odišli. Prach, špina a hluk čo sprevádzali ich aktivity, neboli najhoršie. Priam utrpenie nám spôsobovali polystyrénové piliny, ktoré boli v celom byte, hoci sme vetrali iba hlboko v noci, ba polystyrén sme našli aj v chladničke a – gulášovej polievke. Počas zatepľovania sa na našom dome vystriedali štyri firmy, okrem našich v nich boli aj Ukrajinci a Rumuni. Naschvál nehovorím o tom, kto všetko tam robil, lebo pracovná morálka mala často dosť rekreačný charakter – kým boli v dohľade šéfovia, ľudia robili. Keď šéfovia odišli, nastalo mierne predstieranie práce. Nakoniec však vytúžený deň prišiel a dnes máme vymaľovaný a zateplený dom. Tepla je najmä v noci viac, než by sme si možno želali. Zateplený dom si totiž vyžaduje iný spôsob vyhrievania priestorov, než na aký sme boli zvyknutí. Radiátory boli projektované na stavbu s inými tepelno-izolačnými vlastnosťami, ktoré zmenili aj väčšinou vymenené staré drevené okná za plastové. A tak, ako sa v posledných rokoch celý svet snaží hľadať optimálny model zaobchádzania s energiou, hľadáme ho aj my, obyvatelia zatepleného domu. Otvárame a zatvárame ventily, hľadáme súvislosti medzi teplotou vody v stúpačkách, vonkajšou a vnútornou teplotou, pribudla takmer výskumná činnosť našej domácnosti. Ale je to príjemné, lebo máme očividne teplejšie, hoci ešte poriadne nemrzlo.
Nie je jednoduché meniť zaužívané zvyky, no stále drahšia energia nás k tomu núti a donúti. Každý vykurovaný dom je vlastne akýsi radiátor, ktorým vyhrievame vesmír. Teplo dodané do bytu sa napokon vždy dostane do okolitej atmosféry. Preto je také dôležité, aby ho do bytu prišlo čím menej a aby sa tam čím dlhšie udržalo. My, obyvatelia ušetríme, životné prostredie získa. Táto logika nielenže nič nemení na fakte, že v súčasnosti ešte stále nepoznáme zdroje energie v budúcnosti, naopak, umocňuje ho. Plyn, ale najmä nafta, sa blížia podľa prognóz k vyčerpaniu, s uhlím nemožno veľmi rátať, vietor je nespoľahlivý, ostáva nám biomasa. A, samozrejme, jadrové elektrárne. Bez nich by sme, napríklad ani u nás na Slovensku nemohli existovať, hoci vieme, že aj tu je zopár problémov. Zdá sa, že energetická budúcnosť ľudstva nie je v štiepení atómového jadra, ale v termojadrovej syntéze. Výskum v tejto oblasti je akoby na vedľajšej koľaji. Zdá sa, že zatiaľ budúcnosť nikoho veľmi netlačí. Momentálnym centrom výskumu sa stáva Francúzsko.
Držme vedcom palce, aby sa im darilo, lebo bez energie by to bolo veľmi zlé.
S vierou, že všetko napokon dobre dopadne aj so želaním pekných vianočných sviatkov a úspešného roku 2008, ktorý už klope na dvere, sa s Vami lúči
Eduard Drobný
QUARK 12/2007 Editorial
Autor: Eduard Drobný
koncom leta nám zateplili panelák. Vítali sme to s radosťou a optimizmom, hoci sme presne nevedeli, čo nás čaká. Prišli lešenári a do chodieb nanosili balíky polystyrénu, čo už nebolo také radostné, ale vidina tepla to prekryla. Druhá, možno aj väčšia radosť nastala, keď zatepľovači odišli. Prach, špina a hluk čo sprevádzali ich aktivity, neboli najhoršie. Priam utrpenie nám spôsobovali polystyrénové piliny, ktoré boli v celom byte, hoci sme vetrali iba hlboko v noci, ba polystyrén sme našli aj v chladničke a – gulášovej polievke. Počas zatepľovania sa na našom dome vystriedali štyri firmy, okrem našich v nich boli aj Ukrajinci a Rumuni. Naschvál nehovorím o tom, kto všetko tam robil, lebo pracovná morálka mala často dosť rekreačný charakter – kým boli v dohľade šéfovia, ľudia robili. Keď šéfovia odišli, nastalo mierne predstieranie práce. Nakoniec však vytúžený deň prišiel a dnes máme vymaľovaný a zateplený dom. Tepla je najmä v noci viac, než by sme si možno želali. Zateplený dom si totiž vyžaduje iný spôsob vyhrievania priestorov, než na aký sme boli zvyknutí. Radiátory boli projektované na stavbu s inými tepelno-izolačnými vlastnosťami, ktoré zmenili aj väčšinou vymenené staré drevené okná za plastové. A tak, ako sa v posledných rokoch celý svet snaží hľadať optimálny model zaobchádzania s energiou, hľadáme ho aj my, obyvatelia zatepleného domu. Otvárame a zatvárame ventily, hľadáme súvislosti medzi teplotou vody v stúpačkách, vonkajšou a vnútornou teplotou, pribudla takmer výskumná činnosť našej domácnosti. Ale je to príjemné, lebo máme očividne teplejšie, hoci ešte poriadne nemrzlo.
Nie je jednoduché meniť zaužívané zvyky, no stále drahšia energia nás k tomu núti a donúti. Každý vykurovaný dom je vlastne akýsi radiátor, ktorým vyhrievame vesmír. Teplo dodané do bytu sa napokon vždy dostane do okolitej atmosféry. Preto je také dôležité, aby ho do bytu prišlo čím menej a aby sa tam čím dlhšie udržalo. My, obyvatelia ušetríme, životné prostredie získa. Táto logika nielenže nič nemení na fakte, že v súčasnosti ešte stále nepoznáme zdroje energie v budúcnosti, naopak, umocňuje ho. Plyn, ale najmä nafta, sa blížia podľa prognóz k vyčerpaniu, s uhlím nemožno veľmi rátať, vietor je nespoľahlivý, ostáva nám biomasa. A, samozrejme, jadrové elektrárne. Bez nich by sme, napríklad ani u nás na Slovensku nemohli existovať, hoci vieme, že aj tu je zopár problémov. Zdá sa, že energetická budúcnosť ľudstva nie je v štiepení atómového jadra, ale v termojadrovej syntéze. Výskum v tejto oblasti je akoby na vedľajšej koľaji. Zdá sa, že zatiaľ budúcnosť nikoho veľmi netlačí. Momentálnym centrom výskumu sa stáva Francúzsko.
Držme vedcom palce, aby sa im darilo, lebo bez energie by to bolo veľmi zlé.
S vierou, že všetko napokon dobre dopadne aj so želaním pekných vianočných sviatkov a úspešného roku 2008, ktorý už klope na dvere, sa s Vami lúči
Eduard Drobný
QUARK 12/2007 Editorial
Autor: Eduard Drobný
PC REVUE
Vianoce, Vianoce prichádzajú...
Áno, aj tento rok budú Vianoce. Je to obdobie, keď obdarúvame svojich blízkych, ale je to aj čas popri každodennom ruchu pozrieť sa trochu za seba. Tak to bude aj v tomto editoriáli.
Osobne nemám veľmi v obľube nakupovanie darčekov, hlavne vtedy, ak presne neviem, čo kúpiť. A stáva sa mi to pomerne často. Myslím, že väčšina ľudí túto nákupnú horúčku až tak veľmi nemusí, ale takmer každý sa na nej zúčastňuje. Potom vidíte nabité obchody, supermarkety, minie sa tovar, ktorý by inokedy asi nikto nekúpil. Obchodníci majú žatvu, množstvo reklamy okolo nás narastá geometrickým radom a akčné ponuky na nákup číhajú na každom rohu.
Riadnym extrémom je pre mňa posun termínu Vianoc dopredu. Aj na Slovensku sú už rodiny, ktoré oslavujú Vianoce napr. o týždeň skôr, pretože v tom skutočnom termíne sú napr. na dovolenke pri mori. Možno sú aj prípady posunu osláv na obdobie januárových výpredajov, ale ešte som o tom nepočul. Myslím si, že najhodnotnejšie darčeky sú jedinečné, napr. také, ktoré vyrobil darca osobne, ako to bolo kedysi dávno. No v dnešnom uponáhľanom svete je táto predstava darčekov trochu iluzórna.
PC REVUE však tento rok pre vás pripravilo darček už dopredu, aby ste si ho mohli naplno užiť. V tomto čísle je rekordný počet strán, najviac informácií za jeden mesiac, obrovský počet testov a nájdete tu vložené DVD médium s mimoriadne bohatým obsahom. Počas roka sme realizovali viacero prieskumov a vyšlo nám, že DVD REVUE je veľmi obľúbená súčasť, hlavne ak na ňom nájdete unikátny obsah, ktorý na internete nestiahnete. Najlepšie, ak sú to programy, za ktoré by ste museli zaplatiť, v skutočnosti ich však zaplatíme my... Z hľadiska témy patria do popredia vášho záujmu výučba cudzích jazykov (hlavne angličtiny) a multimediálna výbava, a to hlavne na úpravu fotografií. Zaujímame sa o vaše želania a plníme ich, aj keď to vyžaduje naozaj riadnu námahu.
Ako darček za vernosť vám v tomto čísle dávame pod stromček hodnotný softvér. A dávame ho úplne všetkým, či už je to predplatiteľ, alebo čitateľ, ktorý si náš časopis kupuje pravidelne v stánku. Z prieskumu nám totiž vyšlo, že existuje skupina ľudí, ktorí majú s predplatným problém, PC REVUE im pravidelne niekto ukradne. Radšej si nás kupujú, ale pravidelne. Takisto sme sa dozvedeli, že príliš neobľubujete registráciu programu cez internet. Najlepšie je, ak nie je žiadna registrácia a všetky informácie nájdete na jednom mieste priamo v magazíne. Takéto požiadavky nie je jednoduché splniť, ale Vianoce sú len raz do roka. Ježiško, Dedo Mráz, Santa Klaus, alebo ako už len chcete, stál tentoraz pri nás a špeciálne darčeky PC REVUE edition sú pripravené.
Tým prvým je úplná verzia programu na úpravu a editáciu fotografií s jednoduchým ovládaním v slovenskej jazykovej verzii. Je to vynikajúci Zoner Photo Studio 9 (ZPS), ktorý sme pre vás zakúpili a budeme radi, ak si ho naplno užijete. Každý má dnes fotografie v počítači a toto je skutočne nástroj, ktorý má oveľa viac možností, ako poskytuje operačný systém alebo bezplatné verzie takýchto programov. Ak sa s ním naučíte pracovať, zlepšíte si aj na prvý pohľad nepodarenú fotografiu. Počas budúceho roka vám ukážeme, ako s ním pracovať. Registračný kód k programu je priamo v našom magazíne, ale aj na DVD REVUE.
Druhý darček je výučba angličtiny. S registračným kódom, ktorý nájdete v našom magazíne i na DVD REVUE, si potom môžete aktivovať celú gramatickú časť, za ktorú by ste inak museli platiť. Navyše dostávate dve lekcie so slovnou zásobou a slovnými spojeniami. Uvádzame aj kód na výraznú zľavu pri nákupe kompletnej slovnej zásoby. Vieme, že najviac používateľov je tzv. večných začiatočníkov, ktorí už absolvovali výučbu cudzieho jazyka v nejakej podobe. Využite voľnejšie chvíle počas sviatkov a vyskúšajte nami ponúkanú formu. Veríme, že sa niečo naučíte.
A dostávame sa k poohliadnutiu sa za týmto rokom. Myslím, že sme urobili z grafickej i obsahovej stránke dosť. Pridali sme na odbornosti, kvalite a objeme informácií, dizajn magazínu sme omladili a sprehľadnili. Pridali sme súťaže, ktoré máme po celý rok, a to pre všetkých. Z nášho pohľadu sú najcennejší predplatitelia, práve preto sme pripravili pre vás veľkú súťaž. A v nej sú ceny, ktoré by som chcel aj ja, a nie je ich vôbec málo... Ale ani vernostná súťaž pre čitateľov kupujúcich si nás v stánkoch nezaostáva, prvá cena je štýlový notebook.
Pred rokom som sa v editoriáli zmienil o sľuboch. Vtedy som prisľúbil spracovať dlho odkladanú tému, ktorou bolo bližšie predstavenie našej redakcie a ľudí v nej. Svoj sľub som splnil pri oslave 15. ročníka nášho magazínu. Aj teraz je čas na nejaký sľub, aby sme zrealizovali už dlhšie odkladané veci. Tak teda poďme na to – počas nastávajúceho roka poriadne posilníme našu on-line verziu magazínu. Chceli by sme, aby elektronické vydanie bolo k dispozícii pre našich predplatiteľov alebo verných čitateľov zadarmo a v jednoducho použiteľnej podobe. Boli by sme veľmi radi, keby ste mohli v rámci viacerých vydaní vyhľadávať želané informácie. Hoci sa to nezdá, nie je to jednoduché realizovať. Keď som však už raz sľúbil, budeme sa musieť pousilovať.
Teda darčeky pod tohtoročný stromček a prísľub lepšieho on-line vydania. Stále vám nestačí? Dobre, pridáme ešte čosi. Čo takto prísľub, že presne o rok znova nájdete na DVD REVUE úplnú verziu komerčne predávaného programu a ešte bohatšiu vernostnú súťaž v roku 2008 pre všetkých pravidelných čitateľov? A čo excelentný MOBILEdit!, tentoraz už s podporou dvoch mobilných telefónov súčasne počas celého budúceho roka zadarmo pre každého čitateľa? A k tomu aj antivírusová výbava – to najlepšie, čo doma máme? A k tomu ešte poukážky na vzdelávanie v oblasti IT. No nekúpte si potom PC REVUE, veď na tom aj poriadne zarobíte...
Dobre, budeme sa snažiť zariadiť to, zatiaľ sa zdá, že toto všetko budeme môcť splniť. Aby sme si však nechali maličké zadné vrátka – vychádzame z dohôd uzavretých s našimi partnermi a veríme, že počas roka aj oni budú plniť svoje sľuby.
Na záver vám všetkým prajem príjemné čítanie tohto vydania. Užite si vianočnú atmosféru čo najlepšie a oddýchnite si. Zároveň ďakujem všetkým mojim kolegom, spolupracovníkom i partnerom za prácu počas celého tohto roka a teším sa na budúci rok.
PC REVUE 12/2007 Editorial
Autor: Ondrej Macko
Áno, aj tento rok budú Vianoce. Je to obdobie, keď obdarúvame svojich blízkych, ale je to aj čas popri každodennom ruchu pozrieť sa trochu za seba. Tak to bude aj v tomto editoriáli.
Osobne nemám veľmi v obľube nakupovanie darčekov, hlavne vtedy, ak presne neviem, čo kúpiť. A stáva sa mi to pomerne často. Myslím, že väčšina ľudí túto nákupnú horúčku až tak veľmi nemusí, ale takmer každý sa na nej zúčastňuje. Potom vidíte nabité obchody, supermarkety, minie sa tovar, ktorý by inokedy asi nikto nekúpil. Obchodníci majú žatvu, množstvo reklamy okolo nás narastá geometrickým radom a akčné ponuky na nákup číhajú na každom rohu.
Riadnym extrémom je pre mňa posun termínu Vianoc dopredu. Aj na Slovensku sú už rodiny, ktoré oslavujú Vianoce napr. o týždeň skôr, pretože v tom skutočnom termíne sú napr. na dovolenke pri mori. Možno sú aj prípady posunu osláv na obdobie januárových výpredajov, ale ešte som o tom nepočul. Myslím si, že najhodnotnejšie darčeky sú jedinečné, napr. také, ktoré vyrobil darca osobne, ako to bolo kedysi dávno. No v dnešnom uponáhľanom svete je táto predstava darčekov trochu iluzórna.
PC REVUE však tento rok pre vás pripravilo darček už dopredu, aby ste si ho mohli naplno užiť. V tomto čísle je rekordný počet strán, najviac informácií za jeden mesiac, obrovský počet testov a nájdete tu vložené DVD médium s mimoriadne bohatým obsahom. Počas roka sme realizovali viacero prieskumov a vyšlo nám, že DVD REVUE je veľmi obľúbená súčasť, hlavne ak na ňom nájdete unikátny obsah, ktorý na internete nestiahnete. Najlepšie, ak sú to programy, za ktoré by ste museli zaplatiť, v skutočnosti ich však zaplatíme my... Z hľadiska témy patria do popredia vášho záujmu výučba cudzích jazykov (hlavne angličtiny) a multimediálna výbava, a to hlavne na úpravu fotografií. Zaujímame sa o vaše želania a plníme ich, aj keď to vyžaduje naozaj riadnu námahu.
Ako darček za vernosť vám v tomto čísle dávame pod stromček hodnotný softvér. A dávame ho úplne všetkým, či už je to predplatiteľ, alebo čitateľ, ktorý si náš časopis kupuje pravidelne v stánku. Z prieskumu nám totiž vyšlo, že existuje skupina ľudí, ktorí majú s predplatným problém, PC REVUE im pravidelne niekto ukradne. Radšej si nás kupujú, ale pravidelne. Takisto sme sa dozvedeli, že príliš neobľubujete registráciu programu cez internet. Najlepšie je, ak nie je žiadna registrácia a všetky informácie nájdete na jednom mieste priamo v magazíne. Takéto požiadavky nie je jednoduché splniť, ale Vianoce sú len raz do roka. Ježiško, Dedo Mráz, Santa Klaus, alebo ako už len chcete, stál tentoraz pri nás a špeciálne darčeky PC REVUE edition sú pripravené.
Tým prvým je úplná verzia programu na úpravu a editáciu fotografií s jednoduchým ovládaním v slovenskej jazykovej verzii. Je to vynikajúci Zoner Photo Studio 9 (ZPS), ktorý sme pre vás zakúpili a budeme radi, ak si ho naplno užijete. Každý má dnes fotografie v počítači a toto je skutočne nástroj, ktorý má oveľa viac možností, ako poskytuje operačný systém alebo bezplatné verzie takýchto programov. Ak sa s ním naučíte pracovať, zlepšíte si aj na prvý pohľad nepodarenú fotografiu. Počas budúceho roka vám ukážeme, ako s ním pracovať. Registračný kód k programu je priamo v našom magazíne, ale aj na DVD REVUE.
Druhý darček je výučba angličtiny. S registračným kódom, ktorý nájdete v našom magazíne i na DVD REVUE, si potom môžete aktivovať celú gramatickú časť, za ktorú by ste inak museli platiť. Navyše dostávate dve lekcie so slovnou zásobou a slovnými spojeniami. Uvádzame aj kód na výraznú zľavu pri nákupe kompletnej slovnej zásoby. Vieme, že najviac používateľov je tzv. večných začiatočníkov, ktorí už absolvovali výučbu cudzieho jazyka v nejakej podobe. Využite voľnejšie chvíle počas sviatkov a vyskúšajte nami ponúkanú formu. Veríme, že sa niečo naučíte.
A dostávame sa k poohliadnutiu sa za týmto rokom. Myslím, že sme urobili z grafickej i obsahovej stránke dosť. Pridali sme na odbornosti, kvalite a objeme informácií, dizajn magazínu sme omladili a sprehľadnili. Pridali sme súťaže, ktoré máme po celý rok, a to pre všetkých. Z nášho pohľadu sú najcennejší predplatitelia, práve preto sme pripravili pre vás veľkú súťaž. A v nej sú ceny, ktoré by som chcel aj ja, a nie je ich vôbec málo... Ale ani vernostná súťaž pre čitateľov kupujúcich si nás v stánkoch nezaostáva, prvá cena je štýlový notebook.
Pred rokom som sa v editoriáli zmienil o sľuboch. Vtedy som prisľúbil spracovať dlho odkladanú tému, ktorou bolo bližšie predstavenie našej redakcie a ľudí v nej. Svoj sľub som splnil pri oslave 15. ročníka nášho magazínu. Aj teraz je čas na nejaký sľub, aby sme zrealizovali už dlhšie odkladané veci. Tak teda poďme na to – počas nastávajúceho roka poriadne posilníme našu on-line verziu magazínu. Chceli by sme, aby elektronické vydanie bolo k dispozícii pre našich predplatiteľov alebo verných čitateľov zadarmo a v jednoducho použiteľnej podobe. Boli by sme veľmi radi, keby ste mohli v rámci viacerých vydaní vyhľadávať želané informácie. Hoci sa to nezdá, nie je to jednoduché realizovať. Keď som však už raz sľúbil, budeme sa musieť pousilovať.
Teda darčeky pod tohtoročný stromček a prísľub lepšieho on-line vydania. Stále vám nestačí? Dobre, pridáme ešte čosi. Čo takto prísľub, že presne o rok znova nájdete na DVD REVUE úplnú verziu komerčne predávaného programu a ešte bohatšiu vernostnú súťaž v roku 2008 pre všetkých pravidelných čitateľov? A čo excelentný MOBILEdit!, tentoraz už s podporou dvoch mobilných telefónov súčasne počas celého budúceho roka zadarmo pre každého čitateľa? A k tomu aj antivírusová výbava – to najlepšie, čo doma máme? A k tomu ešte poukážky na vzdelávanie v oblasti IT. No nekúpte si potom PC REVUE, veď na tom aj poriadne zarobíte...
Dobre, budeme sa snažiť zariadiť to, zatiaľ sa zdá, že toto všetko budeme môcť splniť. Aby sme si však nechali maličké zadné vrátka – vychádzame z dohôd uzavretých s našimi partnermi a veríme, že počas roka aj oni budú plniť svoje sľuby.
Na záver vám všetkým prajem príjemné čítanie tohto vydania. Užite si vianočnú atmosféru čo najlepšie a oddýchnite si. Zároveň ďakujem všetkým mojim kolegom, spolupracovníkom i partnerom za prácu počas celého tohto roka a teším sa na budúci rok.
PC REVUE 12/2007 Editorial
Autor: Ondrej Macko
pondelok 12. novembra 2007
PC REVUE - OpenPark
Lekári, traste sa! Prichádza informovaný pacient...
Medzi stavom hypochondra a ignoranta príznakov blížiacich zdravotných problémov existuje množstvo medziúrovní, z ktorých si tú „svoju“ nájde asi každý z nás. Ja patrím k tým, ktorí v prípade, že ich začne niečo podstatnejšie trápiť, sadnú za internet a začnú dolovať v dostupných referenciách, čo by to tak asi mohlo byť a čo s tým treba robiť. Pravdupovediac, nie vždy nájdem odpoveď na to, čo ma trápi, a nemám dosť času ani trpezlivosti dolovať v nekonečnej spleti linkov, referencií a odkazov a zisťovať, čo je najlepšie na boľavé achilovky alebo zápal prínosových dutín. Našinec si často povie: Veď to prejde, organizmus si s tým už nejako poradí (a v mnohých prípadoch je to naozaj pravda). Ale možno je dobré byť tak trochu hypochonder a radšej byť opatrnejší ako si uhnať nejaké chronické ochorenie alebo podceniť symptómy niečoho naozaj vážnejšieho. Vyhľadávaním informácií si môžete potvrdiť alebo vyvrátiť podozrenie a súčasne sa stanete informovanejším, takže ak si vaša situácia vyžaduje návštevu lekára, môžete mu byť partnerom, pretože viete lepšie opísať svoje problémy, prípadne s ním konzultovať ďalší postup. Nie všetci lekári síce majú radi, ak sú pacienti príliš „múdri“ a pletú sa im do remesla, ale na druhej strane z praxe vieme, že aj lekári sú len ľudia a koniec koncov ide o naše zdravie. Preto som skôr za dobrú informovanosť, aby pacient vedel dobre a objektívne opísať podstatné symptómy svojho stavu. To múdry lekár určite ocení, správna a rýchla diagnóza je predsa v spoločnom záujme. Následne by sa mal súčasný tak trochu podriadeno-nadriadený vzťah pacient – lekár pretransformovať na partnerskú úroveň, keď aj liečenie bude naozaj kolaboratívny proces ale to už je iná téma.
Za tisícročia existencie ľudskej civilizácie sa nazbieralo obrovské množstvo poznatkov o chorobách, ich príznakoch a úspešných liečebných postupoch, liekoch a ich vedľajších účinkoch. V súčasnosti je väčšina aktuálnych chorobopisov v papierovej forme, ale je len otázka krátkeho času, kedy sa dostanú do digitálnej podoby (v USA to je v súčasnosti okolo 20 %). Tieto empirické skúsenosti sú a budú neoceniteľnou referenčnou informáciou a večným pomníkom slávy všetkých, ktorí padli za obeť výberu nesprávnych liečebných postupov... Každú chvíľu prichádzajú na internet informácie o nových objavoch, prevratných výsledkoch výskumu, nových liekoch, liečebných postupoch. Ibaže pri tom množstve informácií je nemožné to všetko sledovať, analyzovať a vyhodnocovať. Na internete síce existuje množstvo medicínskych portálov, kde sú opísané príznaky, choroby, liečebné postupy atď., ale nenašiel som ani jeden naozaj komplexný, ktorý by umožňoval rýchlu navigáciu, orientáciu, vyhľadávanie, analýzu podľa príznakov atď., a to bez vyrušovania reklamnými odkazmi. Navyše taký, ktorému sa dá dôverovať.
Chýba teda nástroj, ktorý dokáže to obrovské množstvo informácií prehľadávať a s využitím medicínskej komunity ale aj prostriedkov umelej inteligencie vytriediť, katalogizovať a vytvoriť ucelenú poznatkovú megadatabázu doplnenú o expertný systém. Potom „stačí“ k tomu doplniť jednoduchý „front end“ a sprístupniť to celej komunite najlepšie zadarmo. A kto iný na to má skúsenosti v oblasti vyhľadávania, technické prostriedky a silné finančné zázemie, ak nie Google. Tak som začal pátrať a zistil som, že Google podobný projekt naozaj testuje, aktuálne pod kódovým označením Weaver. Hoci projekt Google Health zatiaľ nie je verejne prístupný, na internete sa už objavili nejaké neverejné screenshoty, z ktorých však nie je celkom jasné, či tento projekt bude „len“ databázou zdravotných kariet, symptómov, liekov, atď. alebo bude poskytovať aj know-how, napr. odporúčania liečebných postupov, výber vhodných lekárov v mieste bydliska a pod. Podobný projekt ohlásil aj Microsoft pod názvom „Healthvault“.
Vzhľadom na citlivosť témy zostávajú mnohé otázky otvorené, najmä okolo možnosti zneužitia osobných údajov, dôveryhodnosti poskytnutých informácií či zodpovednosti za poskytnuté odporúčania. Nie je jasné ani to, či projekt bude určený len občanom USA alebo aj občanom z iných krajín. Napriek tomu si myslím, že ak bude raz takýto projekt v plnom rozsahu niekedy spustený, bude zahnaný „prízrak“ Veľkého Brata, odstránené pochybnosti, atd. môže významne pomôcť pacientom, ale aj lekárom a posunúť starostlivosť o zdravie na úplne inú úroveň.
Určite by nebolo dobré, aby sme sa stali civilizáciou hypochondrov, ja sa však osobne celkom teším, keď sa konečne dopátram, prečo mi v poslednej dobe vŕzga v pravom kolene a prečo vždy kýcham dvakrát... :-)
Zdroj: TS PCR
PC REVUE 11/2007 OpenPark
Autor: Martin Drobný
Medzi stavom hypochondra a ignoranta príznakov blížiacich zdravotných problémov existuje množstvo medziúrovní, z ktorých si tú „svoju“ nájde asi každý z nás. Ja patrím k tým, ktorí v prípade, že ich začne niečo podstatnejšie trápiť, sadnú za internet a začnú dolovať v dostupných referenciách, čo by to tak asi mohlo byť a čo s tým treba robiť. Pravdupovediac, nie vždy nájdem odpoveď na to, čo ma trápi, a nemám dosť času ani trpezlivosti dolovať v nekonečnej spleti linkov, referencií a odkazov a zisťovať, čo je najlepšie na boľavé achilovky alebo zápal prínosových dutín. Našinec si často povie: Veď to prejde, organizmus si s tým už nejako poradí (a v mnohých prípadoch je to naozaj pravda). Ale možno je dobré byť tak trochu hypochonder a radšej byť opatrnejší ako si uhnať nejaké chronické ochorenie alebo podceniť symptómy niečoho naozaj vážnejšieho. Vyhľadávaním informácií si môžete potvrdiť alebo vyvrátiť podozrenie a súčasne sa stanete informovanejším, takže ak si vaša situácia vyžaduje návštevu lekára, môžete mu byť partnerom, pretože viete lepšie opísať svoje problémy, prípadne s ním konzultovať ďalší postup. Nie všetci lekári síce majú radi, ak sú pacienti príliš „múdri“ a pletú sa im do remesla, ale na druhej strane z praxe vieme, že aj lekári sú len ľudia a koniec koncov ide o naše zdravie. Preto som skôr za dobrú informovanosť, aby pacient vedel dobre a objektívne opísať podstatné symptómy svojho stavu. To múdry lekár určite ocení, správna a rýchla diagnóza je predsa v spoločnom záujme. Následne by sa mal súčasný tak trochu podriadeno-nadriadený vzťah pacient – lekár pretransformovať na partnerskú úroveň, keď aj liečenie bude naozaj kolaboratívny proces ale to už je iná téma.
Za tisícročia existencie ľudskej civilizácie sa nazbieralo obrovské množstvo poznatkov o chorobách, ich príznakoch a úspešných liečebných postupoch, liekoch a ich vedľajších účinkoch. V súčasnosti je väčšina aktuálnych chorobopisov v papierovej forme, ale je len otázka krátkeho času, kedy sa dostanú do digitálnej podoby (v USA to je v súčasnosti okolo 20 %). Tieto empirické skúsenosti sú a budú neoceniteľnou referenčnou informáciou a večným pomníkom slávy všetkých, ktorí padli za obeť výberu nesprávnych liečebných postupov... Každú chvíľu prichádzajú na internet informácie o nových objavoch, prevratných výsledkoch výskumu, nových liekoch, liečebných postupoch. Ibaže pri tom množstve informácií je nemožné to všetko sledovať, analyzovať a vyhodnocovať. Na internete síce existuje množstvo medicínskych portálov, kde sú opísané príznaky, choroby, liečebné postupy atď., ale nenašiel som ani jeden naozaj komplexný, ktorý by umožňoval rýchlu navigáciu, orientáciu, vyhľadávanie, analýzu podľa príznakov atď., a to bez vyrušovania reklamnými odkazmi. Navyše taký, ktorému sa dá dôverovať.
Chýba teda nástroj, ktorý dokáže to obrovské množstvo informácií prehľadávať a s využitím medicínskej komunity ale aj prostriedkov umelej inteligencie vytriediť, katalogizovať a vytvoriť ucelenú poznatkovú megadatabázu doplnenú o expertný systém. Potom „stačí“ k tomu doplniť jednoduchý „front end“ a sprístupniť to celej komunite najlepšie zadarmo. A kto iný na to má skúsenosti v oblasti vyhľadávania, technické prostriedky a silné finančné zázemie, ak nie Google. Tak som začal pátrať a zistil som, že Google podobný projekt naozaj testuje, aktuálne pod kódovým označením Weaver. Hoci projekt Google Health zatiaľ nie je verejne prístupný, na internete sa už objavili nejaké neverejné screenshoty, z ktorých však nie je celkom jasné, či tento projekt bude „len“ databázou zdravotných kariet, symptómov, liekov, atď. alebo bude poskytovať aj know-how, napr. odporúčania liečebných postupov, výber vhodných lekárov v mieste bydliska a pod. Podobný projekt ohlásil aj Microsoft pod názvom „Healthvault“.
Vzhľadom na citlivosť témy zostávajú mnohé otázky otvorené, najmä okolo možnosti zneužitia osobných údajov, dôveryhodnosti poskytnutých informácií či zodpovednosti za poskytnuté odporúčania. Nie je jasné ani to, či projekt bude určený len občanom USA alebo aj občanom z iných krajín. Napriek tomu si myslím, že ak bude raz takýto projekt v plnom rozsahu niekedy spustený, bude zahnaný „prízrak“ Veľkého Brata, odstránené pochybnosti, atd. môže významne pomôcť pacientom, ale aj lekárom a posunúť starostlivosť o zdravie na úplne inú úroveň.
Určite by nebolo dobré, aby sme sa stali civilizáciou hypochondrov, ja sa však osobne celkom teším, keď sa konečne dopátram, prečo mi v poslednej dobe vŕzga v pravom kolene a prečo vždy kýcham dvakrát... :-)
Zdroj: TS PCR
PC REVUE 11/2007 OpenPark
Autor: Martin Drobný
štvrtok 1. novembra 2007
QUARK
Milí priatelia,
keďže kritériom každej teórie je prax, rozhodol som sa pre experiment, ktorým by som si potvrdil, alebo vyvrátil – ako často počujeme z kompetentných úst, ktoré nevedia alebo nechcú niečo povedať – či trhový mechanizmus má naozaj korene v prírodnom zákone výberu najlepšieho. Mám kúsok zeme s niekoľkými stromami, teda miesto ako stvorené pre tento experiment. Na jar som kúpil niekoľko balíčkov semien a vysial som ich do zeme. A keďže v pravidlách experimentu som si určil, že nebudem robiť žiadne nesystémové, a už vôbec nie ochranárske opatrenia, nechal som všetko na prírodu, tak ako ekonomické celebrity všetko nechávajú na trh. Občas som sa chodil pozerať, ako môj experiment pokračuje, a hlavne, čo naň samotná príroda. Okrem toho, že som sa z diaľky díval, som nerobil nič. Vytrvalo som sa tváril ako kompetentný, ale nezasahujúci, čo je veľmi príjemné, lebo ak nič nerobíte, nič ani nepokazíte. Celý rok som nehrabal, nekopal, nepolieval, nemíňal postreky a hnojivá. Bolo to nielen pohodlné, ale aj lacné. Prešla jar, ubehlo leto a nadišla jeseň. Nastal čas na vyhodnotenie experimentu. Výsledok ma nenadchol. Vysial som osem druhov zeleniny, no vyrástlo len zopár byliek kôpru. Záhradku utešene pokryl pýr plazivý, pupenec a lopúchy. Suverénne zvíťazilo to, čo v kultúrnej záhradke nemá byť.
Čerešne a višne zožrali škorce, po marhuliach ani slychu. V strašnom suchu plody opadali
a stromy mali čo robiť, aby prežili. Na ďalších stromoch zostalo zopár červivých miniplodov, ktoré pripomínali jabĺčka a hrušky. A záver? Nech sa každý, kto tvrdí, že (neľútostný) trh všetko vyrieši po vzore prírody, príde pozrieť. Rád mu ukážem, ako to naozaj je. A komu by sa nechcelo, nech sa dobre rozhliadne okolo seba. Nemám k dispozícii podrobné štatistiky z tzv. vyspelých štátov sveta, no pred pár dňami americké oficiálne zdroje uviedli, že ich v krajine žije 36 percent obyvateľov v biede.
Spochybňovať funkčnosť prírodných zákonov nemožno. No ich implementácia do hospodárskeho života, ako vidno, je zložitá a má veľmi, naozaj veľmi slabé miesta. Každá hlava štátu, každý, kto sa uchádza o miesto v parlamente, každá politická strana pred voľbami sľubuje blaho pre všetkých obyvateľov, a preto práve ju musia posunúť do výkonu správy vecí verejných.
A keďže sa tento proces opakuje už mnoho rokov, ako je možné, že nikto tieto krásne sľuby neplní? Ako je možné, že obľúbená spoločenská hra na slepú babu pokračuje z roka na rok,
od jedného volebného obdobia k druhému? Nemala by sa práve táto otázka, a najmä odpoveď, teda tento banálny problém tzv. vyspelých civilizácií, dostať do plánov výskumných pracovísk celého sveta? Ak je kritériom každej teórie prax, kam sme sa to dostali? Aké sily a mechanizmy riadia náš život a hlavne, kam smerujú?
P.S.: Samozrejme, že opísaný experiment je fikcia. Takú hlúposť by som nemohol urobiť. Ale prečo to podobne, s malými obmenami, funguje vo veľkých spoločenstvách? Dôvodov je priveľa. Nepochybne jedným je oficiálne (aj u nás) schválený lobizmus, ktorý môžeme smelo nazvať vlastne legalizovanou korupciou, nech sa tvári akokoľvek. Ide o presadzovanie skupinových záujmov pred záujmami všeobecnými. A to príroda nerobí. Nepozná ani protekcionizmus, ani ostatné formy korupcie. Čo v prírode absentuje, je humanizmus. Ale ten je cudzí, ako vidno, aj ľuďom. Robme všetko, čo je v našich silách, aby to nebolo možné povedať o nikom z nás.
Váš
Eduard Drobný
QUARK 11/2007 Editorial
Autor: Eduard Drobný
keďže kritériom každej teórie je prax, rozhodol som sa pre experiment, ktorým by som si potvrdil, alebo vyvrátil – ako často počujeme z kompetentných úst, ktoré nevedia alebo nechcú niečo povedať – či trhový mechanizmus má naozaj korene v prírodnom zákone výberu najlepšieho. Mám kúsok zeme s niekoľkými stromami, teda miesto ako stvorené pre tento experiment. Na jar som kúpil niekoľko balíčkov semien a vysial som ich do zeme. A keďže v pravidlách experimentu som si určil, že nebudem robiť žiadne nesystémové, a už vôbec nie ochranárske opatrenia, nechal som všetko na prírodu, tak ako ekonomické celebrity všetko nechávajú na trh. Občas som sa chodil pozerať, ako môj experiment pokračuje, a hlavne, čo naň samotná príroda. Okrem toho, že som sa z diaľky díval, som nerobil nič. Vytrvalo som sa tváril ako kompetentný, ale nezasahujúci, čo je veľmi príjemné, lebo ak nič nerobíte, nič ani nepokazíte. Celý rok som nehrabal, nekopal, nepolieval, nemíňal postreky a hnojivá. Bolo to nielen pohodlné, ale aj lacné. Prešla jar, ubehlo leto a nadišla jeseň. Nastal čas na vyhodnotenie experimentu. Výsledok ma nenadchol. Vysial som osem druhov zeleniny, no vyrástlo len zopár byliek kôpru. Záhradku utešene pokryl pýr plazivý, pupenec a lopúchy. Suverénne zvíťazilo to, čo v kultúrnej záhradke nemá byť.
Čerešne a višne zožrali škorce, po marhuliach ani slychu. V strašnom suchu plody opadali
a stromy mali čo robiť, aby prežili. Na ďalších stromoch zostalo zopár červivých miniplodov, ktoré pripomínali jabĺčka a hrušky. A záver? Nech sa každý, kto tvrdí, že (neľútostný) trh všetko vyrieši po vzore prírody, príde pozrieť. Rád mu ukážem, ako to naozaj je. A komu by sa nechcelo, nech sa dobre rozhliadne okolo seba. Nemám k dispozícii podrobné štatistiky z tzv. vyspelých štátov sveta, no pred pár dňami americké oficiálne zdroje uviedli, že ich v krajine žije 36 percent obyvateľov v biede.
Spochybňovať funkčnosť prírodných zákonov nemožno. No ich implementácia do hospodárskeho života, ako vidno, je zložitá a má veľmi, naozaj veľmi slabé miesta. Každá hlava štátu, každý, kto sa uchádza o miesto v parlamente, každá politická strana pred voľbami sľubuje blaho pre všetkých obyvateľov, a preto práve ju musia posunúť do výkonu správy vecí verejných.
A keďže sa tento proces opakuje už mnoho rokov, ako je možné, že nikto tieto krásne sľuby neplní? Ako je možné, že obľúbená spoločenská hra na slepú babu pokračuje z roka na rok,
od jedného volebného obdobia k druhému? Nemala by sa práve táto otázka, a najmä odpoveď, teda tento banálny problém tzv. vyspelých civilizácií, dostať do plánov výskumných pracovísk celého sveta? Ak je kritériom každej teórie prax, kam sme sa to dostali? Aké sily a mechanizmy riadia náš život a hlavne, kam smerujú?
P.S.: Samozrejme, že opísaný experiment je fikcia. Takú hlúposť by som nemohol urobiť. Ale prečo to podobne, s malými obmenami, funguje vo veľkých spoločenstvách? Dôvodov je priveľa. Nepochybne jedným je oficiálne (aj u nás) schválený lobizmus, ktorý môžeme smelo nazvať vlastne legalizovanou korupciou, nech sa tvári akokoľvek. Ide o presadzovanie skupinových záujmov pred záujmami všeobecnými. A to príroda nerobí. Nepozná ani protekcionizmus, ani ostatné formy korupcie. Čo v prírode absentuje, je humanizmus. Ale ten je cudzí, ako vidno, aj ľuďom. Robme všetko, čo je v našich silách, aby to nebolo možné povedať o nikom z nás.
Váš
Eduard Drobný
QUARK 11/2007 Editorial
Autor: Eduard Drobný
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)