Vážení priatelia,
Prepánajána, už je tu november, o chvíľu sú Vianoce. Len teraz sme sa lúčili so
starým rokom a už je to zase tu? Aj Vy máte tento pocit? Aj Vám sa zdá, že čas
letí ako zbavený zmyslov? Že deň sa ani nezačne a je večer? Že nestihnete urobiť
čo ste chceli? Ak áno, tiež sa môžete považovať za produkt akceleračného
šialenstva, ktoré nás poháňa. Núti nás stále viac a viac zrýchľovať tempo. Práce
aj oddychu. Musíme chcieť ešte viac pracovať, viac toho stihnúť, nevymeškať
nijakú akciu, pripravené podujatie, brigádu, oslavu, zaujímavosť, trápiť sa, že
nemôžeme byť naraz na viacerých miestach, lebo stále prebieha niekde niečo
zaujímavé, kde by sme mali byť... Možno to poznáte. Čo s tým? Spomeňme si na
rozprávku, v ktorej dal nešťastný, dnes by sme povedali, zmindrákovaný kráľ,
úlohu svojim strážam, aby sa vybrali do sveta a pohľadali šťastného človeka..
Hľadali a keď konečne našli muža, ktorý povedal, že je šťastný, zaradovali sa a
pýtali si od neho košeľu, na dôkaz pre kráľa, že takýto človek existuje.
Nedostali ju, lebo šťastný človek neoplýval majetkom a dokonca nemal ani tú
košeľu. V tomto starom príbehu sa skrýva odpoveď na otázku, čo s našim
civilizačným šialeným tempom. Musíme menej chcieť, aby sme mali viac. Viem,
ľahko sa povie, ťažšie sa spraví. Ale ak nezačneme okamžite, už dnes spomaľovať
a menej chcieť, budeme mať čoskoro pocit, že Vianoce sú každý týždeň. Život nám
ubehne ani sa nenazdáme. Nakoniec, ak na to budeme mať čas, smutne a zbytočne sa
budeme pýtať samých seba – čo sme to vlastne dorobili? Ako sme si mohli zbabrať
život, ktorý mohol byť oveľa krajší a dokonca bohatší?
Ako sa toto všetko dotýka QUARK-u? Možno aj v tom, že Vám neponúkame
hlúposti typu, že výtržník a zabávač Maus má novú náušnicu, že chceme,
aby ste dostávali informácie predstavujúce skutočné hodnoty, plody ľudského ducha,
posúvajúce vývoj nie ku konzumu, ktorý je pliagou dneška, ale k dokonalosti a k vyššej kvalite života.
Ak ak si všimnete, že už druhé číslo časopisu vyšlo na kvalitnejšom papieri,
budem veľmi rád.
Na záver prosba – od tohto čísla je na obálke Quarku
upozornenie, že časopis je pre predplatiteľov lacnejší. V čase, keď je drahý
benzín, zdražuje sa plyn a tým vlastne skoro všetko, je takáto možnosť, mať
časopis za menej peňazí, sympatická. Čo poviete?
Váš
Eduard Drobný
QUARK 11/2005 Editorial
Autor: Eduard Drobný
utorok 1. novembra 2005
PC REVUE
Virtuálny mikrosvet
Tento mesiac som bol rozcestovaný tak akurát. Jeseň je v IT brandži vždy bohatá na rôzne konferencie, prezentácie i uvádzanie nových produktov a väčšinou sa konajú v zahraničí. Veď ani nečudo – blíži sa koniec roka a to je pre firmy i domácnosti obdobie, keď sa plánujú najväčšie investície. Tentoraz to však bolo bohatšie ako v minulosti. IT priemysel sa radikálne mení, zdá sa, že chytá druhý dych a na trh prichádzajú úplne nové produkty.
Poviete si, no, veď to je zábava, cestovať po svete a užívať si. Uznávam, zo začiatku je to možno zábavné i zaujímavé, ale všetkého veľa škodí. Navyše neustály tok mailov, správ, telefonátov, informácií vo všeobecnosti sa vôbec nezastavuje, keď nie ste v práci. Skôr naopak, partneri, redaktori, známi niečo posielajú a potrebujú. Obyčajne to býva súrne a väčšinou na poslednú chvíľu.
Jednou z možností, ako riešiť túto situáciu, je nechať všetko tak a po návrate do kancelárie si sadnúť k preplnenej mailovej schránke. Potom prijmete nejakú tú tisícku mailov a skúsite to „rozchodiť“. Pritom je zaujímavé, že ak necháte určitý čas niektoré problémy len tak bez ohlasu, zázračne sa vyriešia sami. A to bez toho, aby ste niečo urobili... :) No niektoré nie, počkajú na vás a po návrate do kancelárie máte o zábavu postarané. Čas na ich riešenie sa náramne skrátil, ak ide o niečo ozaj dôležité, musíte sa rozhodnúť hneď.
V poslednom čase sa tento prístup mení a za zmenou stojí podľa mňa všeobecná dostupnosť internetu. Stačí si so sebou zobrať notebook alebo vreckový počítač a vlastne si beriete svoju kanceláriu. Nájsť dnes v európskych konferenčných strediskách bezdrôtovú sieť nie je až taký problém, hotely sú ňou tiež vybavené. Situácia sa výrazne zlepšuje aj na Slovensku, napr. bratislavské letisko je pokryté bezdrôtovým internetom veľmi dobre.
Ak máte so sebou notebook a ste pripojení na internet, máte možnosť ostať v kontakte nielen v pracovnom, ale aj osobnom živote. Na súrne a dôležité maily môžete odpovedať okamžite. Pokiaľ máte notebook ako svoj hlavný počítač, môžete využívať aj celú históriu, čerpať informácie z dokumentov a pod. Cez internet sa aj v zahraničí dostanete k našim správam v televízii, ak vás to zaujíma, ostanete v kontakte s rozbehnutou reality show podľa vlastného výberu... :)
Myslím, že hlavne programy na okamžitú komunikáciu (najčastejšie ICQ, Skype či MSN Messenger) sú v tejto situácii veľmi dobrá pomôcka. V istom zmysle vám skutočne umožňujú byť na viacerých miestach naraz. Môžete tak ostať v spojení s okamžitým dianím v kancelárii aj na druhom konci sveta. Veci riešite ihneď, ani rozličné časové pásma nie sú až taký veľký problém. Takéto programy sú istou náhradou aj osobného stretnutia s ľuďmi, ktorých máte radi. V istom zmysle je to iný spôsob komunikácie, ktorý má svoje výhody. Možno si totiž „napíšete“ veci, na ktoré pri osobnom stretnutí nikdy neostal čas.
Osobne sa pýtam, ako to bude vyzerať o pár rokov, čo bude asi nasledovať. Ak sa pozriem dosť ďaleko za seba, ešte do obdobia budovania svetlejších zajtrajškov, v podstate bol problém nechať si zaviesť pevnú linku. Štandardná odpoveď bola: Nie sú „telefónne“ čísla. Pokiaľ ste nemali protekciu, museli ste čakať na obyčajný telefón aj niekoľko rokov. Neskôr sa objavil mobilný telefón, ale dlho to bola pre masy cenovo nedostupná forma komunikácie. Ak ste vtedy telefonovali napr. na zastávke autobusu, okolostojaci ľudia podozrievavo odhadovali váš zdravotný stav. Dnes má mobilný telefón väčšina ľudí, niektorí dokonca hneď viacero. Bežne sa používa handsfree súprava a telefonujúci so slúchadlom v uchu vyzerá, ako keby sa rozprával sám so sebou. Už to však nikomu neprekáža, resp. nik sa o to ani veľmi nezaujíma. Ľudia sú podľa mňa viac zahľadení do seba a svojich problémov, o okolie sa príliš nezaujímajú.
Pripočítajte k tomu videokomunikáciu, ktorú cez internet v súčasnosti bez väčších problémov a doslova za pár korún zrealizujete na počkanie. Stačí vám videokamera, slúchadlá s mikrofónom a rýchle pripojenie na internet a môžete sa pozrieť na svojich blízkych, ale i do práce.
Ďalej komunikujete s bankou bez toho, aby ste ju nejako často navštevovali, kupujete tovar v obchode, ktorý ste nikdy nevideli. Ak niečo hľadáte, intuitívne sa vám vybaví Google. Ak potrebujete skutočne sústredene pracovať, asi najlepšie miesto je na to doma s prístupom na internet. Vlastne si takto môžete vytvoriť akýsi virtuálny mikrosvet, v ktorom môžete žiť bez ohľadu na okolité prostredie i čas.
Pravdupovediac, stále to však nie je celkom ono. Ak sa s niekým stretnete osobne, môžete vnímať aj iné informácie, napr. mimiku tváre, intonáciu reči, úsmev, zamračenie a pod. Jednoducho, osobný kontakt je stále ten najlepší a naďalej prináša najviac.
Ak sa teda vrátim k svojej otázke, čo bude nasledovať, odpoveďou bude asi univerzálne komunikačné zariadenie, ktoré sa bude ľahko nosiť a bude dostupné takmer každému. Je možné, že to bude zariadenie integrované do ošatenia, umožňujúce aj prenos ďalších zmyslových vnemov. Predpokladom je dostupnosť bezdrôtového širokopásmového internetu za akceptovateľnú cenu.
Ešte pár slov k novembrovému vydaniu a výhľadu do budúceho roka. Namiesto CD REVUE prinášame DVD REVUE s kapacitou 4,7 GB a na ňom zaujímavý obsah. Pritom tento „upgrade“ majú naši čitatelia zadarmo, cena časopisu ostáva zachovaná. Vážime si vašu dôveru a pripravili sme súťaž pre každého (nového i „starého“) predplatiteľa. Môžete vyhrať množstvo cien – spolu za vyše 500 000 Sk. Ak sa vám nechce súťažiť, stále dostávate s predplatným darček – úplnú verziu softvéru na spracovanie fotografií. Cenu predplatného pritom oproti tomuto roku nijako nezvyšujeme, je stále rovnaká. Myslím, že je to dobrá ponuka, my sa pousilujeme priniesť vám čo najpútavejší obsah.
Príjemné čítanie novembrového čísla vám praje
Ondrej Macko
PC REVUE 11/2005 Editorial
Autor: Ondrej Macko
Tento mesiac som bol rozcestovaný tak akurát. Jeseň je v IT brandži vždy bohatá na rôzne konferencie, prezentácie i uvádzanie nových produktov a väčšinou sa konajú v zahraničí. Veď ani nečudo – blíži sa koniec roka a to je pre firmy i domácnosti obdobie, keď sa plánujú najväčšie investície. Tentoraz to však bolo bohatšie ako v minulosti. IT priemysel sa radikálne mení, zdá sa, že chytá druhý dych a na trh prichádzajú úplne nové produkty.
Poviete si, no, veď to je zábava, cestovať po svete a užívať si. Uznávam, zo začiatku je to možno zábavné i zaujímavé, ale všetkého veľa škodí. Navyše neustály tok mailov, správ, telefonátov, informácií vo všeobecnosti sa vôbec nezastavuje, keď nie ste v práci. Skôr naopak, partneri, redaktori, známi niečo posielajú a potrebujú. Obyčajne to býva súrne a väčšinou na poslednú chvíľu.
Jednou z možností, ako riešiť túto situáciu, je nechať všetko tak a po návrate do kancelárie si sadnúť k preplnenej mailovej schránke. Potom prijmete nejakú tú tisícku mailov a skúsite to „rozchodiť“. Pritom je zaujímavé, že ak necháte určitý čas niektoré problémy len tak bez ohlasu, zázračne sa vyriešia sami. A to bez toho, aby ste niečo urobili... :) No niektoré nie, počkajú na vás a po návrate do kancelárie máte o zábavu postarané. Čas na ich riešenie sa náramne skrátil, ak ide o niečo ozaj dôležité, musíte sa rozhodnúť hneď.
V poslednom čase sa tento prístup mení a za zmenou stojí podľa mňa všeobecná dostupnosť internetu. Stačí si so sebou zobrať notebook alebo vreckový počítač a vlastne si beriete svoju kanceláriu. Nájsť dnes v európskych konferenčných strediskách bezdrôtovú sieť nie je až taký problém, hotely sú ňou tiež vybavené. Situácia sa výrazne zlepšuje aj na Slovensku, napr. bratislavské letisko je pokryté bezdrôtovým internetom veľmi dobre.
Ak máte so sebou notebook a ste pripojení na internet, máte možnosť ostať v kontakte nielen v pracovnom, ale aj osobnom živote. Na súrne a dôležité maily môžete odpovedať okamžite. Pokiaľ máte notebook ako svoj hlavný počítač, môžete využívať aj celú históriu, čerpať informácie z dokumentov a pod. Cez internet sa aj v zahraničí dostanete k našim správam v televízii, ak vás to zaujíma, ostanete v kontakte s rozbehnutou reality show podľa vlastného výberu... :)
Myslím, že hlavne programy na okamžitú komunikáciu (najčastejšie ICQ, Skype či MSN Messenger) sú v tejto situácii veľmi dobrá pomôcka. V istom zmysle vám skutočne umožňujú byť na viacerých miestach naraz. Môžete tak ostať v spojení s okamžitým dianím v kancelárii aj na druhom konci sveta. Veci riešite ihneď, ani rozličné časové pásma nie sú až taký veľký problém. Takéto programy sú istou náhradou aj osobného stretnutia s ľuďmi, ktorých máte radi. V istom zmysle je to iný spôsob komunikácie, ktorý má svoje výhody. Možno si totiž „napíšete“ veci, na ktoré pri osobnom stretnutí nikdy neostal čas.
Osobne sa pýtam, ako to bude vyzerať o pár rokov, čo bude asi nasledovať. Ak sa pozriem dosť ďaleko za seba, ešte do obdobia budovania svetlejších zajtrajškov, v podstate bol problém nechať si zaviesť pevnú linku. Štandardná odpoveď bola: Nie sú „telefónne“ čísla. Pokiaľ ste nemali protekciu, museli ste čakať na obyčajný telefón aj niekoľko rokov. Neskôr sa objavil mobilný telefón, ale dlho to bola pre masy cenovo nedostupná forma komunikácie. Ak ste vtedy telefonovali napr. na zastávke autobusu, okolostojaci ľudia podozrievavo odhadovali váš zdravotný stav. Dnes má mobilný telefón väčšina ľudí, niektorí dokonca hneď viacero. Bežne sa používa handsfree súprava a telefonujúci so slúchadlom v uchu vyzerá, ako keby sa rozprával sám so sebou. Už to však nikomu neprekáža, resp. nik sa o to ani veľmi nezaujíma. Ľudia sú podľa mňa viac zahľadení do seba a svojich problémov, o okolie sa príliš nezaujímajú.
Pripočítajte k tomu videokomunikáciu, ktorú cez internet v súčasnosti bez väčších problémov a doslova za pár korún zrealizujete na počkanie. Stačí vám videokamera, slúchadlá s mikrofónom a rýchle pripojenie na internet a môžete sa pozrieť na svojich blízkych, ale i do práce.
Ďalej komunikujete s bankou bez toho, aby ste ju nejako často navštevovali, kupujete tovar v obchode, ktorý ste nikdy nevideli. Ak niečo hľadáte, intuitívne sa vám vybaví Google. Ak potrebujete skutočne sústredene pracovať, asi najlepšie miesto je na to doma s prístupom na internet. Vlastne si takto môžete vytvoriť akýsi virtuálny mikrosvet, v ktorom môžete žiť bez ohľadu na okolité prostredie i čas.
Pravdupovediac, stále to však nie je celkom ono. Ak sa s niekým stretnete osobne, môžete vnímať aj iné informácie, napr. mimiku tváre, intonáciu reči, úsmev, zamračenie a pod. Jednoducho, osobný kontakt je stále ten najlepší a naďalej prináša najviac.
Ak sa teda vrátim k svojej otázke, čo bude nasledovať, odpoveďou bude asi univerzálne komunikačné zariadenie, ktoré sa bude ľahko nosiť a bude dostupné takmer každému. Je možné, že to bude zariadenie integrované do ošatenia, umožňujúce aj prenos ďalších zmyslových vnemov. Predpokladom je dostupnosť bezdrôtového širokopásmového internetu za akceptovateľnú cenu.
Ešte pár slov k novembrovému vydaniu a výhľadu do budúceho roka. Namiesto CD REVUE prinášame DVD REVUE s kapacitou 4,7 GB a na ňom zaujímavý obsah. Pritom tento „upgrade“ majú naši čitatelia zadarmo, cena časopisu ostáva zachovaná. Vážime si vašu dôveru a pripravili sme súťaž pre každého (nového i „starého“) predplatiteľa. Môžete vyhrať množstvo cien – spolu za vyše 500 000 Sk. Ak sa vám nechce súťažiť, stále dostávate s predplatným darček – úplnú verziu softvéru na spracovanie fotografií. Cenu predplatného pritom oproti tomuto roku nijako nezvyšujeme, je stále rovnaká. Myslím, že je to dobrá ponuka, my sa pousilujeme priniesť vám čo najpútavejší obsah.
Príjemné čítanie novembrového čísla vám praje
Ondrej Macko
PC REVUE 11/2005 Editorial
Autor: Ondrej Macko
sobota 1. októbra 2005
QUARK
Vážení priatelia,
Ropná kríza v sedemdesiatych rokoch poriadne zatriasla našim sebavedomím.
Ukázala závislosť civilizácie na energetických nosičoch , osobitne na rope,
ktorá je vzhľadom na špecifickosť aplikácií dodnes nenahraditeľná. Kríza
pominula a všetko sa vrátilo do ľahostajných koľají a nehospodárnej spotreby až
plytvania. Dokonca sme zabudli na varovný prst odborníkov, že ropné zásoby sú
obmedzené, že okolo rokov 2043 – 2045 sa pri dnešnej spotrebe minú. To je ešte
ďaleko a ľahostajne predpokladáme, že dovtedy vedci niečo vymyslia. Skutočnosť
je ťažšia, než sa zdá. Asi o 20 rokov začne ťažba klesať a ceny prudko stúpať.
Ropa bude taká drahá, že jazdiť budú iba tí, čo majú na Rolls Royce. Nie je to
najlepšia vyhliadka, povedané s veľkou dávkou nezodpovedného optimizmu. V
skutočnosti je to horor, ktorého náznak prežívame dnes. Prognózy, o ktorých bola
reč, však neuvažovali s nárastom spotreby v Indii a v Číne. Táto neznáma v
rovnici spotreby situáciu ešte viac komplikuje.
Zarážajúce je, že sa celý svet tvári, ako by sa nič nedialo. Nič to však nemení na fakte, že sa blíži
energetická kríza, ktorá bude už na ostro, doterajšie generálky len naznačovali
aké to môže byť. Myslím, že si to ani nevieme predstaviť.
Čo s tým? Prestaňme povyšovať individuálny zisk nad všeobecné blaho. Šetrime energiou,
kde sa len dá. Napríklad – zdaňujme autá podľa spotreby, zvýhodňujme úsporné projekty,
odstráňme nezmyselné prepravy, atď. To sú však iba prechodné opatrenia, aby sme
si zvykli na ešte tvrdší úsporný režim, ktorý nás v budúcnosti nepochybne čaká.
Netreba ho však brať tragicky, môže znamenať novú kvalitu života zbavenú módnych
nánosov obohatenia a absenciu mnohých psychických aj materiálnych
škodlivín.
Nedostatok energie napokon môže ľudstvo ozdraviť. Bude to asi aj
bolieť, ale, nestálo by to za to? Čo myslíte? Váš
Eduard Drobný
QUARK 10/2005 Editorial
Autor: Eduard Drobný
Ropná kríza v sedemdesiatych rokoch poriadne zatriasla našim sebavedomím.
Ukázala závislosť civilizácie na energetických nosičoch , osobitne na rope,
ktorá je vzhľadom na špecifickosť aplikácií dodnes nenahraditeľná. Kríza
pominula a všetko sa vrátilo do ľahostajných koľají a nehospodárnej spotreby až
plytvania. Dokonca sme zabudli na varovný prst odborníkov, že ropné zásoby sú
obmedzené, že okolo rokov 2043 – 2045 sa pri dnešnej spotrebe minú. To je ešte
ďaleko a ľahostajne predpokladáme, že dovtedy vedci niečo vymyslia. Skutočnosť
je ťažšia, než sa zdá. Asi o 20 rokov začne ťažba klesať a ceny prudko stúpať.
Ropa bude taká drahá, že jazdiť budú iba tí, čo majú na Rolls Royce. Nie je to
najlepšia vyhliadka, povedané s veľkou dávkou nezodpovedného optimizmu. V
skutočnosti je to horor, ktorého náznak prežívame dnes. Prognózy, o ktorých bola
reč, však neuvažovali s nárastom spotreby v Indii a v Číne. Táto neznáma v
rovnici spotreby situáciu ešte viac komplikuje.
Zarážajúce je, že sa celý svet tvári, ako by sa nič nedialo. Nič to však nemení na fakte, že sa blíži
energetická kríza, ktorá bude už na ostro, doterajšie generálky len naznačovali
aké to môže byť. Myslím, že si to ani nevieme predstaviť.
Čo s tým? Prestaňme povyšovať individuálny zisk nad všeobecné blaho. Šetrime energiou,
kde sa len dá. Napríklad – zdaňujme autá podľa spotreby, zvýhodňujme úsporné projekty,
odstráňme nezmyselné prepravy, atď. To sú však iba prechodné opatrenia, aby sme
si zvykli na ešte tvrdší úsporný režim, ktorý nás v budúcnosti nepochybne čaká.
Netreba ho však brať tragicky, môže znamenať novú kvalitu života zbavenú módnych
nánosov obohatenia a absenciu mnohých psychických aj materiálnych
škodlivín.
Nedostatok energie napokon môže ľudstvo ozdraviť. Bude to asi aj
bolieť, ale, nestálo by to za to? Čo myslíte? Váš
Eduard Drobný
QUARK 10/2005 Editorial
Autor: Eduard Drobný
PC REVUE
Minule sme sa s kamarátom zamýšľali nad tým, aké sme mali hobby v časoch ranej mladosti a čo „fičí“ v súčasnosti. Niekto skladal letecké modely, iný sa venoval rádioamatérstvu, ďalší robil domáce chemické pokusy. A zároveň sme zhodnotili, že v súčasnosti je veľmi ťažké zaujať pozornosť mládežníkov, resp. odpútať ju od počítačov a internetu. S multimediálnou výbavou počítačov, prístupom k obrovskému množstvu informácií, zábavnosťou atď. totiž bude ťažko súperiť akýkoľvek iný koníček. Ich schopnosť umožniť spoznávanie sveta okolo nás, hoci iba virtuálne a sprostredkovane, je totiž neprekonateľná. A práve to sa mi nie celkom pozdáva – teda to, že ide o sprostredkované zážitky, ktoré sa nikdy nevyrovnajú tým vlastným. Hovorí sa, že múdri sa poučia z chýb druhých, ja som však zástancom názoru, že každý musí nakoniec prežiť tie vlastné, aj keď to bolí. Podobné je to aj so spoznávaním sveta, každý by si mal vyskúšať, aké to je, keď pustíte dole kopcom svoj prvý vetroň, ktorý letí nádherných 20 sekúnd, ale nakoniec sa rozmláti o strom a vaša práca posledných dní a týždňov v sekunde vyjde navnivoč. Aké to je, keď si zostrojíte prvú primitívnu „kryštálku“ a zo slúchadiel sa ozve zašumené nočné rozhlasové vysielanie alebo si popálite prsty od cínu či budete musieť premaľovať kuchyňu v dôsledku „úspešných“ chemických pokusov. Fotografie podobných pokusov na internete od niekoho iného sú síce fajn, ale chýba im ten správny štipľavý zápach síry. Spoznávajme preto svet všetkými zmyslami, ktoré sme dostali do vienka, a nie iba cez displej monitora. Možno to nebude také multimediálne výpravné, bezpečné, rýchle a dostupné na vzdialenosť jedného kliku, ale budú to naozajstné zážitky – aj príjemné, aj bolestivé, aj zapáchajúce, aj voňavé, aj pŕhlivé, aj mohérovo hladké.
Nezatracujem počítače a internet (to by už tak bolo!), ich virtualizácia interaktivity s vonkajším svetom má veľa predností a výhod, ale všetkého s mierou. Časom sa schopnosti počítačov simulovať svet okolo nás ešte zdokonalia, takže sa nám ten náš naozajstný bude zdať nesmierne všedný, nezaujímavý a pomalý. Veľmi dobre si uvedomujem, ako ľudia radi utekajú od vlastnej osobnej, pre nich často všednej reality a hľadajú spôsoby jej zatraktívnenia či voyeuristického sledovania a prežívania života niekoho iného. Niekomu na to stačí knižka Danielle Steelovej, inému Big Brother, ďalšiemu počítačová hra. Niekto iný si dopraje cigaretu „marišky“, ďalší sa do sveta imaginácie prenesie pomocou CH3 CH2 OH (pozn.: chemický vzorec alkoholu). Niektoré „virtualizačné metódy“ sú legálne, pre iné sa chodí aj do basy.
Nezatracujem nikoho ani sa nad nikým a ničím nepohoršujem. Iba sa snažím varovať, že už teraz máme problém s rozumným a kontrolovaným manažovaním úletov z reality a blížime sa do obdobia, kde na nás čaká ešte lákavejšia virtualita. Niekto nemá problém a virtuálny svet ho vôbec neláka, iný si dopraje nevinné úlety, z ktorých sa vedome vracia. Ale už teraz okolo seba máme ľudí rôzne demografického zloženia, ktorí majú vážne problémy kontrolovať svoje potreby a túžby, hoci vedia, že tým komplikujú život svojmu okoliu. Ale keby ho aj nekomplikovali a boli by sami ako prst, asi budete súhlasiť so mnou, že nie je životným poslaním žiadneho človeka stráviť život vo virtuálnom simulátore. To sa potom ani nemusel narodiť.
Neviem, ako ďaleko dospeje vývoj virtualizačných technológií a či sa dopracujeme na úroveň prezentovanú plejádou sci-fi filmov od Trávnikára až po Matrix. Som si však istý, že bude dosť atraktívna aj pre ľudí, ktorí by teraz síce ešte neprepadli napr. mánii súčasných počítačových hier či spomínanej mariške, ale nie som si už istý, či by vedeli kontrolovať svoje závislosti aj v budúcnosti a odolali by na prvý pohľad nevinným virtuálnym výletom. A buďte si istí, že vďaka komerčnému aspektu sa poskytovatelia obsahu postarajú o to, aby ich virtuálne svety boli poriadne atraktívne. Ešte stále ste si istí, že vás sa to netýka a že nepodľahnete? Nebol by som si taký istý...
Zaujímavé čítanie októbrového čísla vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 10/2005 Editorial
Autor: Martin Drobný
Nezatracujem počítače a internet (to by už tak bolo!), ich virtualizácia interaktivity s vonkajším svetom má veľa predností a výhod, ale všetkého s mierou. Časom sa schopnosti počítačov simulovať svet okolo nás ešte zdokonalia, takže sa nám ten náš naozajstný bude zdať nesmierne všedný, nezaujímavý a pomalý. Veľmi dobre si uvedomujem, ako ľudia radi utekajú od vlastnej osobnej, pre nich často všednej reality a hľadajú spôsoby jej zatraktívnenia či voyeuristického sledovania a prežívania života niekoho iného. Niekomu na to stačí knižka Danielle Steelovej, inému Big Brother, ďalšiemu počítačová hra. Niekto iný si dopraje cigaretu „marišky“, ďalší sa do sveta imaginácie prenesie pomocou CH3 CH2 OH (pozn.: chemický vzorec alkoholu). Niektoré „virtualizačné metódy“ sú legálne, pre iné sa chodí aj do basy.
Nezatracujem nikoho ani sa nad nikým a ničím nepohoršujem. Iba sa snažím varovať, že už teraz máme problém s rozumným a kontrolovaným manažovaním úletov z reality a blížime sa do obdobia, kde na nás čaká ešte lákavejšia virtualita. Niekto nemá problém a virtuálny svet ho vôbec neláka, iný si dopraje nevinné úlety, z ktorých sa vedome vracia. Ale už teraz okolo seba máme ľudí rôzne demografického zloženia, ktorí majú vážne problémy kontrolovať svoje potreby a túžby, hoci vedia, že tým komplikujú život svojmu okoliu. Ale keby ho aj nekomplikovali a boli by sami ako prst, asi budete súhlasiť so mnou, že nie je životným poslaním žiadneho človeka stráviť život vo virtuálnom simulátore. To sa potom ani nemusel narodiť.
Neviem, ako ďaleko dospeje vývoj virtualizačných technológií a či sa dopracujeme na úroveň prezentovanú plejádou sci-fi filmov od Trávnikára až po Matrix. Som si však istý, že bude dosť atraktívna aj pre ľudí, ktorí by teraz síce ešte neprepadli napr. mánii súčasných počítačových hier či spomínanej mariške, ale nie som si už istý, či by vedeli kontrolovať svoje závislosti aj v budúcnosti a odolali by na prvý pohľad nevinným virtuálnym výletom. A buďte si istí, že vďaka komerčnému aspektu sa poskytovatelia obsahu postarajú o to, aby ich virtuálne svety boli poriadne atraktívne. Ešte stále ste si istí, že vás sa to netýka a že nepodľahnete? Nebol by som si taký istý...
Zaujímavé čítanie októbrového čísla vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 10/2005 Editorial
Autor: Martin Drobný
štvrtok 1. septembra 2005
PC REVUE
A je po prázdninách... Toto obdobie sa zvykne nazývať aj uhorková sezóna a „údajne“ to znamená, že sa prakticky nič nedeje a aj v práci sa pracuje na pol plynu. Pravdupovediac, žiadne „uhorky“ do našej redakcie počas prázdnin nedorazili, práce bolo možno viac ako inokedy. Je to totiž obdobie, keď sa dá pozrieť trochu dozadu a premyslieť si cestu ďalej.
Na jeseň totiž pripravujeme úplne nové projekty, súťaže o hodnotné produkty. Premýšľame nad tým, ako vám prinesieme čo najzaujímavejšie informácie v čo najlepšom balení, pracujeme nad formálnymi i obsahovými zmenami nášho magazínu. Aby som trochu konkretizoval uvedené všeobecné konštatovania, prezradím, že pripravujeme dlhodobú súťaž o miesta redaktorov v našom tíme, pričom víťaz tejto ceny sa zároveň zúčastní na odbornej zahraničnej stáži v špičkovej medzinárodnej IT firme. Podmienkou bude odborné spracovanie určitej problematiky v podobe článku. Podrobnosti sa dozviete už v budúcom čísle nášho magazínu. Chceme vás takisto viac zapojiť do tvorby nášho-vášho magazínu. Už v predošlom čísle sme vyhlásili súťaž o 3 úplné verzie grafického programu CorelDRAW pre toho, kto pripraví najpútavejší motív obálky nášho magazínu. Táto súťaž pokračuje.
Prvé výsledky redizajnu PC REVUE ste mohli vidieť v augustovom čísle, v tomto vydaní sme pridali ďalšie nové prvky. Pribudlo označovanie článkov ukazovateľom náročnosti, nové sú nadpisy, iný je štýl zalomenia, pridali sme na prehľadnosti článkov. Aj konkrétne kroky v zmene obsahového zamerania
môžete spozorovať už v tomto čísle. Rozširujeme náš záber a budeme sa venovať aj témam, ktoré zaujímajú širšie spektrum čitateľov. V tomto čísle sa napr. detailnejšie venujeme téme inteligentnej domácnosti a domácim robotom. Po ich otestovaní môžeme vyhlásiť, že robotickí pomocníci majú už prijateľnú funkcionalitu a dajú sa bežne kúpiť aj na našom trhu. Pravdupovediac, aj keď sa vybavíte takýmito technickými zázrakmi, starostlivosti o domácnosť sa úplne nezbavíte. Tieto prístroje zatiaľ vyžadujú určitú asistenciu a ľudský dohľad. Rozhodne však umožnia ušetriť vám vzácny voľný čas a venovať sa napr. rodine.
Ďalšou zmenou v obsahu sú nové seriály. V tomto čísle štartujeme deväťdielny seriál Nebojte sa Linuxu. Reagujeme tým na požiadavky viacerých z vás o zaradení jednoduchého sprievodcu týmto operačným systémom. Témy o Linuxe, ktoré sú určené pre pokročilejších čitateľov a profesionálov, budú aj naďalej zverejňované v magazíne INFOWARE.
Postupne meníme aj recenzie „bežných“ produktov tak, aby bol ich text maximálne orientovaný na osobné skúsenosti redaktorov s používaním produktov. Cieľom je priniesť v jednom vydaní magazínu čo najviac produktov. Vyhľadanie kompletných technických parametrov príslušného produktu tak prenecháme skôr na internet. Produktom, ktoré, naopak, predstavujú radikálnu zmenu vo vývoji,
budeme venovať ešte viac priestoru. Príklad takejto recenzie nájdete už v tomto čísle na strane 76.
Rovnako máme od vás spätnú väzbu, že chcete mať viac porovnávacích testov s jasným odporúčaním, čo si máte kúpiť. Verte, že toto rozhodovanie nie je jednoduché, produkty na dnešnom trhu sú veľmi vyrovnané. Niet už miesta pre produkty, ktoré by boli vyslovene slabé.
V porovnávacích testoch tak kladieme dôraz na to, aby sme vám poradili „ideálne“ produkty pre viacero kategórií používateľov.
Ešte viac sme vzájomne prepojili obsah PC REVUE a CD REVUE. Drvivú väčšinu softvérových produktov, ktoré opisujeme v „papierovej“ časti, teraz nájdete aj na CD médiu. Pridali sme aj na „multimediálnosti“ a okrem recenzií zaraďujeme aj videoukážky.
Všetky tieto zmeny sme pritom robili za pochodu – popri bežnej príprave nových článkov. Cez prázdniny som tak aj s trochou závisti pozeral na uhorkovú sezónu v televízii. Iste ste si všimli, že väčšina televíznych staníc predstavuje v septembri zmenenú grafiku, ale v júli/auguste vysielajú
(okrem skutočných výnimiek) už raz vysielané programy. Keď sme už pri televízii – z nereprízovaného vysielania ma zaujala talentová show American Idol, vo voľnom preklade asi Amerika hľadá SuperStar. Keďže jej vysielanie bolo na rovnakej verejnoprávnej stanici ako slovenská verzia, porovnávanie je na mieste. Podľa môjho názoru bol hlavný rozdiel v tom, že finalisti americkej SuperStar vedeli všetci dobre spievať. Ďalej som mal dojem, že slovenská verzia bola miestami paradoxne viac „americká“. Myslím konkrétne na to, že naši finalisti boli v značnej miere výsledkom práce vizážistov či imagemakerov. Nezabudnuteľná je aj frekvencia vysielania reklamy v amerických médiách. Asi ste si všimli, že jej opakovanie je z nášho pohľadu neakceptovateľné.
A dosť ma zaujal aj oznam pod výzvou na SMS hlasovanie: „Nehlasujete! Na Slovensku neplatí.“ Žeby sa azda našiel niekto, kto by na minuloročný záznam americkej SuperStar poslal hlas svojmu favoritovi? Nechce sa mi tomu ani veriť.
Vráťme sa však k nášmu úsiliu o pozitívne zmeny v našom magazíne. Chcem poukázať na to, že vašim pripomienkam venujeme pozornosť a berieme si z nich ponaučenie. Možno nie všetky zapracúvame ihneď a kompletne, ale určite sa nad každou zamyslíme. Dosť nás však mrzia také príspevky k magazínu, ktoré nenavrhujú nijaké riešenie, ale cítiť z nich takmer až nenávisť. Internetová doba dáva možnosť takéhoto anonymného vyjadrovania sa a pravdepodobne aj to patrí k súčasnému chápaniu demokracie. Naším cieľom však nie je sťažovať sa, ale snažíme sa o spokojnosť vás – našich čitateľov. Jednoducho, máme čo robiť, robíme to však pre vás a radi!
Príjemné čítanie septembrového čísla vám želá
Ondrej Macko
PC REVUE 9/2005 Editorial
Autor: Ondrej Macko
Na jeseň totiž pripravujeme úplne nové projekty, súťaže o hodnotné produkty. Premýšľame nad tým, ako vám prinesieme čo najzaujímavejšie informácie v čo najlepšom balení, pracujeme nad formálnymi i obsahovými zmenami nášho magazínu. Aby som trochu konkretizoval uvedené všeobecné konštatovania, prezradím, že pripravujeme dlhodobú súťaž o miesta redaktorov v našom tíme, pričom víťaz tejto ceny sa zároveň zúčastní na odbornej zahraničnej stáži v špičkovej medzinárodnej IT firme. Podmienkou bude odborné spracovanie určitej problematiky v podobe článku. Podrobnosti sa dozviete už v budúcom čísle nášho magazínu. Chceme vás takisto viac zapojiť do tvorby nášho-vášho magazínu. Už v predošlom čísle sme vyhlásili súťaž o 3 úplné verzie grafického programu CorelDRAW pre toho, kto pripraví najpútavejší motív obálky nášho magazínu. Táto súťaž pokračuje.
Prvé výsledky redizajnu PC REVUE ste mohli vidieť v augustovom čísle, v tomto vydaní sme pridali ďalšie nové prvky. Pribudlo označovanie článkov ukazovateľom náročnosti, nové sú nadpisy, iný je štýl zalomenia, pridali sme na prehľadnosti článkov. Aj konkrétne kroky v zmene obsahového zamerania
môžete spozorovať už v tomto čísle. Rozširujeme náš záber a budeme sa venovať aj témam, ktoré zaujímajú širšie spektrum čitateľov. V tomto čísle sa napr. detailnejšie venujeme téme inteligentnej domácnosti a domácim robotom. Po ich otestovaní môžeme vyhlásiť, že robotickí pomocníci majú už prijateľnú funkcionalitu a dajú sa bežne kúpiť aj na našom trhu. Pravdupovediac, aj keď sa vybavíte takýmito technickými zázrakmi, starostlivosti o domácnosť sa úplne nezbavíte. Tieto prístroje zatiaľ vyžadujú určitú asistenciu a ľudský dohľad. Rozhodne však umožnia ušetriť vám vzácny voľný čas a venovať sa napr. rodine.
Ďalšou zmenou v obsahu sú nové seriály. V tomto čísle štartujeme deväťdielny seriál Nebojte sa Linuxu. Reagujeme tým na požiadavky viacerých z vás o zaradení jednoduchého sprievodcu týmto operačným systémom. Témy o Linuxe, ktoré sú určené pre pokročilejších čitateľov a profesionálov, budú aj naďalej zverejňované v magazíne INFOWARE.
Postupne meníme aj recenzie „bežných“ produktov tak, aby bol ich text maximálne orientovaný na osobné skúsenosti redaktorov s používaním produktov. Cieľom je priniesť v jednom vydaní magazínu čo najviac produktov. Vyhľadanie kompletných technických parametrov príslušného produktu tak prenecháme skôr na internet. Produktom, ktoré, naopak, predstavujú radikálnu zmenu vo vývoji,
budeme venovať ešte viac priestoru. Príklad takejto recenzie nájdete už v tomto čísle na strane 76.
Rovnako máme od vás spätnú väzbu, že chcete mať viac porovnávacích testov s jasným odporúčaním, čo si máte kúpiť. Verte, že toto rozhodovanie nie je jednoduché, produkty na dnešnom trhu sú veľmi vyrovnané. Niet už miesta pre produkty, ktoré by boli vyslovene slabé.
V porovnávacích testoch tak kladieme dôraz na to, aby sme vám poradili „ideálne“ produkty pre viacero kategórií používateľov.
Ešte viac sme vzájomne prepojili obsah PC REVUE a CD REVUE. Drvivú väčšinu softvérových produktov, ktoré opisujeme v „papierovej“ časti, teraz nájdete aj na CD médiu. Pridali sme aj na „multimediálnosti“ a okrem recenzií zaraďujeme aj videoukážky.
Všetky tieto zmeny sme pritom robili za pochodu – popri bežnej príprave nových článkov. Cez prázdniny som tak aj s trochou závisti pozeral na uhorkovú sezónu v televízii. Iste ste si všimli, že väčšina televíznych staníc predstavuje v septembri zmenenú grafiku, ale v júli/auguste vysielajú
(okrem skutočných výnimiek) už raz vysielané programy. Keď sme už pri televízii – z nereprízovaného vysielania ma zaujala talentová show American Idol, vo voľnom preklade asi Amerika hľadá SuperStar. Keďže jej vysielanie bolo na rovnakej verejnoprávnej stanici ako slovenská verzia, porovnávanie je na mieste. Podľa môjho názoru bol hlavný rozdiel v tom, že finalisti americkej SuperStar vedeli všetci dobre spievať. Ďalej som mal dojem, že slovenská verzia bola miestami paradoxne viac „americká“. Myslím konkrétne na to, že naši finalisti boli v značnej miere výsledkom práce vizážistov či imagemakerov. Nezabudnuteľná je aj frekvencia vysielania reklamy v amerických médiách. Asi ste si všimli, že jej opakovanie je z nášho pohľadu neakceptovateľné.
A dosť ma zaujal aj oznam pod výzvou na SMS hlasovanie: „Nehlasujete! Na Slovensku neplatí.“ Žeby sa azda našiel niekto, kto by na minuloročný záznam americkej SuperStar poslal hlas svojmu favoritovi? Nechce sa mi tomu ani veriť.
Vráťme sa však k nášmu úsiliu o pozitívne zmeny v našom magazíne. Chcem poukázať na to, že vašim pripomienkam venujeme pozornosť a berieme si z nich ponaučenie. Možno nie všetky zapracúvame ihneď a kompletne, ale určite sa nad každou zamyslíme. Dosť nás však mrzia také príspevky k magazínu, ktoré nenavrhujú nijaké riešenie, ale cítiť z nich takmer až nenávisť. Internetová doba dáva možnosť takéhoto anonymného vyjadrovania sa a pravdepodobne aj to patrí k súčasnému chápaniu demokracie. Naším cieľom však nie je sťažovať sa, ale snažíme sa o spokojnosť vás – našich čitateľov. Jednoducho, máme čo robiť, robíme to však pre vás a radi!
Príjemné čítanie septembrového čísla vám želá
Ondrej Macko
PC REVUE 9/2005 Editorial
Autor: Ondrej Macko
QUARK
Vážení priatelia,
dnešných pár riadkov by som chcel venovať sebe, nám, presnejšie QUARKu. Začnem
charakteristikou, ktorú na adresu nášho časopisu predniesol jeden z našich
početných hostí. Bol to pedagóg a vedec, veľmi múdry pán, človek, ktorého význam
presahuje naše hranice. Rozprával, že si v okruhu známych, v rodine aj medzi
poslucháčmi urobil prieskum a vraj bol veľmi prijemne prekvapený, lebo na otázku
či poznajú QUARK, väčšinou odpovedali kladne. Časopis charakterizoval nie iba zo
svojho poznania, ale aj z charakteristík, ktoré si vypočul, ako periodikum pre
intelektuálnu elitu Slovenska. Neprotestoval som, naopak, dobre padne milé
slovo, pohladenie. A ešte dodal, že dnes, keď sa mnohé médiá pretekajú, kto
vyrobí väčšiu stupídnosť, je príjemné čítať stránky, ktoré prinášajú
poznanie.
Dosť chvály, poviete si. Dobre, prejdime k veci. Mám k vám prosbu,
možno niekoľko.
QUARK potrebuje vašu pomoc. Nič, svetoborné a predsa veľmi
užitočné. Nájdite, prosím, medzi svojimi známymi niekoho, kto sa stane
pravidelným čitateľom QUARKu. Ak bude rodina našich čitateľov väčšia, získate na
tom vy, čitatelia, pretože všetky peniažky od vás dáme opäť – vám. Vo forme
lepšieho papiera, väčšieho rozsahu, kvalitnejších materiálov. Toto všetko stojí
peniaze a tých nemáme nazvyš. Keby nám Ministerstvo školstva a Slovenská
akadémia vied nepomohli, časopis by už nevychádzal. Náš vydavateľ, a. s.
Perfekt, tiež výdatne prispieva do redakčnej kasy, len aby ste mali stále nové
informácie, pretože práve informácie sú dnes drahý, ba predrahý tovar a kto ich
má dosť a v potrebnom čase, môže veľmi veľa získať. Možno najviac.
Je takmer
jedno, či si nový čitateľ bude časopis kupovať v stánku, alebo si ho u nás
objedná. Takmer preto, lebo pri objednávke u nás ostane nám trocha viac
peňazí – pre vás.
Najdôležitejšie je, aby rodina čitateľov QUARKu bola veľká,
pretože reprezentuje tých, ktorí posúvajú, alebo sa na to pripravujú – pokrok...
Vopred ďakujem a želám peknú jeseň.
Váš
Eduard Drobný
QUARK 9/2005 Editorial
Autor: Eduard Drobný
dnešných pár riadkov by som chcel venovať sebe, nám, presnejšie QUARKu. Začnem
charakteristikou, ktorú na adresu nášho časopisu predniesol jeden z našich
početných hostí. Bol to pedagóg a vedec, veľmi múdry pán, človek, ktorého význam
presahuje naše hranice. Rozprával, že si v okruhu známych, v rodine aj medzi
poslucháčmi urobil prieskum a vraj bol veľmi prijemne prekvapený, lebo na otázku
či poznajú QUARK, väčšinou odpovedali kladne. Časopis charakterizoval nie iba zo
svojho poznania, ale aj z charakteristík, ktoré si vypočul, ako periodikum pre
intelektuálnu elitu Slovenska. Neprotestoval som, naopak, dobre padne milé
slovo, pohladenie. A ešte dodal, že dnes, keď sa mnohé médiá pretekajú, kto
vyrobí väčšiu stupídnosť, je príjemné čítať stránky, ktoré prinášajú
poznanie.
Dosť chvály, poviete si. Dobre, prejdime k veci. Mám k vám prosbu,
možno niekoľko.
QUARK potrebuje vašu pomoc. Nič, svetoborné a predsa veľmi
užitočné. Nájdite, prosím, medzi svojimi známymi niekoho, kto sa stane
pravidelným čitateľom QUARKu. Ak bude rodina našich čitateľov väčšia, získate na
tom vy, čitatelia, pretože všetky peniažky od vás dáme opäť – vám. Vo forme
lepšieho papiera, väčšieho rozsahu, kvalitnejších materiálov. Toto všetko stojí
peniaze a tých nemáme nazvyš. Keby nám Ministerstvo školstva a Slovenská
akadémia vied nepomohli, časopis by už nevychádzal. Náš vydavateľ, a. s.
Perfekt, tiež výdatne prispieva do redakčnej kasy, len aby ste mali stále nové
informácie, pretože práve informácie sú dnes drahý, ba predrahý tovar a kto ich
má dosť a v potrebnom čase, môže veľmi veľa získať. Možno najviac.
Je takmer
jedno, či si nový čitateľ bude časopis kupovať v stánku, alebo si ho u nás
objedná. Takmer preto, lebo pri objednávke u nás ostane nám trocha viac
peňazí – pre vás.
Najdôležitejšie je, aby rodina čitateľov QUARKu bola veľká,
pretože reprezentuje tých, ktorí posúvajú, alebo sa na to pripravujú – pokrok...
Vopred ďakujem a želám peknú jeseň.
Váš
Eduard Drobný
QUARK 9/2005 Editorial
Autor: Eduard Drobný
pondelok 1. augusta 2005
QUARK
Vážení priatelia,
Trhový mechanizmus je vlastne aplikácia výberu najsilnejšieho jedinca podobne,
ako to poznáme z prírody. Slabší prehráva a odchádza zo scény. V prírode hynie,
v trhovom princípe vypadáva z hry. Je to krutý boj o prežitie, o existenciu, o
miesto pod slnkom. Dokonale neľútostný a nehumánny. Keďže však ide o peniaze,
všetko je dovolené. Netreba to rozoberať, stačí sledovať správy a pozerať sa
okolo seba. Vidíme, ako si napríklad obchodné reťazce robia s nami čo chcú a
tvária sa ako dobrodinci. Zákulisie ich praktik je však neraz neférové, aby som
použil nežalovateľný príklad.
V inej oblasti, vo vedecko-technickom rozvoji,
vládne trhový princíp samozrejme tiež a má veľa podôb. O jednej som pred časom
hovoril s vývojovým pracovníkom poprednej petrolejárskej firmy. Popisoval
vývojárske preteky v tribotechnike. Trendy sú jasné, stále dokonalejšie mazivá.
Problém vraj ani nie je v tom, ako ich pripraviť, ale v čase, keď sa dostanú na
trh. Ten okamih nastane, keď sa podarí získať správu s čím vychádza konkurencia.
Získavanie takejto informácie je veľmi zložité a komplikované, no treba ju mať,
aby aj náš výrobok bol okamžite k dispozícii. Treba vedieť čo bude nové a kedy
to bude. Podľa toho sa v trezore s ukončenými vývojovými úlohami vyberie správne
mazivo a čím rýchlejšie sa hodí na trh.
Takto v tajných skladoch odpočívajú mnohé nové riešenia a vraj je ich najviac v chemickom a farmaceutickom
priemysle, ale dosť ich je aj v strojárstve a najmä v zbrojárskej technike.
Neľútostná ruka trhu takto vlastne brzdí vedecko-technický pokrok. Dosiahnuté
riešenia nejdú do praxe, ale čakajú na to, ako dopadnú taktické rituálne tance
okolo okamžiku nasadenia novinky, aby neprišla priskoro, ale ani po funuse. Nie
všetko, čo sa výskumníkom podarí dosiahnuť, sa dostane do praxe. Mnohé veci
vďaka komplikovanej obchodnej politike zostarnú a putujú do zabudnutia. Kto vie,
koľko kvalifikovanej práce špičkových odborníkov putuje do odpadkového koša?
Dokonca, nemožno to ani odhadnúť, pretože ide o dôverné až tajné informácie. Nič
to však nemení na veci, že takéto straty nepostihujú iba firmu, ktorá ich takto
vlastne „vyrába“, ale celé ľudstvo. Čo myslíte, možno toto plytvanie s
neopakovateľným a nenahraditeľným géniom ľudského mozgu zmeniť? Váš
Eduard Drobný
QUARK 8/2005 Editorial
Autor: Eduard Drobný
Trhový mechanizmus je vlastne aplikácia výberu najsilnejšieho jedinca podobne,
ako to poznáme z prírody. Slabší prehráva a odchádza zo scény. V prírode hynie,
v trhovom princípe vypadáva z hry. Je to krutý boj o prežitie, o existenciu, o
miesto pod slnkom. Dokonale neľútostný a nehumánny. Keďže však ide o peniaze,
všetko je dovolené. Netreba to rozoberať, stačí sledovať správy a pozerať sa
okolo seba. Vidíme, ako si napríklad obchodné reťazce robia s nami čo chcú a
tvária sa ako dobrodinci. Zákulisie ich praktik je však neraz neférové, aby som
použil nežalovateľný príklad.
V inej oblasti, vo vedecko-technickom rozvoji,
vládne trhový princíp samozrejme tiež a má veľa podôb. O jednej som pred časom
hovoril s vývojovým pracovníkom poprednej petrolejárskej firmy. Popisoval
vývojárske preteky v tribotechnike. Trendy sú jasné, stále dokonalejšie mazivá.
Problém vraj ani nie je v tom, ako ich pripraviť, ale v čase, keď sa dostanú na
trh. Ten okamih nastane, keď sa podarí získať správu s čím vychádza konkurencia.
Získavanie takejto informácie je veľmi zložité a komplikované, no treba ju mať,
aby aj náš výrobok bol okamžite k dispozícii. Treba vedieť čo bude nové a kedy
to bude. Podľa toho sa v trezore s ukončenými vývojovými úlohami vyberie správne
mazivo a čím rýchlejšie sa hodí na trh.
Takto v tajných skladoch odpočívajú mnohé nové riešenia a vraj je ich najviac v chemickom a farmaceutickom
priemysle, ale dosť ich je aj v strojárstve a najmä v zbrojárskej technike.
Neľútostná ruka trhu takto vlastne brzdí vedecko-technický pokrok. Dosiahnuté
riešenia nejdú do praxe, ale čakajú na to, ako dopadnú taktické rituálne tance
okolo okamžiku nasadenia novinky, aby neprišla priskoro, ale ani po funuse. Nie
všetko, čo sa výskumníkom podarí dosiahnuť, sa dostane do praxe. Mnohé veci
vďaka komplikovanej obchodnej politike zostarnú a putujú do zabudnutia. Kto vie,
koľko kvalifikovanej práce špičkových odborníkov putuje do odpadkového koša?
Dokonca, nemožno to ani odhadnúť, pretože ide o dôverné až tajné informácie. Nič
to však nemení na veci, že takéto straty nepostihujú iba firmu, ktorá ich takto
vlastne „vyrába“, ale celé ľudstvo. Čo myslíte, možno toto plytvanie s
neopakovateľným a nenahraditeľným géniom ľudského mozgu zmeniť? Váš
Eduard Drobný
QUARK 8/2005 Editorial
Autor: Eduard Drobný
PC REVUE
Už v škole som mal problém s takými skúškami, kde bolo treba najmä „obkecávať“, kde sa nedalo zachytiť faktov, vyriešiť nejaké zadanie atď. Neskôr, keď som už pod vlajkou PCR schvaľoval príspevky našich redaktorov, vyhadzoval som im nemilosrdne tie pasáže, ktoré mali nádych výplňovej vaty, za čo sa na mňa asi mnohí z nich hnevali. Rukami mi prešlo za tie roky naozaj more textov a to mi dalo dobrý tréning získať schopnosť rýchlo prebehnúť text, zhodnotiť jeho informačnú hodnotu, povyhadzovať prázdny balast a vytiahnuť kľúčové informácie. Odvrátenou stránkou tejto schopnosti je fakt, že ju nedokážem celkom vypnúť a ona podvedome pracuje, aj keď čítam noviny, pozerám TV či sa rozprávam s ľuďmi. Dalo by sa povedať, no a čo, ďalšia profesionálna deformácia, nič mimoriadne. Problém však je v tom, že skôr či neskôr sa budeme musieť asi všetci naučiť ovládať svoje schopnosti na spracúvanie informácií, ktoré nás zaplavujú zo všetkých strán, keďže miera ich rastu má výrazne exponenciálny charakter. Ináč sa časom dopracujete do stavu, že miesto, na ktorom doteraz bola spomienka z vydarenej dovolenky či detstva vašich detí, obsadí „dôležitá“ informácia o nadmernom dovoze paradajok z Portugalska. A po pocite „zabúdania“ pribudne určitá emocionálna otupenosť, strata koncentrácie, znížená odolnosť stresu a vôbec zlý pocit, že sa to s tou informatizáciou spoločnosti asi trochu preháňa... Tento syndróm má v medicíne už aj svoje pomenovanie, len si neviem spomenúť na jeho meno, čo mi pripomína ten vtip o skleróze... :)
Myslím, že je pomerne dôležité o tomto nebezpečenstve vedieť a pripraviť sa naň. Pamätám sa, že keď som chodil do školy, mali sme predmet príprava na rodičovstvo. Možno by nezaškodilo zaviesť predmet príprava na digitálnu budúcnosť, kde by okrem zvládnutia práce s počítačmi či programovania domáceho videorekordéra bol aj tréning na spracovanie záplavy valiacich sa informácií, ich filtrovanie od informačnej vaty a podvedomé triedenie na dôležité a tie druhé, selektívne ukladanie do pamäte a riadené zabúdanie, teda vyhadzovanie do koša. S možnosťou Undo v prípade, keď sa ukáže, že daná informácia sa predsa len na niečo zíde. No a keby sa takýto predmet náhodou nedostal do školských osnov alebo z iných príčin by takýto tréning nefungoval, mám pripravené aj ďalšie riešenie.
Podobne, ako sú veľké fabriky zodpovedné za to, čo vypúšťajú do riek a do ovzdušia, by aj tvorcovia obsahu boli zodpovední za nimi vypúšťaný obsah. V praxi by to znamenalo, že by vydavatelia novín a časopisov museli pri každom článku uvádzať niekde v rožku index článku vypovedajúci o jeho informačnej hodnote. Ak je daný index pre vás zaujímavý, článok si aj prečítate, a keď nie, ušetríte čas, pamäť aj oči. A potom by sa mohol zostaviť celkový index za celé vydanie novín či časopisu. Ktovie, ako by sme v takom porovnaní dopadli my...? Podobné indexové hodnotenie by sa zaviedlo aj v prípade TV a rozhlasu. Ide dobrá správa? Automaticky sa zvýši hlasitosť. Ak ide zlá, TV sa preladí na inú stanicu. A prípadne aj v bežnej konverzácii: „Počúvaj, mám niečo na úrovni 7-8, chceš to počuť?“ :) Škoda, že neexistuje nejaký on-line skener, ktorý by v reálnom čase zaznamenával a vyhodnocoval informačnú hodnotu hovoreného slova. Stačilo by nosiť špeciálne okuliare à la James Bond, ktoré by na zadnej strane zobrazovali výsledný informačný index. Prídete na recepciu, rozhliadnete sa po miestnosti, s kým sa dáte do debaty, a vyberiete si toho, komu sa nad hlavou vznáša virtuálny index s najvyššou hodnotou. To by boli prekvapenia, keby sa tieto indexy zobrazovali v práci aj bez potreby použitia okuliarov, napr. formou holografického premietania... :)
Ak sme sa v našich víziách dostali až sem, bolo by vhodné doplniť aj ďalšie kvalitatívne vlastnosti informačného obsahu, jeho relevantnosť, aktuálnosť, dôveryhodnosť atď. Zvolíte si svoj osobný profil preferovaných informácií, napr. viem, že ma nezaujíma situácia na burze a ženská móda (s výnimkou plaviek :)), naopak, zaujíma ma napr. alternatívna medicína a všetko o červenom víne. Stačí vybranému profilu prideliť kód, a keď stretnete niekoho nového, hneď viete, či máte spoločné témy. Alebo koľko percent obsahu aktuálneho vydania časopisu či TV relácie je pre vás relevantných: „Milí diváci, k obrazovkám teraz pozývame divákov s indexom 5HQ...“ Za aktuálnosť a dôveryhodnosť informácií sú zodpovední ich tvorcovia, čo by znamenalo, že tento údaj sa bude šíriť spolu s informáciou od momentu jej vzniku. Neviem si síce prakticky predstaviť, ako to technologicky zabezpečiť, ale určite by to bola veľmi cenná vlastnosť. Ďalšie rozvíjanie tejto vízie a jej dosahov na náš prakticky život nechám na vašu predstavivosť a tvorivosť. Alebo sa k nej vrátime v niektorom z ďalších pokračovaní našich potuliek na rozhraní sci-fi a reality. A na záver som si nechal vtip, ktorý mi práve dorazil do mailboxu a nedá mi nepodeliť sa oň: „...poznal som jednu takú škaredú, že keď posielala svoju fotku cez mail, odchytil ju antivírus.“ :)
Zaujímavé čítanie augustového čísla vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 8/2005 Editorial
Autor: Martin Drobný
Myslím, že je pomerne dôležité o tomto nebezpečenstve vedieť a pripraviť sa naň. Pamätám sa, že keď som chodil do školy, mali sme predmet príprava na rodičovstvo. Možno by nezaškodilo zaviesť predmet príprava na digitálnu budúcnosť, kde by okrem zvládnutia práce s počítačmi či programovania domáceho videorekordéra bol aj tréning na spracovanie záplavy valiacich sa informácií, ich filtrovanie od informačnej vaty a podvedomé triedenie na dôležité a tie druhé, selektívne ukladanie do pamäte a riadené zabúdanie, teda vyhadzovanie do koša. S možnosťou Undo v prípade, keď sa ukáže, že daná informácia sa predsa len na niečo zíde. No a keby sa takýto predmet náhodou nedostal do školských osnov alebo z iných príčin by takýto tréning nefungoval, mám pripravené aj ďalšie riešenie.
Podobne, ako sú veľké fabriky zodpovedné za to, čo vypúšťajú do riek a do ovzdušia, by aj tvorcovia obsahu boli zodpovední za nimi vypúšťaný obsah. V praxi by to znamenalo, že by vydavatelia novín a časopisov museli pri každom článku uvádzať niekde v rožku index článku vypovedajúci o jeho informačnej hodnote. Ak je daný index pre vás zaujímavý, článok si aj prečítate, a keď nie, ušetríte čas, pamäť aj oči. A potom by sa mohol zostaviť celkový index za celé vydanie novín či časopisu. Ktovie, ako by sme v takom porovnaní dopadli my...? Podobné indexové hodnotenie by sa zaviedlo aj v prípade TV a rozhlasu. Ide dobrá správa? Automaticky sa zvýši hlasitosť. Ak ide zlá, TV sa preladí na inú stanicu. A prípadne aj v bežnej konverzácii: „Počúvaj, mám niečo na úrovni 7-8, chceš to počuť?“ :) Škoda, že neexistuje nejaký on-line skener, ktorý by v reálnom čase zaznamenával a vyhodnocoval informačnú hodnotu hovoreného slova. Stačilo by nosiť špeciálne okuliare à la James Bond, ktoré by na zadnej strane zobrazovali výsledný informačný index. Prídete na recepciu, rozhliadnete sa po miestnosti, s kým sa dáte do debaty, a vyberiete si toho, komu sa nad hlavou vznáša virtuálny index s najvyššou hodnotou. To by boli prekvapenia, keby sa tieto indexy zobrazovali v práci aj bez potreby použitia okuliarov, napr. formou holografického premietania... :)
Ak sme sa v našich víziách dostali až sem, bolo by vhodné doplniť aj ďalšie kvalitatívne vlastnosti informačného obsahu, jeho relevantnosť, aktuálnosť, dôveryhodnosť atď. Zvolíte si svoj osobný profil preferovaných informácií, napr. viem, že ma nezaujíma situácia na burze a ženská móda (s výnimkou plaviek :)), naopak, zaujíma ma napr. alternatívna medicína a všetko o červenom víne. Stačí vybranému profilu prideliť kód, a keď stretnete niekoho nového, hneď viete, či máte spoločné témy. Alebo koľko percent obsahu aktuálneho vydania časopisu či TV relácie je pre vás relevantných: „Milí diváci, k obrazovkám teraz pozývame divákov s indexom 5HQ...“ Za aktuálnosť a dôveryhodnosť informácií sú zodpovední ich tvorcovia, čo by znamenalo, že tento údaj sa bude šíriť spolu s informáciou od momentu jej vzniku. Neviem si síce prakticky predstaviť, ako to technologicky zabezpečiť, ale určite by to bola veľmi cenná vlastnosť. Ďalšie rozvíjanie tejto vízie a jej dosahov na náš prakticky život nechám na vašu predstavivosť a tvorivosť. Alebo sa k nej vrátime v niektorom z ďalších pokračovaní našich potuliek na rozhraní sci-fi a reality. A na záver som si nechal vtip, ktorý mi práve dorazil do mailboxu a nedá mi nepodeliť sa oň: „...poznal som jednu takú škaredú, že keď posielala svoju fotku cez mail, odchytil ju antivírus.“ :)
Zaujímavé čítanie augustového čísla vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 8/2005 Editorial
Autor: Martin Drobný
piatok 1. júla 2005
QUARK
Milí priatelia,
laik žasne, odborník sa čuduje. Je leto, prázdniny, maturity sú dávno zabudnuté. Aj tak mi dovoľte vniesť do tohtoročnej maturitnej hystérie trochu iný pohľad. Študentom sa nečudujem, že rebelovali, opak by bol prekvapením. Šokuje, čo z obyčajnej ľudskej chyby narobili politici. Á-čkari, ktorí museli opakovať písomky ich, podľa očakávania zvládli veľmi dobre, dokonca najlepšie. Bolo to jasné, sú dobrí a jedna písomka hore-dole. Politici z toho vyfabrikovali mega prípad, ba jedna politická strana neschválila zákon predkladaný ministrom, ktorý má v rezorte maturity, nie pre obsah zákona, ale
vraj kvôli osobe ministra. Keby som to nepočul na vlastné uši, neverím, že sa takto mohol správať výkvet národa.
V novom školskom zákone ide aj o platenie za vzdelanie. Je to na diskusiu, no skôr by však bolo treba vniesť poriadok do
financovania školstva z necentrálnych zdrojov. Sponzorské príspevky, tzv. dobrovoľné dary a iná rodičovská, či študentská výpomoc je totiž niečo medzi najhrubšou korupciou a o nič menej razantným vydieraním. Nejde ani o peniaze, dá ich iba ten, kto ich má, ale nie je toto priam manifestačná a elegantná
deformácia učiteľov aj žiakov? Akceptovanie zla práve tými, ktorí by mali mládež viesť k dobru? Asi by sa malo platiť napríklad za opakovanie skúšky či konzultácie navyše. Bojím sa však spoplatnenia štúdia na náš spôsob. Príklad ministra zdravotníctva, ktorý nás salámovou metódou priviedol k tomu, že platíme
pomaly už aj za zrýchlené dýchanie, by mal byť varovný. Tu dvadsať korún, tam stovka, príplatok, poplatok, príspevok... Dnes je luxus ochorieť. Ľudia nie sú
menej chorí, ako tvrdia ministerskí úradníci, ale počas choroby si vyberajú dovolenku.
Laik žasne, odborník sa čuduje. Zaujímavé je, že sa vlastne – nečuduje(me). Médiá sú plné superhviezd, ale o tých našich skutočných
superstarach, ktoré priam iluzionisticky zastierajú nekvalifikované alebo priveľmi kvalifikované gazdovanie a správanie sa k nám – nič.
Kto vie prečo.
Naozaj niekedy treba žasnúť. Ktoráže to krajina sa môže popýšiť neobmedzenými možnosťami?
Napriek tomu stále optimistický
Váš
Eduard Drobný
P. S. Mimochodom, nemali by v zmysle zdravotníckej platobnej politiky a princípu
rovnosti postavenia dostávať zdraví ľudia napr. 10 korún denne, za to, že nie sú
chorí? Nebolo by treba zaviazať štát, aby sa rovnako správal smerom k nám ako k
sebe? Ak by vám napríklad do mesiaca nevybavili spis, mohli by ste ich
penalizovať (zo zákona). Nereálna vízia? Žiaľ!
QUARK 7/2005 Editorial
Autor: Eduard Drobný
laik žasne, odborník sa čuduje. Je leto, prázdniny, maturity sú dávno zabudnuté. Aj tak mi dovoľte vniesť do tohtoročnej maturitnej hystérie trochu iný pohľad. Študentom sa nečudujem, že rebelovali, opak by bol prekvapením. Šokuje, čo z obyčajnej ľudskej chyby narobili politici. Á-čkari, ktorí museli opakovať písomky ich, podľa očakávania zvládli veľmi dobre, dokonca najlepšie. Bolo to jasné, sú dobrí a jedna písomka hore-dole. Politici z toho vyfabrikovali mega prípad, ba jedna politická strana neschválila zákon predkladaný ministrom, ktorý má v rezorte maturity, nie pre obsah zákona, ale
vraj kvôli osobe ministra. Keby som to nepočul na vlastné uši, neverím, že sa takto mohol správať výkvet národa.
V novom školskom zákone ide aj o platenie za vzdelanie. Je to na diskusiu, no skôr by však bolo treba vniesť poriadok do
financovania školstva z necentrálnych zdrojov. Sponzorské príspevky, tzv. dobrovoľné dary a iná rodičovská, či študentská výpomoc je totiž niečo medzi najhrubšou korupciou a o nič menej razantným vydieraním. Nejde ani o peniaze, dá ich iba ten, kto ich má, ale nie je toto priam manifestačná a elegantná
deformácia učiteľov aj žiakov? Akceptovanie zla práve tými, ktorí by mali mládež viesť k dobru? Asi by sa malo platiť napríklad za opakovanie skúšky či konzultácie navyše. Bojím sa však spoplatnenia štúdia na náš spôsob. Príklad ministra zdravotníctva, ktorý nás salámovou metódou priviedol k tomu, že platíme
pomaly už aj za zrýchlené dýchanie, by mal byť varovný. Tu dvadsať korún, tam stovka, príplatok, poplatok, príspevok... Dnes je luxus ochorieť. Ľudia nie sú
menej chorí, ako tvrdia ministerskí úradníci, ale počas choroby si vyberajú dovolenku.
Laik žasne, odborník sa čuduje. Zaujímavé je, že sa vlastne – nečuduje(me). Médiá sú plné superhviezd, ale o tých našich skutočných
superstarach, ktoré priam iluzionisticky zastierajú nekvalifikované alebo priveľmi kvalifikované gazdovanie a správanie sa k nám – nič.
Kto vie prečo.
Naozaj niekedy treba žasnúť. Ktoráže to krajina sa môže popýšiť neobmedzenými možnosťami?
Napriek tomu stále optimistický
Váš
Eduard Drobný
P. S. Mimochodom, nemali by v zmysle zdravotníckej platobnej politiky a princípu
rovnosti postavenia dostávať zdraví ľudia napr. 10 korún denne, za to, že nie sú
chorí? Nebolo by treba zaviazať štát, aby sa rovnako správal smerom k nám ako k
sebe? Ak by vám napríklad do mesiaca nevybavili spis, mohli by ste ich
penalizovať (zo zákona). Nereálna vízia? Žiaľ!
QUARK 7/2005 Editorial
Autor: Eduard Drobný
PC REVUE
Tento úvodník bude čiastočne retrospektívny i vizionársky. Už tradične po ceste autom domov ma napadlo zamyslieť sa nad tým, kam vlastne smeruje vývoj v IT oblasti. Ja osobne som vyštudoval odbor technickej kybernetiky a v tom čase sme sa na vysokej škole o počíta čoch v podstate len učili. Medzi počítačmi kraľoval vtedy nezabudnuteľný Sinclair ZX Spectrum. Neskôr sa začal u nás vyrábať počítač PMD 85. Ten podľa mňa ovplyvnil veľkú skupinu dnešných IT guru na Slovensku. Predstavoval nenápadnú sivú skrinku, ktorá v jednej škatuľke integrovala procesor, klávesnicu a prepojovacie porty. Namiesto monitora sa používal obyčajný televízor, v tých časoch, prirodzene, čiernobiely. Z hľadiska softvérovej výbavy bol súčasťou PMD 85 blok s programovacím jazykom Basic. Vynikajúcou vlastnosťou tohto počítača bol okamžitý štart. Zapli ste ho, do troch sekúnd bol na čiernej obrazovke nabielo blikajúci kurzor a mohli ste hneď začať robiť. Nič také ako pevný disk tu neexistovalo. Pamäťovým médiom na vytvárané programy a dáta bol kazetový magnetofón. Nezabudnuteľný kvílivý zvuk prechodu dát z magnetofónovej pásky do počítača, kúzlo vyhľadania programu podľa počítadla na magnetofóne a hlavne napätie spojené s tým, či bude tento proces aj úspešný, si pamätám dodnes. Komunikácia medzi používateľmi bola vtedy skôr osobná, na organizovaných víkendových stretnutiach sa rozprávalo o asembleri, požičiavali sa magnetofónové pásky s programami. Takmer každý poznal každého, všetci chceli vyskúšať čo najviac programov. Vírusy či spyware? Nič také, táto oblasť bola ešte nedotknutá.
V období pred nežnou revolúciou začali k nám prenikať počítače typu PC, ako ich poznáme dnes. Tie už predstavovali stroje, ktoré čiastočne mohli používať bežní ľudia mimo vymedzenej skupiny nadšencov. Operačný systém aj vtedy štartoval relatívne rýchlo a končil sa blikajúcim kurzorom na čiernom pozadí. Ohromnou správou bolo to, že niektoré aplikácie dokonca začali podporovať slovenskú diakritiku (napr. program ChiWriter alebo WordPerfect). V tom čase sa objavil aj legendárny textový editor Text602. Text602 bol podľa mňa tým pravým katalyzátorom akceptovania počítačov pre širokú triedu používateľov vo vtedajšom Československu. Dokázal bez problémov pracovať s diakritikou pri zobrazovaní znakov na ľubovoľnom monitore, ale i tlačiarni. A navyše bol v češtine (neskôr aj v slovenčine). O pár rokov nato niektorí novinári označili Text602 ako konverznú utilitu, ale podľa mňa práve tento program stál pri premene tajomnej skrinky na praktický inteligentný písací stroj. Takéto jeho využitie je aj v súčasnosti pre veľkú väčšinu používateľov stále najdôležitejšie.
Komunikačným médiom boli v tej dobe diskety. Kopírovanie programov bola bežná činnosť, aplikácie sa však zmestili na jednu alebo dve diskety. Objavili sa aj prvé vírusy a zároveň antivírusové programy.
Ďalším míľnikom pre počítače typu PC bolo prostredie Windows 3.11 a neskôr Windows 95. Existovali aj skor šie verzie, no práve tieto verzie preniesli prácu z textového do grafického prostredia. Pre tieto operačné systémy navyše vznikali dôležité aplikácie od iných výrobcov a bez nich sa nedali spustiť. Celkom také jednoduché to však nebolo. Pády operačného systému i tzv. fatálna chyba aplikácií bola typická súčasť práce s počítačom. Používatelia doslova prahli po nových verziách softvéru.
Aká je súčasná situácia? Trh je v hlavnom segmente prakticky saturovaný. Osobné počítače majú už dostatok výkonu pre veľkú triedu používateľov. Požiadavky v súčasnosti smerujú skôr k ich mobilite a predovšetkým dizajnu. Výrobcovia softvéru musia licenčnou politikou nútiť používateľov ku kúpe nových verzií, všetko, čo bežný používateľ potrebuje, je už splnené. Jednoducho, počítače sa stali komoditou, spotrebným tovarom pre všetkých.
Základným komunikačným prostriedkom počítačov je internet. Obrovský problém je škodlivý softvér, ktorý sa cez vysokorýchlostnú linku veľmi rýchlo dokáže dostať do počítača. Niektoré zistenia ukazujú, že životnosť nezabezpečeného počítača na rýchlom internete je len niekoľko minút!
Otázkou je, ako ďalej. Existuje ešte niečo, na čo sa môžeme skutočne tešiť? Ja sám mám zoznam nesplnených želaní. Rád by som mal znovu osobný počítač, s ktorým po zapnutí môžem začať pracovať okamžite (zlaté PMD 85). Ďalej by som chcel mať počítačové zariadenie asi z arzenálu Jamesa Bonda. Malo by to mať pohodlnú klávesnicu, rýchle pripojenie na internet kdekoľvek, skutočný fotoaparát na fotografovanie v miestnosti (nie tie náhrady v mobiloch alebo v PDA), kvalitné nahrávanie zvuku a príjemný displej s možnosťou prevádzky aj za slnečného svetla.
Veľa z mojich nesplnených želaní však smeruje aj do štátnej správy. Volám napr. po médiu, ktoré by nahradilo všetky tie preukazy – identifikačnú kartu, zdravotné poistenie, vodičský preukaz a množstvo ďalších. A to hlavne s možnosťou rýchlej aktualizácie údajov bez tých dlhočizných radov na úradoch (skúsili ste si vybaviť europas?). Rovnako veľmi hlasno volám po prepojení registrov jednotlivých orgánov štátnej správy. Robiť poštára s papierovými potvrdeniami od jedného úradu k druhému si za tie dane v dnešnej dobe asi nezaslúžime!
Príjemné čítanie júlového čísla želá
Ondrej Macko
PC REVUE 7/2005 Editorial
Autor: Ondrej Macko
V období pred nežnou revolúciou začali k nám prenikať počítače typu PC, ako ich poznáme dnes. Tie už predstavovali stroje, ktoré čiastočne mohli používať bežní ľudia mimo vymedzenej skupiny nadšencov. Operačný systém aj vtedy štartoval relatívne rýchlo a končil sa blikajúcim kurzorom na čiernom pozadí. Ohromnou správou bolo to, že niektoré aplikácie dokonca začali podporovať slovenskú diakritiku (napr. program ChiWriter alebo WordPerfect). V tom čase sa objavil aj legendárny textový editor Text602. Text602 bol podľa mňa tým pravým katalyzátorom akceptovania počítačov pre širokú triedu používateľov vo vtedajšom Československu. Dokázal bez problémov pracovať s diakritikou pri zobrazovaní znakov na ľubovoľnom monitore, ale i tlačiarni. A navyše bol v češtine (neskôr aj v slovenčine). O pár rokov nato niektorí novinári označili Text602 ako konverznú utilitu, ale podľa mňa práve tento program stál pri premene tajomnej skrinky na praktický inteligentný písací stroj. Takéto jeho využitie je aj v súčasnosti pre veľkú väčšinu používateľov stále najdôležitejšie.
Komunikačným médiom boli v tej dobe diskety. Kopírovanie programov bola bežná činnosť, aplikácie sa však zmestili na jednu alebo dve diskety. Objavili sa aj prvé vírusy a zároveň antivírusové programy.
Ďalším míľnikom pre počítače typu PC bolo prostredie Windows 3.11 a neskôr Windows 95. Existovali aj skor šie verzie, no práve tieto verzie preniesli prácu z textového do grafického prostredia. Pre tieto operačné systémy navyše vznikali dôležité aplikácie od iných výrobcov a bez nich sa nedali spustiť. Celkom také jednoduché to však nebolo. Pády operačného systému i tzv. fatálna chyba aplikácií bola typická súčasť práce s počítačom. Používatelia doslova prahli po nových verziách softvéru.
Aká je súčasná situácia? Trh je v hlavnom segmente prakticky saturovaný. Osobné počítače majú už dostatok výkonu pre veľkú triedu používateľov. Požiadavky v súčasnosti smerujú skôr k ich mobilite a predovšetkým dizajnu. Výrobcovia softvéru musia licenčnou politikou nútiť používateľov ku kúpe nových verzií, všetko, čo bežný používateľ potrebuje, je už splnené. Jednoducho, počítače sa stali komoditou, spotrebným tovarom pre všetkých.
Základným komunikačným prostriedkom počítačov je internet. Obrovský problém je škodlivý softvér, ktorý sa cez vysokorýchlostnú linku veľmi rýchlo dokáže dostať do počítača. Niektoré zistenia ukazujú, že životnosť nezabezpečeného počítača na rýchlom internete je len niekoľko minút!
Otázkou je, ako ďalej. Existuje ešte niečo, na čo sa môžeme skutočne tešiť? Ja sám mám zoznam nesplnených želaní. Rád by som mal znovu osobný počítač, s ktorým po zapnutí môžem začať pracovať okamžite (zlaté PMD 85). Ďalej by som chcel mať počítačové zariadenie asi z arzenálu Jamesa Bonda. Malo by to mať pohodlnú klávesnicu, rýchle pripojenie na internet kdekoľvek, skutočný fotoaparát na fotografovanie v miestnosti (nie tie náhrady v mobiloch alebo v PDA), kvalitné nahrávanie zvuku a príjemný displej s možnosťou prevádzky aj za slnečného svetla.
Veľa z mojich nesplnených želaní však smeruje aj do štátnej správy. Volám napr. po médiu, ktoré by nahradilo všetky tie preukazy – identifikačnú kartu, zdravotné poistenie, vodičský preukaz a množstvo ďalších. A to hlavne s možnosťou rýchlej aktualizácie údajov bez tých dlhočizných radov na úradoch (skúsili ste si vybaviť europas?). Rovnako veľmi hlasno volám po prepojení registrov jednotlivých orgánov štátnej správy. Robiť poštára s papierovými potvrdeniami od jedného úradu k druhému si za tie dane v dnešnej dobe asi nezaslúžime!
Príjemné čítanie júlového čísla želá
Ondrej Macko
PC REVUE 7/2005 Editorial
Autor: Ondrej Macko
Prihlásiť na odber:
Komentáre (Atom)