Na začiatku roka sa už tradične snažíme „zahrať“ na vizionárov, odhadnúť, kam sa bude uberať v tomto roku vývoj z hľadiska biznisu, nových produktov, technológií, čo nás tento rok čaká, na čo sa môžeme tešiť a na čo ani veľmi nie... Produktom a technológiám venujeme samostatný článok Vízie 2002 (odporúčam do pozornosti!). Tak sa teda skúsme spoločne pozrieť na celosvetové, ale aj lokálne trendy v IT.
Hoci je ešte asi skoro na optimistické vyhlásenia a dobré kvartálne výsledky pár firiem jar ešte nerobia, je možné, že sa svetový trh IT už začne pomaly spamätávať. Nevidím totiž hlboké vnútorné príčiny, prečo by to tak nemalo byť. Chuť investorov investovať do high-tech sektora poklesla najmä po fiasku dot.com firiem, spojenom s celkovým ochladzovaním americkej ekonomiky, pričom posledným klincom bol teroristický útok na N.Y. Hoci sú to rozhodne vážne momenty, ich podstatou je do značnej miery aj sklamanie, neistota, opatrnosť, strach, čiže ide skôr o emócie a psychologické príčiny, ktorých najlepším liečiteľom býva čas. Ľudia časom začnú opäť lietať, zasa začnú plánovať investície do IT, a čo je hlavné, začnú nakupovať. Opäť sa objavia nové produkty, technológie, služby a riešenia. Pre firmy bude ich nasadenie predstavovať konkurenčnú výhodu, a teda nevyhnutnosť. Na druhej strane tu je a stále už zostane rastúca snaha firiem o skresávanie nákladov, šetrenie, kde sa len dá: globálne centralizovaný nákup, plánovanie a riadenie firemných zdrojov, konzervatívny prístup k investovaniu do nových technológií, rezervovaný prístup k upgrade existujúcich infraštruktúr IT atď.
Pre spotrebiteľov nové produkty a služby prinesú nové možnosti zábavy, vzdelávania sa, komunikácie či zamestnania. Rozhodne bude pokračovať technologické súperenie firiem, spojené s ich konsolidáciou – po slovensky spájanie, skupovanie, likvidovanie slabších... čiže to, čo doteraz. Výsledkom však bude, že používatelia opäť dostanú vyššiu úžitkovú hodnotu za nižšiu cenu.
Na Slovensku to bude asi trochu inak – vzhľadom na to, že tento rok nás čakajú voľby, čo hovorí samo za seba. Veľké projekty sa budú podpisovať tak do prvého polroka, potom nastane veľké ticho pred búrkou, z ktorého sa budeme v lepšom prípade spamätávať ešte ďalší polrok a v tom horšom ďalšie štyri roky. Ak nie viac... Rovnako sa v tomto roku vo väčšej miere asi začnú prejavovať dôsledky vstupu kapitálu veľkých zahraničných spoločností do slovenských vlajkových lodí. Jednak v podobe centralizovaného nákupu IT riešení, čiže slovenské dcéry dostanú už hotové riešenia a celú infraštruktúru kúpenú niekde v zahraničí, alebo zahraničná matka, ešte stále pod vplyvom udalostí v USA, utlmí investície a náklady, kde sa len dá. Výsledok je rovnaký, a to nedostatok veľkých projektov pre lokálne firmy. Na druhej strane tu síce je nenasýtený segment štátnej správy, ktorý však trpí podvýživou investičných prostriedkov. Pokiaľ by sa však vláda rozhodla oferovať nejaké prostriedky z privatizácie na jeho rozvoj, situáciu to môže zásadne zmeniť. Pri veľkých projektoch sa však na Slovensku objavuje nový fenomén, ktorý má tak blízko k čiernym stránkam slovenskej dušičky. Je ním spochybňovanie výsledkov tendrov. V rámci hesla „keď zdochla koza mne, nech zdochne aj susedovi“ sa budú súperiace firmy dovtedy vzájomne ohovárať a udávať, až projekt nevyhrá nikto. A je po biznise.
Ďalším hnacím faktorom veľkého biznisu na Slovensku by mohli byť predvstupové rokovania do EÚ a NATO, prechod kompetencií na regionálne samosprávy a paradoxne príchod ďalších zahraničných investorov. Ďalším významným momentom bude posledný rok monopolu ST na telekomunikačnom trhu a s tým súvisiace budovanie pozícií a boj o zákazníka na nasledujúci rok. Nie jednoduchý život budú mať firmy, ktoré získali licenciu na prevádzkovanie FWA, hoci po zrušení služby Analog Plus od ST by mohli očakávať väčší prísun nových zákazníkov. Otáznik visí nad spustením služby GPRS, najmä nad cenovou politikou a kvalitou služby, ktorú mobilní operátori ponúknu. Keby sa mal opakovať druhý WAP, tak to radšej ešte počkajme na siete 3G. Ešte väčší otáznik visí nad tendrom na poskytnutie licencií na UMTS a príchodom ďalšieho mobilného operátora. Na druhej strane sa celkom teším na spustenie služby HSCSD, ktorá umožňuje prenášať dáta cez mobilnú sieť rýchlosťou až 43,2 kb/s a za celkom priaznivých cenových podmienok. Eurotel by ju mal spustiť už od 1. 1. 2002.
Veľkou neznámou masou sú spotrebitelia, ktorých hlad po počítačových produktoch a technológiách je ešte stále nenasýtený a rastie rok čo rok tempom 20 a viac percent. Trh malých a stredných firiem je síce tiež nenasytený, ale je aj komplikovaný a ťažký, najmä preto, že nie je dostatočne podchytený, rozhodujúcim ľuďom v týchto firmách – či už majiteľom, konateľom, alebo manažmentu – často chýba základný prehľad o možnostiach IT. Osveta je však ťažká vec a dosahovať úspech, resp. presadiť sa na tomto segmente trhu je beh na dlhé trate. A to sa nikomu u nás nechce. Časom sa však bude musieť...
Takýto je teda náš pohľad, rozhodne to nebude nudný rok, skôr naopak. A rozhodne sa máme na čo tešiť. Určite by ste chceli byť čo najviac v obraze, udržiavať si prehľad o dianí a koordinovať podľa toho svoje rozhodnutia. A pri tom by sme vám radi boli dobrým sprievodcom práve my. Ak súhlasíte, bude nám potešením... Na stretávanie sa na stránkach PCR aj počas tohto roku sa teší a všetko dobré v ňom vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 1/2002 Editorial
Autor: Martin Drobný
utorok 1. januára 2002
sobota 1. decembra 2001
PC REVUE
Na konci každého roku sa na tomto mieste už pravidelne snažím urobiť bilanciu „strát a nálezov“ – toho, čo sa nám podarilo v PCR dosiahnuť, a toho, o čo sa budeme usilovať v roku ďalšom. Nie sme majstri veľkých gest a slov ani imidžové superhviezdy. Všetko to, čo sa s PCR nielen tento rok, ale počas jeho existencie udialo, je výsledkom len a len poctivej práce a našej úprimnej snahy po neustálom zlepšovaní časopisu, ktorému venujeme všetky svoje sily, čas a energiu a niekedy aj zdravie (kam počítam aj vytečené nervy, žalúdočné vredy a pribúdajúce šediny...).
Tento rok sme si na mušku vzali z obsahu najmä spravodajstvo a testy. Na adrese itnews.sk sme ešte koncom minulého roka spustili vlastný spravodajský web zo sveta IT, ktorý má za cieľ suplovať hendikep papierového mesačníka jednak z hľadiska možnosti aktualizácie, ale aj rozsahu. Denne nám tak na webe pribúda 15 – 20 správ, ktoré by sa na papier aj tak nepodarilo vpratať. To nám umožňuje do papierového PCR pridať vlastne ďalšiu elektronickú rubriku, ktorá si pomaly, ale isto nachádza svojich pravidelných čitateľov. Rovnako aj ďalšie rubriky portálu pcrevue.sk majú za cieľ priniesť svojmu papierovému vzoru pridanú hodnotu v podobe informácií, ktoré buď nemá zmysel dávať na papier, alebo sa tam nezmestia, prípadne elektronická verzia umožní ich vyššie zhodnotenie v podobe triedenia, vyhľadávania či interaktivity, ktorú papierové médium nikdy nemôže poskytnúť. Realita ešte značne zaostáva za našimi plánmi a predstavami, čo je asi dané tým, že sa v takom malom redakčnom kolektíve púšťame do aktivít, ktoré by za daných okolností zabezpečovala samostatná redakcia. Tá by si však na seba musela vedieť zarobiť, čo sa mi v podmienkach slovenského internetu zatiaľ nezdá celkom reálne. Ale pokiaľ viete o nadšencoch, ktorí by nám s tým chceli pomôcť :-), radi ich medzi sebou privítame... No je dosť možné, že situácia sa už čoskoro radikálne zmení k lepšiemu a o. i. začneme napríklad dávať na web úplné znenia všetkých článkov z PCR v rámci elektronického archívu.
Pri plánovaní porovnávacích testov pred rokom sme si určili cieľ priniesť každý mesiac v PCR minimálne dva porovnávacie testy či prehľady. To sa nám viac-menej aj podarilo, ibaže s odstupom času sme v priebehu roka získali pocit, že vás číslami, tabuľkami, grafmi a celkovým rozsahom testov príliš zahlcujeme. Snaha urobiť čo najkomplexnejšie porovnanie čo najväčšej ponuky produktov na slovenskom trhu vyústila do megatestov, v ktorých bolo porovnaných niekedy až 40 produktov a ku každému z nich bolo zmeraných obrovské množstvo parametrov. V konečnom dôsledku to malo za následok neprehľadnosť, ťažkopádnosť a niekedy aj neaktuálnosť, pretože pokiaľ sme sa niektorej dynamicky sa meniacej produktovej skupine venovali len raz za rok, hoci komplexne, v čase uverejnenia testu boli niektoré údaje už staré a o pár mesiacov neskôr už vlastne neaktuálne, lebo dané produkty z cenníkov niekedy vypadli, nahradené novými modelmi. Preto sme sa rozhodli na budúci rok robiť viacero menších porovnávacích testov, v ktorých budú uverejňované už len extrahované výsledky s čo najväčšou pridanou hodnotou, umožňujúcou ľahšiu a prehľadnejšiu orientáciu, a teda aj flexibilnejšiu pomoc pri výbere vhodného zariadenia pred kúpou. Sólo recenzie, samozrejme, zostanú, ale vo väčšom rozsahu pribudne aj žáner jednoduchých, stručných technických predstavení.
Trochu sme „prekopali“ rozmiestnenie niektorých rubrík, pohrali sme sa s grafikou, niektoré rubriky sme na základe vašich požiadaviek výrazne posilnili (shareware, gamesy, internet atď.). V budúcom roku chceme posilniť žánre, na ktoré nám tento rok nevyšiel priestor či čas. Pôjde najmä o cover story, teda nosné tematické články, rozhovory, prieskumy a prehľady. Dobrou správou je, že pridržiavajúc sa našej sociálnej politiky, pokúsime sa podržať stánkovú cenu časopisu (dúfam, že na tom „nevykrvácame“...). Napriek tomu, že budúci rok sa zaväzujeme vydať min. 6 CD príloh, predplatitelia ušetria na celoročnom predplatnom min. 150 korún a v lepšom prípade až 192 korún.
Takže toto sme (popri iných záležitostiach) riešili tento rok a takéto máme plány na budúci rok. Ak máte návrhy, nápady, pripomienky, sem s nimi – váš názor je pre nás životne dôležitý. Nerobíme časopis pre seba, ale pre vás – našich čitateľov. Ak máte pocit, že by ste vedeli prispieť nielen poznámkou či kritikou (alebo pochvalou :-) ), a chcete sa zapojiť do tvorby časopisu, či už pravidelne, alebo len občasne, ohláste sa a niečo spolu vymyslíme.
Tento rok bol mimoriadne bohatý na udalosti, bohužiaľ, nielen na tie príjemné. Mení sa svet, menia sa podmienky a príležitosti, menia sa ľudia. Koniec koncov som za, zmeňme sa. Pokiaľ sa má totiž niečo v tejto spoločnosti zmeniť, treba začať od seba. Vyššiu životnú úroveň, materiálnu, ale aj duchovnú, kvalitnejšie medziľudské vzťahy, ale aj znovuobjavenie tradičných hodnôt a vzorov správania sa nám neprinesie ani nová politická strana, ani nová vláda, ani vstup do NATO či EU. Musíme si pomôcť sami! Nebude to ani jednoduché, ani rýchle, ani bezbolestné... Ale ak má niekto lepší recept, ako tu niečo konečne zmeniť, nech nám ho pošle. Radi ho zverejníme.
Želám vám príjemné prežitie vianočných sviatkov a bezproblémový vstup do nového roku. Pozor, to nie je len tradičná koncoročná fráza! Minulý rok sme totiž hneď po Vianociach začínali „namokro“, keďže práve cez sviatky praskla vodovodná hadička na umývadle a celé prízemie redakcie bolo po kolená pod vodou...
Takže ešte raz, všetko dobré osobne aj v práci vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 12/2001 Editorial
Autor: Martin Drobný
Tento rok sme si na mušku vzali z obsahu najmä spravodajstvo a testy. Na adrese itnews.sk sme ešte koncom minulého roka spustili vlastný spravodajský web zo sveta IT, ktorý má za cieľ suplovať hendikep papierového mesačníka jednak z hľadiska možnosti aktualizácie, ale aj rozsahu. Denne nám tak na webe pribúda 15 – 20 správ, ktoré by sa na papier aj tak nepodarilo vpratať. To nám umožňuje do papierového PCR pridať vlastne ďalšiu elektronickú rubriku, ktorá si pomaly, ale isto nachádza svojich pravidelných čitateľov. Rovnako aj ďalšie rubriky portálu pcrevue.sk majú za cieľ priniesť svojmu papierovému vzoru pridanú hodnotu v podobe informácií, ktoré buď nemá zmysel dávať na papier, alebo sa tam nezmestia, prípadne elektronická verzia umožní ich vyššie zhodnotenie v podobe triedenia, vyhľadávania či interaktivity, ktorú papierové médium nikdy nemôže poskytnúť. Realita ešte značne zaostáva za našimi plánmi a predstavami, čo je asi dané tým, že sa v takom malom redakčnom kolektíve púšťame do aktivít, ktoré by za daných okolností zabezpečovala samostatná redakcia. Tá by si však na seba musela vedieť zarobiť, čo sa mi v podmienkach slovenského internetu zatiaľ nezdá celkom reálne. Ale pokiaľ viete o nadšencoch, ktorí by nám s tým chceli pomôcť :-), radi ich medzi sebou privítame... No je dosť možné, že situácia sa už čoskoro radikálne zmení k lepšiemu a o. i. začneme napríklad dávať na web úplné znenia všetkých článkov z PCR v rámci elektronického archívu.
Pri plánovaní porovnávacích testov pred rokom sme si určili cieľ priniesť každý mesiac v PCR minimálne dva porovnávacie testy či prehľady. To sa nám viac-menej aj podarilo, ibaže s odstupom času sme v priebehu roka získali pocit, že vás číslami, tabuľkami, grafmi a celkovým rozsahom testov príliš zahlcujeme. Snaha urobiť čo najkomplexnejšie porovnanie čo najväčšej ponuky produktov na slovenskom trhu vyústila do megatestov, v ktorých bolo porovnaných niekedy až 40 produktov a ku každému z nich bolo zmeraných obrovské množstvo parametrov. V konečnom dôsledku to malo za následok neprehľadnosť, ťažkopádnosť a niekedy aj neaktuálnosť, pretože pokiaľ sme sa niektorej dynamicky sa meniacej produktovej skupine venovali len raz za rok, hoci komplexne, v čase uverejnenia testu boli niektoré údaje už staré a o pár mesiacov neskôr už vlastne neaktuálne, lebo dané produkty z cenníkov niekedy vypadli, nahradené novými modelmi. Preto sme sa rozhodli na budúci rok robiť viacero menších porovnávacích testov, v ktorých budú uverejňované už len extrahované výsledky s čo najväčšou pridanou hodnotou, umožňujúcou ľahšiu a prehľadnejšiu orientáciu, a teda aj flexibilnejšiu pomoc pri výbere vhodného zariadenia pred kúpou. Sólo recenzie, samozrejme, zostanú, ale vo väčšom rozsahu pribudne aj žáner jednoduchých, stručných technických predstavení.
Trochu sme „prekopali“ rozmiestnenie niektorých rubrík, pohrali sme sa s grafikou, niektoré rubriky sme na základe vašich požiadaviek výrazne posilnili (shareware, gamesy, internet atď.). V budúcom roku chceme posilniť žánre, na ktoré nám tento rok nevyšiel priestor či čas. Pôjde najmä o cover story, teda nosné tematické články, rozhovory, prieskumy a prehľady. Dobrou správou je, že pridržiavajúc sa našej sociálnej politiky, pokúsime sa podržať stánkovú cenu časopisu (dúfam, že na tom „nevykrvácame“...). Napriek tomu, že budúci rok sa zaväzujeme vydať min. 6 CD príloh, predplatitelia ušetria na celoročnom predplatnom min. 150 korún a v lepšom prípade až 192 korún.
Takže toto sme (popri iných záležitostiach) riešili tento rok a takéto máme plány na budúci rok. Ak máte návrhy, nápady, pripomienky, sem s nimi – váš názor je pre nás životne dôležitý. Nerobíme časopis pre seba, ale pre vás – našich čitateľov. Ak máte pocit, že by ste vedeli prispieť nielen poznámkou či kritikou (alebo pochvalou :-) ), a chcete sa zapojiť do tvorby časopisu, či už pravidelne, alebo len občasne, ohláste sa a niečo spolu vymyslíme.
Tento rok bol mimoriadne bohatý na udalosti, bohužiaľ, nielen na tie príjemné. Mení sa svet, menia sa podmienky a príležitosti, menia sa ľudia. Koniec koncov som za, zmeňme sa. Pokiaľ sa má totiž niečo v tejto spoločnosti zmeniť, treba začať od seba. Vyššiu životnú úroveň, materiálnu, ale aj duchovnú, kvalitnejšie medziľudské vzťahy, ale aj znovuobjavenie tradičných hodnôt a vzorov správania sa nám neprinesie ani nová politická strana, ani nová vláda, ani vstup do NATO či EU. Musíme si pomôcť sami! Nebude to ani jednoduché, ani rýchle, ani bezbolestné... Ale ak má niekto lepší recept, ako tu niečo konečne zmeniť, nech nám ho pošle. Radi ho zverejníme.
Želám vám príjemné prežitie vianočných sviatkov a bezproblémový vstup do nového roku. Pozor, to nie je len tradičná koncoročná fráza! Minulý rok sme totiž hneď po Vianociach začínali „namokro“, keďže práve cez sviatky praskla vodovodná hadička na umývadle a celé prízemie redakcie bolo po kolená pod vodou...
Takže ešte raz, všetko dobré osobne aj v práci vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 12/2001 Editorial
Autor: Martin Drobný
štvrtok 1. novembra 2001
PC REVUE
Tragédia v USA sa dotkla množstva aspektov nášho života, nevynímajúc ani sektor IT. Okrem množstva osobných tragédií ľudí z IT, ktorí sa nachádzali v nesprávnom čase na nesprávnom mieste, samozrejme, ovplyvnila aj životný rytmus biznisu, ktorý sa na pár dní takmer úplne zastavil a potom sa len pomaly začal rozbiehať. Niektoré zdroje uvádzajú škody v astronomických výškach stoviek miliárd dolárov, čo sa mi však zdá prehnané. Navyše keď si uvedomíme, že tragédia odhalila mnohé slabiny informačnej a komunikačnej infraštruktúry podnikov a, naopak, poukázala na nevyhnutnosť decentralizácie, zálohovania, redundancie zdrojov, ale aj ochrany proti kybernetickým útokom a neželaným infiltráciám, vygeneruje táto udalosť pre IT sektor množstvo biznisu, pretože spanikárčení zákazníci sa budú dožadovať okamžitého upgrade svojich IT infraštruktúr. Tragédia jasne poukázala, že ak konzervatívna spoločnosť nevymení papierový dokument za elektronický so všetkou starostlivosťou, ktorá mu prináleží, v prípade aj podstatne menšej nehody, ako bola tá v New Yorku, to môže pre podnik znamenať okamžitý exitus. Udalosti v USA priniesli aj efekt lesného požiaru, keď pre neduživejšie spoločnosti na vratkých nohách znamenali posledný klinec do rakvy.
V nijakom prípade nechcem znižovať hrôzu tragédie v USA, ale je neuveriteľné, akým zásadným spôsobom sa dotkla celého sveta, aké citlivé sú všetky globálne spoločenské, politické, ale aj biznis procesy. Neuveriteľná bola aj mediálna hystéria, ktorá sa spustila po konflikte. Áno, je to hrozné, zomrelo veľa ľudí, vznikli veľké škody, ale z vecného hľadiska to bolo lokálne nešťastie, také ako zemetrasenie v Arménsku alebo záplavy či tajfúny v Bangladéši. To, prečo sú médiá ešte mesiace po udalostiach stále plné tej istej témy, je okrem vojenského zásahu najmä fakt, že sa to dotklo práve USA, že bol otrasený pocit bezpečnosti a nedotknuteľnosti, čo pre USA, ktoré vojnový konflikt na vlastnom území nikdy nezažili, je úplne nepredstaviteľné. Pozitívnym prínosom tragédie by bolo, keby sa svetové mocnosti naozaj spojili, prekonali pocit potreby ochraňovať vlastné mocenské záujmy a naozaj by ak už nie zlikvidovali, tak aspoň výrazne potlačili svetový terorizmus. A dobre by bolo, keby im vydržalo nasadenie a pocit spolupatričnosti pri liečení ďalších svetových „vredov“, ako sú organizovaná kriminalita, diktátorské režimy, ochrana životného prostredia atď. Jednoducho by sa pokúsili zaviesť globálnu „diktatúru“ demokracie a svetový poriadok. Ale to som asi priveľký optimista (ak nie priam naivka).
Vráťme sa však späť k IT. Treba uznať, že to tie firmy naozaj nemajú ľahké. Najprv spľasla bublina dot-com, potom prišla recesia, teraz udalosti v USA. Každú chvíľu príde informácia o ďalšej akvizícii či bankrote. Spred očí nám miznú firmy, s ktorými sme sa stretávali uplynulých 10 – 20 rokov. Svet sa mení, mení sa trh, mení sa správanie zákazníkov, menia sa ich potreby. Je možné, že v každom segmente zostane nakoniec dvojica-trojica veľkých hráčov a menšie ryby budú jednoducho pohltené. Prekvapuje ma však, že väčšina firiem odovzdane čaká, ako to s nimi dopadne, hoci mnohé náznaky meniaceho sa prostredia tu sú keď už nie roky, tak určite mesiace. Nerozumiem ambíciám mnohých veľkých firiem robiť všetko: vyrábať a predávať železo, softvér, mať vlastný vývoj, robiť integráciu, mať celosvetové zastúpenie. Teraz sa následne búchajú do hrude: „My sme tí správni chlapci, ktorí vám budú robiť servis,“ vidiac v službách poslednú profitabilnú aktivitu. Bohužiaľ, zabúdajú, že na toto tajomstvo prišli už aj iní. Nerozumiem, prečo si už dávno mnohé veľké firmy nepovedali: Nejdem robiť vlastnú výrobu, lebo v tom je lepší XY a je pre mňa lacnejšie kupovať to od nich a predávať pod vlastnou nálepkou. Nejdem robiť koncový predaj, lebo XY má takú efektívnu logistiku, s ktorou sa nedá súperiť. Nejdem robiť vlastný výskum, lebo je príšerne drahý a je výhodnejšie platiť licenčné poplatky. Nebudem udržiavať pri živote také široké produktové portfólio, keď väčšina z neho je udržiavaná pri živote umelo, len z dôvodu prestíže či imidžu. Nebudem za každú cenu držať trhový podiel, keď pri tom vykrvácam. Robme len to, v čom sme dobrí, robme to však poriadne a s nasadením všetkých zdrojov. Dávno je preč éra, keď všetci robili všetko: dajte nám tú zákazku a my vám dáme desktopy, servery, sieťovú infraštruktúru, systémovú integráciu, služby. Excelentným príkladom je PC trh, na ktorom krvácajú skoro všetci, podobným syndrómom sú postihnutí výrobcovia mobilných telefónov, ktorí sa v záujme prežitia buď vzdávajú výroby, alebo dokonca spájajú s pôvodnou konkurenciou.
Pravdu povediac, nezávidím riaditeľom veľkých firiem ich stotisícové platy a bonusy, hoci sú v dolároch. Nie je jednoduché uspokojiť naraz akcionárov, zákazníkov aj vlastných zamestnancov. Ak do toho navyše príde zmenená situácia na trhu, nedajbože katastrofa ako tá v USA, umanažovať taký kolos je mimoriadne náročné, ak nie nemožné. Niekedy však treba nájsť odvahu urobiť rázny chirurgický rez, presvedčiť všetkých zúčastnených o jeho nevyhnutnosti a uskutočniť ich. „Bohužiaľ“, všetci sme len ľudia, a preto v súčasnosti vidíme toľko chybných rozhodnutí a následných pádov okolo seba. Zákon džungle je však neúprosný...
BTW: ako vidíte z obálky, v rukách držíte práve sté vydanie PCR. Keďže táto udalosť presahuje rozsah vyhradený na príhovor, venujem sa jej v samostatnom článku. Dúfam, že sa vám bude páčiť.
Zaujímavé čítanie jubilejného čísla PCR vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 11/2001 Editorial
Autor: Martin Drobný
V nijakom prípade nechcem znižovať hrôzu tragédie v USA, ale je neuveriteľné, akým zásadným spôsobom sa dotkla celého sveta, aké citlivé sú všetky globálne spoločenské, politické, ale aj biznis procesy. Neuveriteľná bola aj mediálna hystéria, ktorá sa spustila po konflikte. Áno, je to hrozné, zomrelo veľa ľudí, vznikli veľké škody, ale z vecného hľadiska to bolo lokálne nešťastie, také ako zemetrasenie v Arménsku alebo záplavy či tajfúny v Bangladéši. To, prečo sú médiá ešte mesiace po udalostiach stále plné tej istej témy, je okrem vojenského zásahu najmä fakt, že sa to dotklo práve USA, že bol otrasený pocit bezpečnosti a nedotknuteľnosti, čo pre USA, ktoré vojnový konflikt na vlastnom území nikdy nezažili, je úplne nepredstaviteľné. Pozitívnym prínosom tragédie by bolo, keby sa svetové mocnosti naozaj spojili, prekonali pocit potreby ochraňovať vlastné mocenské záujmy a naozaj by ak už nie zlikvidovali, tak aspoň výrazne potlačili svetový terorizmus. A dobre by bolo, keby im vydržalo nasadenie a pocit spolupatričnosti pri liečení ďalších svetových „vredov“, ako sú organizovaná kriminalita, diktátorské režimy, ochrana životného prostredia atď. Jednoducho by sa pokúsili zaviesť globálnu „diktatúru“ demokracie a svetový poriadok. Ale to som asi priveľký optimista (ak nie priam naivka).
Vráťme sa však späť k IT. Treba uznať, že to tie firmy naozaj nemajú ľahké. Najprv spľasla bublina dot-com, potom prišla recesia, teraz udalosti v USA. Každú chvíľu príde informácia o ďalšej akvizícii či bankrote. Spred očí nám miznú firmy, s ktorými sme sa stretávali uplynulých 10 – 20 rokov. Svet sa mení, mení sa trh, mení sa správanie zákazníkov, menia sa ich potreby. Je možné, že v každom segmente zostane nakoniec dvojica-trojica veľkých hráčov a menšie ryby budú jednoducho pohltené. Prekvapuje ma však, že väčšina firiem odovzdane čaká, ako to s nimi dopadne, hoci mnohé náznaky meniaceho sa prostredia tu sú keď už nie roky, tak určite mesiace. Nerozumiem ambíciám mnohých veľkých firiem robiť všetko: vyrábať a predávať železo, softvér, mať vlastný vývoj, robiť integráciu, mať celosvetové zastúpenie. Teraz sa následne búchajú do hrude: „My sme tí správni chlapci, ktorí vám budú robiť servis,“ vidiac v službách poslednú profitabilnú aktivitu. Bohužiaľ, zabúdajú, že na toto tajomstvo prišli už aj iní. Nerozumiem, prečo si už dávno mnohé veľké firmy nepovedali: Nejdem robiť vlastnú výrobu, lebo v tom je lepší XY a je pre mňa lacnejšie kupovať to od nich a predávať pod vlastnou nálepkou. Nejdem robiť koncový predaj, lebo XY má takú efektívnu logistiku, s ktorou sa nedá súperiť. Nejdem robiť vlastný výskum, lebo je príšerne drahý a je výhodnejšie platiť licenčné poplatky. Nebudem udržiavať pri živote také široké produktové portfólio, keď väčšina z neho je udržiavaná pri živote umelo, len z dôvodu prestíže či imidžu. Nebudem za každú cenu držať trhový podiel, keď pri tom vykrvácam. Robme len to, v čom sme dobrí, robme to však poriadne a s nasadením všetkých zdrojov. Dávno je preč éra, keď všetci robili všetko: dajte nám tú zákazku a my vám dáme desktopy, servery, sieťovú infraštruktúru, systémovú integráciu, služby. Excelentným príkladom je PC trh, na ktorom krvácajú skoro všetci, podobným syndrómom sú postihnutí výrobcovia mobilných telefónov, ktorí sa v záujme prežitia buď vzdávajú výroby, alebo dokonca spájajú s pôvodnou konkurenciou.
Pravdu povediac, nezávidím riaditeľom veľkých firiem ich stotisícové platy a bonusy, hoci sú v dolároch. Nie je jednoduché uspokojiť naraz akcionárov, zákazníkov aj vlastných zamestnancov. Ak do toho navyše príde zmenená situácia na trhu, nedajbože katastrofa ako tá v USA, umanažovať taký kolos je mimoriadne náročné, ak nie nemožné. Niekedy však treba nájsť odvahu urobiť rázny chirurgický rez, presvedčiť všetkých zúčastnených o jeho nevyhnutnosti a uskutočniť ich. „Bohužiaľ“, všetci sme len ľudia, a preto v súčasnosti vidíme toľko chybných rozhodnutí a následných pádov okolo seba. Zákon džungle je však neúprosný...
BTW: ako vidíte z obálky, v rukách držíte práve sté vydanie PCR. Keďže táto udalosť presahuje rozsah vyhradený na príhovor, venujem sa jej v samostatnom článku. Dúfam, že sa vám bude páčiť.
Zaujímavé čítanie jubilejného čísla PCR vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 11/2001 Editorial
Autor: Martin Drobný
pondelok 1. októbra 2001
PC REVUE
Kto sleduje domáce dianie, musí časom nadobudnúť dojem, že žijeme v Kocúrkove. Príkladov je mnoho, mňa v TV správach minule pobavil jeden. Istý človek objavil na konci Petržalky na okraji poľa porast konope siateho (nie indického...), ktoré sa tiež považuje za drogu, hoci s menšou účinnosťou ako marihuana. Ako správny občan to nahlásil na polícii a nejako sa o tom dozvedel aj redaktor jednej TV. Ten to zverejnil a od policajtov získal na kameru prísľub, že porast bude okamžite zlikvidovaný. Redaktor si počkal, či policajti dodržia slovo a konope zlikvidujú – už aj preto, že v konopnom políčku boli vraj vyšliapané chodníčky svedčiace o jeho navštevovaní. Policajti však neprišli ani ďalší deň, ani deň potom, hoci každý večer ich redaktor vo večerných správach vyzýval, aby už konečne prišli. Klasická ukážka „akčnosti“ našich orgánov. Policajný dôstojník si neuvedomil, že novinári majú „hlúpu“ snahu kontrolovať a naj radšej si berú na mušku verejných činiteľov. Stačilo pritom zobrať troch príslušníkov (napr. tých, čo nám tak radi rozdávajú „papuče“ na autá či strašia nás na cestách radarmi) a kúpiť im tri kosy. Za pár hodín to mohli mať hotové a policajný dôstojník si mohol ušetriť verejnú hanbu. Po troch dňoch „nebezpečné“ konope nakoniec pokosili družstevníci z Rusoviec...
Ďalší príklad je takisto z TV spravodajstva, ale má už trochu bližšie k IT. Všetci dobre vieme, ako je to u nás s vymožiteľnosťou práva, ako dlho sa naťahujú súdne spory. V rámci zlepšenia tejto situácie sa na okresný súd – tuším v Banskej Bystrici – v rámci nového projektu zaviedol nový švajčiarsko-slovenský počítačový projekt Súdny manažment a Podateľňa, ktorý o. i. umožňuje manažovať prideľovanie súdnych prípadov. Vďaka nemu sa už teraz v skúšobnej dobe skrátilo vybavovanie súdnych prípadov z niekoľkých rokov na niekoľko mesiacov! Systém skrátil čas od podania žaloby do vytýčenia prvého pojednávania zo 73 na 49 dní. Takisto čas od pridelenia spisu sudcovi do prvého rozhodnutia vo veci sa z vyše 300 dní skrátil na 48. Výhody nového vybavovania súdnej agendy spočívajú aj v tom, že zákonného sudcu prideľuje počítač a klient sa to dozvie do troch minút. Minister spravodlivosti Ján Čarnogurský bol vraj prvými výsledkami projektu pozitívne šokovaný... Dokonca sa už kuriózne objavili námietky istej dotknutej strany, že celý spor bol vybavený prirýchlo, čo sa im nepozdávalo...
No a čo je na tomto príklade kocúrkovské? To, že počítačový systém medziiným „odhalil“, že sudcovia vraj až 80 % času trávia administratívnou agendou, ktorú by bez problémov zvládli vyškolení asistenti. No na takýto „objav“ hádam netreba nasadiť supersofistikovaný softvér a pomoc zo zahraničia. Na to stačí trochu sedliackeho rozumu a snaha zefektívniť si svoju prácu. No a prideľovanie súdnych prípadov? Neviem o danom počítačovom systéme dokopy nič, a preto nechcem ani znižovať jeho význam, ale nechce sa mi veriť, že by niečo podobné nezvládla partia programátorov s kvalitným zadaním za pár mesiacov už pred mnohými rokmi. Ak sa celý problém preťaženosti súdov (alebo aspoň jeho značná časť) dá vyriešiť efektívnejším riadením činnosti sudcov či už s pomocou nejakého programu, alebo bez neho, tak skríknime Hurá. A prečo sa nad tým pozastavujem? Lebo sa mi zdá, že u nás sme už akosi zabudli všímať si veci okolo seba, rozmýšľať, zlepšovať, jednoducho používať obyčajný zdravý rozum. A domýšľam sa ešte, či by podobné „objavenie Ameriky“ nepomohlo aj v iných úradoch...
No a teraz príjemná správa (aspoň pre nás...). Presťahovali sme sa! Po dlhých rokoch prenájmov, a teda zakopávania o počítačové káble a predlžovačky, škatule, papiere a čo ja viem čo všetko, po rokoch trápenia sa s nedostatkom priestorov na testovanie, fotografovanie, archív, dokumentačné oddelenie, sklad, rokovania atď. sme konečne v priestoroch, ktoré nám vyhovujú. Hovorí sa, že je lepšie dvakrát vyhorieť ako sa raz sťahovať, a hoci si viem predstaviť aj príjemnejšie trávenie horúcich augustových dní (...), také sťahovanie má aj svoje výhody. Napríklad si konečne urobíte tak dlho odkladaný poriadok a vyhodíte všetky zbytočnosti, o ktorých ste si celé roky mysleli, že sa bez nich v žiadnom prípade nezaobídete. Na druhej strane pri ich triedení zoberiete po dlhých rokoch rôzne staré dokumenty, fotografie, vizitky a s nostalgiou si spomeniete na udalosti s nimi spojené. A s hrôzou zistíte, koľko tlačoviek, výstav, služobných ciest, stretnutí, rozhovorov, projektov atď. ste za tých pár rokov absolvovali. Koľko z nich sa vydarilo, koľko skončilo v prachu zabudnutia, koľko ľudí ste stretli, koľko času ubehlo, koľko vydaní PCR medzitým vyšlo...
No už to máme za sebou a tešíme sa, že nám nové priestory umožnia zbaviť sa niektorých provizórií a zaviesť systém do niektorých činností, ktoré sa okrajovo dotýkajú aj vydávania PCR. Takže sa vlastne môžeme tešiť spoločne.
Príjemné čítanie októbrového vydania PCR vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 10/2001 Editorial
Autor: Martin Drobný
Ďalší príklad je takisto z TV spravodajstva, ale má už trochu bližšie k IT. Všetci dobre vieme, ako je to u nás s vymožiteľnosťou práva, ako dlho sa naťahujú súdne spory. V rámci zlepšenia tejto situácie sa na okresný súd – tuším v Banskej Bystrici – v rámci nového projektu zaviedol nový švajčiarsko-slovenský počítačový projekt Súdny manažment a Podateľňa, ktorý o. i. umožňuje manažovať prideľovanie súdnych prípadov. Vďaka nemu sa už teraz v skúšobnej dobe skrátilo vybavovanie súdnych prípadov z niekoľkých rokov na niekoľko mesiacov! Systém skrátil čas od podania žaloby do vytýčenia prvého pojednávania zo 73 na 49 dní. Takisto čas od pridelenia spisu sudcovi do prvého rozhodnutia vo veci sa z vyše 300 dní skrátil na 48. Výhody nového vybavovania súdnej agendy spočívajú aj v tom, že zákonného sudcu prideľuje počítač a klient sa to dozvie do troch minút. Minister spravodlivosti Ján Čarnogurský bol vraj prvými výsledkami projektu pozitívne šokovaný... Dokonca sa už kuriózne objavili námietky istej dotknutej strany, že celý spor bol vybavený prirýchlo, čo sa im nepozdávalo...
No a čo je na tomto príklade kocúrkovské? To, že počítačový systém medziiným „odhalil“, že sudcovia vraj až 80 % času trávia administratívnou agendou, ktorú by bez problémov zvládli vyškolení asistenti. No na takýto „objav“ hádam netreba nasadiť supersofistikovaný softvér a pomoc zo zahraničia. Na to stačí trochu sedliackeho rozumu a snaha zefektívniť si svoju prácu. No a prideľovanie súdnych prípadov? Neviem o danom počítačovom systéme dokopy nič, a preto nechcem ani znižovať jeho význam, ale nechce sa mi veriť, že by niečo podobné nezvládla partia programátorov s kvalitným zadaním za pár mesiacov už pred mnohými rokmi. Ak sa celý problém preťaženosti súdov (alebo aspoň jeho značná časť) dá vyriešiť efektívnejším riadením činnosti sudcov či už s pomocou nejakého programu, alebo bez neho, tak skríknime Hurá. A prečo sa nad tým pozastavujem? Lebo sa mi zdá, že u nás sme už akosi zabudli všímať si veci okolo seba, rozmýšľať, zlepšovať, jednoducho používať obyčajný zdravý rozum. A domýšľam sa ešte, či by podobné „objavenie Ameriky“ nepomohlo aj v iných úradoch...
No a teraz príjemná správa (aspoň pre nás...). Presťahovali sme sa! Po dlhých rokoch prenájmov, a teda zakopávania o počítačové káble a predlžovačky, škatule, papiere a čo ja viem čo všetko, po rokoch trápenia sa s nedostatkom priestorov na testovanie, fotografovanie, archív, dokumentačné oddelenie, sklad, rokovania atď. sme konečne v priestoroch, ktoré nám vyhovujú. Hovorí sa, že je lepšie dvakrát vyhorieť ako sa raz sťahovať, a hoci si viem predstaviť aj príjemnejšie trávenie horúcich augustových dní (...), také sťahovanie má aj svoje výhody. Napríklad si konečne urobíte tak dlho odkladaný poriadok a vyhodíte všetky zbytočnosti, o ktorých ste si celé roky mysleli, že sa bez nich v žiadnom prípade nezaobídete. Na druhej strane pri ich triedení zoberiete po dlhých rokoch rôzne staré dokumenty, fotografie, vizitky a s nostalgiou si spomeniete na udalosti s nimi spojené. A s hrôzou zistíte, koľko tlačoviek, výstav, služobných ciest, stretnutí, rozhovorov, projektov atď. ste za tých pár rokov absolvovali. Koľko z nich sa vydarilo, koľko skončilo v prachu zabudnutia, koľko ľudí ste stretli, koľko času ubehlo, koľko vydaní PCR medzitým vyšlo...
No už to máme za sebou a tešíme sa, že nám nové priestory umožnia zbaviť sa niektorých provizórií a zaviesť systém do niektorých činností, ktoré sa okrajovo dotýkajú aj vydávania PCR. Takže sa vlastne môžeme tešiť spoločne.
Príjemné čítanie októbrového vydania PCR vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 10/2001 Editorial
Autor: Martin Drobný
sobota 1. septembra 2001
PC REVUE
Škoda, že celosvetová recesia prišla práve teraz a že tak vážne zasiahla práve IT priemysel. Je síce pravda, že prišla už pred rokom, ale zatiaľ sa, bohužiaľ, nemá na odchod. Mnohí výrobcovia počítačov síce s veľkým očakávaním pozerajú na koniec roka, ktorý by mohol aspoň čiastočne zlepšiť ich celo ročné trápenie v predaji, veľa očakávajú aj od októbrového uvedenia Windows XP, ale analytici sú vo svojich predikciách skôr opatrní. Rovnako Itanium sa ešte len rozbieha a už teraz sa čaká na jeho následníka, pretože vinou veľkého oneskorenia nepredstavuje nijakú výkonovú bombu. Softvérový priemysel, dodávatelia sieťovej infraštruktúry, mobilní operátori, telekomunikačné firmy atď. prežívajú v súčasnosti veľmi ťažké obdobie. Nemožno sa preto čudovať, že ich investície do ďalšieho vývoja produktov či veľkorysých projektov sú veľmi opatrné.
Dobre sa pamätám na zlatú éru PC, keď sme sa tešili na každú novú generáciu procesora, väčšiu RAM-ku či rozlíšenie grafickej karty, viac kapacity na diskoch a pod. Na to, akým raketovým tempom vznikol celý PC priemysel, ako huby po daždi vyrástlo množstvo firiem, produktov, nápadov, projektov. Tešili sa používatelia, tešili sa predajcovia, všetci boli happy. Ozaj, viete, že v auguste slávilo PC svoje 20. narodeniny? Hoci táto éra je už preč a samotný koncept PC čaká na svoje znovuobjavenie, veľmi by ma ako používateľa potešilo, keby sa znovu naštartovala nová inovačná vlna, lebo, pravdu povediac, zdá sa mi, akoby to tu všetko tak trochu zaspalo. Je ešte veľa oblastí, ktoré sú akoby generačne pozadu, bohužiaľ, je tu tá nešťastná recesia. Keď už sa nemôžeme tešiť z nových produktov, podelím sa s vami aspoň o pár postrehov. Ak budete mať chuť podeliť sa s vašimi, tak len do toho, moja mailová schránka ich rada prijme.
O mojej predstave konceptu PC novej generácie som písal prednedávnom, takže túto oblasť zatiaľ vynechám.
Softvérové aplikácie a operačné systémy ma hnevajú preto, že v posledných rokoch prinášajú len akýsi facelifting, drobné zlepšenia, úpravu rozhrania, pridanie pár funkcií, aby mali na čo nalákať zákazníkov, ale popritom sa stále nedokážu zbaviť choroby generovania nových chýb, potreby neustáleho plátania dier, zháňania nových ovládačov, filtrov atď. To by už konenčne malo prestať, keď si predstavím tie hordy ich vývojárov a rozpočty, s ktorými pracujú... Myslím, že by možno bolo dobré zmeniť celú koncepciu, napríklad vybrať sa cestou predávania len akéhosi spoľahlivo fungujúceho softvérového jadra za prijateľnú cenu s možnosťou dopĺnania ďalších funkcií prostredníctvom zasuvných modulov, ktoré by sa dokupovali podľa potreby a finančných možností.
Veľké očakávania vkladám do mobilných telefónov. Doteraz som, žiaľ, nemal v ruke mobil, ktorý by ma uspokojil. Malý displej, slabá výdrž batérií, malá klávesnica, nešikovné ovládanie, obmedzené rozširovanie a nastavovanie vlastností. O WAP-e radšej pomlčím. Teším sa na GPRS a potom možno aj na siete naozaj tretej generácie, hoci na ich nástup (aspoň u nás) si určite ešte počkáme. Pri zmienke o GPRS sa naši mobilní operátori záhadne usmievajú, hovorí sa o jeseni tohto roku, ale, pravdu povediac, neviem-neviem... (Najmä po sklamaní s WAP-om...) A aký mobil by som chcel? No taký, ktorý by nemal tie neduhy, čo som spomínal. Je mi jedno, či to bude mobil s funkciami PDA – mobilného asistenta – alebo PDA rozšírený o komunikačný modul. Určite viem, že nechcem vláčiť dve zariadenia, aj tak mám problém vláčiť už to jedno a nestratiť ho... Možno by bolo atraktívne mať takéto zariadenie v podobe veľkých plochých hodiniek s bezdrôtovým pripojením na náhlavovú komunikačnú súpravu. Niečo podobné kedysi bolo spojené s konceptom Bluetooth. Keď už sme pri tom, neodpustím si jednu poznámku. Bluetooth je exemplárnym príkladom výbornej technológie, ktorá stále nie a nie presadiť sa. Problémom je slabá podpora výrobcov, strach o presadenie sa na trhu a pomerne vysoká cena zariadenia. Hoci pôvodne sa očakávalo, že čip Bluetooth by mal stáť okolo 5 dolárov, uvedenie mobilov alebo PC kariet s podporou pre Bluetooth by znamenalo v súčasnosti nárast ceny približne o 150 dolárov. Chcelo by to masovú výrobu, ale tá sa nemôže spustiť, pretože sú obavy, že zariadenia Bluetooth budú pridrahé a nebudú sa kupovať. Klasický bludný kruh. Svoj klinec do rakvy pridal aj Microsoft, kedysi veľký podporovateľ Bluetooth, ktorý však do novej verzie Windows XP podporu tejto technológie nezahrnul (Wi-Fi však áno) z obavy, že by o ňu nebol záujem... A pritom ďalšia vec, ktorá by nepotešila len mňa, ale určite aj milióny ďalších používateľov, je synchronizácia vybraných údajov (kontakty, schôdzky, poznámky, maily, MP3 atď.) medzi stolným PC v kancelárii a mobilom, PDA či notebookom.
Ďalšou oblasťou, ktorá čaká na svoju éru, je rýchle širokopásmové pripojenie na inet. Odtrhnem svoju predstavu od reality a jednoducho len vyslovím svoje želanie: chcel by som rýchle a lacné pripojenie na inet, či už v práci, alebo doma, prípadne kdekoľvek ho budem potrebovať. Mne je jedno, či to bude ADSL, satelit, káblové pripojenie, bezdrôtové pripojenie či niečo nové alebo kombinácia už uvedených možností. Nechcem platiť jednej spoločnosti za linku a druhej za pripojenie na inet, chcem čo najjednoduchšiu administráciu. Nechcem absolvovať žiadne komplikované technické ani úradnícke procedúry na to, aby som získal dobrú linku, kdekoľvek ju budem potrebovať. Nie som vo svojich predstavách asi najskromnejší, ale som zákazník, a preto by mňa/nás mali poskytovatelia pripojenia počúvať. Firmy síce rady vyhlasujú, že počúvajú želania svojich zákazníkov, ale mne sa zdá, že ich poznajú len veľmi málo, nepoznajú ich zvyklosti, potreby, možnosti, preferencie. Keby to nebola pravda, možno by nebola ani recesia a možno aj inovačné cykly by boli kratšie. A potom by takýto príhovor vôbec nemusel vzniknúť.
Zaujímavé čítanie septembrového čísla vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 9/2001 Editorial
Autor: Martin Drobný
Dobre sa pamätám na zlatú éru PC, keď sme sa tešili na každú novú generáciu procesora, väčšiu RAM-ku či rozlíšenie grafickej karty, viac kapacity na diskoch a pod. Na to, akým raketovým tempom vznikol celý PC priemysel, ako huby po daždi vyrástlo množstvo firiem, produktov, nápadov, projektov. Tešili sa používatelia, tešili sa predajcovia, všetci boli happy. Ozaj, viete, že v auguste slávilo PC svoje 20. narodeniny? Hoci táto éra je už preč a samotný koncept PC čaká na svoje znovuobjavenie, veľmi by ma ako používateľa potešilo, keby sa znovu naštartovala nová inovačná vlna, lebo, pravdu povediac, zdá sa mi, akoby to tu všetko tak trochu zaspalo. Je ešte veľa oblastí, ktoré sú akoby generačne pozadu, bohužiaľ, je tu tá nešťastná recesia. Keď už sa nemôžeme tešiť z nových produktov, podelím sa s vami aspoň o pár postrehov. Ak budete mať chuť podeliť sa s vašimi, tak len do toho, moja mailová schránka ich rada prijme.
O mojej predstave konceptu PC novej generácie som písal prednedávnom, takže túto oblasť zatiaľ vynechám.
Softvérové aplikácie a operačné systémy ma hnevajú preto, že v posledných rokoch prinášajú len akýsi facelifting, drobné zlepšenia, úpravu rozhrania, pridanie pár funkcií, aby mali na čo nalákať zákazníkov, ale popritom sa stále nedokážu zbaviť choroby generovania nových chýb, potreby neustáleho plátania dier, zháňania nových ovládačov, filtrov atď. To by už konenčne malo prestať, keď si predstavím tie hordy ich vývojárov a rozpočty, s ktorými pracujú... Myslím, že by možno bolo dobré zmeniť celú koncepciu, napríklad vybrať sa cestou predávania len akéhosi spoľahlivo fungujúceho softvérového jadra za prijateľnú cenu s možnosťou dopĺnania ďalších funkcií prostredníctvom zasuvných modulov, ktoré by sa dokupovali podľa potreby a finančných možností.
Veľké očakávania vkladám do mobilných telefónov. Doteraz som, žiaľ, nemal v ruke mobil, ktorý by ma uspokojil. Malý displej, slabá výdrž batérií, malá klávesnica, nešikovné ovládanie, obmedzené rozširovanie a nastavovanie vlastností. O WAP-e radšej pomlčím. Teším sa na GPRS a potom možno aj na siete naozaj tretej generácie, hoci na ich nástup (aspoň u nás) si určite ešte počkáme. Pri zmienke o GPRS sa naši mobilní operátori záhadne usmievajú, hovorí sa o jeseni tohto roku, ale, pravdu povediac, neviem-neviem... (Najmä po sklamaní s WAP-om...) A aký mobil by som chcel? No taký, ktorý by nemal tie neduhy, čo som spomínal. Je mi jedno, či to bude mobil s funkciami PDA – mobilného asistenta – alebo PDA rozšírený o komunikačný modul. Určite viem, že nechcem vláčiť dve zariadenia, aj tak mám problém vláčiť už to jedno a nestratiť ho... Možno by bolo atraktívne mať takéto zariadenie v podobe veľkých plochých hodiniek s bezdrôtovým pripojením na náhlavovú komunikačnú súpravu. Niečo podobné kedysi bolo spojené s konceptom Bluetooth. Keď už sme pri tom, neodpustím si jednu poznámku. Bluetooth je exemplárnym príkladom výbornej technológie, ktorá stále nie a nie presadiť sa. Problémom je slabá podpora výrobcov, strach o presadenie sa na trhu a pomerne vysoká cena zariadenia. Hoci pôvodne sa očakávalo, že čip Bluetooth by mal stáť okolo 5 dolárov, uvedenie mobilov alebo PC kariet s podporou pre Bluetooth by znamenalo v súčasnosti nárast ceny približne o 150 dolárov. Chcelo by to masovú výrobu, ale tá sa nemôže spustiť, pretože sú obavy, že zariadenia Bluetooth budú pridrahé a nebudú sa kupovať. Klasický bludný kruh. Svoj klinec do rakvy pridal aj Microsoft, kedysi veľký podporovateľ Bluetooth, ktorý však do novej verzie Windows XP podporu tejto technológie nezahrnul (Wi-Fi však áno) z obavy, že by o ňu nebol záujem... A pritom ďalšia vec, ktorá by nepotešila len mňa, ale určite aj milióny ďalších používateľov, je synchronizácia vybraných údajov (kontakty, schôdzky, poznámky, maily, MP3 atď.) medzi stolným PC v kancelárii a mobilom, PDA či notebookom.
Ďalšou oblasťou, ktorá čaká na svoju éru, je rýchle širokopásmové pripojenie na inet. Odtrhnem svoju predstavu od reality a jednoducho len vyslovím svoje želanie: chcel by som rýchle a lacné pripojenie na inet, či už v práci, alebo doma, prípadne kdekoľvek ho budem potrebovať. Mne je jedno, či to bude ADSL, satelit, káblové pripojenie, bezdrôtové pripojenie či niečo nové alebo kombinácia už uvedených možností. Nechcem platiť jednej spoločnosti za linku a druhej za pripojenie na inet, chcem čo najjednoduchšiu administráciu. Nechcem absolvovať žiadne komplikované technické ani úradnícke procedúry na to, aby som získal dobrú linku, kdekoľvek ju budem potrebovať. Nie som vo svojich predstavách asi najskromnejší, ale som zákazník, a preto by mňa/nás mali poskytovatelia pripojenia počúvať. Firmy síce rady vyhlasujú, že počúvajú želania svojich zákazníkov, ale mne sa zdá, že ich poznajú len veľmi málo, nepoznajú ich zvyklosti, potreby, možnosti, preferencie. Keby to nebola pravda, možno by nebola ani recesia a možno aj inovačné cykly by boli kratšie. A potom by takýto príhovor vôbec nemusel vzniknúť.
Zaujímavé čítanie septembrového čísla vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 9/2001 Editorial
Autor: Martin Drobný
streda 1. augusta 2001
PC REVUE
Filozofovať o internete ako o „fenoméne modernej doby“ sa mi zdá opakovaním toho, čo už bolo tisíckrát povedané. To, že čoraz viac zasahuje do nášho pracovného aj súkromného života, to, že prináša obrovské výhody a nové možnosti, ako aj nové nebezpečenstvá, je témou už nielen odborných, ale čoraz viac aj „mimobranžových“ médií. Nad tým, ako využiť internet pri svojom podnikaní, špekulujú veľké koncerny, ale aj „jednočlovekové“ firmy. O tom, ako zmení naše myslenie a sociálne správanie, sa zamýšľajú filozofi, demografi a sociológovia. Všade vidieť obrovskú snahu niekam ho zaškatuľkovať, zaradiť, opísať, jednoducho spoznať. Zdá sa to jednoduché, veď väčšina z nás si dennodenne vybavuje elektronickú poštu, prezerá vybrané stránky, vieme, čo kde máme hľadať, sem-tam si cez web niečo objednáme, stiahneme hudbu či nový ovládač, „preklepneme“ obchodného partnera atď. Pravdou však je, že to, čo vidíme, je len vonkajšia stránka internetu, ktorá navyše odráža iba jeho súčasný stav. Málokto si trúfne odhadnúť, čo sa bude diať s internetom o desať a viac rokov. Ak sa niekedy s obľubou spomína rozhlas a TV ako médiá, ktoré boli akýmisi predchodcami internetu, ako potom bude vyzerať jeho následník? Isteže, nebol by problém popustiť uzdu fantázii a „vliezť do kapusty“ autorom sci-fi. Prekvapujúce však je, že my nielenže nevieme reálne odhadnúť budúcu podobu internetu, my celkom nepoznáme ani mechanizmy a súvislosti, na ktorých funguje ten súčasný. Keby to bola pravda, nestalo by sa to, čo minulý rok, keď s veľkým rámusom spľasla bublina okolo .com spoločností. Vtedy stačilo mať dobrú ideu, spojenú s webom, pár investorov, dať si na začiatok názvu firmy „e“, pridať trochu toho marketingového „dresingu“ – a šup s tým na burzu! Bolo neuveriteľné sledovať, koľko investorov podľahlo presvedčeniu, že internet bude druhý Klondike. Veď koniec koncov aj bol, ale iba dovtedy, kým rástli akcie nových e-spoločností. Potom bolo treba už len vystihnúť správny moment na vyskočenie z vlaku. Bohužiaľ, nie všetci to stihli a padajúca lavína potom stiahla so sebou aj ostatné „kamenné“ IT spoločnosti, nielen tie virtuálne. Nechcem sa hrať na múdreho generála po bitke, ale nepochopím, ako si mohli všetky tie veľké „ikony“ svetového IT priemyslu myslieť, že rekordné predaje potrvajú donekonečna, že či už masoví spotrebitelia, alebo veľké podniky budú donekonečna kupovať a spotrebúvať, resp. investovať a upgradovať. Zdá sa mi, že málo poznajú svojich zákazníkov, ich zvyklosti, potreby, možnosti, preferencie, ale to nie je v tejto branži napriek častým opačným proklamáciám nič nové. Okrem toho sa v niektorých momentoch príliš preceňovali možnosti a potenciál internetu, priveľa sa očakávalo od internetovej reklamy, od obchodovania cez internet – či už smerom na koncového zákazníka, alebo medzi spoločnosťami. Teraz sledujeme, ako prví provideri free pripojenia na internet či mailserverov končia s poskytovaním týchto služieb zadarmo, lebo im to jednoducho finančne nevychádza. Sledujeme, ako niektoré portály rušia voľné SMS brány, svetové on line médiá začínajú spoplatňovať spravodajstvo, komentáre atď. Jednoducho za všetko treba platiť. Spomeňme si na geniálny nápad Napstera, ktorý sa doteraz naťahuje s hudobnými vydavateľstvami. Jednoducho nie každý pokus o pridanie „e“ do svojho podnikania je úspešné. Nie každý obchodný model sa na internete presadí. Veľakrát som debatoval s kamarátmi, kolegami či obchodnými partnermi z našej branže o tom, ako zarobiť na internete peniaze, ako úspešne presadiť nejaký projekt, ako to celé vlastne funguje, a výsledkom nekonečných debát bolo skonštatovanie, že jednoduché a všeobecne platné riešenia neexistujú. Dá sa azda zhrnúť a podčiarknuť len pár postrehov či zákonitostí. Platí napríklad, že v niektorých oblastiach je priestor len pre jedného veľkého hráča (Amazon, eBay, Yahoo, AOL atď.), ostatní síce tiež majú právo na existenciu, ale budú v jeho tieni len živoriť. Konsolidácia trhu medzi poskytovateľmi pripojenia, služieb a obsahu, ktorá prebieha vo svete, príde čoskoro aj k nám. Príjmy z reklamy na webe sú obmedzené a získajú ich väčšinou len veľkí hráči, ktorí dokážu natočiť dostatočné množstvo videní bannerov. Hoci možnosti internetu sú možno, aspoň obrazne, nekonečné, finančné možnosti jeho používateľov, peňaženky spotrebiteľov či rozpočty podnikov sú obmedzené. Bezmedzná je aj ľudská invencia, obmedzené sú však možnosti na jej úspešnú realizáciu. Neobmedzené sú pokusy o prekonanie všetkých bezpečnostných opatrení a bariér, obmedzené sú prostriedky na ich potlačenie. Neobmedzené sú snahy, aby všetko, čo je na internete, bolo zadarmo, voľne prístupné pre každého, obmedzené sú prostriedky, ako tomu zabrániť. Neobmedzená je potreba dať všetko zmysluplné – obsah, služby, možnosti – na web, obmedzené sú možnosti urobiť to cenovo dostupným pre každého. Neobmedzené sú požiadavky na vyššie prenosové rýchlosti, väčšiu priepustnosť, obmedzené sú finančné možnosti, kto to všetko zaplatí. Takto by som mohol pokračovať ďalej, jedno však zostáva zrejmé: internet predstavuje veľmi dynamické prostredie, ktoré ešte zďaleka nemáme zmapované a nevieme ho zatiaľ celkom zmysluplne využiť. Je len na nás objaviť a využiť tie dobré vlastnosti, ubrániť sa pred tými negatívnymi a to, čo zostane, môžete nechať konkurencii...
Zaujímavé čítanie augustového čísla vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 8/2001 Editorial
Autor. Martin Drobný
Zaujímavé čítanie augustového čísla vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 8/2001 Editorial
Autor. Martin Drobný
nedeľa 1. júla 2001
PC REVUE
Je všeobecne známe, že vo svete je nedostatok IT odborníkov. Zdalo by sa, že tento problém sa týka len tých vyspelejších krajín, ktoré si jednak uvedomujú význam IT, ale majú aj dostatok prostriedkov na investície do nich. V skutočnosti sa však tento problém začína čoraz výraznejšie prejavovať aj u nás. Je samozrejmé, že domáca softvérová firma nemôže preplatiť programátora, ktorému v Nemecku ponúknu 200 000 mariek ročne. Keby sa o to len teoreticky pokúsila, jej produkty by sa stali doma nepredajnými. Preto väčšina tých, ktorí niečo naozaj vedia, nemajú záväzky, ovládajú jazyk a sú ochotní vycestovať, bohužiaľ, odchádza z republiky. Prirodzene, sumy, ktoré sa ponúkajú v zahraničí, treba očistiť od nákladov na bývanie, stravu, dopravu atď., ktoré sú rovnako ako ohodnotenie, pochopiteľne, vyššie. Všetci, ktorým leží osud tejto krajiny aspoň trochu na srdci, môžu len dúfať, že po roku či dvoch sa títo profesionáli, už finančne zabezpečení, vrátia domov a buď sa zamestnajú, alebo rozbehnú si vlastný biznis a použijú svoje znalosti na domácej pôde. Množstvo z nich si však v danej krajine vytvorí také zázemie, ktoré sa už len veľmi ťažko opúšťa, a na rodnú hrudu sa vracajú len sporadicky – navštíviť príbuzných či priateľov. Tu je každá rada ťažká... Apelovať na národné cítenie či záujmy je síce pekné, ale asi už málo účinné. Existujú síce riešenia, ako IT odborníkov udržať doma, ale masívny „únik mozgov“ aj tak nie celkom dokážu eliminovať. Pokiaľ totiž lokálny softwarehouse robí projekty pre svoju zahraničnú materskú firmu, alebo ak nemá takúto záštitu, má aspoň zahraničné zákazky, môže sa priblížiť k ohodnoteniu, ktoré by IT odborník dostal v zahraničí. Rovnako je možný outsourcing domácich IT expertov na zahraničné projekty, ktorí ostávajú zamestnancami domácej firmy a do zahraničia vycestujú len na obmedzený čas a do zabezpečeného zázemia. Veľa si sľubujeme aj od priemyselných parkov, ten na Záhorí má ambície stať sa stredoeurópskym Silicon Valley. Každé z riešení má pritom svoje výhody aj nevýhody. Menšie lokálne počítačové firmy orientujúce sa na domáci trh však budú mať aj tak čoraz ťažšiu pozíciu – IT odborníkov je stále menej, stačí sa pozrieť na ponuky na voľné miesta v IT. A situácia sa pritom komplikuje ešte viac.
Viacero známych, ktorí sa v tejto branži pohybujú, sa mi totiž v poslednom čase sťažovalo, že odborná kvalita čerstvých absolventov VŠ už nie je taká ako v minulosti. Vraj sú príliš úzko špecializovaní, ich vedomosti sú zastarané, a keď sa dostávajú do praxe, nie sú hneď „použiteľní“, ale treba ich dať preškoliť. Ak sú postavení pred problém, nevedia zareagovať, dokonca ani pokúsiť sa o riešenie, nevedia sa zorientovať v problematike, naštudovať si literatúru, sú málo tvoriví, jednoducho im chýba inžiniersky prístup. Ale pri prijímacích pohovoroch do nového zamestnania si často zapýtajú prehnané sumy, využívajúc/zneužívajúc momentálny veľký dopyt po IT profesiách. Neplatí to, samozrejme, paušálne, mnohí zdatnejší študenti už počas školy majú rezervovanú „stoličku“ a naplánovaný kariérny postup na dlhé roky dopredu. A dokonca neodsudzujem ani ich spolužiakov patriacich do tej prvej skupiny, lebo oni sú len produktom existujúceho systému. Môže za to prebraný systém kreditov, umožňujúci napríklad výber viacerých, ale jednoduchších predmetov. Študenti si potom volia ľahšiu cestu, ktorá však spôsobuje, že nedostanú komplexný balík vedomostí a znalostí z danej oblasti. Môže za to naše „choré“ myslenie, ktoré „dovoľuje“ – toleruje – používanie ťahákov, podvádzanie pri skúškach atď. Jednoducho metódy, za ktoré by v inej škole v zahraničí prichytený študent okamžite letel nielen zo skúšky, ale aj zo školy. Navyše to degeneruje morálku, pretože mladý človek si skúsenosť, že sa mu podarilo presadiť vďaka podvodu, ľahko prenáša do ďalšieho života. Môže za to starý školský vedomostný princíp, ktorý študentov núti bifľovať sa množstvo zbytočných informácií a, naopak, nenúti ich riešiť problémy, vyhľadávať si informácie, získavať praktické skúsenosti, skrátka, neučí ich samostatne myslieť. Pravdaže, môže za to aj ekonomická situácia v krajine, ktorá nedáva dostatočné množstvo prostriedkov do školstva, hoci investície do vzdelania sa pokladajú za najefektívnejšie, najlepšie vložené. Potom chýbajú kvalifikovaní pedagógovia, odborné pomôcky atď. Keď však nie sú peniaze, ťažko sa dá „svietiť“. Všeobecne prevláda trend, aby čím väčšia časť populácie získala vysokoškolské vzdelanie. U nás sa podiel ľudí s vyšším ako stredoškolským vzdelaním pohybuje na úrovni 26 percent populačného ročníka. Vo vyspelých krajinách je to 55 až 60 percent. Vláda sa síce snaží každý rok zvyšovať počty študentov o desať percent, ale školy na to nemajú kapacity. Absolventi vysokých škôl majú pritom podstatne menšie problémy uplatniť sa na trhu práce – k 31. decembru 2000 bolo napríklad nezamestnaných len 2,7 percenta ich absolventov.
Môže za to aj výber ľahšej cesty. Elektrotechnika a informatika sú pomerne ťažké študijné odbory, mladí sa preto radšej hlásia na ekonómiu a právo. Z počutia viem, že ich školský týždeň sa dá vtesnať do 2 (slovom dvoch) dní! a zvyšné tri praxujú, sú normálne zamestnaní (poznám dievča, čo takto dokonca dochádza každý týždeň do Prahy!) alebo si len tak užívajú (prepáčte za úprimnosť...) Absolventi VŠ so zameraním na infotechnológie pritom majú oveľa vyššie finančné ohodnotenie.
Ako ďalej? Ako dosiahnuť, aby tu bolo viac „mozgov“? Keďže nemám možnosť čarovným prútikom zmeniť ekonomickú situáciu v krajine, školský systém, myslenie ľudí atď., môžem použiť iba mne dostupné prostriedky. Využívam preto tento priestor a apelujem na mladých, nádejných odborníkov, aby sa vyhýbali všetkým uvedeným neduhom a investovali do seba, do svojho vzdelania. Škola dáva človeku obrovské možnosti a je len na ňom, ako a ktoré využije vo svoj prospech. Apelujem na pedagógov, aby prispeli v rámci svojich možností k zmene starého systému a žiadali od nadriadených orgánov podporu v tomto ich úsilí. Apelujem na vládu a ostatné nadriadené orgány, aby im túto podporu poskytli a vytvorili ekonomické aj spoločenské prostredie, ktoré umožní, aby táto krajina bola známa aj množstvom kvalitne vzdelaných ľudí. Nie je to vec len jednej zo zúčastnených strán, ale všetkých a len spoločným úsilím možno dosiahnuť pokrok.
Hoci školský rok sa práve skončil, prázdniny by mohli poskytnúť dostatočný časový priestor na to, aby sme nový školský rok začali už po novom. Ich užitočné a tvorivé strávenie, ako aj zaujímavé čítanie júlového čísla PCR vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 7/2001 Editorial
Autor: Martin Drobný
Viacero známych, ktorí sa v tejto branži pohybujú, sa mi totiž v poslednom čase sťažovalo, že odborná kvalita čerstvých absolventov VŠ už nie je taká ako v minulosti. Vraj sú príliš úzko špecializovaní, ich vedomosti sú zastarané, a keď sa dostávajú do praxe, nie sú hneď „použiteľní“, ale treba ich dať preškoliť. Ak sú postavení pred problém, nevedia zareagovať, dokonca ani pokúsiť sa o riešenie, nevedia sa zorientovať v problematike, naštudovať si literatúru, sú málo tvoriví, jednoducho im chýba inžiniersky prístup. Ale pri prijímacích pohovoroch do nového zamestnania si často zapýtajú prehnané sumy, využívajúc/zneužívajúc momentálny veľký dopyt po IT profesiách. Neplatí to, samozrejme, paušálne, mnohí zdatnejší študenti už počas školy majú rezervovanú „stoličku“ a naplánovaný kariérny postup na dlhé roky dopredu. A dokonca neodsudzujem ani ich spolužiakov patriacich do tej prvej skupiny, lebo oni sú len produktom existujúceho systému. Môže za to prebraný systém kreditov, umožňujúci napríklad výber viacerých, ale jednoduchších predmetov. Študenti si potom volia ľahšiu cestu, ktorá však spôsobuje, že nedostanú komplexný balík vedomostí a znalostí z danej oblasti. Môže za to naše „choré“ myslenie, ktoré „dovoľuje“ – toleruje – používanie ťahákov, podvádzanie pri skúškach atď. Jednoducho metódy, za ktoré by v inej škole v zahraničí prichytený študent okamžite letel nielen zo skúšky, ale aj zo školy. Navyše to degeneruje morálku, pretože mladý človek si skúsenosť, že sa mu podarilo presadiť vďaka podvodu, ľahko prenáša do ďalšieho života. Môže za to starý školský vedomostný princíp, ktorý študentov núti bifľovať sa množstvo zbytočných informácií a, naopak, nenúti ich riešiť problémy, vyhľadávať si informácie, získavať praktické skúsenosti, skrátka, neučí ich samostatne myslieť. Pravdaže, môže za to aj ekonomická situácia v krajine, ktorá nedáva dostatočné množstvo prostriedkov do školstva, hoci investície do vzdelania sa pokladajú za najefektívnejšie, najlepšie vložené. Potom chýbajú kvalifikovaní pedagógovia, odborné pomôcky atď. Keď však nie sú peniaze, ťažko sa dá „svietiť“. Všeobecne prevláda trend, aby čím väčšia časť populácie získala vysokoškolské vzdelanie. U nás sa podiel ľudí s vyšším ako stredoškolským vzdelaním pohybuje na úrovni 26 percent populačného ročníka. Vo vyspelých krajinách je to 55 až 60 percent. Vláda sa síce snaží každý rok zvyšovať počty študentov o desať percent, ale školy na to nemajú kapacity. Absolventi vysokých škôl majú pritom podstatne menšie problémy uplatniť sa na trhu práce – k 31. decembru 2000 bolo napríklad nezamestnaných len 2,7 percenta ich absolventov.
Môže za to aj výber ľahšej cesty. Elektrotechnika a informatika sú pomerne ťažké študijné odbory, mladí sa preto radšej hlásia na ekonómiu a právo. Z počutia viem, že ich školský týždeň sa dá vtesnať do 2 (slovom dvoch) dní! a zvyšné tri praxujú, sú normálne zamestnaní (poznám dievča, čo takto dokonca dochádza každý týždeň do Prahy!) alebo si len tak užívajú (prepáčte za úprimnosť...) Absolventi VŠ so zameraním na infotechnológie pritom majú oveľa vyššie finančné ohodnotenie.
Ako ďalej? Ako dosiahnuť, aby tu bolo viac „mozgov“? Keďže nemám možnosť čarovným prútikom zmeniť ekonomickú situáciu v krajine, školský systém, myslenie ľudí atď., môžem použiť iba mne dostupné prostriedky. Využívam preto tento priestor a apelujem na mladých, nádejných odborníkov, aby sa vyhýbali všetkým uvedeným neduhom a investovali do seba, do svojho vzdelania. Škola dáva človeku obrovské možnosti a je len na ňom, ako a ktoré využije vo svoj prospech. Apelujem na pedagógov, aby prispeli v rámci svojich možností k zmene starého systému a žiadali od nadriadených orgánov podporu v tomto ich úsilí. Apelujem na vládu a ostatné nadriadené orgány, aby im túto podporu poskytli a vytvorili ekonomické aj spoločenské prostredie, ktoré umožní, aby táto krajina bola známa aj množstvom kvalitne vzdelaných ľudí. Nie je to vec len jednej zo zúčastnených strán, ale všetkých a len spoločným úsilím možno dosiahnuť pokrok.
Hoci školský rok sa práve skončil, prázdniny by mohli poskytnúť dostatočný časový priestor na to, aby sme nový školský rok začali už po novom. Ich užitočné a tvorivé strávenie, ako aj zaujímavé čítanie júlového čísla PCR vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 7/2001 Editorial
Autor: Martin Drobný
piatok 1. júna 2001
PC REVUE
Často premýšľam nad tým, prečo sú „pécečkové“ spoločnosti tak veľmi konzervatívne a s prepáčením zaspaté. Zoberte si napríklad takú koncepciu osobných počítačov, ktorá sa za uplynulých
20 rokov zmenila len minimálne. Stále máme na stoloch tie isté veľké neforemné škatule a milión káblov okolo. Ak chcete pridať nové zariadenie či kartu, treba počítač rozobrať, zasunúť kartu do slotu či mechaniku do šachty, prepojiť káble, nainštalovať ovládače atď. Ak chcete pokračovať vpráci aj doma alebo na služobnej ceste, musíte si dokumenty prekopírovať na cédečko, prenosný disk alebo notebook, no ak chcete pokračovať vo vybavovaní pošty, ktorá vám na disku napuchla na stovky MB, lepšie je zobrať si pod pazuchu celý počítač... Väčšinu času sa využíva len mizivé percento možností zdrojov počítača, kupujeme si však čoraz výkonnejšie počítače pre prípad, že by sme ich výkon pre niektorú náročnú aplikáciu mohli potrebovať. O zdieľaní výkonu, možnosti jeho flexibilného pridávania či uberania a P2P (peer to peer) computingu môžeme zatiaľ len snívať. Hoci osobné počítače za ten čas prešli veľkým vývojom, veď si len zoberme ten ohromný nárast výkonu, pamäťovej kapacity, funkčnosti, jednoduchosti ovládania atď., všetky zmeny sú len postupným zlepšovaním toho istého. Klobúk dole pred všetkými vývojármi atechnikmi, ktorí sa na tom podieľali, veď dnešné počítače triedy PC dosahujú výkon, ktorým sa hrdili superpočítače Cray z 80. rokov. Chcelo by to však zmenu. Niečo, čo by rozšírilo možnosti tejto platformy, urobilo ju flexibilnejšou, modulárnejšou a zjednodušilo život nám používateľom.
Počítačové spoločnosti plačú, že im nejde biznis, a pokračujú v pretekoch za výkonom, ktorý už používateľov prestáva vzrušovať. Pritom by stačilo len dovoliť návrhárom a vývojárom realizovať svoje možno niekedy aj divoké predstavy, nebáť sa experimentovania a trochu investovať do alternatívneho vývoja. Firmy v snahe držať sa priemyselných štandardov a v obave z prípadného neúspechu sa nepúšťajú do veľkého experimentovania. Ak k tomu pridáme súčasné úsporné opatrenia, spôsobené recesiou, a silnú dávku konzervativizmu, máme jasný výsledok. A pritom uvedenie niečoho naozaj inovatívneho by mohlo znovu naštartovať celý biznis.
Mnohí „proroci“ vyhlasujú, že nad platformou PC sa zbiehajú mraky, budú vraj nahradené vreckovými počítačmi, hybridmi mobilov a digitálnych asistentov, webpadmi, sieťovými počítačmi, neviditeľnými počítačmi zabudovanými do šiat či budov atď. Pred mnohými rokmi som aj ja mal pár nápadov a chcel som ich ponúknuť niektorému veľkému výrobcovi počítačov, ale viete, ako to chodí... Koniec koncov niečo z toho sa už zrealizovalo. Skúsim vám však predhodiť zopár nápadov, ktoré by mňa ako používateľa osobne veľmi potešili. Azda sa ich chytí niekto odvážnejší apokúsi sa prelomiť skostnatený svet PC.
Páčil by sa mi napríklad notebook s odnímateľným displejom, ktorý by sa dal používať aj nezávisle a samostatne, napríklad ako elektronická kniha, touchpad, kde by som mohol mať uložené články stiahnuté z webu, pracovné poznámky, rozrobené dokumenty alebo aj celé elektronické noviny či knižky. Ovládal by sa prstom, perom, softvérovou klávesnicou alebo prídavnými tlačidlami na okraji alebo hoci aj úplne novými možnosťami, napríklad natáčaním do strán, trasením, krútením atď. Na jednoduché editovanie by to stačilo, na získanie úplnej funkcionality by sa dal pripojiť naspäť k hlavnému telu notebooku s úplnou klávesnicou, CD mechanikou, LAN kartou atď. – a hotovo. Koncept webpadu chystajú viaceré spoločnosti ako sólo produkt, ale ako odnímateľnú súčasť notebooku ho zatiaľ – pokiaľ viem – nemá nikto. V plnej zostave by som ho mohol používať v kancelárii ako normálny stolný počítač. Odnímateľný touchpad by sa mi zase ľahšie prenášal na cestách, dali by sa na ňom písať poznámky alebo čítať texty pri rôznych „domácich“ polohách, pri ležaní na gauči pred TV alebo v posteli (či vo vani!). Je skladnejší, takže by sa dal nosiť pod pazuchou ako bežný poznámkový blok, mal by mať menšiu spotrebu a pod.
Páčilo by sa mi takisto mať na stole „písidlo“, ktoré by nebolo väčšie ako napr. CD mechanika. Také PC už dokonca existuje, pozri www.atos.com.tw. Vedel by som sa však uspokojiť aj s PC vo veľkosti dajme tomu bežnej murárskej tehly. Počítače tejto triedy by pritom nemuseli byť ani oveľa drahšie ako súčasné klasické stolové PC. Veď si len predstavte to množstvo hanebne voľného a nevyužitého miesta v klasickej počítačovej skrinke... Väčšina súčasných počítačov má už na základnej doske integrovanú grafickú aj zvukovú kartu, výnimkou nie je ani sieťové rozhranie či modem. Hoci vlastnosti týchto zabudovaných „kariet“ určite nepredstavujú špičku, na väčšinu potrieb to celkom postačuje. Ak by bola potreba doinštalovať ďalšiu výkonnejšiu kartu alebo pridať disk či inú mechaniku, na ich pripojenie by mohla byť napríklad hore vyvedená systémová zbernica, schovaná za nejakou umelohmotnou posuvnou krytkou. Všetky prídavné zariadenia a karty by boli zapuzdrené do vlastného umelohmotného obalu, tak by sa dali pridávať na „tehlu“ napríklad zhora systémom klasického Lega kedykoľvek podľa potreby či finančných možností. Ľudia by si kúpili len základ, niečo ako Basic Lego PC, a ostatné prídavné PC moduly by si dokupovali priebežne. Alebo by si ich mohli medzi sebou vymieňať apožičiavať, tak ako si bežne požičiavajú knižky či cédečká. Takéto riešenie by nebolo len flexibilnejšie, ale aj lacnejšie. Keby ste potrebovali operatívne a krátkodobo pridať nejaké drahšie zariadenie, napríklad ďalší procesor alebo supervýkonnú 3D kartu, jednoducho si ich požičiate na tú chvíľu od kolegu z vedľajšej kancelárie a svoj „bežný“ kancelársky počítač si na počkanie premeníte na výkonnú grafickú pracovnú stanicu. Alebo si ich požičiate zo špecializovanej požičovne za mierny poplatok. Takto by vznikli ďalšie obchodné možnosti, alternatívne využitia a nové výhody inovovanej architektúry PC. Spolu s atraktívnym dizajnom by takýto koncept mohol znovu rozhýbať celý PC biznis a dodať mu nový náboj. Samozrejme, nie je to len vec vonkajšieho dizajnu, ale aj operačného systému, systémovej architektúry atď. To všetko sú však technicky realizovateľné detaily, a preto zpohľadu koncepcie nie až natoľko významné. Zdá sa vám to príliš „uletené“? Pokiaľ by však výrobcovia dokázali trochu povoliť uzdu fantázii a odvahe či dať voľnú ruku dizajnérom a vývojárom, mohli by sme sa už čoskoro dočkať celkom nových konceptov PC, ktoré by priniesli nielen oživenie biznisu, ale aj väčšiu radosť či zábavu z používania PC. Hľadá sa už len odvážny výrobca.
Príjemné čítanie júnového čísla PCR vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 6/2001 Editorial
Autor. Martin Drobný
20 rokov zmenila len minimálne. Stále máme na stoloch tie isté veľké neforemné škatule a milión káblov okolo. Ak chcete pridať nové zariadenie či kartu, treba počítač rozobrať, zasunúť kartu do slotu či mechaniku do šachty, prepojiť káble, nainštalovať ovládače atď. Ak chcete pokračovať vpráci aj doma alebo na služobnej ceste, musíte si dokumenty prekopírovať na cédečko, prenosný disk alebo notebook, no ak chcete pokračovať vo vybavovaní pošty, ktorá vám na disku napuchla na stovky MB, lepšie je zobrať si pod pazuchu celý počítač... Väčšinu času sa využíva len mizivé percento možností zdrojov počítača, kupujeme si však čoraz výkonnejšie počítače pre prípad, že by sme ich výkon pre niektorú náročnú aplikáciu mohli potrebovať. O zdieľaní výkonu, možnosti jeho flexibilného pridávania či uberania a P2P (peer to peer) computingu môžeme zatiaľ len snívať. Hoci osobné počítače za ten čas prešli veľkým vývojom, veď si len zoberme ten ohromný nárast výkonu, pamäťovej kapacity, funkčnosti, jednoduchosti ovládania atď., všetky zmeny sú len postupným zlepšovaním toho istého. Klobúk dole pred všetkými vývojármi atechnikmi, ktorí sa na tom podieľali, veď dnešné počítače triedy PC dosahujú výkon, ktorým sa hrdili superpočítače Cray z 80. rokov. Chcelo by to však zmenu. Niečo, čo by rozšírilo možnosti tejto platformy, urobilo ju flexibilnejšou, modulárnejšou a zjednodušilo život nám používateľom.
Počítačové spoločnosti plačú, že im nejde biznis, a pokračujú v pretekoch za výkonom, ktorý už používateľov prestáva vzrušovať. Pritom by stačilo len dovoliť návrhárom a vývojárom realizovať svoje možno niekedy aj divoké predstavy, nebáť sa experimentovania a trochu investovať do alternatívneho vývoja. Firmy v snahe držať sa priemyselných štandardov a v obave z prípadného neúspechu sa nepúšťajú do veľkého experimentovania. Ak k tomu pridáme súčasné úsporné opatrenia, spôsobené recesiou, a silnú dávku konzervativizmu, máme jasný výsledok. A pritom uvedenie niečoho naozaj inovatívneho by mohlo znovu naštartovať celý biznis.
Mnohí „proroci“ vyhlasujú, že nad platformou PC sa zbiehajú mraky, budú vraj nahradené vreckovými počítačmi, hybridmi mobilov a digitálnych asistentov, webpadmi, sieťovými počítačmi, neviditeľnými počítačmi zabudovanými do šiat či budov atď. Pred mnohými rokmi som aj ja mal pár nápadov a chcel som ich ponúknuť niektorému veľkému výrobcovi počítačov, ale viete, ako to chodí... Koniec koncov niečo z toho sa už zrealizovalo. Skúsim vám však predhodiť zopár nápadov, ktoré by mňa ako používateľa osobne veľmi potešili. Azda sa ich chytí niekto odvážnejší apokúsi sa prelomiť skostnatený svet PC.
Páčil by sa mi napríklad notebook s odnímateľným displejom, ktorý by sa dal používať aj nezávisle a samostatne, napríklad ako elektronická kniha, touchpad, kde by som mohol mať uložené články stiahnuté z webu, pracovné poznámky, rozrobené dokumenty alebo aj celé elektronické noviny či knižky. Ovládal by sa prstom, perom, softvérovou klávesnicou alebo prídavnými tlačidlami na okraji alebo hoci aj úplne novými možnosťami, napríklad natáčaním do strán, trasením, krútením atď. Na jednoduché editovanie by to stačilo, na získanie úplnej funkcionality by sa dal pripojiť naspäť k hlavnému telu notebooku s úplnou klávesnicou, CD mechanikou, LAN kartou atď. – a hotovo. Koncept webpadu chystajú viaceré spoločnosti ako sólo produkt, ale ako odnímateľnú súčasť notebooku ho zatiaľ – pokiaľ viem – nemá nikto. V plnej zostave by som ho mohol používať v kancelárii ako normálny stolný počítač. Odnímateľný touchpad by sa mi zase ľahšie prenášal na cestách, dali by sa na ňom písať poznámky alebo čítať texty pri rôznych „domácich“ polohách, pri ležaní na gauči pred TV alebo v posteli (či vo vani!). Je skladnejší, takže by sa dal nosiť pod pazuchou ako bežný poznámkový blok, mal by mať menšiu spotrebu a pod.
Páčilo by sa mi takisto mať na stole „písidlo“, ktoré by nebolo väčšie ako napr. CD mechanika. Také PC už dokonca existuje, pozri www.atos.com.tw. Vedel by som sa však uspokojiť aj s PC vo veľkosti dajme tomu bežnej murárskej tehly. Počítače tejto triedy by pritom nemuseli byť ani oveľa drahšie ako súčasné klasické stolové PC. Veď si len predstavte to množstvo hanebne voľného a nevyužitého miesta v klasickej počítačovej skrinke... Väčšina súčasných počítačov má už na základnej doske integrovanú grafickú aj zvukovú kartu, výnimkou nie je ani sieťové rozhranie či modem. Hoci vlastnosti týchto zabudovaných „kariet“ určite nepredstavujú špičku, na väčšinu potrieb to celkom postačuje. Ak by bola potreba doinštalovať ďalšiu výkonnejšiu kartu alebo pridať disk či inú mechaniku, na ich pripojenie by mohla byť napríklad hore vyvedená systémová zbernica, schovaná za nejakou umelohmotnou posuvnou krytkou. Všetky prídavné zariadenia a karty by boli zapuzdrené do vlastného umelohmotného obalu, tak by sa dali pridávať na „tehlu“ napríklad zhora systémom klasického Lega kedykoľvek podľa potreby či finančných možností. Ľudia by si kúpili len základ, niečo ako Basic Lego PC, a ostatné prídavné PC moduly by si dokupovali priebežne. Alebo by si ich mohli medzi sebou vymieňať apožičiavať, tak ako si bežne požičiavajú knižky či cédečká. Takéto riešenie by nebolo len flexibilnejšie, ale aj lacnejšie. Keby ste potrebovali operatívne a krátkodobo pridať nejaké drahšie zariadenie, napríklad ďalší procesor alebo supervýkonnú 3D kartu, jednoducho si ich požičiate na tú chvíľu od kolegu z vedľajšej kancelárie a svoj „bežný“ kancelársky počítač si na počkanie premeníte na výkonnú grafickú pracovnú stanicu. Alebo si ich požičiate zo špecializovanej požičovne za mierny poplatok. Takto by vznikli ďalšie obchodné možnosti, alternatívne využitia a nové výhody inovovanej architektúry PC. Spolu s atraktívnym dizajnom by takýto koncept mohol znovu rozhýbať celý PC biznis a dodať mu nový náboj. Samozrejme, nie je to len vec vonkajšieho dizajnu, ale aj operačného systému, systémovej architektúry atď. To všetko sú však technicky realizovateľné detaily, a preto zpohľadu koncepcie nie až natoľko významné. Zdá sa vám to príliš „uletené“? Pokiaľ by však výrobcovia dokázali trochu povoliť uzdu fantázii a odvahe či dať voľnú ruku dizajnérom a vývojárom, mohli by sme sa už čoskoro dočkať celkom nových konceptov PC, ktoré by priniesli nielen oživenie biznisu, ale aj väčšiu radosť či zábavu z používania PC. Hľadá sa už len odvážny výrobca.
Príjemné čítanie júnového čísla PCR vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 6/2001 Editorial
Autor. Martin Drobný
utorok 1. mája 2001
PC
Určite ste zaregistrovali správy o spomalení prehriatej americkej ekonomiky, o spľasnutí „dot com“ bubliny, zabrzdení nástupu novej ekonomiky. Mnohé tradičné ikony počítačového, telekomunikačného či internetového biznisu krvácajú, ich vedúci predstavitelia sa snažia zachraňovať dramatickú situáciu radikálnym znižovaním výdavkov, prepúšťaním, zatváraním fabrík atď. Hodnota kurzu ich akcií však stále padá, investori sú nervózni a dobré správy o náraste predaja v nedohľadne. Skoro polovica amerických domácností vlastní nejaké akcie, takže pád ich kurzu má dosah nielen na korporácie, ale aj na peňaženky bežných spotrebiteľov. Donedávna oslavovaný hlavný kormidelník americkej ekonomiky Alan Greenspan je zrazu zatracovaný za nezvládnutie nástupu novej ekonomiky. Všetci sú náhle prekvapení, čo sa deje. Hightech spoločnosti, opité boomom posledných rokov, sa zrazu s očami podliatymi krvou prebúdzajú do reality. Tak ako sa s mediálnym bubnovaním šírila po svete nákaza slintačky či BSE, sa aj
ekonomická recesia USA pomaly blíži k európskemu kontinentu. Hoci Slovensko nie je zďaleka tak napojené na európsku či americkú ekonomiku a spotrebiteľský sektor je v úplne inom štádiu vývoja, budú mať – a už aj majú – tieto procesy vplyv aj na IT trh u nás. Netrúfam si predostrieť hĺbkovú analýzu príčin a dôsledkov, ale pokúsim sa aspoň naznačiť svoj pohľad na vec.
V prvom rade som prekvapený, že sa pozabudlo na zákonitý a celkom prirodzený „cyklizmus“, opakovanie sa období ekonomického rastu a recesie, o ktorom nás učili už na strednej škole. Ekonomický svet podľahol predstave, že nástup novej internetovej ekonomiky odstráni toto kolísanie a bude donekonečna generovať rastúcu spotrebu. Výsledkom sú predimenzované výrobné kapacity a sklady plné tovaru, ktorý nikto nechce. Rovnako ma dosť prekvapuje, že sa tento stav v súčasnej dobe informačných systémov nedal trochu predvídať.
Hoci sa necítim oprávnený vyjadrovať sa k ekonomickým otázkam, už pred rokom sa mi zdalo nereálne to obrovské nadhodnotenie kurzu akcií „dot com“ spoločností. Nie je predsa možné, aby nové, začínajúce spoločnosti, za ktorými stála len skupinka investorov, dobrý nápad a nejaké to prepojenie s internetovým biznisom, mali čerstvo po zakótovaní na burze vyššiu trhovú kapitalizáciu ako tradičné firmy, ktoré majú fabriky, armádu zamestnancov, vlastný výskum, predajné kanály a môžu ponúknuť zákazníkovi reálne produkty a reálne služby. V Amerike to však možné je, azda aj preto, že väčšia pozornosť sa tu venuje momentálnemu kurzu akcií ako reálnej, skutočnej hodnote danej firmy.
Veľká časť viny za súčasný stav podľa analytikov padá na internetovú ekonomiku, ktorá akoby sklamala, nepreukázala svoj potenciál. Pravdou však podľa mňa je, že ešte ani poriadne nemala príležitosť na to, aby tak mohla urobiť, musela by byť podstatne viac a hlbšie implementovaná do ekonomickéj podstaty firiem, do rytmu ich života. A nestačí, aby tak urobilo len pár progresívnejších korporácií, ale musia tak urobiť všetky – alebo aspoň prevažná väčšina. Zmena modelu fungovania spoločnosti však musí byť opatrná, musí sa vytýčiť jasný cieľ, ktorý sa má dosiahnuť. Často sa internet glorifikuje ako akýsi samogenerátor biznisu, obchodných príležitostí a peňazí. Pravdu povediac, ja skôr vidím, že väčšina spoločností má stále veľký problém nájsť spôsob, ako na internete zarobiť.
Momentálna recesia postihla, samozrejme, aj výrobcov počítačov, všetky svetové značky oznamujú znižovanie cien, ale predaj sa napriek tomu nerozbieha, len ako-tak sa darí vyprázdňovať preplnené sklady. Nedovolím si označovať sa za vizionára, ale už párkrát som na tomto mieste uvádzal, že už sa skončilo naháňanie používateľov za čoraz vyšším výkonom. Súčasné počítače totiž dostatočne uspokojujú ich výkonové potreby, a preto nemajú dôvod investovať peniaze do stroja rýchlejšieho o pár sto megahertzov, pretože všetky bežné aplikácie na tých súčasných bežia dostatočne rýchlo. Nové Windows XP sa na trhu objavia až niekedy na jeseň, takže neočakávam, že v priebehu roka sa v tomto smere niečo zásadne zmení. Na Slovensku, samozrejme, ešte stále máme rezervy, pretože aj podnikový sektor, priemysel, aj štátna správa, o domácnostiach ani nehovoriac, majú do nasýtenia dosť ďaleko. Na tento rok sa odhaduje nárast výdavkov do IT na Slovensku na úrovni 10 – 15 %, takže nás americká recesia aspoň zatiaľ neohrozuje.
Hoci momentálna situácia je pomerne dramatická (aspoň v USA určite), verím, že trh sa čoskoro spamätá a ekonomické systémy sa zotavia. Otázkou len je, či to potrvá mesiace alebo roky... Istotne na to niektoré spoločnosti zaplačú (už teraz niektoré známe IT korporácie stoja tesne pred bankrotom, mená radšej neprezradím...), na druhej strane sa po vyčistení trhu určite objaví množstvo nových spoločností, ktoré prinesú nové nápady, technológie či produkty. V tejto súvislosti ma napadla jedna paralela. Raz mi vysvetľoval strážca sekvojového parku, ako najnovšie začali úmyselne zakladať v parku požiare, hoci dovtedy sa ich vždy snažili čím skôr potlačiť a bojovali proti nim zo všetkých síl. Prišli totiž na to, že oheň, voči ktorému je kôra sekvoje do značnej miery odolná, ponechá veľké, zdravé jedince nedotknuté a spáli len menej hodnotné dreviny a kry a prírodný živel tak vytvorí priestor na rast nových mladých sekvojí. Správa parku sa snaží oheň len udržať pod kontrolou, aby sa nezačal nekontrolovane šíriť. A niečo podobné asi nastane aj v IT branži. Len mi akosi nie je jasné, kto by mohol byť tým správcom parku...
Zaujímavé čítanie májového čísla PCR vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 5/2001 Editorial
Autor: Martin Drobný
ekonomická recesia USA pomaly blíži k európskemu kontinentu. Hoci Slovensko nie je zďaleka tak napojené na európsku či americkú ekonomiku a spotrebiteľský sektor je v úplne inom štádiu vývoja, budú mať – a už aj majú – tieto procesy vplyv aj na IT trh u nás. Netrúfam si predostrieť hĺbkovú analýzu príčin a dôsledkov, ale pokúsim sa aspoň naznačiť svoj pohľad na vec.
V prvom rade som prekvapený, že sa pozabudlo na zákonitý a celkom prirodzený „cyklizmus“, opakovanie sa období ekonomického rastu a recesie, o ktorom nás učili už na strednej škole. Ekonomický svet podľahol predstave, že nástup novej internetovej ekonomiky odstráni toto kolísanie a bude donekonečna generovať rastúcu spotrebu. Výsledkom sú predimenzované výrobné kapacity a sklady plné tovaru, ktorý nikto nechce. Rovnako ma dosť prekvapuje, že sa tento stav v súčasnej dobe informačných systémov nedal trochu predvídať.
Hoci sa necítim oprávnený vyjadrovať sa k ekonomickým otázkam, už pred rokom sa mi zdalo nereálne to obrovské nadhodnotenie kurzu akcií „dot com“ spoločností. Nie je predsa možné, aby nové, začínajúce spoločnosti, za ktorými stála len skupinka investorov, dobrý nápad a nejaké to prepojenie s internetovým biznisom, mali čerstvo po zakótovaní na burze vyššiu trhovú kapitalizáciu ako tradičné firmy, ktoré majú fabriky, armádu zamestnancov, vlastný výskum, predajné kanály a môžu ponúknuť zákazníkovi reálne produkty a reálne služby. V Amerike to však možné je, azda aj preto, že väčšia pozornosť sa tu venuje momentálnemu kurzu akcií ako reálnej, skutočnej hodnote danej firmy.
Veľká časť viny za súčasný stav podľa analytikov padá na internetovú ekonomiku, ktorá akoby sklamala, nepreukázala svoj potenciál. Pravdou však podľa mňa je, že ešte ani poriadne nemala príležitosť na to, aby tak mohla urobiť, musela by byť podstatne viac a hlbšie implementovaná do ekonomickéj podstaty firiem, do rytmu ich života. A nestačí, aby tak urobilo len pár progresívnejších korporácií, ale musia tak urobiť všetky – alebo aspoň prevažná väčšina. Zmena modelu fungovania spoločnosti však musí byť opatrná, musí sa vytýčiť jasný cieľ, ktorý sa má dosiahnuť. Často sa internet glorifikuje ako akýsi samogenerátor biznisu, obchodných príležitostí a peňazí. Pravdu povediac, ja skôr vidím, že väčšina spoločností má stále veľký problém nájsť spôsob, ako na internete zarobiť.
Momentálna recesia postihla, samozrejme, aj výrobcov počítačov, všetky svetové značky oznamujú znižovanie cien, ale predaj sa napriek tomu nerozbieha, len ako-tak sa darí vyprázdňovať preplnené sklady. Nedovolím si označovať sa za vizionára, ale už párkrát som na tomto mieste uvádzal, že už sa skončilo naháňanie používateľov za čoraz vyšším výkonom. Súčasné počítače totiž dostatočne uspokojujú ich výkonové potreby, a preto nemajú dôvod investovať peniaze do stroja rýchlejšieho o pár sto megahertzov, pretože všetky bežné aplikácie na tých súčasných bežia dostatočne rýchlo. Nové Windows XP sa na trhu objavia až niekedy na jeseň, takže neočakávam, že v priebehu roka sa v tomto smere niečo zásadne zmení. Na Slovensku, samozrejme, ešte stále máme rezervy, pretože aj podnikový sektor, priemysel, aj štátna správa, o domácnostiach ani nehovoriac, majú do nasýtenia dosť ďaleko. Na tento rok sa odhaduje nárast výdavkov do IT na Slovensku na úrovni 10 – 15 %, takže nás americká recesia aspoň zatiaľ neohrozuje.
Hoci momentálna situácia je pomerne dramatická (aspoň v USA určite), verím, že trh sa čoskoro spamätá a ekonomické systémy sa zotavia. Otázkou len je, či to potrvá mesiace alebo roky... Istotne na to niektoré spoločnosti zaplačú (už teraz niektoré známe IT korporácie stoja tesne pred bankrotom, mená radšej neprezradím...), na druhej strane sa po vyčistení trhu určite objaví množstvo nových spoločností, ktoré prinesú nové nápady, technológie či produkty. V tejto súvislosti ma napadla jedna paralela. Raz mi vysvetľoval strážca sekvojového parku, ako najnovšie začali úmyselne zakladať v parku požiare, hoci dovtedy sa ich vždy snažili čím skôr potlačiť a bojovali proti nim zo všetkých síl. Prišli totiž na to, že oheň, voči ktorému je kôra sekvoje do značnej miery odolná, ponechá veľké, zdravé jedince nedotknuté a spáli len menej hodnotné dreviny a kry a prírodný živel tak vytvorí priestor na rast nových mladých sekvojí. Správa parku sa snaží oheň len udržať pod kontrolou, aby sa nezačal nekontrolovane šíriť. A niečo podobné asi nastane aj v IT branži. Len mi akosi nie je jasné, kto by mohol byť tým správcom parku...
Zaujímavé čítanie májového čísla PCR vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 5/2001 Editorial
Autor: Martin Drobný
nedeľa 1. apríla 2001
PC REVUE
Jeden známy mi nedávno porozprával story o tom, ako „dobehli“ dodávateľa ich informačného systému. Dlhé roky používajú program na účtovníctvo, sklad, personalistiku atď. od firmy (resp. majiteľa a autora programu v jednej osobe), s ktorou si nie celkom šťastne dohodli zmluvné podmienky na dodatočnú údržbu a aktualizáciu. Tak ako sa rokmi menila legislatíva, dane a vznikala potreba menších či väčších úprav programu, dodávateľ vždy síce promptne urobil update, ale zakaždým si to nechal dobre zaplatiť. Lepšie povedané, viac ako dobre... Keďže vedel, že jeho zákazník nie je technicky dostatočne zdatný, a preto nevie odhadnúť náročnosť jednotlivých zásahov, navyše stále je v časovej tiesni, zapýtal si vždy značne premrštenú sumu. Aj za drobné úpravy, ktoré mu nemohli zabrať viac ako pár minút, si neváhal zapýtať sumy presahujúce desaťtisíc korún. Za ten čas, čo firma program používala, zaň vo forme „doplatkov“ zaplatila už viac ako 5-násobok jeho pôvodnej ceny. Keby dopredu vedeli, čo ich bude stáť fungujúca verzia programu, asi by sa buď rozhodli pre škatuľové riešenie, významnejšieho dodávateľa, alebo by si lepšie ošetrili zmluvu. Dopredu je totiž veľmi ťažké odhadnúť, či nenarazia na vydierača, tak ako sa to stalo im.
Minule, a to je vlastne začiatok tej story, mali zase problém s preberaním mesačného dávkového súboru o malých platbách došlých na špeciálny podúčet z banky. Banka zrejme čiastočne zmenila dohodnutý formát dát, a preto sa údaje nenačítali do ich programu. Takže ako zvyčajne požiadali autora programu o pomoc a ten ako vždy, dobre si vedomý núdzového stavu firmy, ktorá urýchlene potrebuje vyriešiť problém, poslal kalkuláciu na úpravu načítacieho filtra vo výške 15-tisíc korún. Keďže môjmu známemu to nedalo a nemal chuť znovu zaplatiť, kontaktoval banku so svojím problémom. Tá ihneď poslala vlastných technikov kzákazníkovi, ktorí za pár minút upravili formát, a vec bola vybavená. A navyše zadarmo.
Aké z toho plynie ponaučenie? Určite nie jedno, ale hneď viacero. To hlavné je, že je veľmi dôležité hneď na začiatku sa správne rozhodnúť, aký informačný systém bude vaša firma používať a za akých podmienok sa budú robiť jeho aktualizácie. Nesprávny výber totiž môže znamenať nielen to, že ho rokmi možno budete zbytočne preplácať, ale jeho neskoršia výmena za iný bude veľmi náročná. Meniť produkčný systém za chodu firmy je niekedy skoro nemožné, v lepšom prípade bude na istý čas chod firmy umŕtvený, v horšom prípade to firma neprežije...
Ďalšie ponaučenie znie: pokiaľ chcete vo firme používať prostriedky a technológie „informačnej doby“, mali by ste mať aspoň aký-taký prehľad o možnostiach, rizikách, výhodách, nevýhodách jednotlivých riešení. Mali by ste byť schopní správne sa rozhodnúť, či si vybe riete riešenie šité na mieru od domáceho programátora alebo študenta, univerzálne škatuľové riešenie alebo „veľké“, na mieru šité riešenie od niektorej renomovanej domácej či dokonca zahraničnej firmy. Alebo nechcete o IT vedieť absolútne nič a celú starostlivosť osvoj informačný systém prenesiete na tretiu firmu, od ktorej si túto službu prenajmete. Alebo použijete zdravý sedliacky rozum ako ten môj známy a aspoň raz vybabrete so svojím dodávateľom...
Tretie ponaučenie: keď už ste aspoň trochu väčšia firma, nezverujte osud vášho informačného systému do rúk jedného jediného človeka, či už vlastného zamestnanca alebo externistu, ktorému budete slepo – a musím dodať, že aj naivne – dôverovať. Ak si nedajbože zlomí ruku alebo ho to tu už prestane baviť aodíde programovať do zahraničia, môžete sa dovolávať aktualizácie programu na lampárni, ale tam asi nikoho nebude zaujímať, že potrebujete urobiť uzávierku alebo vygenerovať zoznam neplatičov. Už nikdy nikto ďalší (cháp programátor) nebude ochotný prehrabávať sa v cudzích listingoch (hoci pochybujem, že by ich autor poskytol). Ak odmietnete náhodou zaplatiť a narazíte pritom na ozaj pokrivený charakter, môžu sa vaše dáta
z pomsty objaviť u konkurencie alebo rovno na internete. A dokazujte potom na polícii, kto vám to urobil. Alebo vám tam nasadí časovanú bombu, ktorá po nejakom čase sformátuje disky alebo tak rozhádže tabuľky, že svoj systém nedáte dokopy ani zo záložných médií. Alebo vám do účtovania zavedie malú systémovú chybu, o ktorej existencii sa dozviete až pri zostavovaní celoročnej uzávierky, keď vám nebude nič sedieť... Nie, nechcem strašiť, sú to, bohužiaľ, celkom reálne situácie.
Posledné ponaučenie, ktoré platí všeobecne: Treba si strážiť svoje záujmy, nečakajte, že to za vás urobí niekto iný.
Na záver niečo z úplne iného súdka. Dočítal som sa, že pre tých, ktorí ešte nepodľahli mánii vlastniť kybernetického psa AIBO a zatiaľ dávajú prednosť živým štvornožcom, ale chcú ísť s dobou, vymysleli niekoľko zlepšovákov na zjednodušenie starostlivosti o svojich miláčikov.
Jedným z nich je automatický dávkovač potravy, ktorý vždy najprv spustí zvonček apotom vysype do misky príslušné množstvo granúl. To by nebolo až také zvláštne, druhým vynálezom však bol obojok, ktorý do svojho nositeľa púšťa elektrické impulzy vždy, keď prekročí presne stanovené hranice určeného výbehu. FUJ!!! Už som videl sci-fi film, kde väzňom nasadzovali na krk obojky, ktoré, ak ich držiteľ prekročil istú vzdialenosť, jednoducho vybuchli. Aj to bol podobne humánny nápad (...), ešteže to bolo len sci-fi. Ale aj tak sa stavím s hocikým, že keby sa okolo potulovala hárajúca sučka, tak by psa neudržal ani elektrický obojok, ani nijaká iná elektronická somarina. Aspoň na toho nášho chlpáča vtedy nič neplatí...
Zaujímavé čítanie aprílového čísla vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 4/2001 Editorial
Autor: Martin Drobný
Minule, a to je vlastne začiatok tej story, mali zase problém s preberaním mesačného dávkového súboru o malých platbách došlých na špeciálny podúčet z banky. Banka zrejme čiastočne zmenila dohodnutý formát dát, a preto sa údaje nenačítali do ich programu. Takže ako zvyčajne požiadali autora programu o pomoc a ten ako vždy, dobre si vedomý núdzového stavu firmy, ktorá urýchlene potrebuje vyriešiť problém, poslal kalkuláciu na úpravu načítacieho filtra vo výške 15-tisíc korún. Keďže môjmu známemu to nedalo a nemal chuť znovu zaplatiť, kontaktoval banku so svojím problémom. Tá ihneď poslala vlastných technikov kzákazníkovi, ktorí za pár minút upravili formát, a vec bola vybavená. A navyše zadarmo.
Aké z toho plynie ponaučenie? Určite nie jedno, ale hneď viacero. To hlavné je, že je veľmi dôležité hneď na začiatku sa správne rozhodnúť, aký informačný systém bude vaša firma používať a za akých podmienok sa budú robiť jeho aktualizácie. Nesprávny výber totiž môže znamenať nielen to, že ho rokmi možno budete zbytočne preplácať, ale jeho neskoršia výmena za iný bude veľmi náročná. Meniť produkčný systém za chodu firmy je niekedy skoro nemožné, v lepšom prípade bude na istý čas chod firmy umŕtvený, v horšom prípade to firma neprežije...
Ďalšie ponaučenie znie: pokiaľ chcete vo firme používať prostriedky a technológie „informačnej doby“, mali by ste mať aspoň aký-taký prehľad o možnostiach, rizikách, výhodách, nevýhodách jednotlivých riešení. Mali by ste byť schopní správne sa rozhodnúť, či si vybe riete riešenie šité na mieru od domáceho programátora alebo študenta, univerzálne škatuľové riešenie alebo „veľké“, na mieru šité riešenie od niektorej renomovanej domácej či dokonca zahraničnej firmy. Alebo nechcete o IT vedieť absolútne nič a celú starostlivosť osvoj informačný systém prenesiete na tretiu firmu, od ktorej si túto službu prenajmete. Alebo použijete zdravý sedliacky rozum ako ten môj známy a aspoň raz vybabrete so svojím dodávateľom...
Tretie ponaučenie: keď už ste aspoň trochu väčšia firma, nezverujte osud vášho informačného systému do rúk jedného jediného človeka, či už vlastného zamestnanca alebo externistu, ktorému budete slepo – a musím dodať, že aj naivne – dôverovať. Ak si nedajbože zlomí ruku alebo ho to tu už prestane baviť aodíde programovať do zahraničia, môžete sa dovolávať aktualizácie programu na lampárni, ale tam asi nikoho nebude zaujímať, že potrebujete urobiť uzávierku alebo vygenerovať zoznam neplatičov. Už nikdy nikto ďalší (cháp programátor) nebude ochotný prehrabávať sa v cudzích listingoch (hoci pochybujem, že by ich autor poskytol). Ak odmietnete náhodou zaplatiť a narazíte pritom na ozaj pokrivený charakter, môžu sa vaše dáta
z pomsty objaviť u konkurencie alebo rovno na internete. A dokazujte potom na polícii, kto vám to urobil. Alebo vám tam nasadí časovanú bombu, ktorá po nejakom čase sformátuje disky alebo tak rozhádže tabuľky, že svoj systém nedáte dokopy ani zo záložných médií. Alebo vám do účtovania zavedie malú systémovú chybu, o ktorej existencii sa dozviete až pri zostavovaní celoročnej uzávierky, keď vám nebude nič sedieť... Nie, nechcem strašiť, sú to, bohužiaľ, celkom reálne situácie.
Posledné ponaučenie, ktoré platí všeobecne: Treba si strážiť svoje záujmy, nečakajte, že to za vás urobí niekto iný.
Na záver niečo z úplne iného súdka. Dočítal som sa, že pre tých, ktorí ešte nepodľahli mánii vlastniť kybernetického psa AIBO a zatiaľ dávajú prednosť živým štvornožcom, ale chcú ísť s dobou, vymysleli niekoľko zlepšovákov na zjednodušenie starostlivosti o svojich miláčikov.
Jedným z nich je automatický dávkovač potravy, ktorý vždy najprv spustí zvonček apotom vysype do misky príslušné množstvo granúl. To by nebolo až také zvláštne, druhým vynálezom však bol obojok, ktorý do svojho nositeľa púšťa elektrické impulzy vždy, keď prekročí presne stanovené hranice určeného výbehu. FUJ!!! Už som videl sci-fi film, kde väzňom nasadzovali na krk obojky, ktoré, ak ich držiteľ prekročil istú vzdialenosť, jednoducho vybuchli. Aj to bol podobne humánny nápad (...), ešteže to bolo len sci-fi. Ale aj tak sa stavím s hocikým, že keby sa okolo potulovala hárajúca sučka, tak by psa neudržal ani elektrický obojok, ani nijaká iná elektronická somarina. Aspoň na toho nášho chlpáča vtedy nič neplatí...
Zaujímavé čítanie aprílového čísla vám želá
Martin Drobný
PC REVUE 4/2001 Editorial
Autor: Martin Drobný
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)